Katarína_1 Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.
Spolu s mladšou sestrou sme z toho v absolútnej depresii ( ml. sestra je navyše vdova!).
Ako je možné, že môžu byť vymyslené a navyše fungovať takéto zákony, kde pod rúškom "darovacej zmluvy" sa de facto uskutoční vydedenie?
Vzťahy v rodine nebudem komentovať, lebo to je totálna katastrofa. Preto nikdy nezaujímam stanovisko, ak sa nejaká stará pani v TV žaluje - lebo problémy si obvykle vyrobila sama svojim CELOŽIVOTNÝM prístupom k svojim vlastným deťom.
Možno by bolo potrebné otvoriť diskusiu na tému etika a morálka v rodine a možnosti ochrany detí pred psychickým týraním rodičmi.
Ešte raz ďakujem za Váš záujem. Katarína
Všimol som si, že veľmi oduševnene obviňuješ darovaciu zmluvu z krivdy, ktorá bola na tebe spáchaná. Myslím, že darovacia zmluva za to nemôže a vôbec to nie je zlý alebo negatívny inštitút. Darovacia zmluva je naopak dobrá vec a zákon, ktorý ju zaviedol nie je zlý.
To, že sa niekto rozhodne za života naložiť so svojim majetkom podľa vlastného uváženia nie je preto, že exituje možnosť darovania, ale považujem to za samozrejmosť, lebo môže presadiť slobodnú vôľu. Keď sa raz rozhodne, že majetok daruje len jednému potomkovi, tak následky rozhodnutia si musí znášať sám. Naopak - nesúhlasil by som s tým, keby mal človek zákonom obmedzenú možnosť takto naložiť s majetkom za života. Ty to vidíš zo svojho pohľadu, ale spýtam sa takto: Z akého titulu si potomok nárokuje majetok rodiča (rodičov), pokiaľ rodič ešte žije? Prečo by mal mať automaticky nárok na ich majetok?
Pokiaľ sa tvoja mama rozhodla darovať väčšiu časť majetku len jednému potomkovi, tak nemôže za to darovacia zmluva, ale asi na to mala dôvod. A ak nemala dôvod, tak sa spýtaj jej, prečo sa tak rozhodla. Je to vecou vzťahov v rodine, nie zlým zákonom.