Prima73:
Najlepšie by bolo, keby sa už teraz všetci spoluvlastníci domu dohodli na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Sú to vlastne dve zmluvy v jednej.
V prvom bode - všetci sa dohodli na zrušení spoluvlastníctva,
v druhom bode vyporiadanie - celá nehnuteľnosť zostáva A plus vyrovnanie, napr. vyplatenie súrodencov a doopatrovanie mamy. Ak by sa dohodli na sume vyplatenia, napr. hodnota zdedenej časti v pôvodnom stave znásobená infláciou plus čosi menej aj za podiel mamy, zhodnotenie domu by mohli max. spomenúť, že zostáva investorovi A. Inak, investície sa vždy odpočítavajú až pri majetkovom vyrovnaní (opravy a údržba by sa mali vyrovnať spoluvlastníkmi v reálnom čase).

Ak by dieťa A riešilo teraz len maminu časť, zostali by deti spoluvlastníkmi a vyporiadavali by sa niekedy neskôr, čo je vždy ťažšie. Ohodnotenie a investície sú popísané vyššie.
Maminu časť by mohli riešiť darovaním - pri dedení (ak by nedošlo k dedičskej dohode) by zvyšní súrodenci mohli žiadať započítať darovaný podiel do dedičstva A (ak by ešte bolo s čím započítať).
Ak by maminu časť A odkupovalo (aj akože), súrodenci by nič nemohli požadovať, lebo mama by mohla peniaze minúť. Kúpna cena by sa mohla znížiť na pôvodnú hodnotu maminej časti (bez investícií), čo je dobre v zmluve uviesť, tiež o zaopatrenie. Zostali by však spoluvlastníkmi domu.

Ja som tento príjem hľadala pod par. 8 ako ostatný príjem, čo som nenašla a pod par. 9 ako príjem oslobodený. Ani tam som nič nenašla. Hľadať v par. 2 ma nenapadlo. A podľa tohto par. príjem získaný dedením nie je predmetom dane. To som v podstate hľadala. Ďakujem.
(2) Predmetom dane nie je

a) prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov, 3) príjem získaný vydaním, 3) darovaním4) alebo dedením5)

Matka moze svoj majetok darovat,alebo predat./ darovacia,alebo kupno-predajna zmluva/
Do zmluvy si moze ziadat zapisat vecne bremeno-pravo dozitia.
Zavet by mohli ostatni surodenci,ako neopomenutelny dedicia napadnut.

Netreba to ani darovať. V prípade dedenia to nebude spadať do bezpodielového vlastníctva manželov.
Viď Občiansky zákonník

Hypoteka na dome nema takmer ziadny vplyv na to, ci s domom mozete disponovat alebo nie, nakolko banka ma zriadene zalozne pravo na dom, avsak vlastnikom ste stale vy. Jediny problem je, ze treba banku poziadat o suhlas s takymto prevodom - banka by nemala problem takyto suhlas vydat. Ak by ste ho nevyziadali, mohla by to banka kvalifikovat ako zavazne porusenie zmluvnych podmienok co by mohlo vyustit do poziadavky o predcasne splatenia hypoteky.

Rennka,
ja by som to riesil darovacou zmluvou. Ak nie su este manzelia, vsetko, co nadobudne manzelka pred svadbou nespada do BSM. Ako poistku toho, aby dcera byt nepreviedla by som tam zriadil vecne bremeno dozivotneho uzivania zo strany rodicov, pripadne niekoho ineho z rodiny. V takom pripade je takmer nulova sanca, ze by niekto takyto byt kupil. Zaroven bez suhlasu rodicov toto vecne bremeno nemoze zmazat. Banka pri poskytovani hypoteky pozaduje list vlastnictva cisty bez akychkolvek tarch. Na taketo LV by urcite hypoteku nedostala.

Dakujem Pavol a Mariankaj, takze v podstate je jedno ci by jej ho darovali za zivota, alebo by ho zdedila po ich smrti, vzdy bude len jej vlastnictvom o ktore sa nebude musiet s nikym delit. Pochopila som spravne?

obč. zák.
§ 109 (Premlčanie práva z vecného bremena)

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo.

matka má splnomocnenie na právny úkon (predaj nehnuteľnosti), výťažok z predaja ide predávajúcemu (starkej), ktorá je vlastníkom peňazí a preto s nimi môže disponovať podľa svojho uváženia.

Dôležité je poznať názor starkej. Ak raz ona nechce obísť syna, či vnuka (nepochopil som presne), ktorý vedie neusporiadaný život, nemôžete ju nútiť. Ak starká súhlasí s obídením, stačí podarovať peniaze komu ona uzná za vhodné. Najlepšie formou notárskej zápisnice, aby sa nedalo napádať jej duševné zdravie a neplatnosť právneho úkonu. Notári resp. notárski čakatelia bežne spisujú notárske zápisnice aj pri lôžku imobilných ľudí, takže nemusíte ťahať starkú za notárom.

