Zavrieť

Porady

Teplo - všeličo, nie všetko. Doplň svoje poznatky.

sito sito

sito je offline (nepripojený) sito

Teplo všeobecne, je jednoducho veľmi zložitá vec. Teplo ani tak nie, to je dané teplom, energiou. Teplotou v °C. A tepelnou pohodou človeka pri teplote °C. Sú to rôzne veci, ktoré spolu súvisia.

Problém nastáva pri rozdelení nákladov za teplo, energiu. Je možnosť sa obrátiť na odborníkov. Ale aj dlhodobo sledovať vývoj spotreby tepla, energie. A na základe analýzy spotreby jednotlivých údajov vypracovať, čo najobjektívnejší spôsob rozdelenia tepla na jednotlivé byty. V súlade s vyhláškou o rozpočítavaní dodaného množstva tepla.

Jedno číslo, charakteristické v každom dome nemôže povedať všetko, ale môže hodne objasniť.

Pred 10 rokmi som správcovi navrhol zaviesť ligu v spotrebe tepla. Mala podporiť záujem domov o pomerové meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch. Spravuje 60 domov, rôznych tvarom, počtom bytov a ich úžitkovou plochou. Ale v každom je rovnaká jednotka na ktorú v priemere sa spotrebuje jednotka tepla, Gj., je to m2.

Neviem, či Vás to osloví, ale ukazuje to priemernú spotrebu tepla pred a po namontovaní pomerového merania pre domy a myslenie ľudí v domoch. Všetko, každé rozhodnutie závisí od vlastníkov bytov, konkrétneho domu. Niekto pochopí skôr, niekto neskôr.

V každom roku bolo poradie domov, číslo domu a priemerná spotreba Gj. na jeden m2 v dome. Koľko malo domov pomerové meranie a koľko zateplenie domu v roku. Možno dospejete k tomu, že hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému, pomerové meranie a zateplenie sa domu vyplatí zainvestovať. A možno pre zvady v domoch kde je pomerové meranie o spôsobe rozdelenia nákladov, dospejete k tomu, že lepšie je bez pomerového merania a náklady uhrádzať podľa m2.

Rok 1997. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,5140; maximálna 0,8653; rozdiel 0,3513; pomer, 1 : 1,68.
Rok 1998. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,4185; maximálna 0,8554; rozdiel 0,4369; pomer, 1 : 2,04.
Rok 1999. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3801; maximálna 0,8801; rozdiel 0,5000; pomer, 1 : 2,32.
Rok 2000. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3629; maximálna 0,8163; rozdiel 0,4534; pomer, 1 : 2,25. V roku 2000 malo 7 domov pomerové meranie.
Rok 2001. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,4014; maximálna 0,7943; rozdiel 0,3929; pomer, 1 : 1,98. V roku 2001 malo 8 domov pomerové meranie.
Rok 2002. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3691; maximálna 0,8208; rozdiel 0,4517; pomer, 1 : 2,22. V roku 2002 malo 13 domov pomerové meranie.
Rok 2003. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3084; maximálna 0,7834; rozdiel 0,4750; pomer, 1 : 2,54. V roku 2003 malo 26 domov pomerové meranie.
Rok 2004. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1839; maximálna 0,7063; rozdiel 0,5224; pomer, 1 : 3,84. V roku 2004 malo 31 domov pomerové meranie. Zateplenie mal 1 dom.
Rok 2005. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,2099; maximálna 0,8427; rozdiel 0,6328; pomer, 1 : 4,01. V roku 2005 malo 43 domov pomerové meranie. Zateplenie mal 1 dom.
Rok 2006. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,2465; maximálna 0,7633; rozdiel 0,5168; pomer, 1 : 3,10. V roku 2006 malo 50 domov pomerové meranie. Zateplenie mali 4 domy.
Rok 2007. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1746; maximálna 0,5165; rozdiel 0,3419; pomer, 1 : 2,96. V roku 2007 malo 57 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 11 domov.
Rok 2008. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1522; maximálna 0,5323; rozdiel 0,3801; pomer, 1 : 3,50. V roku 2008 malo 59 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 15 domov.
Rok 2009. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1496; maximálna 0,4431; rozdiel 0,2935; pomer, 1 : 2,96. V roku 2009 malo 60 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 16 domov.

