Mne to dáva zmysel, tak som to dal do svojej témy, aby nebolo treba hľadať, ale kto chce môže si vyhľadať.


Prenesené z témy: vynos URSO 6/2008. Príspevok č. 146.


Prenesené z témy: Meranie a rozpočítavanie tepla, merače, koeficienty... Príspevok č. 1053, 1054, 1055, 1056.

Aja912 narieka, že u nich je na siedmom podlaží najhoršie bývať, majú nedoplatky, ostatní preplatky. Ale to je slabý argument a vôbec nevyjadruje skutočnosť, spravodlivosť. Ta sa pri tepla ani nedá vyjadriť. Zatiaľ sa viac neohlásila, nevadí! Uvediem argumenty pre iných, ktorí sa o teplo troška zaujímajú. Na základe čoho sa môžu vyjadrovať k stavu a možnostiam hospodárenia s teplom v dome a objektívneho rozdelenia dodaného tepla a nákladov za dodané teplo na jednotlivé byty.


Náš dom má tiež sedem podlaží s tým, že my máme bytov šesť. Ako som napísal najprv je to v hlave, až potom v hlavici následne aj na prístroji pomerového merania. Každý byt má štyri prístroje, súčet v bytoch je vyjadrený v jednotlivých rokoch. Roky nie sú vyznačené, nie sú podstatné. Podstatné sú namerané počty jednotiek, ks. Červené sú maximálne počty a zelené sú minimálne počty jednotiek v rokoch.

Troška ostrieľaní borci vedia, že tieto jednotky sa musia prepočítať koeficientom výkonu radiátorov, tak je uvedené vo vyhláške! A môžu sa prepočítať aj koeficientom nevýhodnej polohy miestnosti, prípadne ďalej upravovať na konečný stav jednotiek jednotlivých bytov na konečný stav jednotiek na rozdelenie nákladov.


Počet jednotiek v jednotlivých bytoch a v jednotlivých rokoch. Vyšší počet jednotiek vyjadruje vyššiu potrebu tepla v byte. Ale po prepočte výkonom radiátorov je počet úplne celkom iný. Ale podstatné na začiatok sú tieto jednotky. Treba si uvedomiť, že to je len časť 24 prístrojov zo 168 a každý sa podieľa na spotrebe Gj. domu podľa svojho počtu jednotiek.

Byt č. 1, 06 502; 14 204; 11 756; 04 382; 03 428; 02 666; 02 977; 03 711.
Byt č. 2, 03 566; 07 053; 04 701; 03 924; 05 929; 05 072; 05 219; 06 151.
Byt č. 3, 04 899; 10 347; 09 297; 06 904; 04 297; 04 544; 04 047; 04 226.
Byt č. 4, 05 837; 08 652; 05 772; 05 197; 02 611; 02 557; 02 449; 03 801.
Byt č. 5, 05 895; 13 136; 12 652; 09 253; 08 111; 03 357; 04 268; 06 820.
Byt č. 6, 05 741; 12 305; 11 663; 11 918; 06 618; 06 951; 07 472; 07 059.

Spotreba Gj. v dome na ktorých sa byty podieľali.

Spot. Gj.00 601; 01 201; 01 081; 00 872; 00 735; 00 625; 00 617; 00 699.

Aký je váš názor na také rozdiely v nameraných jednotkách. Je treba rovnomerne na základe jednotiek rozpočítať dodané teplo, alebo veľké rozdiely v úhradách jednotlivých bytoch znižovať rozdelením 60 % nákladov podľa m2? Je isté, že tým sa rovnomerné rozloženie tepla v dome vôbec nedosiahne. Ak sa majú pomerové merače využívať len na 40 %, tak sú v dome, bytoch na .....!

Môj názor. To, ako teplo rozpočítavať, to závisí od spoločného rozhodnutia tých, čo za to teplo platia. Vieš, že nijaká spravodlivosť v pomerovom meraní nie je, ak sa správne nehodnotia získané údaje, ak tie namerané a prepočítané údaje nezodpovedajú spotrebe tepla, ak sa ľuďom nevysvetlí, ako kúriť efektívne, ak nikto nevie, čo merače priamo ovplyvňuje (napr. polička nad radiátorom? alebo prievan otvoreného okna?) a je tam spústa iných vecí, čo nikto nikdy presne nezistí a teda ani nevyhodnotí. Možno rozdiely v spotrebe tepla nespôsobuje len poloha miestnosti v dome, ale aj odfláknutá výstavba, prejavujúca sa práve v nejakej miestnosti, o čom ani nikto nemusí vedieť, zistí sa až po rokoch, keď od zimy a vlhkosti plesnivela stena. Ja som napr. roky počúvala v jednej izbe v tom najexponovanejšom kúte zavíjanie prievanu, aj som ho niekedy cítila, bola to izba vysunutá, rohová, na sever a východ, pri zateplení sa zistilo, že bol prasknutý panel.
Možno sú rozdiely aj preto, že veľkosť kuchyne umožňuje dať stôl iba cez radiátor, že nie každý byt má napríklad plastové okná, že pri zateplení domu si nedal každý zatepliť aj lodžiu, že niekomu je pri 21°C zima, niekomu nie. Takže rozdiely sú a aj budú. Ide len o to, spravodlivo rozdeliť, čo z toho priradiť na byt podľa m2, čo ovplyvniť nemôže nikto, a čo podľa nameranej a prepočítanej spotreby. Pomerové merače nesporne donútia ľudí šetriť, ale nemalo by to byť tým, že budú chodiť v svetroch pri 18°C, a kradnúť teplo zhora i zdola, ale správnym nastavením hlavíc radiátorov, správnym vetraním, správnym usporiadaním bytu tak, aby to teplo z radiátora optimálne využili. Lebo napr. ja som neplatila za spotrebované teplo v kuchyni, tam nebolo prekúrené, len mi to prepočítali podľa údajov, ktoré nezodpovedali skutočnej spotrebe, iba tej nameranej, ovplyvnenej doskou stola.
Keby dodávateľ tepla pustil toľko tepla, aby všade bolo 21°C, načo by boli merače? Neviem, aký rozdiel v spotrebe tepla na m3 vykurovaného priestoru spôsobí rozdiel teploty v byte o 1°C, určite to niekto počítal, ale asi tam treba tiež niečo zisťovať. Ak jeden byt za rovnakých podmienok polohy, spôsobu vetrania a pod. má náklady na teplo 7€/m2, druhý byt má 16€/m2, akému rozdielu napr. v °C by to zodpovedalo?
Dúfam, že ma tu sito nerozložíš na kúsky, ak áno, tak ich prosím ťa moc neokoreň.

