Hm , z mužského hľadiska sa teraz opýtam ....upresním otázku , nakoľko je zle položená ....teda podľa mňa ..
A prečo vznikol ten problém , nevera .....????
Len tak , z ničoho nič si s kolegyňou začal .... ???
Aj si odpoviem .....samozrejme , že vždy je len muž na vine ....opačne ???
Boh uchovaj a zachraňuj ....
[/QUOTE]
Ahoj buchač, otázku prečo sa to stalo si kladiem stále dookola. Myslím, že ak na ňu nájdem odpoveď, budem vedieť ako ďalej a či ísť ďalej a zabojovať. Nemyslím si, že na vine je len môj manžel. Obaja sme si z detstva doniesli to svoje. Ja som vyrastala bez otca ( zomrel ), jeho otec je tvrdý chlap a život im pekne osladil. Ani jeden z nás nemal presnú predstavu ako funguje normálna rodina. Pre mňa bol môj manžel ten, o koho som sa zrazu mohla oprieť. A príliš som sa zamilovala a príliš som sa upla. Preto pri prvých nezhodách nedokázala o seba zabojovať, veci si vysvetliť. Bála som sa, že by som o neho prišla. Naopak snažila som sa robiť všetko preto, aby bola doma pohoda. ale nevyriešené veci sa nabaľujú ako snehová guľa. Viem, že som mohla problémy riešiť inak, ráznejšie a možno by sme neboli tam, kde sme. Preto som dala druhú šancu. Teda presnejšie tretiu. Druhá šanca nevyšla. Neviem, možno som pre môjho manžela nikdy nebola príťažlivá ako žena. Skôr ako kamarátka, manželka, matka jeho dcéry. A preto sa dnes neviem rozhodnúť, čo ďalej. Mám ho rada, ale viem, že ak tam stále nie je tá pravá chémia aj z jeho strany, zase bude utekať inam. Čo myslíš?