Priveľmi komplikovane si to podal.

Príklad : ale pokiaľ majú manželia majetok v hodnote 100 000 € a dlh v hodnote 50 000 € tak je logické, že polovica majetku aj dlhu sa vyporiada pri BSM.
Teda že mng. dostane 50 000 € z majetku a ostane dlzná 25 000 €.

A teda 50 000 € z majetku a tiež 25 000 € z dlhu ide do dedenia. A tam záleží na dohode medzi dedičmi. Takže ak sú dedičmi mng. a zosnulého syn tak dedia na polovicu.

Tj. mng. dostane 25 000 majetok a 12 500 € z dlhu, to isté dostane aj zosnulého syn. Ale môžu sa dohodnúť. Že dlžobu si nechá mng. a teda podiel na dedičstve sa u syna kráti.
Teda syn nedostane majetok v hodnote 25 000 € ale neni povinný splatiť 12 500 € dlh dostane majetok len v hodnote 12 500 €, ale a tým pádom dlžoba bude 0 ( je započítaná s majetkom ).

No a mng. zosnulého jej ostane jej polovica majetku teda 50 000 € + prededná časť majetku teda 37 500 €, ( spolu majetok v hodnote 87 500 € )
ale ostane jej jej časť dlh 25 000 + aj prededený dlh v hodnote 25 000 €. ( spolu dlh 50 000 € )

Zvyčajne sa dlhy riešia tak, že prechádzajú na jedného dediča, ktorému je toto znevýhodnenie započítané s majetkom.

Vôbec nie mimo témy a bokom.

Pani notárku, ktorá prejednávala dedičstvo, si vážim, ak
konala len v záujme zákonnosti a maloletého. Je jedna z mála. Omyl nie je hanba ani u notárky, pokiaľ na ňom nezotrvá až do vydania rozhodnutia.
Nemám rada hypotetické otázky v témach, ani to, keď sa jeden pýta za druhého a informácie sú sprostredkované. To málokedy poslúžilo dobrej rade. Čo je však pre mňa neprijateľné na Tvojich otázkach, to je to, že predpokladáš smrť obidvoch manželov, hoci zomrel len jeden. Aj keď len hypoteticky.

§ 175 zca ods. 1 z.č. 99/1963 Zb. OSP
Notár poverený súdom (§ 38 ods. 1) vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak

a) dedičstvo nadobudol jediný dedič,
b) dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
c) dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou,
d) dedičia uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov.

Ak k vydaniu osvedčenia nedôjde, tak bude o dedičstve konať súd.

resp. ods. 4 spomínaného § hovorí: Účastník môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve.

Odporúčam podať na súd sťažnosť na dotyčnú notárku.
Niečo v štýle: Týmto podávame sťažnosť na postup notárky Y.X. v konaní o dedičstve č. XXXXXX. Porušenie povinností notárky vidíme v xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx.
Dátum, podpis, odniesť osobne na súd.

Ja sa Ťa tiež dovolím spýtať, či potrebuješ vôbec nejakú konkrétnu radu ohľadne dedičstva alebo si chceš len tak porozprávať o tom, čo by bolo, keby bolo? Dajme tomu, pre každú skupinu dedičov.

Vdaka za odpoved,
To ako si to opisal je mi jasne. - ale ono to fakt moze byt komplikovanejsie. Neostava veritelovi aj po smrti manzela pravo vymahat celu vysku dlhu od manzelky (na zaklade inych noriem) - mysli ze to je bezna prax
Ak by bola jedinou dedickou ona a dedicstvo aj z dlhmi by odmietla - som si isty ze veritelia by vymahali cely dlh od nej - pretoze vznikol spolocne a nedelitelne. (Nemozno predsa poskodit veritela)

Tento pripad bol hypoteticy, ale v poznam skutocny (nechcem vysvetlovat detaily). Zomrel manzel kolegyne ma vlastne deti so zosnulim - sudna komisarka tvrdi ze v dedicskom konani sa dlhy nevysporiadavaju ale ze plati odstavec ze sa delia umerne (asi si mysli ze to vyzaduje inu7 dohodu a ze zato nie je platena)
Ale ako si to opisal mali by sa pri vysporiadani BSM, ktore ma byt sucastou dediskeho rozhodnutia - vysporiadat aj dlhy. Tie nevysporiadala, pretoze podla nej sa dlhy nevysporiadavaju pri dedicskom konani (ak mi to kolg. dobre vysvetlila).
Problem je v tom ze jej chcela dat povinnost vyplatit deti (z hnutelneho majetku) do niekolkych dni, takze hladala cestu ako sa tejt hoc zakonej hluposti vyhnut.

Teda chcela to riesit presne ako si napisal v poslednej vete, ale komisarka povedala ze nato treba suhlas statutara veritela. (Teda ze cely dlh prejde na nu a nebude musiet vyplacat deti z podielu na nejakych hnutelnych veciach - auto a pod.)

Statutara alebo splnomocnenca je nerealne na pojednavanie dovliect a nevidim pravny dovod aby branil veritel dedicskej dohode. Ktora mu je lahostajna. A iba hlupak ma radsej za dlznika deti ako zarabajucu osobu.

Suhlasili aj kolizny opatrovnici a dokonca aj sudca sa vyjadril ze by taku dohodu odobril. Ale premudrela notarka si postavila hlavu.

