Pri tomto príbehu som zostala dosť pobúrená. Ako som si prečítala máš malú dcérku v škôlkárskom veku. Mám silný pocit, že ju využívaš ako komplica pred svojim vlastným strachom zo zlyhania. Snažíš sa úplne vymedziť, doslova vyškrtnúť jej vlastného otca z jej života. Ona je maličká, ale rozumie všetkému veľmi dobre. Svojim správaním chceš dosiahnuť, aby prebrala tvoje negatívne postoje k svojmu vlastnému otcovi. Keď budeš takto naďalej pokračovať dosiahneš to, ale spôsobíš svojej dcérke veľkú citovú katastrofu. Pre ňu bude mama vždy tá dobrá, tá biela a otec ten zlý ten čierny.
Ale i ostatná rodina jej otca, čiže starí rodičia, tety a ujovia, jeho kamaráti, ktorí boli predtým dobrí sú odrazu zlí. Tvoja dcéra sa bude nachádzať vo vnútornom napätí a rozpoltenosti.
Uvedomuješ si, že takouto manipuláciou svoje milované dieťa programuješ???? Je pre to aj iný názov - emočné zneužitie dieťaťa. Povedieš ju k sebaodcudzeniu, k strate zmyslu pre realitu, jej vlastná identita bude neistá a zlomená, toto vedie potom k negatívnemu sebahodnoteniu. Tieto detičky majú potom také správanie "chameleóna" - oni vedia povedať "áno" i keď sú práve presvedčené o "nie". Pod tlakom sa naučia svoje očakávania prispôsobovať iným, nedokáže sa potom u nich vyvinúť jasná individualita. Toto všetko potom vedie k poruchám osobnosti - rôzne poruchy stravovania, závislosti atď. Celým ich životom ich sprevádzajú otázky: Kto som? Čo si myslím? Čo skutočne cítim? Je smutné, že tieto deti majú potom aj vo vlastných vzťahoch problémy.
Bohužiaľ toto emočné zneužívanie sa odhaľuje veľmi ťažko, pretože nie je robené s úmyslom ublížiť dieťaťu, ale je naopak robené z veľkej lásky. Ale i tak sa nesmie tolerovať, pretože má ďalekosiahle následky.
Tvoja dcéra je už i tak dosť traumatizovaná vašim rozchodom a to by jej malo stačiť až do dospelosti. Ty a tvoj exmanžel, by ste mali urobiť všetko preto, aby bola šťastná.
Nenapísala som to Danka preto, že ťa chcem obviniť alebo uraziť, napísala som to preto, pretože sme týmto už prešli v našej veľmi blízkej rodine a viem o čom píšem.
A tu je ten krátky príbeh z rodiny:
Moja blízka príbuzná sa rozviedla, z manželstva jej ostala maloletá dcéra, ktorá bola zverená jej do výchovy. Podarilo sa jej dosiahnuť, aby sa jej dcéra s otcom nestretávala. Dcéra poznala otca viac menej len s maminho rozprávania, poznala len to, čo jej povedala jej mama. Mala s mamkou navonok veľmi krásny vzťah. Spolu chodili na výlety, smiali sa spolu, boli výborné kamarátky. Dcéra sa veľmi dobre učila, mamka chcela mať z nej právničku, všetko vychádzalo tak ako malo až do puberty, kedy sa zoznámila s chlapcom a mamke sa chlapec nepáčil, preto zvolila rovnaký postup ako pred rokmi, zakázala striktne dcére stretať sa s ním, bohužiaľ výsledok bol dramatický, dcéra sa rozhodla odísť od mamy a bývala u frajera, potom vyhľadala svojho otca a začala sa stretávať s jeho rodinou. Nakoniec sa s chlapcom rozišla, ale vzťah s otcom a jeho rodinou sa veľmi utužil. Tak ako roky predtým bol otec vyškrtnutý z jej života, stalo sa to teraz pre jej mamu - teraz je zo života vyškrtnutá mama. Jej dcéra si našla chlapca v zahraničí, kde začala pracovať, vydala sa, ale už nikdy mamu nenavštívila a stretáva sa len s otcom a jeho rodinou. Zaujímavé na tom je, že nenavštevuje ani babku - mamu svojej mamy. Moja blízka príbuzná raz svoju dcéru v zahraničí navštívila, ale tá jej dala jasne najavo, že si žiadne stretnutia už nikdy nepraje. Ani mne nie je dodnes jasné, čo všetko sa v tomto príbehu udialo, ale zostáva to pre mňa takým varovaním.
Je jedno z ktorej strany sa na to pozreš, či sa nad tým zamyslíš, alebo nie, ale prosím ťa skús aspoň trošku porozmýšľať nad tým a pohľadať, či sa v tomto mojom príspevku našli niektoré zhodné znaky, ak áno pokús sa niečo zmeniť, kým je čas, ak to nedokážeš sama, vyhľadaj odborníka.
V závere Ti prajem, aby si našla tú správnu cestu pre seba aj pre svoju dcéru. Držím Ti palce!!!!!!!