Predovsetkym treba zmenit filozofiu pristupu k spotrebe tepla. Ak v niekolkych rovnakych bytoch ziju dve osoby, tak urcite nemaju rovnaku spotrebu teplej vody, ani rovnaku spotrebu studenej vody, ani spotrebu plynu, ani spotrebu elektrickej energie. Pretoze ich spotreba zavisi na tom, ako casto a ako intenzivne sa umyvaju, ako casto chodia na WC, ako casto varia a pecu, ako casto a ako intenzivne pouzivaju audiovizualnu techniku. Ak niekto malo vari a iny vari kazdy den a este aj pecie, tak bude aj velmi rozdielna ich spotreba plynu, ktora sa moze lisit aj o 500 % a viac. Takze spotreba zavisi predovsetkym od sposobu a intenzity pouzivania energie, ci komodity a od tiez od energetickej triedy chladnicky, TV.......Nad tymto sa nikdo nepozastavuje. Kazdy sa ale pozastavuje nad rozdielmi v spotrebe tepla v bytoch. Ak su dva rovnake byty, tak to neznamena, ze bude aj ich rovnaka spotreba tepla. Pretoze, ak je v jednom byte 20 stupnov a v druhom teplota 26, tak je pochopitelne, ze rozdiel v teplotach sposobi aj rozdiel v mnozstve tepla a to asi o 42 %. A kazdy clovek ma ine naroky na teplotu v byte a teda aj tepelnu pohodu. Zalezi tiez na tom, ci je v byte pocas nepritomnosti udrziavacia teplota, alebo idu vsetky radiatory na plny vykon. Zalezi na tom, ake kvalitne okna su v byte, ci su tam skla s prestupovym cinitelom 1,4 - 1,1 a v druhom byte trojsklo s prestupovym cinitelom 0,6. Aka je relativna vlhkost v byte, ci su plavajuce podlahy..... Pretoze spotreba v bytoch predovsetkym a najma zavisi od poziadavkach uzivatela bytu na tepelnu pohodu v byte a nie od podlahovej plochy bytu, ak su rozdielne okolo 20 -30 m2. Pretoze potom sa stane, ze dva rohove byty bytoveho domu, ktore su v kazdom bytovom dome povazovane za najnevyhodnejsie z hladiska spotreby tepla, maju rocnu spotrebu tepla 5000 kWh a stredny byt ma spotrebu tepla 10 000 kWh. To je rozdiel 100 %. A to je hodnota fyzikalnej veliciny, nameranej spotreby tepla iba v byte. A cuduj sa svete, podla platnej vyhlasky URSO, tie dva krajne byty, by mali podla jeho sposobov rozpocitania nakladov, este priplatit na nadspotrebu tepla v strednom byte. Zda sa Vam to normalne, alebo na urovni vrcholnej debility? A teraz si toto prevedte do nezmyselnych dielikov, kde sa najvyssi pocet dielikov spotreby tepla v byte,podiela aj najvyssou mierou na stratach rozvodov a vykurovani spolocnych priestorov a potom su rozdiely pochopitelne katastrofalne....a nakoniec, tak ako dva rovnake spotrebice roznych znaciek, maju odlisne naroky na elektricku energiu, tak aj byty sa medzi sebou lisia spotrebou tepla. Spodne byty maju vacsiu, stredne byty maju mensiu spotrebu tepla. Usporne spotrebice su ovela drahsie, ako tie, ktore su malo usporne. Aj byty stredne su o dost drahsie, ako byty spodne. Predovsetkym preto, lebo maju nizsie naroky na spotrebu tepla. Tak potom nechapem, preco by mali mat rovnako velke byty, ale s rozdielnymi narokami na spotrebu tepla, aj rovnake naklady na teplo. Iba preto, ze to chce URSO ? Ale, ak potom chceme socializmus, tak by sa mali delit aj bohatsi s chudobnejsimi, aby mali priblizne rovnake majetkove pozitky. Pretoze prezentovana filozofia zaklada aj tento nezmysel. Platme priblizne rovnako za teplo v bytoch, ktorych nadspotrebu URSO podporuje aj legislativne, aby ludia az tak neremcali a teplari si mastili ziskami svoje vrecka. Pretoze ti, co maju mensiu spotrebu tepla v byte, platia za nadspotrebu tepla v bytoch ostatnych. Na jednej strane hlasi stat uspornost v energiach, na druhej strane jeho organ robi opak. Statna schizofrenia. Staci si pozriet, aky material predlozil na medzirezortne pripomienkovanie URSO v ramci novelizacie vyhlasky 630 a co skutocne vydal v ramci novelizacie. Zatoci sa Vam hlava. Mam za to, ze predseda, mal uz davno kopat zemiaky niekde inde. A preco tomu tak bolo ? Pretoze aj politika sa miesala pred volbami do rozpocitavania nakladov na teplo. Priklad demokracie v praxi, ked jedna strana vsetko robilia iba pre obcanov....a hlavne vyvolenych obcanov.

Tvoj príspevok je veľmi dobrý, myslím si, že si vyjadril to, čo som aj ja chcela napísať, ale opísala som to len všeobecne. Súhlasím s tebou vo všetkom, pokiaľ by však platilo aj to, aby údaje pomerových meračov boli spravodlivo korigované, aby vypočítali skutočnú spotrebu tepla, lebo akýkoľvek presný výpočet s nekorektnými údajmi ja na figu. Ak je v porovnávaných rovnako vybavených bytoch však aj rovnaká teplota, teda nie je to rozdiel 5°C, tak pri rovnakom hospodárení s teplom by nemal byť rozdiel nákladov 50%. A o tom som chcela ja písať. Ak budú vo výpočtoch nelogické chyby, rozdiely sa ešte zvýraznia. Ak by korigované dieliky vyjadrovali aj skutočnú spotrebu tepla, som za 100% podľa meračov. Vieš si predstaviť, keby sme my mali merače pri prasknutom paneli, o ktorom sme nevedeli? Viem, že u nás niektorí ľudia stále kúria socialisticky, teraz boli pri vyúčtovaní šokovaní nedoplatkom, a to bol pomer 40% podľa m2, 60% podľa spotreby. Tiež nechcem, aby sa použilo rozpočítavanie podľa vyhlášky opačným pomerom. To si ovšem budeme musieť odsúhlasiť, aby to bolo inak.
Čo sa týka zakrytého radiátora a vysokého počtu dielikov, to nebolo nadspotrebou, ktorá by spôsobila straty v potrubí, ale senzor trvale ukazuje vysokú teplotu, podľa mňa je tento údaj skreslený. Učíme sa aj na vlastných chybách. Byt nad vykurovanou pivnicou mal nízku korigovanú spotrebu, no a prečo? Možno preto, že dobre a optimálne kúrili, ale určite aj preto, že mu neprináležal koeficient prízemného bytu. Pokiaľ som tam bola, vždy mali teplúčko. U nás však nikoho netrápi, že boli zle priradené koeficienty nielen na prízemí ale aj na rohové miestnosti. Pred zateplením najstudenšia rohová izba v dome mala určené koeficienty 1, pod strechou a na prízemí upravené, ale iná utopená teplá izba ho mala ako rohová. To je to, o čom som chcela hovoriť. Nie vždy rozdiely v nákladoch aj kopírujú rozdiely v skutočnej spotrebe tepla. Správcu sme na chyby upozornili, snáď sa to pri oprave vyúčtovania za zle určený regulačný príkon tiež opraví.

