Moj znamy ma majetok(byt, auto, dalsie veci), kt. chce rovnym dielom rozdelit medzi
vsetky 3 svoje deti. Ale ma tiez majetok(1 mil. v investicnom fonde), kt. chce zanechat len jednemu svojmu potomkovi - ako zabezpecit, aby tento potomok dostal uvedeny 1 milion + tretinu z ostatneho majetku a nebolo to nijako napadnutelne(napriklad ostatnymi surodencami)?

Zdravím všetkých. Veľmi by som chcela poprosiť o radu. Rada sa týka dedenia, respektíve darovania bytu a keďže som si prečítala 7 strán rôznych názorov, teraz fakt neviem, ako postupovať.
Som vnučka, ktorej starí rodičia chcú ešte za života (začiatkom budúceho roka) darovať byt s bremenom jeho doživotného využívania starými rodičmi. Prosím, ako to mám urobiť, aby som neprisla o dalsie dedictvo (ak nejaké ešte bude:-))), respektíve, aby darovanie nebolo napadnutelne? Jedny hovoria, ze mam urobi fiktivnu kupu (ale co s peniazmi?- je to 4-izbak). teraz tu citam, ze darovanie stačí..Prosím, čo by ste si vybrali na mojom mieste? Medzi dalsich dedicov patria 3 deti + dalsich 5 vnucat. Skutocne by som sa rada vyhla vsetkym moznym problemom...Este raz vrela vdaka! Lenka

Presný návod Ti nikto nedá, existuje niekoľko riešení, Ty sa musíš rozhondúť (vzhľadom na okolnosti a vzťahy v rodine), pre ktorú sa rozhodneš. Každý spôsob má svoje výhody aj nevýhody.

V každom prípade darovanie nebude napadnuteľné (okrem samotného darcu vo výnimočných prípadoch). V tomto prípade, ak Ti byt darujú, tak záleží od ostatných dedičov, ako sa zachovajú pri dedičskom konaní. Ak darovanie akceptujú, dedičstvo sa bude deliť normálnym spôsobom podľa obč. zákonníka. Hodnota daru sa nemusí zohľadňovať pri dedičskom konaní. Otázne je, koľko majetku, ktorý sa bude dediť, zostane starým rodičom po tom, ako Ti darujú byt. AK je to zanedbateľná hodnota (v porovnaní s hodnotou bytu), tak by som bol za darovanie.

AK však ešte vlastnia ďalší významný majetok, ktorý sa bude dediť a nechceš, aby Ťa o to náhodou ukrátili (ak by mali námietky voči riadnemu deleniu dedičstva), tak spíšte radšej kúpnu zmluvu. MYslím, že kúpna cena nemusí rešpektovať trhovú ani znaleckú hodnotu nehnuteľnosti, takže v nej môžete dohodnúť aj cenu napr. 100.000 SKK, ktorú fiktívne uhradíš v hotovosti (dúfam, že sa v tomto nemýlim - dana9 by mi tu mohla pmôcť toto potvrdiť alebo vyvrátiť). ALebo uveď riadnu cenu (akože uhradenú v hotovosti), ktorá sa tiež nebude v skutočnosti platiť. Tu je však riziko, že keby došlo k vážnejšiemu sporu medzi dedičmi po smrti starých rodičov a bol by napr. súdny spor, bolo by obtiažne dokázať, že si uhradila kúpnu cenu.

Voči kúpnej zmluve sa ale nemôžu v dedičskom konaní dediči ohradiť.

AKo som už hore spomenul, výber spôsobu záleží od vzťahov v rodine a príbuzenstve - či vedia o darovaní a či s tým úplne súhlasia. Pokiaľ by si však darovaním bola nepomerne zvýhodnená iba Ty, nečudoval by som sa príbuzenstvu, že sa voči darovaniu bytu ohradí. Na druhej strane ja nepoznám pomery v rodine, možno ostatní dostali predtým niečo alebo neviem prečo sa tak rozhodli starí rodičia.

Stačí taká úvaha, alebo chceš vedieť niečo bližšie?

AK však ešte vlastnia ďalší významný majetok, ktorý sa bude dediť a nechceš, aby Ťa o to náhodou ukrátili (ak by mali námietky voči riadnemu deleniu dedičstva), tak spíšte radšej kúpnu zmluvu. MYslím, že kúpna cena nemusí rešpektovať trhovú ani znaleckú hodnotu nehnuteľnosti, takže v nej môžete dohodnúť aj cenu napr. 100.000 SKK, ktorú fiktívne uhradíš v hotovosti (dúfam, že sa v tomto nemýlim - dana9 by mi tu mohla pmôcť toto potvrdiť alebo vyvrátiť). ALebo uveď riadnu cenu (akože uhradenú v hotovosti), ktorá sa tiež nebude v skutočnosti platiť. Tu je však riziko, že keby došlo k vážnejšiemu sporu medzi dedičmi po smrti starých rodičov a bol by napr. súdny spor, bolo by obtiažne dokázať, že si uhradila kúpnu cenu.