Spotreby na prvom mieste, najnižšia, 0,1496, najvyššia, 0,5140, rozdiel 0,3644, pomer 1 : 3,44.

Spotreby na poslednom mieste, najnižšia, 0,4431, najvyššia, 0,8801, rozdiel 0,4370, pomer 1 : 1,99.

Najnižšia spotreba za 13 rokov 0,1496; najvyššia 0,8801; rozdiel 0,7305; pomer 1 : 5,88.

A teraz si predstavte, že niekto povie, tie rozdiely nemôžu byť také veľké, to sa musí zmeniť! Ale ako???

V roku 1991 zákon určil pomerové meranie ako povinnosť od roku 1995 poslednému domu to trvalo 15 rokov, kým si ho vlastníci dali namontovať! A to už nemuseli, nie je to povinnosť. Ale zaujímavá cena tepla zaúradovala.

Skúsim pár domov, ich priebeh od roku 1997. Prvé číslo, rok, druhé, poradie, tretie, spotreba Gj. na jeden m2. Je možno vidieť vzostupy a poklesy domov v poradí umiestnenia domov.

Dom v roku 1997 s najnižšou spotrebou, 1. miesto.

1997, 1., 0,5140; 1998, 3., 0,4289; 1999, 1., 0,3801; 2000, 6., 0,4050; 2001, 6., 0,4825; 2002, 11., 0,4805; 2003, 20., 0,4767; 2004, 29., 0,4794; 2005, 39., 0,5144; 2006, 45., 0,4538; 2007, už mal pomerové meranie, 30., 0,3269; 2008, 37., 0,3184; 2009, 38., 0,3190. Rozdiel, 0,1956, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 1,61.

Dom v roku 1997 s najvyššou spotrebou, 60. miesto.

1997, 60., 0,8653; 1998, 53., 0,7523; 1999, 52., 0,7287; 2000, už mal pomerové meranie, 52., 0,6414; 2001, 48., 0,6819; 2002, 44., 0,6211; 2003, 47., 0,6202; 2004, 49., 0,5787; 2005, 47., 0,5506; 2006, 53., 0,4989; 2007, 55., 0,4421; 2008, už bol dom zateplený, 52., 0,3678; 2009, 18., 0,2639. Rozdiel, 0,6014, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 3,28.

Dom s najvyšším rozdielom pomeru. V roku 1997 na 46. mieste.

1997, 46., 0,7726; 1998, 49., 0,6748; 1999, 45., 0,6327; 2000, už mal pomerové meranie, 37., 0,5306; 2001, 19., 0,5362; 2002, 19., 0,5014; 2003, 21., 0,4769; 2004, 26., 0,4477; 2005, 29., 0,4201; 2006, 33., 0,3831; 2007, už zateplený dom, 13., 0,2768; 2008, 5., 0,1896; 2009, 8., 0,1937. Rozdiel, 0,5830, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 4,07.

Náš dom.

1997, 27., 0,6718; 1998, 23., 0,5581; 1999, 28., 0,5483; 2000, 26., 0,4961; 2001, už mal pomerové meranie, 20., 0,5420; 2002, 9., 0,4542; 2003, 9., 0,4082; 2004, už zateplený dom, 5., 0,3299; 2005, 5., 0,3212; 2006, 5., 0,2779; 2007, 7., 0,2363; 2008, 12., 0,2332; 2009, 19., 0,2642. Rozdiel, 0,4386, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 2,54.

Každý bytový dom ma svoju minimálnu spotrebu na vykúrenie všetkých miestnosti v dome na rovnakú teplotu v °C.

Teoreticky: Priemerná spotreba v prvých 12. domoch v roku 2009 je 0,1707 Gj. na m2. Náš dom má 2 644,74 m2, spotreba pri ich priemere v našom dome je 451,46 Gj. V roku 1997 bola spotreba 1 776,74 Gj. Rozdiel, 1 325,28 Gj. Pomer, 1 : 3,94. Môže niekto v dome, alebo mimo domu povedať, že sme neušetrili teplo a vyregulovanie, pomerové meranie, zateplenie bolo a je zbytočné? Nemôže! Ale to ľudí nezaujíma, zaujímajú ich peniaze a to je problém. Za málo peňazí, moc tepla. Alebo, nech teplo platí za mňa niekto iný.

