Nemusí to byť hneď starecká demencia. Mne to skôr pripadá ako depresia ( ale nie som lekár ).
Opíš matkin stav obv. lekárovi a žiadaj nech mamu pošle k nejakému odborníkovi ( psychiater). Vedia pomôcť tabletkami a pod.

Ja by som zase odporúčala, aby si išla spolu s mamkou k obvodnej lekárke. Totiž keď má vážne problémy so srdcom, tak musí brať aj lieky, a keď nechodí k lekárke, tak tá jej ani nepredpisuje lieky. Ked dlhodobo neberie lieky tak aj to srdiečko je zoslabnuté. Aspoň si to vypočuješ, a možno už budeš musieť kontrolovať užívanie liekov.

Kazdopadne nieco nie je v poriadku a niekde treba zacat, naozaj to vyzera ako depresia, pripadne sociofobia, ak s tym nieco neurobis, bude to coraz horsie. Mojej mame nakoniec okrem ineho zistili zavazne ochorenie, ked sa zacala takto prejavovat.

Veru treba ísť s maminou, čo najskôr k doktorovi. Vek má pekný, môžu sa začať prejavovať rôzne ochorenia, o ktorých my laici ani nevieme. Doktor podľa maminých prejavoch a Tvojich info, určite určí správnu diagnózu. Opatrujte sa, hlavne treba komunikovať, aby sa maminka necítila osamotená.

Mile moje, dakijem za rady, no ako ju vezmem k lekarovi, ked nechce ist von z bytu, ja sa budem s lekarkou kontaktovat, uvidime, co vymyslime. dakujem Vam. A liekov ma ona dost, az do zasoby.

A správne mamina užíva lieky????... nedáva si ich, ako sa zadarí????

teiž súhlasím s depresiou lebo teraz je taký depresívny čas...starecká demencia je úplne niečo iné. poraď sa s lekárkou ako ďalej či by nebolo treba aby sa mamina porozprávala s psychiatrom... to hamba nie je.

tak sa opýtaj či lekárka nemôže za ňou prísť domov... aj to robia

Počasí během posledního měsíce mám celkem v oku. Přestěhovala jsem se 30 km od původního bydliště a od Nového roku jsem "mezi cizími". Mám sice auto, ale benzín není zadarmo, takže vyjet si každý den na drby ke kamarádkám stojí dost - tak to nedělám.

Sedím doma jak zakletá princezna, moji práci totiž blokuje sníh a zima, takže nemám co dělat. Do obchodu se mi nechce - je to půl kilometru pěšky, škoda startovat auto, a všude sníh, led, klouže to, nechci riskovat zlomenou nohu. Psy venčím jen nejnutnější dobu a hned hupky dupky domů do tepla.

Je mi 44. Jsem zdravá. Přesto se mi nechce z chalupy - navíc ten smog u nás na Ostravsku je nejúžasnější z celé evropské unie, heč... Kdo by šel na procházku...

Shrnutí? Není slunko, venku je zdraví nebezpečno, zima, nepříjemně. Mamce se nedivím, že se jí nikam nechce. Já taky sedím doma a místo na telenovely si hledám jakoukoliv záminku, proč sedět na internetu.

....nerád , ale musím ...

Nie hamba , ale hanba....to len na okraj ...

Ale aby som k meritu veci išiel....

Jedno z druhým môže súvisieť , teda aj ...nedá sa povedať jednoznačne , že to alebo ono ...
Vek 76 rokov už sám o sebe niečo znamená , ale nedá sa aj na to len vyhovárať , dôvodiť ...
Svokruš mala 80 rokov pred 2 mesiacmi a mamuš zasa o ten istý čas tiež 80 - ku na krku . A teraz , ale fakt vážne / odhliadnuc na žarty o svokrách / ...bohový rozdiel je v tých dvoch ženách .
Svokra niečo povie a za 10 minút si to nepamätá ...mama zasa pamäť ako slon ....obidve majú ale tie " svoje " diagnózy , ktoré samozrejme na zdraví nepridajú ...

Len tak na okraj , toto nasledujúce hádam nemyslíš vážne ....či ...?....a na Slovensku ...?
Hm , depresie ....niekedy zapnem telku , otvorím noviny , zdvihnem telefón , niekto mi zazvoní , vkročím do obchodu , prídu nejaké tie šeky , pozriem výpis z účtu ........kuknem na Poradu ..........