Stačí taká úvaha, alebo chceš vedieť niečo bližšie?[/quote]



Nie celkom suhlasim - ak kupna cena nezodpoveda hodnote, mohla by byt napadnutelna, pretoze je obzvlast nevyhodna pre jednu zo zmluvnych stran, pripadne podla ustanoveni o simulovanych pravnych ukonoch ("mysli sa" kupa, a v skutocnosti je to darovanie). Je jedno, ako by spor dopadol a komu by sud dal zapravdu, zabiju tym kus zivota.

Moj nazor je - bud darovacia zmluva, alebo zaopatrovacia zmluva (t.j. akoby podmienene darovanie - ako protihodnotu starych rodicov doopatrujes a pochovas).
Pred uzavretim zmluvy by som navrhla vyziadat od obvodaka potvrdenie o zdravotnom stave, aby nikto v buducnosti nemohol napadnut, ze starcekovia neboli v kondicii zodpovedajucej tak vaznemu pravnemu ukonu, skratka, ze neboli pri zmysloch, ked zmluvu podpisali.
A pretoze to ziaden pravny predpis nevylucuje, moze sa zmluva podpisovat v pritomnosti svedkov, ktori sa ako svedkovia na zmluvu podpisu, a v pripade potreby dosvedcia, ako to cele bolo. Jasne, ze svedka treba vybrat tak, aby sa dozil dedicskeho konania.

Neviem, ako sa k tomu vyjadria kolegovia, ale podla mojho nazoru, ak nebol v case jej smrti vykonany "prepis na katastri" a doslo k tomu az potom, rozhodnutie je neplatne. Ale pretoze kataster sa o smrti obdarovanej dozvediet nemusel, odporucam podat podnet na prokuraturu, aby to cele preskumali v ramci prokuratorskeho dozoru a podali prokuratorsky protest. Po doruceni protestu prokuratora sa rozhodnutie zrusi, a kataster by mal o navrhu na vklad rozhodnut znova, a to tak, ze ho zamieta.
Mrtvy totiz nemoze nadobudat majetok, a prava k nehnutelnostiam sa nadobudaju az zapisom do katastra.
Ak na prokurature nepochodis, bud vyuzi staznost na vyssom stupni prokuratury, alebo podaj na sude zalobu, kde mozes uplatnit aj podozrenie tykajuce sa falsovania podpisov.
Upozornujem ale, ze ani kladny vysledok nezabrani matke, aby dalej disponovala tou svojou ciastkou 6/8, napriklad aby ju darovala zmienenym dedicom.
Vstup do domu si mozes zjednat aj s asistenciou mestskej ci statnej policie, kym si spoluvlastnik, su povinni ti v tomto pomoct a zabezpecit ti vstup do domu.

Treba si uvedomit zakladnu vec, ze moje deti (dedicia, pribuzni) ma nemozu obmedzovat v tom, ako sa rozhodnem nakladat so svojim majetkom.
Moje dieta sa nijako nepricinilo na tom, ze nejaky majetok mam, a preto nema pravo urcovat mi, ako s nim mam nakladat. To nic nemeni na jeho postaveni neopomenutelneho dedica (ak si s majetkom nenalozim podla vlastnej vole zaziva), ani na vzajomnej (zakonnej) vyzivovacej povinnosti potomkov a predkov.

Ak majú voči svojim deťom skutočné výhrady - v súlade s právom, nech to riešia vydedením - veď na to sú 4 zákonné dôvody - a nie spôsobom , ktorý v nich vyvolá trvalý a ťažko zvládnuteľmý pocit krivdy. Podľa môjho názoru títo rodičia v konečnom dôsledku svoje deti de facto psychycky týrajú - aj keď si to nepripúšťajú. Ostáva na nich spomienka ako na trestajúcich a nespravodlivých . Vždy je len jeden spokojný - a čo tí ostatní ? Lebo dôležité je, čo cítia ich deti - a s čím tu zostanú žiť ďalšie generácie. S tým žiaľ právo neráta.


Katarina, vydedenie je podla mna slepy a hluchy paragraf, pretoze ak sa vydedeni rozhodnu ho napadnut, tak je to spor na roky rokuce, a jedinymi spokojnymi budu advokati kvoli palmare a sudy kvoli poplatkom, ostatni "splacou nad vydelkem".
A naviac, hlavna persona - porucitel, uz po smrti nikomu nemoze povedat, preco to spravil a co ho k tomu viedlo. O to je potom dokazovanie tazsie, zatiahne sa do neho pol rodiny a stvrtina ulice/mesta...
Bol by tvoj pocit krivdy mensi, keby si sa sudila so sestrou o neplatnost vydedenia?
Aby si rozumela - nie som proti tebe (a ak si myslis, ze sa stala PRAVNA chyba, navod som napisala vyssie), len mam iny nazor.