Posledný rok 2009, všetky domy, všetky už majú pomerové meranie. Zelené domy sú už zateplené, červené môžu, majú o čom rozmýšľať.


1., 0,1496; 2., 0,1592; 3., 0,1598; 4., 0,1650; 5., 0,1792; 6., 0,1863; 7., 0,1936; 8., 0,1937; 9., 0,1980; 10., 0,2010; 11., 0,2203; 12., 0,2222; 13., 0,2254; 14., 0,2301; 15., 0,2509; 16., 0,2536; 17., 0,2631; 18., 0,2639; 19., 0,2642; 20., 2659; 21., 0,2751; 22., 0,2765; 23., 0,2767; 24., 0,2811; 25., 0,2891; 26., 0,2927; 27., 0,2980; 28., 0,2987; 29., 0,3020; 30., 0,3021; 31., 0,3026; 32., 0,3031; 33., 0,3035; 34., 0,3056; 35., 0,3123; 36., 0,3148; 37., 0,3189; 38., 0,3190; 39., 0,3200; 40., 0,3258; 41., 0,3266; 42., 0,3277; 43., 0,3297; 44., 0,3312; 45., 0,3393; 46., 0,3394; 47., 0,3399; 48., 0,3503; 49., 0,3597; 50., 0,3639; 51., 0,3643; 52., 0,3695; 53., 0,3842; 54., 0,3858; 55., 0,4097; 56., 0,4203; 57., 0,4282; 58., 0,4293; 59., 0,4406; 60., 0,4431.

Čo na záver? Ak Vám nič nepovedali tie čísla, čo Vám môžem povedať ja? Len to čo tie čísla, alebo ešte niečo o peniazoch. V roku 2009 sme mali spotrebu 698,74 Gj., mohli sme mať aj len 451, 46 Gj., cena za jeden Gj. 621,11 Sk. rozdiel 153 588 Sk. ktoré dom teoreticky zbytočne zaplatil. Najvyššiu cenu za jeden Gj. sme mali 752,16 Sk. To by bol rozdiel vyšší.

Ostatné...
Naposledy upravil sito : 05.04.10 at 07:06
Usporiadat
Téma je uzavretá.
sito sito

sito je offline (nepripojený) sito

sito Pozri príspevok

V jednom starom filme v starej Prahe, rozvážali uhlie. V takých nošách na chrbáte. Čo by si povedal na to, že tu nošu vysype len do polovičky a znova nechá doplniť a tak stále dokola. Ale odberateľ uhlia zaplatí za plné noše?

Nám nenosia uhlie, ale nám dodávajú teplo vodou. Má taký neodborný termín "jalová voda"

Čo sa týka dodávania tepla, tak tá voda nie je jalová, vždy prinesie teplo do domu. A to musí dom zaplatiť.

To teplo je schopné zabezpečiť v dome maximálnu teplotu. Ak je v kúpeľní radiátor zo zákona by to malo byť minimálne 24 °C.

Ta voda je jalová až pri teplote. Ak je dobre, optimálne nastavená hlavica, pri požadovanej teplote, tá je zo zákona v ostatných miestnostiach 21 °C, tak hlavica zastaví prietok vody radiátorom, ZASTAVÍ! Teda nepretečie ani kvapka, pokiaľ neklesne v miestnosti teplota, pri ktorej hlavica zasa otvorí prívod radiátorom. Ak takto hlavica nepracuje, teda voda preteká radiátorom aj vtedy, keď je už v miestnosti maximálna teplota a hlavica neuzatvorí prietok radiátorom, vtedy je tá voda jalová. Prečo? Teplo do domu prinesie, ale TEPLOTU v miestnosti už nezvýši. Teda preteká radiátorom zbytočne.

Je to ako s tou nošou. Dodané teplo nebolo využité na 100 %, ale nad 100 %. Potom je ale, ak je na radiátory pomerový rozdeľovač tepla, nákladov za teplo isto zaujímavé číslo, za ktoré treba zaplatiť. Ak je moc vysoké, je aj vysoký podiel zo spotreby tepla v dome. Mal by byť aj vysoký podiel úhrady bytu z nákladov domu! Alebo nie? Ak nie, načo sú potom tie prístroje?
Žiadna odozva, tak ešte pridám, aj zaujímavú prílohu. V ktorej je jasne vidieť ako to s tým rozpočítaním nákladov vlastne je.