Anka, nebudem Ťa rezať pre tvoj názor. Každý má naň právo, ide o to ako zapadá do celku, názoru ostatných.

Ďakujem, že si na PORADU hodila ten článok. Pretiahol som ho do svojej témy, ale priložil som aj jeden článok autora z minulosti pre porovnanie. Dobre si je treba pozrieť grafy jednotlivých domov a spraviť si svoj úsudok.

V podstate s ním súhlasím, až na to, že on neberie do úvahy spotrebovanú energiu, ale len primeranú teplotu a úhradu nákladov podľa teploty, nie energie. V podstate je mu jedno ako kto míňa energiu, aj nekúri.

Rozdiel medzi jeho a mojou teóriou je ten, že ja si všímam nameraných jednotiek, ks. Tie ukazujú kadiaľ sa najviac tepla dostalo do miestnosti. Ak sú jednotky na konečné rozdelenie v odchýlke +/- 40 %, vlastne sa zhodujeme v rozdelení nákladov ale nie v rozpočítaní tepla. Pomerové meranie zaznamenáva hodnoty jednotiek na základe pôsobenia energie, teploty, nie peňazí, peniaze sú dôsledok za dodanú energiu.

http://www.thermo-eco.sk/publikacie/...1nok%20TZB.pdf

http://www.thermo-eco.sk/publikacie/...ykurovanie.pdf

Ďakujem, deganova a Kvaka za užitočné v príspevkoch o teple. Ďakujem aj za príspevky, aj najag a aja912, aj tie o teple, ktoré som pretiahol do tejto témy.

Viac poznatkov, širší rozhľad v problematike tepla v bytových domoch. No, potom treba zúžiť poznatky, spraviť výber toho čo je výhodné pre konkrétny dom.

Prenesené z témy: Meranie a rozpočítavanie tepla, merače, koeficienty... Príspevok č. 1072, 1073, 1074, 1075.




Stručne zopakujem:

1. V roku 1989, nežná.

2. V roku 1991 zvýšenie cenný tepla o 321 %, zákon, vyhláška č. 206/1991, štátna dotácia na teplo.

3. V roku 1995 v bytových domoch minimálne splnenie vyhlášky č. 206.

4. Postupné vypúšťanie povinnosti vyplývajúcich z vyhlášky č. 206 pre bytové domy a znižovanie štátnej dotácie na teplo. V roku 1999 posledný krát poskytnutá dotácia na teplo. Kontrola ceny tepla dodávateľom tepla, štátom. Porovnanie ceny u nás v dome za jeden GJ., rok 1995, 140 Sk. v roku 2007, maximálna 752 Sk. A spotreby Gj., rok 1995, 1 687 Gj., rok 2007, 625 Gj. Maximálna v roku 1997, 1 777 Gj., minimálna v roku 2008, 617 Gj.

5. Teda, zákon sa minul účinkom, ale zabrali peniaze vlastníkov bytov, domov, úhrada za teplo. Mali dve možnosti, rozhodnúť sa neinvestovať do vyregulovania a pomerového merania. Postupne sa domy rozhodli na základe domov, ktoré už mali spravené v dome uvedené veci a aj ich výsledky prínosu pre dom, tiež ich dom vybaviť uvedenými vecami.

6. Zvyčajne prebrali aj návrh dodávateľa pomerového merania na spôsob rozdelenia nákladov ním navrhnutý. Všeobecne, bez zapracovania špecifík ich domu. Aby sa dalo spraviť objektívne rozpočítanie dodaného tepla na jednotlivé byty je nutné mať výsledok pomerového merania za jeden celý rok. Potom je možné zmeniť prvý schválený spôsob rozpočítania dodaného tepla a nákladov za dodané teplo. No, nemusí byť spôsob rozdelenia nákladov zmenený.

7. Sú dve možnosti.

1. Na základe doporučenia, alebo výsledku pomerového merania vypracovať spôsob rozdelenia nákladov za teplo, nie dodaného tepla. Dosiahne sa tým, že medzi úhradami jednotlivých bytov budú čo najmenšie rozdiely. Teplo môže odoberať každý nekontrolovateľne.

2. Na základe výsledku pomerového merania vypracovať rozpočítanie dodaného množstva tepla na jednotlivé byty, teda plán počtu nameraných jednotiek a ten priebežne v roku kontrolovať. Dosiahne sa tým, že teplo bude v miestnostiach, bytoch odoberané rovnomerne, rovnomerná bude aj teplota a tiež úhrada nákladov. Jasné, musia byť dohodnuté páky, ktoré zaručia, že všetky byty v dome budú dodržiavať plán rozpočítania dodaného tepla, inak to nemá zmysel.

Teda, buď program na rozpočítanie dodaného tepla prispôsobiť domu, alebo hospodárenie domu s teplom prispôsobiť v jednotlivých bytoch programu v počítači.


Analýza pomôže niekedy otvoriť oči, aj myseľ.

A predsa má aja912 pravdu! Byty na najvyššom poschodí sú, ak je v dome pomerové meranie, naj nevýhodnejšie. No, nie preto ako uvádza, že majú nedoplatky! Ak nie je v dome ani vyregulovanie, sú najvýhodnejšie.

V dome je nutné zabezpečiť štyri veci:

1. Hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému. Zabezpečí, aby do každej miestnosti bolo dodané také množstvo tepla, ktorým sa dosiahne maximálna teplota v °C, ktorú zabezpečuje dodávateľ tepla.

2. Pomerové meranie spotreby tepla na jednotlivých radiátoroch v miestnostiach, bytoch, dome. Namerané jednotky ukazujú, kde a ktorý radiátor sa podieľa viac na spotrebe tepla v dome.

3. Zabezpečiť v dome veci, ktoré zamedzia únikom tepla z domu. Zateplenie domu, výmena okien v bytoch a kopec ďalších vecí, ktoré znížia spotrebu domu.

4. Na základe výsledku pomerového merania je treba vypracovať čo najobjektívnejší spôsob rozpočítania dodaného tepla do domu a nákladov za dodané teplo.