Pozriem na pištolku .......riešenie depresie ...kua ...

Áno buchač aj to sa stáva
Riešili sme podobný prípad v rodine. Lekár bol bez váhania ochotný prísť za pacienkou domov, aj inokedy je vždy nápomocný, lebo vie, že s niektorými pacientami to je ťažké...

Moja mama je zhruba v tom veku a vlani sa správala podobne. Ako sa ukázalo, bola to depka. "Kosilo" sa blízko nej, prišla o dobrú kamarátku a uvedomila si, že ani ona už nemá 25. Jar ale naozaj pomohla, má rada prírodu, záhradu a ľudí. Chodí do divadla,aj SND s klubom, v zime sleduje telenovely (pre zabitie času). Vravieva: "Kým som tu, tak si to užijem. A TAM s neponáhľam. Zmierte sa s tým!"
Niekedy jej závidím

Niko, možno sa mýlim, ale dnešní 76-roční majú za sebou dosť náročný, plnohodnotný život.,nemusíš mať ani toľko rokov, aby po aktivite ako ty opisuješ, prišlo obdobie, že sa mi už nechce nič robiť., je veľmi pekné, že máš obavy, skús zistiť, či mamina je teraz šťastná a spokojná? možno už nechce byť aktívna, chce trošku kľudu, pokoj a svoje myšlienky., vek na to má a mala by si to rešpektovať, som presvedčená, keď mamina bude niečo od teba chcieť, tak to povie., želám všetko dobré.,

a mimochodom, demencia je hrozne ponižujúce slovo.....je možno výstižné, ale ja by som to na svoju mamu nikdy, nikdy neadresovala.

Súhlasím, ale žiaľ je to diagnóza, ako aj chrípka.
Mám skúsenosti s podobným problémom, ktorý začínal u mojej mamy pred rokmi. Tiež to začalo depresiou - zomrel nám otecko, dobrá susedka sa jej odsťahovala a ostala sama. Ja som dochádzala z Bratislavy. Až nastala sitácia, keď poplietla lieky, nepamätala si čo bolo včera (ani pred hodinou). Vyvrcholilo to mozgovou príhodou, z ktorej sa pomerne úspešne zotavovala aj s mojím maximálnym vypätím. Dalo by sa to popisovať veľmi dlho, ale teraz len poradím:
1) Obvodná lekárka a jej odporučenia
2) Dávkovač na lieky a ich kontrola užívania
3) Pravidelná návšteva geriatra 1 krát za 1/2 roka (vekove spadá už do tohto odboru)
4) Nenechávať ju samotnú a snažiť sa ju niečím zamestnať
5) Samozrejme k liekom patria vitamíny (čerstvé ovocie)

Lekár dokonca musí prísť na návštevu, má to v popise práce. Tie nefunkčné ambulancie v popoludňajších hodinách sú okrem iného aj z dôvodu návštevy strých a dlhodobo chorých pacientov. Preto nemajú lekári radi "prestárly obvod s geriatrickými pacientmi". Lekár sa pochopiteľne sám neponúkne, no na požiadanie prísť musí. Pochopiteľne sa to nesmie zneužívať (nemám auto, nech príde lekár a pod.).