Nič nebráni tomu, koho to zaujíma a má všetky údaje o ich dome sa dozvedieť ako to je v ich dome.

Hlavne o tom kradnutí a plytvaní s teplom.

Gapo, už v praveku boli niektorí praľudia vnímavejší. Všímali si ako horí oheň, ako keď fúka vietor, ako horí ktoré drevo a podobné maličkosti. Vlastne už sa učili regulovať oheň, aby nevyhasol.

Vedeli to využiť vo svoj prospech, bývali s nich strážcovia ohňa. Nemuseli isť loviť mamutov.

Ale, prekročme praveku prahy a šup, skokom do Prahy.

Ide koník s uhliarom kolo veže, uhlie, ktorým je zima, veze. Príde pred dom, správu dá, že už uhlie dodá. Nošu uhlím naloží na chrbát si ju vyloží. Ide krokom do domu, presne vie ku komu. Uhlie, dohodnutý počet noší, kde kupujúci chce, mu vyloží, nech si ho do piecky priloží. Má on piecku na šetrenie ušitú, šetrí tam i tu. Dole dvierka na nich šuber, keď ho privrie, ohňu uber. Hore, klapka do komína zavrie ju, až sa teplo pomaly míňa. Reguluje teplo velice, aby za noše uhlia, neplatil tisíce.

V Prahe, pri domoch, samé čiary, paskov je. Uhliar, kde sa skoro zastaví, vie.

Ale poďme z Prahy preč, že nevieme, čo treba robiť o tom tam je reč.

Časom je to len krok, no pokrok spravil riadny skok.

Nevozí sa uhlie cez ulice. Načo? Veď voda teplo dodá, aj do pivnice.

Postavili dom, až štyridsaťdva bytov je v ňom. V družstve sme si svorne žili??? Boli sme k sebe milí??? A však jeden krásny deň, rozpadol sa pekný sen.

Všetko lacné bolo, plytvanie malo sólo. Dom bol sama diera, sito, teplo si unikalo cez tyto. No prišiel zlom! Na teplo začal hon. Pred tým teplo domom pretieklo, nie všetkých zahrialo a utieklo.

Prvá hať, vyregulovaním cestu teplu zahať. Aby každú miestnosť v dome vyhrialo a každému srdiečko zahrialo a úsmev na tvári vyčarilo. Technické veci hrajú prím, nie je moc priestoru na rým.

Takže, vykurovací systém má prívod vykurovacej vody do domu, diferenčný ventil, prepad do spiatočky a rozvod v dome do každej miestnosti. Stúpačky sú vyregulované podľa výkonu radiátorov na stúpačke. Prívod je otvorený na maximum, spiatočka je nastavená podľa výkonu radiátorov. V každej miestnosti je pred radiátorom termostatická hlavica, najdôležitejšia časť vyregulovania, ktorú, ktorou musí, mal by vlastník bytu sám dovyregulovať vykurovací systém domu. Potom radiátor a spiatočka. Na päte domu na prívode a spiatočke sa meria teplota vykurovacej vody a množstvo pretečenej vody, Na základe týchto údajov je vypočítaná spotreba tepla domu.

Ako funguje hlavica? Ak dosiahne teplota v miestnosti požadovanú, pripadne maximálnu dosiahnuteľnú teplotu a hlavica je optimálne nastavená. Hlavica uzavrie prietok vykurovacej vody cez radiátor. Ak, nie je hlavica optimálne nastavená, voda preteká radiátorom sústavne. Spôsobuje v dome zbytočnú spotrebu tepla a tým aj vyššie náklady za teplo.

Vykurovací systém, radiátory sú vlastne spojené nádoby. Odstavenie prietoku vody hlavicou, alebo viac hlavicami naraz. Pôsobí na všetky radiátory v dome a na spotrebu celého domu.

Ak hlavica odstaví prietok na najvyššom poschodí, reakcia systému na prívode je, že voda v stúpačke k jeho bytu vychladne. V prívode nastáva pretlak, ktorý sa znižuje, ak voda preteká ktorýmkoľvek radiátorom v dome. Ak hlavice neumožnia prietok vody radiátormi, alebo časti vody, voda ktorá nemôže pretiecť systémom sa prepadom vracia do kotolne, mimo merač spotreby tepla v dome.

