Takže máme dve stanoviská DRSR:

podľa jedného možno zamestnancom dodatočne zakúpené stravné lístky daňovo uznať, lebo zamestnávateľ plní ustanovenia dané zákonníkom práce,

podľa druhého stanoviska nemožno uznať dodatočne zakúpené stravné lístky, lebo nie sú splnené tie isté ustanovenia zákonníka práce.

V súvislosti s druhým stanoviskom vo mne hlodá otázka:

ktorý je ten časový moment (ktorý je ešte považovaný za nákup v termíne), podľa ktorého sa mi delí uznateľnosť na daňový a nedaňový náklad?

a) nesmiem vydať lístky zakúpené (pod pojmom zakúpené teraz abstrahujme od prípadným rozdielov vo význame pojmov zaplatené lístky, fyzicky obdržané stravné lístky, fyzicky odovzdané lístky zamestnancovi = v mojom prípade sú totožné) vo februári za mesiac január?

b) alebo nesmiem vydať plný počet stravných lístkov na mesiac február, ak tieto boli zakúpené napr. 6. 2. - to znamená že za 2.2.-5. 2. už je to dodatočne vydané, čiže nedaňové

c) resp. musím ešte testovať i deň 6.2. - lebo v prípade ak boli zakúpené o 15. hodine (vtedy ich odovzdal kuriér) - v daný deň neodpracuje už zamestnanec predpísaný počet hodín - čiže je nárok na daňový výdavok iba od 7. 2. ???

Zaujímal by ma preto názor, ako postupujete, resp. testujete nárok na stravné lístky.
Osobne mám už uzavreté niektoré účtovníctva za rok 2009, a priznám sa, testoval som počet "daňovo uznaných stravných lístkov" iba na počet odpracovaných dní (takých, za ktoré má zamestnanec nárok) - prípadný počet navyše bol nedaňový náklad.

Postupujem tak, že SL sa kupujú koncom mesiaca. Napr. 28.1.sa kúpi toľko, aby už 1.2. (ak je dňom pracovným) dostali všetci toľko, koľko im prináleží na február s ohľadom na januárový nárok podľa dochádzky, keďže 2.1. (ak bol dňom pracovným) dostali plný počet. Ďalší nákup 25.2., aby 1.3. dostali na marec, zasa s ohľadom na februárovy nárok podľa dochádzky...atď., takže nákup koncom mesiaca. Takto už nemusím kontrolovať komplet celý rok nárok/nenárok . Spätne , dodatočne za mesiace minulé sme nikdy nedávali, vždy vopred.

Ďakujem za príspevok. Ja som tiež vyššie uvedeného názoru. Ale toto si človek ustriehne vo svojej firme.
Ale ak účtuješ dodávateľsky pár desiatok firiem, ideálny stav je méta, ku ktorej sa blížime - vždy sa niektorej stane, že nestihne prvý pracovný deň vydať (resp. ani zakúpiť) stravné lístky... Takže ja som myslel na pohľad z hľadiska dodávateľa účtovníctva.

Asi treba klientov naučiť, aby preventívne kupovali vždy (alebo aspoň prvé mesiace) plný počet, bez ohľadu na možné budúce dovolenky, SC, PN ,ap. A až sa časom nazbiera dostatočná rezerva, príde mesiac, kedy sa zakúpi menej. Taká rezerva sa zíde aj na prelome rokov. Už tu boli zúfalé výkriky "čo mám robiť, potrebujem urobiť zrážku k výplatám za december a lístky sa kúpia až v januári, mám ich len pár v účtoch ?".
Zasa som Ti asi nepomohla s oprávnenosťou, prepáč. Máš to ťažké.

... myslím, že viacerí

P.S. pre istotu mám vytlačené obe vyjadrenia DRSR....

Tento príspevok bol pôvodne pripnutý v inej téme, ale priamou reakciou na túto tému, preto sa pripájam svojím názorom:

Ak nárok zamestnanca nezaniká z dôvodu neplnenia povinnosti zamestnávateľa v termíne, jedná sa o zákonnú povinnosť plnenia zamestnávateľa. Obdobným prípadom je podľa môjho názoru mzda, aj keď uznávam, že charakter výdavku nie je úplne identický. Stravovať sa však musíme z iných dôvodov. Nielen z dôvodov, že sme zamestnanci a preto dodatočná úhrada týchto výdavkov je obdobná ako dodatočná úhrada výdavkov za prácu. Toľko môj pohľad.

Bolo by zaujímavé zistiť, či neexistuje rozhodnutie súdu ohľadom dodatočne priznaných nárokov zamestnancov.

Osobne sa domnievam, že tak ako cestovné náhrady patria do kompetencie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, patrí tam aj Zákonník práce. Výklad, či komentár ZP nie je v kompetencii MF SR (smerujem k stanovisku a inštitúcii, ktorá ho vydala).

V každom prípade mi to pripomína pokyny DRSR týkajúce sa FO a PO, ktorých riešenia sú odlišné, hoci zákon o dani z príjmov v danej situácii nerobí rozdiel medzi daňovými subjektami ktoré sú fyzickými alebo právnickými osobami. Subjektívny prístup je patrný.