čitam, že téma dedičstva je nevyčerpateľná.
Chcem sa spýtať, či nemáte niekto skúsenosti s tým, že dediči sa dohodli, že sa medzi sebou vysporiadajú. Ide o rodinný dom. Jedna sestra druhej vyplatí určitú čiastku a pri dedičskom konaní sa táto nehnuteľnosť by mala prejsť na jednu zo sestier. Problém nastáva v tom, ako vyriešiť toto majetkové vysporiadanie. Stačí, keď sa sestry vyrovnajú len medzi sebou a nemusí sa táto čiastka nikde uvádzať. Alebo musí byť spomenutá v dohode priamo pred notárom (tak by to bolo najlepšie, aby bol o tom doklad). Čo spísať ako doklad o tom, že jedna sestra druhej vyplatila dohodnutú čiastku, ak by sa o tom v dohode pred notárom nepísalo.

Dobrý večer Poraďáci,
chcela by som Vás požiadať o vyriešenie môjho "chrobáka" v hlave.
Môjmu manželovi darovali jeho rodičia spoločne 1/2 svojho majetku.
Teraz svokor zomrel a mňa zaujíma, či môže svokra ešte nejako napadnúť darovaciu zmluvu. Podotýkam, že v zmluve máme:"Darcovia sa môžu domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný bude správať k nimi alebo k členom ich rodiny tak, že tým hrubo poruší dobré mravy" Čo to pre nás znamená? Ďakujem a prajem pekný večer.

Dobrý, chápet to dobre, že ak manžel dostal darovaním byt a bude to zapísané aj do katastra tak jeho brat už nemá nárok na tento byt ani po smrti rodičov? Ďakujem

Presne tak.

Síce existuje niečo ako započítanie majetku, získaného počas života poručiteľa, pri prejednávaní dedičstva, ale ten majetok, ktorý už bol darovaný, tak ten už patrí tomu, komu bol darovaný.

Pre vás to znamená, že keby ste hrubo porušovali dobré mravy (napr. slovne týrali svokru, zatvárali ju do pivnice, ...ň tak by mohla požadovať vrátenie daru. Musela by to ale dosiahnuť súdnou cestou, kde by musela jednoznačne preukázať hrubé porušovvanie dobrých mravov.

Viac si prečítaš tu:

http://www.porada.sk/t72992-darovanie-bytu.html

Ďakujem pekne.

Môj známy dostal darom rodinný dom od rodičov s podmienkou, že doopatruje rodičov a súrodencom vyplatí po 500 000,- Sk. (Dom má samozrejme ďaleko vyššiu hodnotu.) Otázka je, či si náhodou súrodenci nebudú musieť tých 500000,- zdaniť, alebo ako to spraviť, aby si ich zdaniť nemuseli.? Do akého § by ste zaradili takýto príjem?

Do darov. A daň z darovania sa neplatí.
Veď predsa od nich tvoj známy nič nekupoval.
Správne by to malo byť tak, že známy kúpil dom od rodičov za 1 milión (ak má 2 súrodencov) a rodičia darovali dvom deťom po 500 tis. (Darovanie nemôže byť podmienené vyplácaním nejakej finančnej odplaty.)

Len by ma zaujímalo, prečo si "sestra" myslí, že všetko je jej a tú druhú treba o majetok po rodičoch pripraviť. Vieš si predstaviť, že by sa to stalo tebe ? Ako by ťa to urazilo a zranilo ? A to, že by si nič nedostala, ani nespomínam . . .

[quote=vieroslava;668576]Do darov. A daň z darovania sa neplatí.
Veď predsa od nich tvoj známy nič nekupoval.
Správne by to malo byť tak, že známy kúpil dom od rodičov za 1 milión (ak má 2 súrodencov) a rodičia darovali dvom deťom po 500 tis. (Darovanie nemôže byť podmienené vyplácaním nejakej finančnej odplaty.)[/quot

Moja otázka smerovala skôr k tomu, či si majú tých 500tis. zdaniť súrodenci. A ak áno tak pod akým §?

Konečne sa ozval niekto aj z druhej strany. Ďakujeme pani Žofia. Postoj - ako koho "dostať" je naozaj poľutovaniahodný. Žiaľ s týmto sa často stretávame. A čo na to ETIKA???

Nečítala si pozorne moje odpoveď.
Nebudú to zdaňovať, pretože sa jedná o dar.

PROSíM POTEBUJEM RADU K DANI Z PREDAJA DAROVANEJ NEHNUTELNOSTI.