No, reakcia je aj za hlavicou na radiátore a spiatočke. Voda v radiátore vychladne, odovzdá všetko teplo do miestnosti. Ale ak voda preteká inými radiátormi na maximum, nemôže odovzdať všetko teplo, časť dodaného tepla vracia späť dodávateľovi tepla. Teda, táto voda pretečie systémom zbytočne, už nezvýši teplotu v miestnosti.

Čím teplejšia voda sa vracia k dodávateľovi tepla, tým menej energie potrebuje na jej opätovné zohriatie na dodanie vyrobeného tepla do domov, bytov, miestnosti. Je to voda, ktorá odnáša peniaze z domu, bytov. Je to ako v tej Prahe s tou dopoly vysypanou nošou.

Ešte som nepočul, aby dodávateľ tepla požiadal URSO o zníženie ceny tepla. O zvýšenie, áno.

Ak vlastníci bytov, domu chcú vedieť, kde na ktorom radiátore sú optimálne nastavené termostatické hlavice môžu to zistiť, ak si na radiátory dajú namontovať prístroje, ktoré zaznamenávajú vplyv prietoku teplej vody radiátorom. Bežne ich nazývajú PRVN, ale počul som už aj hračky, potvory, atď. ... Keď ich ľudia uvidia, tie zaznamenané čísla, nad rozdielmi zvyčajne zakrútia hlavou. A keď majú uhradiť náklady za teplo podľa nich, tak sú zle, špatne. Nemožno podľa nich rozdeľovať náklady. Oproti priemeru, rozdeleniu podľa m2 sú obrovské rozdiely medzi rovnakými, porovnateľnými bytmi. Ten kto teplo nemusí platiť, navrhne kombináciu podľa m2 a podľa PRVN. Rozdiely sa zmenšia.

V jednej prílohe som dal klasický spôsob rozpočítania nákladov v bytovom dome. Problém som videl s tým prispôsobením na konkrétny dom. Bolo treba prepisovať vzorce. Spravil som to jednoduchšie. Stačí zadať len konkrétne údaje konkrétneho domu. A otvoriť oči. Je tam aj príklad, ako je to so správaním vlastníkov bytov k teplu v našom dome. Podrobne, aj to kto prispieva, aj kto dostáva príspevok od jednotlivých bytov prepočtami podľa m2 a koeficientmi nevýhodnej polohy.

Jednu vec však uvediem k prílohe sa nedostane každý návštevník porady.

Hovorí sa, že ten kto nekúri, alebo kúri málo, kradne teplo susedom. Preto je treba rozpočítať určitú časť nákladov podľa m2. Splní to svoj účel? Nie!

Najmenej kúril byt s -97,26 euro. Ak, kradol teplo susedom, tak najviac s tých peňazí by mali dostať susedia okolo jeho bytu. Ale tak to nie je. Najviac z tej sumy dostané ten byt v ktorom sa najviac s teplom plytvá. Byty s nulou tiež musia prispieť na tie byty, ktoré majú úhradu nadpriemer. Takže, rozdelenie časti nákladov podľa m2 znehodnocuje výsledok PRVN.

7. podlažie. Byt č.1, 03,96; č.2, -05,74; č.3, 00,78; č.4, 01,58; č.5, 17,86; č.6, 23,46.
6. podlažie. Byt č.1, 00,00; č.2, -00,00; č.3, 00,00; č.4, 00,00; č.5, 00,00; č.6, 02,91.
5. podlažie. Byt č.1, 00,00; č.2, -07,00; č.3, 00,00; č.4, 00,00; č.5, 00,00; č.6, 02,52.
4. podlažie. Byt č.1, 04,72; č.2, -00,00; č.3, 00,00; č.4, 00,00; č.5, 00,00; č.6, 00,00.
3. podlažie. Byt č.1, 00,00; č.2, -97,26; č.3, 00,00; č.4, 00,00; č.5, 00,00; č.6, 00,00.
2. podlažie. Byt č.1, 07,60; č.2, -02,73; č.3, 01,30; č.4, 00,00; č.5, 00,00; č.6, 00,42.
1. podlažie. Byt č.1, 12,19; č.2, -00,00; č.3, 00,00; č.4, 00,00; č.5, 00,49; č.6, 02,01.


