Takéto riešenie nie je postačujúce. Aby nebol v budúcnosti problém, buď treba byt dcére predať /akože/, alebo tú druhú dcéru vydediť.

Darovacia zmluva sa dá urobiť na jednu sestru. Ale po smrti rodičov môže druhá požadovať svoju časť, lebo pri dedení zo zákona (je to dedenie rovnakým dielom) sa dedičovi započíta do jeho podielu (teda do podielu sestry, ktorá dostala byt do daru) to, čo za života rodičov dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Myslím si, že ak to takto "vydedená" sestra napadne, tak by asi mala úspech.
Je to v občianskom zákonníku § 484.

Darovanie v žiadnom prípade - ako píše Palino, je to napadnuteľné.

Čiže jedine spraviť predaj bytu zapísať do katastra, to by už nemohla napadnúť, keď pokiaľ žijú oficiálne byt predajú dcére.

A keď darujú a zapíše sa do katastra tá obdarovaná sestra, môže potom ešte požadovať druhá sestra o diel po rodičoch? Čo ak prvá sestra s tým nesúhlasí, súd prípadne rozhodne o nejakom vysporiadaní, napr.finančnom, ale ona nemá peniaze na vyplatenie?

Fany, pozri príspevok č. 3. Palino to tam pekne napísal.

Áno - kúpnu zmluvu /samozrejme so všetkými náležitosťami - aj kúpna cena zaplatená..../, vklad do katastra - skrátka všetko ako keby to predávali cudziemu.

Ďakujem za radu.
Prajem pekný deň

Neviem odkial to beriete - PEPA a spol. - predsa ZA ZIVOTA si mozu s majetkom robit co chcu. Predat, darovat, prehrat v kartach alebo cokolvek.
To co pise Palino, je zrejme myslene ako "zapocitanie na dedicsky podiel", teda pri dedeni, ak by bol predmetom dedicstva nejaky DALSI majetok, tak neobdarovana sestra moze pozadovat, aby sa dedicsky podiel obdarovanej sestry na tomto dalsom majetku znizil o hodnotu daru ("co dostal od porucitelov nad ramec obvykleho darovania").
To co pisete by znamenalo, ze ked intermontovi rodicia daruju dom mne ako cudzej osobe, mala by som po ich smrti vyplacat ich dcery???? Sa zobudte!
Jedine na co treba dat pozor - ak su rodicia starsi pripadne chori, dobre by bolo mat od obvodaka papier, ze v case darovania boli v dobrej kondicii, aby neskor neobdarovana sestra nemohla spochybnit, ze rodicia uzavreli darovaciu zmluvu v "nesposobilom" stave, napr. v prechodnej dusevnej poruche a pod. A samozrejme, zmluvu dat na zapis do katastra hned po podpisani.
Kupna zmluva????? Aby to neobdarovana napadla, ze zmluva je absolutne neplatna, lebo nedoslo k vyplateniu kupnej ceny???
To uz potom skor zaopatrovacia zmluva - je to podobne ako darovacia, akurat sa tam ako dovod daru da, ze sa dcera o nich postara v starobe, chorobe a ked to budu potrebovat, a ona sa zaviaze toto dodrzat. Pripadne sa im tam moze zriadit (rodicom) aj pravo dozivotneho bezplatneho uzivania, aby si boli isti, ze neskoncia v starobinci.
VYDEDENIE? Podla mojich skusenosti vyhodne jedine pre pravnikov, ktori s tym budu potom robit. Na vydedenie treba mat zakonny dovod, a kazdy pravnik (ak vydedeny nie je vysloveny zlocinec) sa dobre zapoti nad tym, kym v potom v spore o neplatnost vydedenia dokaze, ze dovod vydedenia naozaj OBJEKTIVNE existoval.
Takze, intermont, zariad sa ako si vyberies.

Svoju cast, ale iba z toho, co tvori predmet dedicstva. T.j. majetok, ktory bol vlastnictvom porucitela (zomreteho) v case jeho smrti, a nie VSETKO CO KEDY MAL.