Zhodou okolnosti sa tu na PORADE objavili dva protichodné príklady. Dva domy so štyrmi bytmi na najvyššom podlaží v jednom tvrdia tie štyri byty, že sú na tom v dome najhoršie a v druhom, tie byty pod tými štyrmi tvrdia, že tie byty sú na tom dobré, pretože byty vykurujú minimálne. Nepoznám detaily tých domov, ale sranda je, že pomer 60 : 40 % rieši obidva prípady. Ak si ho schvália v prvom príklade, tak tie štyri byty budú platiť menej, zaplatia to ostatné byty. Ak aj v druhom príklade, tak tie štyri byty zaplatia viac a o to viac, zaplatia byty pod nimi menej. Takže by to mal byť ideálny spôsob riešenia rozdelenia nákladov za teplo v bytovom dome. ISTO???


Ale za to poznám detaily nášho domu. Pomerové meranie zaznamenalo, nameralo v bytoch na najvyššom poschodí v jednotlivých rokoch počet jednotiek, ks. Zopakujem, lepšie bude porovnať skutočnosť s rozpočítaním dodaného tepla do domu, plánom zaznamenaných, nameraných jednotiek.


Skutočný stav nameraných jednotiek v jednotlivých rokoch.

Byt č. 1, 06 502; 14 204; 11 756; 04 382; 03 428; 02 666; 02 977; 03 711.
Byt č. 2, 03 566; 07 053; 04 701; 03 924; 05 929; 05 072; 05 219; 06 151.
Byt č. 3, 04 899; 10 347; 09 297; 06 904; 04 297; 04 544; 04 047; 04 226.
Byt č. 4, 05 837; 08 652; 05 772; 05 197; 02 611; 02 557; 02 449; 03 801.
Byt č. 5, 05 895; 13 136; 12 652; 09 253; 08 111; 03 357; 04 268; 06 820.
Byt č. 6, 05 741; 12 305; 11 663; 11 918; 06 618; 06 951; 07 472; 07 059.

Spotreba Gj. v dome na ktorých sa byty podieľali.

Spot. Gj.00 601; 01 201; 01 081; 00 872; 00 735; 00 625; 00 617; 00 699.

Onehda som sa pýtal jedného skúseného poraďáka, či prístroje pomerového merania fungujú každý rok a po celú dobu životnosti, desať rokov, rovnako. Potvrdil, že áno.

Takže funkčnosť prístrojov sa nemení, taktiež sa nemení vykurovaný objem bytov, ani ochladzovaná plocha miestnosti, bytov. Výkon radiátorov by sa tiež nemal meniť, ale vlastníci, niektorí si pomenili. Čo sa teda mení? V prvom rade by sa malo zmeniť myslenie, tých, ktorí teplo potrebujú.

Rozpočítanie podľa m2 je priemer a od priemeru sa všetko odvíja. Keď sme prešli na pomerové meranie dostali sme určitý výsledok. Jednotlivé byty mali rozdielne namerané počty jednotiek.

Jednoduchá úvaha, ak bude počet jednotiek nameraných na jednotlivých prístrojoch v priemere bude vo všetkých bytoch aj rovnaká úhrada nákladov. Nie!

Na základe vyše uvedených veci je vypočítaný podiel nameraných jednotiek pri akejkoľvek spotrebe Gj. v dome na jednotlivé miestnosti, byty v dome. Počet jednotiek stúpa so spotrebou Gj. Je jedno či sa jedná o jeden, alebo tisíc Gj. percentuálny podiel jednotlivých bytov je vždy rovnaký.


Plán nameraných jednotiek v jednotlivých rokoch. Za počtom jednotiek je percentuálny podiel bytov na siedmom podlaží a v dome.

Byt č. 1, 03 344; 06 682; 06 014; 04 852; 04 089; 03 477; 03 433; 03 889. 018,45 %. 02,10 %.
Byt č. 2, 03 715; 07 425; 06 683; 05 391; 04 544; 03 864; 03 814; 04 321. 020,49 %. 02,34 %.
Byt č. 3, 03 281; 06 556; 05 901; 04 760; 04 012; 03 412; 03 368; 03 815. 018,10 %. 02,06 %.
Byt č. 4, 03 062; 06 118; 05 507; 04 442; 03 744; 03 184; 03 143; 03 561. 016,89 %. 01,92 %.
Byt č. 5, 02 676; 05 347; 04 813; 03 882; 03 272; 02 782; 02 747; 03 112. 014,76 %. 01,68 %.
Byt č. 6, 02 049; 04 094; 03 685; 02 937; 02 506; 02 131; 02 103; 02 383. 011,31 %. 01,29 %.

Spotreba Gj. v dome na ktorých sa byty podieľali.

Spot. Gj.00 601; 01 201; 01 081; 00 872; 00 735; 00 625; 00 617; 00 699.


Keď máme plán a skutočnosť je možné si vypočítať percentuálnu odchýlku. Byt č. 1, prvé tri roky potreboval zhruba 100 % jednotiek na viac. Keď mu bol vysvetlený význam termostatickej hlavica a pomerového merania a pochopil v ďalších piatich rokoch má počet jednotiek pod plán. Ale treba si spraviť svoj úsudok.

Percentuálna odchýlka skutočného stavu jednotiek od plánu v jednotlivých rokoch.

Byt č. 1, 0-94 %; -0113 %; -0095 %; 00-10 %; 00-15 %; 00-23 %; 00-13 %; 000-5 %.
Byt č. 2, 00-4 %; 000-5 %; 00-30 %; 00-27 %; -0030 %; -0031 %; -0037 %; -0042 %.
Byt č. 3, 0-49 %; 0-058 %; 0-058 %; 0-045 %; 0-007 %; 0-033 %; -0020 %; -0011 %.
Byt č. 4, 0-92 %; 0-041 %; 00-05 %; 0-017 %; 00-30 %; 00-20 %; 00-22 %; -0007 %.
Byt č. 5, -120 %; -0146 %; -0163 %; -0138 %; -0148 %; -0021 %; -0055 %; -0119 %.
Byt č. 6, -180 %; -0201 %; -0216 %; -0306 %; -0164 %; -0122 %; -0255 %; -0196 %.


Zoberme si plán jednotiek posledného roku a jeho percentuálnu odchýlku, čím je odchýlka vyššia, tým sú v byte radiátory s menším výkonom. Keď sa počet plánovaných jednotiek na radiátoroch prenásobí koeficientmi výkonu radiátorov a sčítajú, každý byt má rovnaký počet jednotiek. Ďalej sú jednotky prepočítané koeficientom nevýhodnej polohy miestnosti. Čo vyjadruje prvá odchýlka za jednotkami? Najmenší podiel úhrady má byt č. 1, má najväčšiu ochladzovanú plochu, severnú stenu a je najviac vzdialený od fakturačného merača. To všetko sa dá zohľadniť koeficientom nevýhodnej polohy. Druhý je byt č. 6. Má rovnaké podmienky ako byt č. 1, ale je na južnej strane. Byty č. 2 a 5 sú rovnaké ako byty č. 1 a 6, ale sú vnútorné. Byty č. 3 a 4 sú tiež vnútorné, ale majú väčšiu výmeru, teda aj plán úhrady majú vyšší. Druhá odchýlka vyjadruje plánovaný podiel úhrady z nákladov domu.