Tvoja mama potrebuje pomoc lekára. Bolo by vhodné, aby si sa ty sama porozprávala s lekárkou a zverila sa stým čo ťa trápi. Pretože ty mamu poznáš najlepšie a tú zmenu, ktorá u nej nastala a je viditeľná jej popíš.
Depresia so začínajúcou stareckou demenciou majú niektoré podobné znaky. Bohužiaľ obe tieto ochorenie menia správanie. Majú však aj niektoré rozdiely, takže napr.:budú oddelené farbou podľa ochorenia
pri demenciipri depresii
- problémy nastávajú zvyčajne pomaly
- pri depresii sa dá určiť kedy choroba začala
- človek nemá zvyčajne žiaden názor na svoje ochorenie, ale snaží sa
začínajúce problémy skrývať, nesťažuje si na svoj stav
- človek si svoj stav uvedomuje a sťažuje sa na svoje problémy
- zo začiatku sa choroba rýchlo nezhoršuje
- problémy sa rýchlo zhoršujú, niekedy aj v priebehu týždňa
- zvyčajne žiadne predošlé navštevy u psychológa, psychiatra
- človek mal aj v minulosti menšie alebo väčšie psychické problémy
- človek začne vyhľadávať pomoc až keď je veľmi neskoro
- človek sa snaží vyhľadať lekára, čím skôr už v priebehu prvých týždňov
- má poruchy s výpadkom pamäte krátkodobej, ale naopak to, čo sa udialo
veľmi dávno si dobre pamätá
- sú tiež výpatky pamäti, ale aj tej dlhodobej
- problémy neustupujú, ale naopak stav sa zhoršuje
- problémy sa vytratia pri zlepšení depresie
- nálada býva veľmi kolísavá, labilná
- trvale zhoršená nálada, rozladenosť, nahnevanosť, trvalé stavy úzkosti
- snaží sa spolupracovať
- nesnaží sa spolupracovať
- dokáže prejaviť radosť
- nedokáže prejaviť radosť
- má problémy reči, vypadávajú slovíčka
- nemá problémy s afáziou (rečové)
Pred rokom som zažívala podobné problémy s mamou, ktorá mala pred rokom len 67 rokov. Začala byť iná, náladová, stále niečo hľadala, bol prechod na euro a ona stále nedokázala spočítať nové mince, dookola sa pýtala koľko je hodín. Nechcela nikam chodiť, nič ju nebavilo, stále sedela doma, varila len veľmi občas, predtým to bola veľmi spoločenská žena. Je tiež dlhodobo chorá na srdiečko, až jednej noci ju odviezla záchranka s fibriláciou predsiení do nemocnice. Chodila som za ňou a ona bola úplne iný človek, na každú otázku odpovedala: Ja teraz nemám čas. Vyhľadala som jej ošetrujúcu lekárku a popísala všetky zmeny jej správania. Lekárka ma veľmi milo prekvapila, hneď objednala psychiatra, CT, MRT hlavy a výsledok sme sa dozvedeli zakrátko. Bola som v šoku, pretože u nej začala senilná demencia vertebrálneho pôvodu, čiže sa jej začali zužovať cievky v mozgu, čím prekrvenie bolo znížené. Mama aj veľmi málo pila. Hneď jej nasadili liečbu antikoagulačnú, zlepšili sme pitný režim, kupujem jej veľké množstvo krížoviek a ona stále tieto lúšti. Dnes je to opäť moja mama aká bola predtým, sem tam sa choroba prejaví maličkosťou, ale je to oveľa lepšie, i keď neviem, čo nás čaká v budúcnosti.

áno keď sa dementný používa ako nádavka, slovné spojenie - starecká demencia už znie ako diagnóza, a fakt je, že starecká demencia je diagnóza ako každá iná, a nie je to urážka ani hanba.....a je aj v lekárskej správe, a veci treba pomenovať správnym názvom.....potom vieš ako postupovať pri liečení!!!!!!
....ty by si to mamičke neadresovala?! ak by mala takúto diagnózu ako by si o nej hovorila, že má chrípku a je len zábudlivá? trošku smiešne! Si plná predsudkov! O inakších diagnózach sa musí hovoriť otvorene!!!!!!

veľmi pekne si to opísala, fakt je, že starého človeka treba pozorovať a všímať si zmeny na jeho správaní aj nezáujem a apatia o niečom svedčí, nenechať ho jeho osudu a myslieť si, že to prejde! Pri tejto diagnóze, je to o to ťažšie, že takýto človek na začiatku choroby väčšinou odmieta pomoc druhého....čo chcú odo mňa, veď mne nič nie je! ......prešla som niečím takým so starkou.....

Veľmi pekne to opísala ludmilla, vidím,že nie som sama s týmto problémom. Mnoho krát som rozmýšľala ako by som pomohla mojej mamičke. Strašne sa začala opúšťať po mozgovej príhode. Nič ju nebaví iba TV. Veškerý pohyb takmer žiadny. A stále tvrdí, že by už chcela umrieť. No nikdy ma nenapadlo, že by to bolo depresívneho stavu. Takže začnem podnikať kroky k jej zlepšeniu. ludmilla ďakujem za otvorenie očí.