Skopírujem sem celý § Občianskeho zákonníka, o ktorý ja opieram svoj názor:

§ 484
Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských

podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do

jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho

bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie; ak

ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta

sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal

dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie

urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak

by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému

v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Možno právnici nebudú súhlasiť s mojim názorom, ale ja si myslím, že po smrti rodičov neobdarovaná sestra zistí, že nič nededí, lebo notár zistí, že rodičia nemali žiaden majetok. A vtedy napadne takého dedičké konanie (aspon ja si myslím, že takto by to mohlo byť), a sestra, ktorá dostala za života rodičov polovicu domu, bude musieť jej podiel vyplatiť.
Podotýkam, že to je môj "laický" názor, nie som študent práva.

l. darovacia zmluva sa dá napadnúť - myslím, že sa nemýlim
2. kúpna zmluva - kto mi môže čo napadnúť, ak je v zmluve uvedené ..... kúpna
cena vo výške zaplatená pri podpise zmluvy pred notárom ..............
3. darovanie ako také - neviem prečo tu dávaš za príklad darovanie cudzej
osobe - nepostrehla som, že by to tu bolo spomenuté
4. vydedenie - podľa Obč. zák. § 469a - nemyslím si, že vydedený musí byť
zločincom, aby bol vydedený bez problémov

Darovacia zmluva bola v našom prípade napadnutá - môj manžel prišiel o dom - získala ho jeho "macocha".
Vydedenie - v našom prípade 469a 1b - o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať - bez problémov - byt je náš.

Toto všetko som prežila "na vlastnej koži" takže píšem zo skúseností. Ale samozrejme, treba sa obrátiť na právnika /ja si myslím, že pri majetku to stojí za "to"/.

Ja mám zase takúto skúsenosť. Za života svokrovcov sa urobil znalecký posudok nehnuteľnosti. Na základe znaleckého posudku sa vypracovala darovacia zmluva na manžela, ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve svokrovcov. Zmluva bola podpísaná oboma pred notárom oboma manželmi. Bola na základe darovacej zmluvy prevedená aj na katastri.
Po smrti svokrovcov keď sa riešilo dedičstvo právnika už nezaujímalo, že nehnuteľnosť bola darovaná lebo podľa jeho slov bola darovaná za života manželov a tak isto aj prepísaná na katastri. Čiče nebola už predmetom dedičstva. To je zas moja skúsenosť. i keď pomeri v rodine s manželovej strany sú už od vtedy naštrbené.

Odpoved je pod #11

1. Principialne - KAZDA zmluva sa da napadnut. Potom je to uz len o dokazovani na jednej a na druhej strane, uneseni dokazneho bremena a rozhodnuti sudu.
2. Ziaden notar (podla mojich skusenosti) nepotvrdi, ze pred nim bolo nieco vyplatene. A zvlast nie vtedy ak NEBOLO.
3. Pre ilustraciu. Darovanie je VZDY ROVNAKE, bez ohladu na to, ci darujes cudzim alebo svojim.
4. Neprejavovanie zaujmu moze mat aj pricinu na strane rodica (nechce, nevpusti dnu a pod.), a ak sa najdu svedkovia na to ze to tak bolo, panboh s tebou, ked sa do toho pustis. "Bez problemov" pravdepodobne preto, lebo druha strana nad tym mavla rukou a nenapadla vydedenie na sude.
5. Zalezi na dovode, z akeho bola DZ napadnuta. Principialne moze byt napadnuta kazda zmluva.
6. Sud moze ulozit v pripadnom spore, aby obdarovana v pozicii kupujucej preukazala, ze tolko penazi mala. Neviem ako je na tom buduca obdarovana konkretne, ale ak by bola zamestnancom najvacsieho zamestnavatela v SR - uradu prace, asi tazko by preukazovala ze v case uzavretia KZ nejake peniaze mala a vyplatila.


Palino:
vid Astensova - presne to, co som pisala. O tom je ten Tebou citovany §.

Tiez sa priklánam k tvrdeniu elli. To, co raz za zivota darujú, majú právo len oni samotní pozadovat spät (zrusit darovanie napr. z dôvodu hrubého zaobchádzania obdarovaného k darcovi).

Ten paragraf, na ktorý sa Palino odvoláva, sa vztahuje na prípady, kde sa pri rozdelovaní dedicstva iba prihliadne na majetok obdrzaný pocas zivota, pochybujem, ze by sudca zrusil vsetky predoslé darovacie zmluvy. Potom by to mohlo zájst do takých extrémov, ze by si vycítali darovanie auta k maturitám alebo svadobného daru. Pokial nie je ziadny majetok na dedenie, tak nie je co rozdelovat.