Mapu ku konkrétnym domom nemôžem spraviť, viem, ale neviem konkrétne údaje.

Ak si dosadíš údaje vášho domu, uvidíš vaše hospodárenie s teplom.

Bude to šok, väčší ako keď si uvidel len zaznamenané hodnoty.

V prílohe.

Ešte taká maličkosť. V príklade môžete skúsiť zmeniť základnú zložku na akúkoľvek hodnotu od pomeru 0 : 100. Prípadne aj plytvajúcim bytom menšie hodnoty na prístrojoch. Čo to spraví s úhradami jednotlivých bytov?
Naposledy upravil sito : 23.01.11 at 08:25
5 0
Menej reklamy? Zaregistrujte sa! - Žiadne vyskakovacie reklamy!
sito sito

sito je offline (nepripojený) sito

V meste máme centrálneho dodávateľa tepla, dvoch správcov domov, Mestský bytový podnik, ktorý spravuje svoje bývalé domy v ktorých si previedli nájomníci byty do osobného vlastníctva a založili si spoločenstvá, mandátnou zmluvou. A spravuje aj mestské byty, ktoré sú vlastníctvom mesta a nemôžu byť prevedené do osobného vlastníctva. Tento správca je zároveň aj CDT. Druhý správca bytov je SBD. A je pár domov, ktoré si vykonávajú správu sami, SVB. A ešte máme aj mestskú televíziu, ktorá teraz momentálne propaguje rozdeľovanie nákladov na teplo. Jasné, nie teplo, energiu!

Tri mesiace po ročnom vyúčtovaní. Isto sa vám stalo, máte nastavené hlavice na 2 -3 a náklady? Opýtate sa suseda a zistíte, že on má hlavice na 4 -5 a platí menej. Medzi tým zobrazili radiátor celý zakrytý, okrasným krytom. Druhý, záclonou až po zem. Nesprávne, potom sa niet čo diviť. Ale, to bola tá vec na ktorú bolo treba poukázať. No nie, iným smerom išla kritika, vysvetlenie.

Potom zamestnanec prvého správcu vysvetľoval, že je to nezdovoditeľné a že teplo sa nedá rozdeliť spravodlivo. Preto URSO vydalo novelu vyhlášky v ktorej navrhuje pomer 60 : 40 %, ktorý bol pred novelou opačný, 40 : 60 %. Tento pomer údajne znevýhodňoval vonkajšie byty. Medzi tým ukázali niekoľko zateplených a zatepľovaných panelákov. Vôbec sa nezmienil o nameraných jednotkách.

Potom zamestnanca druhého správcu, ktorý uviedol, že vyhláška je platná od 15. 8. 2009. Jej platnosť sa uplatní prvý krát za rok 2010. S tým, že vlastníci si môžu dohodnúť, schváliť iný spôsob ako je uvedený vo vyhláške.

Taktiež nespomenul ani jeden namerané jednotky, ani význam pomerového merania tepla a to, že vyhláška hovorí o rozpočítaní dodaného tepla, energie, nie teplote. A načo, však oni ako správcovia za to teplo neplatia.

Nato redaktorka konštatovala, že to je chybička vyhlášky. A že v bytoch mesta sa budú náklady rozdeľovať pomerom 60 : 40 %. Áno, mesto ako vlastník nájomných bytov môže tak rozhodnúť! Ostatné domy sa musia dohodnúť a vzhľadom na to, že v domoch je výhodných bytov viac. Mali by byť viac ústretové voči nevýhodným, vonkajším bytom a schváliť tiež pomer 60 : 40 %. Ľahko sa jej radí, keď náklady na teplo nehradí.

Teda, typický príklad toho, čo tvrdím, dajme ľuďom klapky na oči! Nehľaďte, ale plaťte! A každý si prihrieva svoju polievočku. Detaily domov netreba brať do úvahy, ochladzovanú plochu netreba brať do úvahy.

Sú aj vežiaky, štyridsaťosem bytov, všetky rovnaké, osem má väčšiu ochladzovanú plochu, nad suterénom a pod strechou. Čo spraví medzi bytmi pomer 60 : 40 nikoho nezaujím.