Ešte na odľahčenie:
K § 103/9 zákona o správe daní: (511/1992 Zb. v z.n.p.):
MF môže vydať metodické usmernenie ohľadom daňových zákonov. Toto usmernenie je záväzné len pre správcu dane. Práva daňového subjektu domáhať sa ochrany svojich práv nie sú dotknuté. Rovnako je to v prípade vyjadrenia názoru správcu dane ...

Ja som si vždy myslela , že usmernenia a zároveň aj odpovede na naše otázky z DRSR sú vážnymi vypovedacími dokumentami pri prípadnom súdnom spore z hľadiska daňového sporu .
Niekde som čítala Judikát , že tieto vyjadrenia sú pri súdnom spore irelevantné.

Ak to niekde nájdem v rámci voľného času , tak to prilepím.

Veď sú. Práva daňového subjektu vyplývajú zo zákona a nie usmernení. V súdnom konaní je daňový subjekt žalujúcou stranou.

Usmernenia MF sú pomôckou správcu dane. Nie sú dôkazovým materiálom ani žiadnym záväzným dokumentom pre súd.

Budem trošku mimo témy , ale nebolo by snáď zlé na tieto judikáty vytvoriť novú tému . Tu som to našla :

Vo vzťahu k metodickému pokynu č. 14/SD/2001 týkajúceho sa prechodu záväzkov a ručenia pri predaji podniku, na ktorý odvolanie žalobcu odkazuje, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že uvedený metodický pokyn vo vzťahu k prejednávanej veci považuje za právne irelevantný. Orgány verejnej správy, medzi ktoré nesporne žalovaný patrí popri svojej činnosti, ktorou je rozhodovanie o právach a povinnostiach ako i právom chránených záujmoch konkrétnych fyzických a právnických osôb, výsledkom čoho je vydanie individuálneho správneho aktu, zameriavajú taktiež svoju činnosť do vnútra správneho orgánu. Takýto proces je rozhodovacím procesom v riadiacej a organizátorskej činnosti, výsledkom ktorého je vydávanie vnútorných aktov verejnej správy smerujúcich dovnútra daného systému orgánov verejnej správy. Najčastejšie ide o vydávanie normatívnych inštrukcií, ktoré zaväzujú len podriadené útvary a sú prejavom vôle nadriadených voči podriadeným. Predmetný metodický pokyn bol adresovaný všetkým pracoviskám «Daňového» «riaditeľstva» SR a slúžil práve na usmernenie činnosti jednotlivých organizačných zložiek žalovaného. Nie je však právne záväzný pre súdy, ktoré v rámci svojej rozhodovacej činnosti sú viazané len zákonom a Ústavou Slovenskej republiky, pričom v rámci svojej preskúmavacej činnosti posudzujú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy z hľadiska ich súladu s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Zdroj :
http://www.uctovnictvo.sk/index.php?...255&Itemid=260

Vraciam sa k tejto téme. Tiež som toho názoru, že posudzovať splnenie § 152 Zákonníka práce neprináleží DR SR. S oneskorením som sa dostala k vyjadreniu Ing. Brnovej v staršom Poradcovi.
Citujem: "..... podľa definície daňového výdavku podľa § 2 písm. i) ZDP je daňovým výdavkom výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom. Zamestnávateľ síce prispeje zamestnancovi na stravovanie, ale spätne nie je dodržaná podmienka vynaloženia výdavku preukázateľne na stravovanie, keďže spätne sa nedá odstravovať a za ten čas sa zamestnanec musel odstravovať iným spôsobom, na ktorý mu zamestnávateľ v čase stravovania neprispel..."

Ak preukázateľne nakúpim stravné lístky, mám faktúru od dodávateľa so správnymi údajmi, stravné lístky preukázateľne odovzdám zamestnancovi za odpracované dni, čo mi aj potvrdí svojim podpisom, ide predsa o preukázateľne vynaložené výdavky daňovníkom. Alebo mám chápať pod pojmom preukázateľne vynaložené výdavky daňovníka niečo iné?

Pekný deň prajem.
Moja otázka smeruje k vydaniu stravných lístkov spätne. Pri spracovaní mzdy za 12/2010 som zistila, že zamestnanec začiatkom mesiaca december dostal o 4ks lístkov menej. Poskytnem mu ich v 1/2011. Pýtam sa, môžem ich dať do daňových nákladov v januári alebo mám tvoriť nejakú rezervu v starom roku?
Za odpoveď vopred ďakujem.

Posúvam, skúsi niekto odpoveď?

A nemôžeš to dopísať do výdajky za december, a strevenky poskytnúť? AK áno, náklady zaúčtuješ klasicky do decembra, len zrážka bude v januári.

ja mám podobný prípad, ale v decembri už fyzicky firma listky nemala, dokupila ich v januári 2011

Stravenky za 12/2012 boli zaplatené a dodané až v r. 2013. Ako v r. 2012 zaúčtovať nárok zamestnancov a náklad zamestnávateľa?

Cez ID.

Vtipkárka. To viem, ale účty neviem.

Ty si začala., pýtala si ako zaúčtovať, nie kam? Ale podľa mňa klasika náklady 527, SF 472.

nárok zamestnancov...527,472/333
alebo /ak im už boli aj strhnuté zo mzdy za december/
chýbajúce SL................213/326
použitie klasicky......................527,472,335/213

Ďakujem.
Ešte otázka: služba + poštovné za decembrové stravenky pôjde do r. 2012 alebo až do r. 2013, keďže až vtedy boli dodané?