Elli, Chobot - ďakujem za odpovede, ktoré ma uviedli do "obrazu".
Mám aj ja jednu prosbu. Prosím aspoň o "navigáciu" ako riešiť moju najnovšiu dilemu:
U nás je to tak: moje deti, tvoje deti, naše dieťa. Mám družstevný byt /ja som členkou družstva/, ktorý bol "nadobudnutý" pred uzavretím manželstva. Vyslovene sa bojím odkúpiť ho do OV, keďže podľa môjho názoru by mal v budúcnosti patriť mojim deťom /nemám výčitky svedomia, pretože byt, ktorý mal manžel dali napísať na jeho deti, takže "svoje" dostali/. Ako by sa toto dalo "ošetriť" - byt odkúpim do OV /spoluvlastník aj manžel?/, v prípade "nepríjemnej udalosti" by dedili manžel a moje deti, prípade "inej nepríjemnej udalosti" by mohli dediť aj jeho deti? Asi guláš........
Vopred vďaka.

[QUOTE=Pepa]Elli, Chobot - ďakujem za odpovede, ktoré ma uviedli do "obrazu".
Mám aj ja jednu prosbu. Prosím aspoň o "navigáciu" ako riešiť moju najnovšiu dilemu:
U nás je to tak: moje deti, tvoje deti, naše dieťa. Mám družstevný byt /ja som členkou družstva/, ktorý bol "nadobudnutý" pred uzavretím manželstva. Vyslovene sa bojím odkúpiť ho do OV, keďže podľa môjho názoru by mal v budúcnosti patriť mojim deťom /nemám výčitky svedomia, pretože byt, ktorý mal manžel dali napísať na jeho deti, takže "svoje" dostali/. Ako by sa toto dalo "ošetriť" - byt odkúpim do OV /spoluvlastník aj manžel?/, v prípade "nepríjemnej udalosti" by dedili manžel a moje deti, prípade "inej nepríjemnej udalosti" by mohli dediť aj jeho deti? Asi guláš........
Vopred vďaka.[/QUOTE

Erika,
po Tebe dedi manzel a deti, z toho manzel polovicu titulom vyporiadania BSM, a zvysok manzel spolu s TVOJIMI detmi (teda Tvojimi + vasimi, nie s JEHO). ALE: po NOM dedia popri Tebe AJ JEHO deti - ale Tvoje NIE!
Zlomovym bodom je teda len to, kto zomrie skor. Podla toho sa potom urci aj okruh dedicov.
Do OV by ste mali podla prava odkupovat spolu, lebo uzavretim manzelstva ste sa stali spolocnymi najomcami.
Riesenia:
- mozes si vybrat jedno z Tvojich deti, na ktore prepisete (spolocne) clenske prava a povinnosti spojene s clenstvom v BD, a uzavrite s decom zmluvu o buducej zmluve, ze ked si byt odkupi, zriadi vam tam (Tebe+Tvojej polovici) pravo dozivotneho byvania. A po odkupeni sa pravo dozivotneho byvania zriadi formou vecneho bremena so zapisom na liste vlastnictva.
- ked ho odkupite (do BSM, samozrejme), mozte ho darovat Tvojim detom.
Prevod na VSETKY Tvoje deti sa spravit neda, lebo zakon urcuje, ze v druzstevnom byte mozu byt spolocnymi najomcami len manzelia, darovanie na vsetky Tvoje deti sa spravit da, lebo pocet vlastnikov bytu obmedzeny nie je.

Kombinacia manzela + deti pri dedeni prichadza do uvahy pri vlastnictve, pri neodkupenom byte zdedi clensky podiel len jeden, obvykle pozostaly manzel. To len na upresnenie.

Ďakujem. Takto som si to myslela aj ja - teda s tým dedením. Viem však, že pri odkupovaní bytov /ale to boli obecné - neviem či je to to isté/ podpísal jeden nájomca -manželka druhému nájomcovi-manželovi niečo /teda neviem presne čo to bolo/ a zmluva o prevode vlastníctva bytu sa robila len na manžela - takže podľa mňa sa stal jediným vlastníkom on. Viem určite, že sa to robilo /v tom čase som bola zamestnancom BP/, ale ako to v konečnom dôsledku dopadlo, to neviem. Nie je takéto čosi riešením?