Ale nezda sa mi celkom ze tu poslednu vetu co si napisal mozno akceptovat . To by mohli nastrcit chudobneho pribuzneho ako bieleho kona. Ale v pripade kol. je to jedno - kedze bude splacat aj dlh deti

v texte.


V podstate sa notárke nedivím, lebo ako náhle prizná do dedičstva dlžobu, tak o tú sa jej zníži odmena. Preto sa zrejme tak urputne bráni priznaniu dlžoby do dedičstva a nechce ju zahrnúť.

Ad 1.
Dedí sa un block, teda nie len aktíva ale aj pasíva. Dedič nemôže odmietnuť dediť len dlhy. Môže odmietnuť dedičstvo ako celok.

Teda, ak prebehlo dedičské konanie tak, ako si napísal, teda manželka 75% a syn 25% dedičstva po nebohom, tak aj dlh nebohého sa dedí takýmto spôsobom. Veriteľ teda nemôže od manželky požadovať 100% dlžnej sumy, ak ona dedila len 75% majetku nebohého.

Ad 2. Nie úmerne, ale maximálne do výšky nadobudnutého dedičstva: Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Tej tretej komplikácii vôbec nerozumiem.
Celkovo je tvoj príspevok veľmi komplikovane napísaný.

Xani

V podstate sa notárke nedivím, lebo ako náhle prizná do dedičstva dlžobu, tak o tú sa jej zníži odmena. Preto sa zrejme tak urputne bráni priznaniu dlžoby do dedičstva a nechce ju zahrnúť.

Pokial viem tak zakladom pre odmenu notara je vseobecna hodnota majetku (alebo aky pojem sa pouziva v OZ) a nie cista. Tak to vypocitala (ina) notarka aj v mojom pripade a aj v koleg. Ale to nie je dolezite.

Co sa tyka koleg. tak ja sam nerozumiem ci jej vobec nechce notarka uznat dlh do nakladov alebo len nechce suhlasit z dohodov ze dlh prejde na matku cely a o to sa znizi povinnost vyplatit deti. Koniec koncov aj za vlastne deti (ide o male deti - spominal som ze mali urcenych kol. opatrovnikov) by musela dlhy splacat ona. Jednoducho je to absurdne.
A to ze maju nejak zasahovat do dedicskej dohody veritelia je este absurdnejsie.
A jej neformalna rada, ze vyplatenie deti aj tak nik nekontroluje - je este genialna.

Samozrejme ze aj ja som odporucal nejak sa stazovat. Je mozne, ked k dohode nedojde (trebars koli tejto notarke) aby o dedicstve rozhodoval sud na pojednavani - a za akych okolnosti.

Hm.. a ako určíš všeobecnú hodnotu majetku, a ked je dedičstvo predlžené a dedičia sa vzdajú svojich podielov, myslíš že notára budú musieť vyplácať z hodnoty aktív? A notár môže pasíva ignorovať?

K ostatnému sa neviem vyjadriť aký je postup pri sťažnosti na notára a pri žiadosti o výmenu notára.

Mr Shrek,
Vdaka za radu.

Problem bol v tom ze notarka ignorovala dohodu ale podla OSP mala vydat osvedcenie. Myslim si ze nie je v jej kompetencii napad pripadnu nezakonost, kedze dohodu bude aj tak musiet schvalit sud, ako je to v pripadoch ked su dedicmi malolete deti.

c) dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou,

Svoje konanie ospravedlnuje tym ze ide o malolete deti a tie musia mat svoj zakonny podiel .... Samozrejme tato dohoda by ich o nic nepripravila
Ale notarka vzala na seba ulohu sudcu, a svojsky si vyklada zakon.
Spominal som ze sudca by s dohodou suhlasil - ako to viem. No notarka nedala dotycnej rozhodnutie do ruky aj ked zaplatila poplatky ale poslala ho iba na sud s tym ze kedze ide o malolete deti musi dohodu schvalit sud.
Ked prisla spominana na sud tak sudca mal v ruke pozmenenu dohodu. V orginali bolo vysporiadanie pasiv tak ako spominana chce. Na sud prisla dohoda uz bez toho vysporiadania dlhov, pretoze notarka po pojednavani premyslala a po porade s pravnikom prisla nato ze je to nezakonne. Tak nejak to povedala. Takze sfalsovala osvedcenie, kolegna ho podpisala nezviazane.


Pre druhu prispievatelku,

Podla nejakej ostatnej prilohy OSP je zakladom odmeny sudcu vseobecna a nie cista hodnota majetku. Minimalna odmena a odmena pri preruseni konania je 13 Eur cize o nic nepride.



- trochu bokom
Ad Petra Nova - naozaj povodna otazka nebola zamerana na konkretny problem ale bola hypoteticka. A vychadzalz z mojho omylu. Ktosi mi nahucal ze vraj sa mu stal podobny pripad, teda ze nebol vylucnym dedicom pozostalosti (po manzelovi) ale jeho veritelia vymahali celu vysku dlhu od nej. Takze z toho som asi nespravne vydedukoval ze existuje nejaka forma dlhu na ktoru sa prislusny paragraf obcianskeho zakonika o prechode dlhov nevztahuje.