Plán nameraných jednotiek a ich úprava koeficientmi výkonu radiátorov a tie koeficientmi nevýhodnej polohy miestnosti.

Byt č. 1, 03 889, 018,45 %;02 847, 016,66 %;01 599, 014,30 %. 01,70 %.
Byt č. 2, 04 321, 020,49 %;02 847, 016,66 %;01 805, 016,15 %. 01,92 %.
Byt č. 3, 03 815, 018,10 %;02 847, 016,66 %;02 150, 019,23 %. 02,28 %.
Byt č. 4, 03 561, 016,89 %;02 847, 016,66 %;02 150, 019,23 %. 02,28 %.
Byt č. 5, 03 112, 014,76 %;02 847, 016,66 %;01 805, 016,15 %. 01,92 %.
Byt č. 6, 03 383, 011,31 %;02 847, 016,66 %;01 670, 014,94 %. 01,77 %.


Plán je vlastne spôsob rozpočítania dodaného tepla do domu na jednotlivé radiátory v dome. Pri akejkoľvek spotrebe Gj. kWh je vždy percentuálny podiel bytov rovnaký. Keď je zadaná aktuálna spotreba do počítača, počítač vždy vypočíta aký počet nameraných jednotiek má byť na jednotlivých prístrojoch. Táto informácia sa dostane vždy na konci mesiaca do každého bytu. Vlastník si skontroluje, porovná skutočné stavy s plánom. Ak je rozdiel mimo dohodnuté limity nameraných jednotiek, mal by sa venovať optimálnemu nastaveniu hlavíc, aby odoberal teplo efektívne. Teda, zabezpečil minimálne 30 % vykurovania svojho bytu radiátormi a aby radiátormi zbytočne nepretekala vykurovacia voda. Teda, aby s teplom v miestnostiach, byte, dome neplytval.


Skutočný stav nameraných jednotiek a ich úprava koeficientmi výkonu radiátorov a tie koeficientmi nevýhodnej polohy miestnosti.

Byt č. 1, 03 711, 011,68 %;03 346, 010,73 %;01 631, 008,49 %. 01,76 %.
Byt č. 2, 06 151, 019,36 %;04 323, 013,86 %;02 661, 013,84 %. 02,88 %.
Byt č. 3, 04 226, 013,30 %;03 123, 010,01 %;02 363, 012,29 %. 02,56 %.
Byt č. 4, 03 801, 011,96 %;03 365, 010,79 %;02 514, 013,08 %. 02,72 %.
Byt č. 5, 06 820, 021,47 %;07 986, 025,61 %;04 933, 025,66 %. 05,34 %.
Byt č. 6, 07 059, 022,22 %;09 046, 029,00 %;05 120, 026,64 %. 05,54 %.


Percentuálny podiel prepočítaných jednotiek. Plán, skutočnosť a percento prekročenia plánu.

Byt č. 1, 01,70 %. 01,76 %. 0003,52 %. 0297 01,76 % 0310 01,90 %
Byt č. 2, 01,92 %. 02,88 %. 0050,00 %. 0484 02,88 % 0505 03,10 %
Byt č. 3, 02,28 %. 02,56 %. 0012,28 %. 0430 02,56 % 0449 02,75 %
Byt č. 4, 02,28 %. 02,72 %. 0019,30 %. 0457 02,72 % 0477 02,93 %
Byt č. 5, 01,92 %. 05,34 %. 0178,13 %. 0897 05,34 % 0343 02,10 %
Byt č. 6, 01,77 %. 05,54 %. 0212,99 %. 0931 05,54 % 0317 01,95 %


Z uvedeného je vidieť, že byty č. 5 a 6 si navýšili výkon radiátorov o 60 %. Svoj plán nameraných jednotiek prekročili o 119 a 196 %. Prepočítaný stav jednotiek prekročili o 178 a 213 %. Prakticky spotrebovali tri krát viac tepla ako potrebovali. Pritom teplota v ich bytoch mohla byť o 2 °C vyššia ako v ostatných bytoch. Kto má zaplatiť takto zvýšenú spotrebu a náklady na fakturačnom merači na päte domu??? Ostatní vlastníci, ktorí majú úhradu nákladov pod priemer svojho bytu??? Alebo akú čiastku nákladov majú uhradiť za tie byty a PREČO??? Prečo byť č. 1 nepotrebuje tri krát viac tepla, stačí mu naplánované množstvo. Majú s bytom č.6 porovnateľné podmienky, ba ešte má severnú stenu.

To sú veci o ktoré sa zaujímal mjerry, nezaujímali sa ostatní v ich dome a tak sa aj dohodli 70 : 30 %. Načo je im potom pomerové meranie? Príspevok č. 128.

V dome kde býva aja912 majú iný názor, 30 : 70 %. Jasné, že tie štyri byty sú proti, ale je to málo.


A ešte niečo o peniazoch, tie zaujímajú ľudí viac ako teplo. Náklady domu sú 16 804 €. Ak bytom č. 5 a 6 sú dosadené jednotky podľa plánu klesnú po prepočte náklady na 16 295 €. Jasné, že sa to prejaví najviac v uvedených bytoch.


Úhrada bytov zo 16 804 € a percentuálny podiel z nákladov domu. A úhrada bytov zo 16 295 € a percentuálny podiel z nákladov domu.

Byt č. 1, 0297 01,76 % 0310 01,90 %
Byt č. 2, 0484 02,88 % 0505 03,10 %
Byt č. 3, 0430 02,56 % 0449 02,75 %
Byt č. 4, 0457 02,72 % 0477 02,93 %
Byt č. 5, 0897 05,34 % 0343 02,10 %
Byt č. 6, 0931 05,54 % 0317 01,95 %


Čo teraz? Sú k dispozícii viaceré možnosti.

1. Možnosť donútiť vlastníkov bytov, ktorí s teplom plytvajú, tiež tých, ktorí nedostatočne vykurujú byt, optimálne nastaviť hlavice, aby boli počty nameraných jednotiek v čo najmenšej odchýlke od plánu nameraných jednotiek. Znížení počtu jednotiek sa zníži aj spotreba, teda aj náklady. Ak sú náklady nižšie aj podiel jednotlivých bytov je napočítaný nižší. Pri rovnomernom počte jednotiek sa dosiahne rovnomerná teplota °C v miestnostiach a aj rovnomerná úhrada nákladov, nie rovnaká. Tá sa dá dosiahnuť len rozdelením sto percent nákladov podľa m2.