Ak matka bude rozhodovať miesto starkej o peniazoch (na čo nemá právo) všetky tieto úkony budú neplatné a môže sa dopustiť TČ podvodu, sprenevery... podľa okolností

Takéto riešenie nie je postačujúce. Aby nebol v budúcnosti problém, buď treba byt dcére predať /akože/, alebo tú druhú dcéru vydediť.

Darovacia zmluva sa dá urobiť na jednu sestru. Ale po smrti rodičov môže druhá požadovať svoju časť, lebo pri dedení zo zákona (je to dedenie rovnakým dielom) sa dedičovi započíta do jeho podielu (teda do podielu sestry, ktorá dostala byt do daru) to, čo za života rodičov dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Myslím si, že ak to takto "vydedená" sestra napadne, tak by asi mala úspech.
Je to v občianskom zákonníku § 484.

Darovanie v žiadnom prípade - ako píše Palino, je to napadnuteľné.

Čiže jedine spraviť predaj bytu zapísať do katastra, to by už nemohla napadnúť, keď pokiaľ žijú oficiálne byt predajú dcére.

A keď darujú a zapíše sa do katastra tá obdarovaná sestra, môže potom ešte požadovať druhá sestra o diel po rodičoch? Čo ak prvá sestra s tým nesúhlasí, súd prípadne rozhodne o nejakom vysporiadaní, napr.finančnom, ale ona nemá peniaze na vyplatenie?

Fany, pozri príspevok č. 3. Palino to tam pekne napísal.

Áno - kúpnu zmluvu /samozrejme so všetkými náležitosťami - aj kúpna cena zaplatená..../, vklad do katastra - skrátka všetko ako keby to predávali cudziemu.

Ďakujem za radu.
Prajem pekný deň

Neviem odkial to beriete - PEPA a spol. - predsa ZA ZIVOTA si mozu s majetkom robit co chcu. Predat, darovat, prehrat v kartach alebo cokolvek.
To co pise Palino, je zrejme myslene ako "zapocitanie na dedicsky podiel", teda pri dedeni, ak by bol predmetom dedicstva nejaky DALSI majetok, tak neobdarovana sestra moze pozadovat, aby sa dedicsky podiel obdarovanej sestry na tomto dalsom majetku znizil o hodnotu daru ("co dostal od porucitelov nad ramec obvykleho darovania").
To co pisete by znamenalo, ze ked intermontovi rodicia daruju dom mne ako cudzej osobe, mala by som po ich smrti vyplacat ich dcery???? Sa zobudte!
Jedine na co treba dat pozor - ak su rodicia starsi pripadne chori, dobre by bolo mat od obvodaka papier, ze v case darovania boli v dobrej kondicii, aby neskor neobdarovana sestra nemohla spochybnit, ze rodicia uzavreli darovaciu zmluvu v "nesposobilom" stave, napr. v prechodnej dusevnej poruche a pod. A samozrejme, zmluvu dat na zapis do katastra hned po podpisani.
Kupna zmluva????? Aby to neobdarovana napadla, ze zmluva je absolutne neplatna, lebo nedoslo k vyplateniu kupnej ceny???
To uz potom skor zaopatrovacia zmluva - je to podobne ako darovacia, akurat sa tam ako dovod daru da, ze sa dcera o nich postara v starobe, chorobe a ked to budu potrebovat, a ona sa zaviaze toto dodrzat. Pripadne sa im tam moze zriadit (rodicom) aj pravo dozivotneho bezplatneho uzivania, aby si boli isti, ze neskoncia v starobinci.
VYDEDENIE? Podla mojich skusenosti vyhodne jedine pre pravnikov, ktori s tym budu potom robit. Na vydedenie treba mat zakonny dovod, a kazdy pravnik (ak vydedeny nie je vysloveny zlocinec) sa dobre zapoti nad tym, kym v potom v spore o neplatnost vydedenia dokaze, ze dovod vydedenia naozaj OBJEKTIVNE existoval.
Takze, intermont, zariad sa ako si vyberies.

Svoju cast, ale iba z toho, co tvori predmet dedicstva. T.j. majetok, ktory bol vlastnictvom porucitela (zomreteho) v case jeho smrti, a nie VSETKO CO KEDY MAL.

Skopírujem sem celý § Občianskeho zákonníka, o ktorý ja opieram svoj názor:

§ 484
Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských

podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do

jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho

bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie; ak

ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta

sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal

dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie

urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak

by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému

v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Možno právnici nebudú súhlasiť s mojim názorom, ale ja si myslím, že po smrti rodičov neobdarovaná sestra zistí, že nič nededí, lebo notár zistí, že rodičia nemali žiaden majetok. A vtedy napadne takého dedičké konanie (aspon ja si myslím, že takto by to mohlo byť), a sestra, ktorá dostala za života rodičov polovicu domu, bude musieť jej podiel vyplatiť.
Podotýkam, že to je môj "laický" názor, nie som študent práva.