2. Možnosť doporučenia URSO. Časť nákladov rozdeliť podľa m2. Spotreba domu sa nezníži, ani náklady. Len rozdiely medzi jednotlivými budú menšie. Ale môže sa stať aj to, že po tejto úprave neklesne úhrada bytu, ktorý s teplom plytvá pod plus 40 % od priemeru.

3. Možnosť p. Šmelíka. Tiež nezníži spotrebu domu, teda ani náklady. Ale byty musia uhradiť 60 % priemeru na svoj byt a maximálne 40 % nad priemer.,

Z môjho pohľadu je najhoršia možnosť s týchto troch, možnosť č. 3.

Aký je váš názor na tieto tri možnosti?

Prenesené z témy: Meranie a rozpočítavanie tepla, merače, koeficienty... Príspevok č. 1076.

Nie je čo prepáčiť. Kto sa nepýta, ten sa nedozvie, alebo sa dozvie v nesprávnu chvíľu.

Troška chaotické.

Vyregulovanie bolo istý čas povinné, už nie je.

Na čo slúži vyregulovanie? Na to, aby v dome bola povinnosť dodať do každej miestnosti dostatočné množstvo tepla, energie, ktorá zabezpečí v miestnosti maximálnu dosiahnuteľnú teplotu okolo 22 °C.

Jasné, nie je to lacná záležitosť, ale pri dnešných cenách tepla??? Treba si to spočítať.

Ako teda správne vyregulovať sústavu ÚK?

Treba zozbierať údaje v dome, výkon radiátorov a dať vypracovať porjekt vyregulovania. Na päte domu je diferenčný ventil a prepad do spiatočky, tiež treba vyregulovať stúpačky a radiátory vybaviť vysoko odporovými ventilmi a termostatickými hlavicami.

A tie hlavice sa je treba naučiť optimálne nastaviť.

Výsledok sa dostaví, ale ak máte v dome dostatok peňazí na socialistický spôsob vykurovania, nemusíte vyregulovať.

Sito, vynikajúci príspevok, ale keby som toto čítala v máji, keď som kontrolovala naše rozúčtovanie tepla a nákladov za teplo, málo by som rozumela. Spočiatku som niektoré veci chápala len hmlisto, podvedome, musela som sa naučiť rozlišovať niektoré pojmy. Mňa však takéto veci bavia, takže sa v tom rypkám a snažím sa rozumieť. Veľa som sa tu naučila, len ma trápi, že toto by mal vedieť najmä náš správca. Nečakaj, že bežní ľudia, čo sem zablúdia, to budú hneď chápať. Keby som nebola na dôchodku, asi by som ani ja nemala čas venovať sa toľko tejto problematike. Preto je pre ľudí pohodlné a jednoduché prijať možnosť 7.1. v tvojom príspevku. Ja plne súhlasím s možnosťou 7.2., ale táto možnosť vyžaduje viac skúsenosti, viac priebežného sledovania meraných údajov a rovnaký postoj aj ostatných vlastníkov bytov. Avšak, ak by sa táto možnosť prijala, najlepšie by bolo zaviesť ju až rok po roku, v ktorom už bolo celé vykurovacie obdobie zateplené, teda až po odstránení všetkých nedostatkov meračov, aby bolo rozpočítanie objektívne. Medzitým samozrejme bude treba oboznámiť vlastníkov bytov zrozumiteľne o potrebe a spôsobe ekonomického odoberania tepla.
Doplnenie: Naše merače mali nekvalitné batérie, musia sa komplet vymeniť, takmer v každom druhom byte je nejaký merač nefunkčný, vybila sa baterka. Vypočítané údaje pre nefunkčné merače nemusia byť objektívne. Obdobie január až máj 2010 nemá teda objektívne údaje meračov.

Tu možnosť musí pochopiť väčšina vlastníkov, ostatní sa musia prispôsobiť, ak je schválená v súlade so Zákonom 182/1993, § 14.

Ale, " Buďme radi, že sme v teple".

Nakoniec, náš vlastnú skúsenosť s príkonom.

Sito, vysvetli mi prosím ťa, tento tvoj príklad, najprv skúsim sama.

1.Tvoj byt je nad nevykurovaným suterénom, napriek tomu si nameral menej jednotiek, ako sused nad tebou. Píšeš len o korekcii na výkon radiátora, teda porovnávaš dodané teplo. Tebe pridali touto korekciou viac jednotiek, máš výkonnejší radiátor, ako on. Pokiaľ tomu rozumiem dobre, tak sused kúril menej ekonomicky ako ty, potreboval 2x viacej tepla cez radiátor, napriek tomu, že bol od pivnice izolovaný. Nevieš, o koľko mal v byte vyššiu teplotu ako ty? Aké mal hodnoty byt nad susedom?

2. To, že "platíš so susedom náklady za byty na druhom konci domu a na vrchu", myslíš zrejme tak, že oni kúria nehospodárne, že sa tam platí aj za straty tepla aj za jalové teplo?

Máme 168 pomerových meračov tu je ich uloženie ako sú v dome a namerané počty jednotiek, kusov. Môj byt je na prvom podlaží a má č. 2. Sused nadomnou je na druhom podlaží a tiež byt č. 2. Uvedené dva byty sú na siedmom podlaží a byty č. 5 a 6.

Byt nad susedom má 304 jednotiek v obývačke.

2. Správne pochopené.

V bytoch sa zorientuješ v miestnostiach podľa čiernym napísané obýv, kuch, 1.m, 2.m. Prvá miestnosť, druhá. Môžeš si pozrieť všetky.


Mapa miestnosti. Počet nameraných jednotiek.

000000000000000001.m....2.m....S....2.m.....1.m.........1.m.....2.m....S....2.m....1.m..........1.m....2.m....S....2.m.....1.m
0000000000000000obýv...kuch.........kuch...obýv........kuch...obýv.........obýv..kuch.........obýv...kuch.........kuch...obýv

7. podlažie. Byt č.1, 0 845; 0 820; č.2, 1 474; 1 893; č.3, 0 827; 1 349; č.4, 1 115; 1 054; č.5, 1 723; 1 626; č.6, 1 614; 1 698.
7. podlažie. Byt č.1, 2 046; 0 000; č.2, 0 876; 1 908; č.3, 1 335; 0 715; č.4, 1 593; 0 039; č.5, 1 885; 1 586; č.6, 1 686; 2 061.

6. podlažie. Byt č.1, 1 462; 1 168; č.2, 0 597; 0 697; č.3, 0 036; 1 570; č.4, 0 514; 0 030; č.5, 0 850; 0 166; č.6, 0 341; 1 914.
6. podlažie. Byt č.1, 0 295; 0 688; č.2, 0 135; 1 582; č.3, 0 000; 2 649; č.4, 2 353; 2 072; č.5, 1 105; 0 268; č.6, 1 958; 2 124.

5. podlažie. Byt č.1, 0 000; 0 130; č.2, 2 310; 1 709; č.3, 1 720; 1 698; č.4, 0 031; 1 193; č.5, 0 143; 1 662; č.6, 0 943; 1 550.
5. podlažie. Byt č.1, 0 442; 0 000; č.2, 1 839; 2 319; č.3, 0 300; 1 894; č.4, 1 486; 0 964; č.5, 1 813; 0 000; č.6, 0 681; 2 006.

4. podlažie. Byt č.1, 1 254; 1 668; č.2, 0 921; 0 051; č.3, 0 542; 0 322; č.4, 1 114; 0 689; č.5, 0 105; 0 425; č.6, 1 347; 1 278.
4. podlažie. Byt č.1, 1 608; 1 077; č.2, 0 350; 0 947; č.3, 1 006; 0 517; č.4, 1 025; 1 444; č.5, 0 747; 0 223; č.6, 0 278; 1 742.

3. podlažie. Byt č.1, 0 574; 0 317; č.2, 0 032; 0 165; č.3, 1 241; 0 000; č.4, 0 979; 0 958; č.5, 1 452; 0 233; č.6, 0 322; 0 406.
3. podlažie. Byt č.1, 0 758; 0 005; č.2, 0 173; 0 304; č.3, 0 053; 2 023; č.4, 0 969; 0 954; č.5, 0 418; 0 954; č.6, 0 499; 0 826.

2. podlažie. Byt č.1, 1 810; 0 041; č.2, 1 641; 1 752; č.3, 1 587; 2 736; č.4, 0 990; 0 298; č.5, 0 853; 1 617; č.6, 1 950; 0 195.
2. podlažie. Byt č.1, 2 050; 0 000; č.2, 1 105; 1 765; č.3, 0 273; 2 261; č.4, 1 311; 0 774; č.5, 1 250; 0 136; č.6, 0 000; 2 430.

1. podlažie. Byt č.1, 1 683; 2 073; č.2, 0 464; 0 745; č.3, 0 545; 0 001; č.4, 0 513; 0 369; č.5, 1 023; 1 156; č.6, 0 736; 0 085.
1. podlažie. Byt č.1, 2 108; 1 445; č.2, 0 000; 0 807; č.3, 0 001; 0 156; č.4, 0 305; 0 612; č.5, 1 047; 0 609; č.6, 0 776; 0 792.

Mapa domu. Počet nameraných jednotiek v bytoch spolu za miestnosti.

7. podlažie. Byt č.1, 3 711; č.2, 6 151; č.3, 4 226; č.4, 3 801; č.5, 6 820; č.6, 7 059.
6. podlažie. Byt č.1, 3 613; č.2, 3 011; č.3, 4 255; č.4, 4 969; č.5, 2 389; č.6, 6 337.
5. podlažie. Byt č.1, 0 572; č.2, 8 177; č.3, 5 612; č.4, 3 674; č.5, 3 618; č.6, 5 180.
4. podlažie. Byt č.1, 5 607; č.2, 2 269; č.3, 2 378; č.4, 4 272; č.5, 1 500; č.6, 4 645.
3. podlažie. Byt č.1, 1 627; č.2, 0 674; č.3, 3 317; č.4, 3 860; č.5, 3 057; č.6, 2 053.
2. podlažie. Byt č.1, 3 901; č.2, 6 263; č.3, 6 857; č.4, 3 373; č.5, 3 856; č.6, 4 575.
1. podlažie. Byt č.1, 7 309; č.2, 2 016; č.3, 0 703; č.4, 1 799; č.5, 3 835; č.6, 2 389.



Ale počet nameraných jednotiek sa upravuje koeficientom výkonu radiátorov a tým sa mení počet jednotiek na rozpočítanie tepla a nákladov za teplo. To je základ, čim viac jednotiek, tým viac tepla cez radiátory. Počet jednotiek po korekcii je takýto:

7. podlažie. Byt č.1, 3 346; č.2, 4 323; č.3, 3 123; č.4, 3 365; č.5, 7 986; č.6, 9 046.
6. podlažie. Byt č.1, 2 025; č.2, 1 772; č.3, 2 984; č.4, 3 395; č.5, 1 380; č.6, 4 052.
5. podlažie. Byt č.1, 0 794; č.2, 6 039; č.3, 3 443; č.4, 2 214; č.5, 2 123; č.6, 3 911.
4. podlažie. Byt č.1, 4 550; č.2, 1 316; č.3, 1 462; č.4, 3 166; č.5, 0 889; č.6, 2 966.
3. podlažie. Byt č.1, 1 125; č.2, 0 527; č.3, 2 047; č.4, 2 270; č.5, 1 852; č.6, 1 340.
2. podlažie. Byt č.1, 5 242; č.2, 4 381; č.3, 4 211; č.4, 2 244; č.5, 2 494; č.6, 3 185.
1. podlažie. Byt č.1, 5 727; č.2, 1 628; č.3, 0 756; č.4, 1 318; č.5, 2 737; č.6, 3 030.

Pokiaľ niekomu počet jednotiek stúpol má koeficienty výkonu radiátorov nad 1, má výkonnejšie radiátory. Ak klesol má koeficienty pod 1, má radiátory s menším výkonom.

Úsudok si môžeš spraviť sama.

Až budeš mať skutočné údaje za celý rok, teda až za 2011, uvidíš to aj vo vašom dome, ale troška inak.

Ďakujem. Presne tak som to začala ukladať, prepočítam len koeficientom výkonu radiátora. Musíme mať argument pre tých, čo veľa tepla odoberajú. Vylúčim miestnosti s nefunkčným meračom.

U nás fungovali všetky, ale deväť malo nulu. A vidíš ako sa rozdielne kúrilo aj v jednotlivých bytoch, niekde má nulu a vo vedľajšej miestnosti spotreboval tri krát toľko, čo potreboval, bolo by mu stačilo a to je to jalové teplo, ktoré teplotu nezvýši.

Ale musím konštatovať, že paradoxne byty nad nevykurovaným suterénom, takmer všetky okrem bytu č. 1 spotrebovali menej tepla, ako byty nad nimi.

Tiež som si urobila tabuľky s jednotlivými bytmi už s korigovanými jednotkami z PRVN. No aj pri tom najnižšom počte jednotiek neviem tvrdiť, že kúril málo, lebo možno mu to pri vymenených plastových oknách prinieslo rovnakú teplotu ako pri rovnakom byte s nevymenenými oknami a s vysokým počtom jednotiek.

Viem si zhruba porovnanť byty, či sú tam nejaké obnovy ohľadom úspor tepla alebo koľko ľudí v nich býva, či nemali povypínané radiátori a neovplyvnilo to byty pod a nad, no ak su to byty s rozdielami napríklad v tych oknách, tak nemôžem tvrdiť,že ten a ten byt vykuroval druhý a ten príliš šetrí.

Chcela som zistiť, či tie byty, čo majú priznaný koeficient polohy miestnosti, či majú väčšiu spotrebu, no zase sa nemám od čoho odpichnúť s čím porovnávať. Priemer zobrať nemôžem, lebo do neho vstupuje veľa faktorov.

Urobila som si tabuľku s pomerom starého spôsobu rozpočítania a nového podľa PRVN (40/60) a zisťovala som, kto platí o koľko percent menej a viacej ako po starom.

No neviem sa ďalej pohnúť, že ako zistiť kto kúril príliš málo a kto príliš veľa.

Keby sme mali aspoň všetci vymenené okná, tak by to už bolo porovnatelnejšie.

Kvaka Re: Teplo - všeličo, nie všetko. Doplň svoje poznatky.
Ale musím konštatovať, že paradoxne byty nad nevykurovaným suterénom, takmer všetky okrem bytu č. 1 spotrebovali menej tepla, ako byty nad nimi.

Anka, začínaš sa orientovať v našom dome. Možno ti to bude prospešné pre váš dom?

Úvaha: V roku 2008 sme si dali namontovať pomerové meranie. V roku 2009 bolo používané a prinieslo takýto výsledok. Náklady boli rozdelené podľa doporučeného spôsobu dodávateľom pomerového merania. Na základe uvedeného výsledku môžu vlastníci odsúhlasiť zmenu spôsobu. Toto je základný výsledok. Namerané jednotky, krát koeficient výkonu radiátorov.

Pre jednoduchšie pochopenie sú jednotky a náklady v pomere 1 : 1, teda, čo jednotka, to €.

Vlastne počet jednotiek je úhrada v €. Je takáto:

7. podlažie. Byt č.1, 3 346; č.2, 4 323; č.3, 3 123; č.4, 3 365; č.5, 7 986; č.6, 9 046.
6. podlažie. Byt č.1, 2 025; č.2, 1 772; č.3, 2 984; č.4, 3 395; č.5, 1 380; č.6, 4 052.
5. podlažie. Byt č.1, 0 794; č.2, 6 039; č.3, 3 443; č.4, 2 214; č.5, 2 123; č.6, 3 911.
4. podlažie. Byt č.1, 4 550; č.2, 1 316; č.3, 1 462; č.4, 3 166; č.5, 0 889; č.6, 2 966.
3. podlažie. Byt č.1, 1 125; č.2, 0 527; č.3, 2 047; č.4, 2 270; č.5, 1 852; č.6, 1 340.
2. podlažie. Byt č.1, 5 242; č.2, 4 381; č.3, 4 211; č.4, 2 244; č.5, 2 494; č.6, 3 185.
1. podlažie. Byt č.1, 5 727; č.2, 1 628; č.3, 0 756; č.4, 1 318; č.5, 2 737; č.6, 3 030.

Pomer najmenšej úhrady a najvačšej úhrady je 1 : 17,17; 527, 9046 €.

Pri 30 % rozdelených podľa m2 je pomer 1 : 5,83; 1 234, 7 197 €.

Ak rozdelíme 60 % podľa m2 je pomer 1 : 2,76; 1 941, 5 349 €.

Aby bola najväčšia úhrada len 40 % nad priemer je treba rozdeliť podľa m2 81,285 % pomer je 1 : 1,65; 2 442, 4 037 €.

Z uvedeného mi vychádza, že rozdelenie časti nákladov podľa m2 rieši síce rozdiely v úhradách, ale neznižuje spotrebu domu. Na PORADE sú dvaja ľudia, ktorí sú isto proti rozdeľovaniu nákladov v kombinácii s rozdelením podľa m2, najag a sito. Tiež tým nie je nadšený ani mjerry, prípadne iní, že sa rozdeľujú náklady podľa m2. Zatiaľ nás je málo, preto vyhráva v domoch 7.1.


Proti podľa m2 je aj p. Šmelík, ale má vzorec, ktorým prepočíta rozdelenie nákladov v byte maximálne plus 40 % nad priemer, teda je to ešte horší spôsob ako pomer 60 : 40 %. A tiež sa nezníži spotreba domu, skôr naopak. Ten s najväčšou spotrebou nebude mať dôvod znížiť počet svojich jednotiek. A prečo, keď 5 009 €. uhradí zaňho niekto iný.

Tretia možnosť je znižovať počet jednotiek. Ak všetkým bytom, ktorým vyšli náklady nad priemer sa dosadia počty jednotiek podľa plánu, počet jednotiek klesne z 125 783 na 93 950, teda aj náklady domu klesnú o 31 833 €.

Spomenuté byty majú pomer 1 : 1,23; 1 849, 2 283 €.

No zmenila sa najväčšia úhrada, pomer je 1 : 1,40; 1 849, 2 583 €.

Čo sa týka percentuálnej odchýlky s rezervou, hravo sa zmesti do odchýlky p. Šmelíka +/- 40 %. Plus je 10,36 a mínus je -14,14 %.

Aj toto hovoria čísla. Takže si vybrala správne 7.2.

Lotarka, všetko sa začína od priemeru! Rozdelenie podľa m2 je priemer. Tým, že ste prešli na pomerové meranie ste dostali počet korigovaných jednotiek výkonom radiátorov. Čo hovoria tie jednotky? To, že kadiaľ sa do domu, ktorými radiátormi dostalo teplo.

Jasné, do miestnosti, bytov sa môže dostať aj inak, ale to nerieš, až potom. Sprav si rozdelenie nákladov podľa jednotiek a porovnaj s rozdelením podľa m2, priemerom. Rozdiely, plus, mínus ti ukážu kto ako kúril, viac, či nenej, najlepšie percentuálna odchýlka.

Potom si môžeš spraviť pomer podľa uváženia X : Y % a zasa ti vzniknú rozdiely. Tie ti ukážu pre koho je výhodný pomer, pre tých čo s teplom plytvajú. Tiež treba brať do úvahy ochladzovanú plochu. ktorá tiež spôsobí rozdiely. Ale to už akákoľvek úprava jednotiek. Príklad: Vykurovanie stúpačkámi, prestupy tepla, nekúrenie, prekurovaniea iné veci.

To všetko sa dá riešiť v spôsobe rozdelenia, aj môže. Zákon to umožňuje.