Treba z ľudí spraviť debilov, poslušných, nevediacich. A darí sa to, keď sa im nepovie skutočnosť na základe ktorej by sa malo v dome rozhodovať. Podstatné fakty. Len hmlu.
4 0
IvanPK IvanPK

IvanPK je offline (nepripojený) IvanPK

k Vašej debate : je pravda, že sú správcovia lepší a horší, je to pohľad vlastníkov bytov, keď som sa prisťahoval do bytovky v roku 1997 a začal som sa zaujímať trochu o chod bytovky nastal veľký odpor zo strany správcu, neochota poskytovať informácie. Napr. som zistil, že podľa vtedy platných predpisov si správca účtoval 10% z nákladov na služby v dome ako oprávnený zisk, t.z. ak boli náklady 500.000 SK tak on si 10% previedol na svoj účet a preto nám tak veľa kúrili a proste bolo to celé nehospodárne.Tak sme vypovedali zmluvu a prešli sme k novému správcovi. Naše SVB funguje dobre , máme správcu ale po rokoch sme zistili, že všetko robíme sami a správca nám robí iba účtovníctvo a ročné vyúčtovanie. Tak chceme ukončiť spoluprácu aj keď bola dobrá. Myslím si, že máme veľkú výhodu že máme vlastnú kotolňu pre dva vchody 24 bytov , v nadstavbe je 6 bj. ktoré majú vlastné kúrenie a a ohrev teplej vody. V dvoch bytoch s vlastným kúrením sa utvorila plieseň, písal som zhotoviteľovi nadstavby a ten mi odpísal, že to môže byť z toho, že sa tam enormne šetri na kúrení a nevetrá sa tam. A po týždni je všetko v poriadku.Tak si myslím, že každá bytovka je jedinečná a vlastníci sami musia prísť aké opatrenia treba urobiť napr. po konzultácií so správcom, odborníkmi...
4 0
najag najag

najag je offline (nepripojený) najag

Zalezi na uhlu pohladu. Najvacsi vplyv na znizenie spotreby tepla v bytovom dome ma predovsetkym vyvazenie sustavy a meranie spotreby tepla v bytoch a to pri primeranych nakladoch a rychlej navratnosti investicie. Znizenie spotreby tepla az o 50%. U kvalitneho zateplenia to znamena, ale aj podstatneho zvysenia odporu konstrukcie, teda aj realizacie dostatocnej hrubky materialu, pri rieseni vsetkych detailov bytoveho domu, je vysoky narok na investiciu, znizenie spotreby tepla max o 30%, ale navratnostou az okolo 30 rokov, co je velmi dlha doba. Az po tejto dobe, tato investicia prinasa zisk v uspore tepla, ale uz aj predpokladane dalsie investicie na obnovu a opravy zateplenia. Takze zateplenie z tohto pohladu, je uz skor investicia na predlzenie zivotnosti bytoveho domu, ako na velke zmizenie spotreby tepla. Ale aj tu je skryty problem, pretoze vacsinou sa bytovy dom iba zatepli, neodstrania sa predtym systemove poruchy jednotlivych stavebnych sustav,pretoze uz to je dost narocna investicia, iba sa poruchy schovaju pod zateplenie a teda casto je to casovana bomba. Ako ked pred predajom stareho hrdzaveho auta, ho nastriekate farbou, vypada pekne, ale novy majitel sa docka prekvapenia. Takze z tohto pohladu je to na zvazenie. Iny pohlad mladych manzelov, ktori sa nastahuju a iny pohlad 60 rocnych vlastnikov, ktorym sa uz nic nevrati......iny pohlad bank a firiem, ktore z toho ziju. Otazkou je vzdy volba uhla pohladu a z toho aj nasledne plynuca odpoved.......zalezi iba na nas, co chceme vidiet.
3 0
Laco-monter Laco-monter

Laco-monter je offline (nepripojený) Laco-monter

najag Pozri príspevok
Zalezi na uhlu pohladu. Najvacsi vplyv na znizenie spotreby tepla v bytovom dome ma predovsetkym vyvazenie sustavy a meranie spotreby tepla v bytoch a to pri primeranych nakladoch a rychlej navratnosti investicie. Znizenie spotreby tepla az o 50%. U kvalitneho zateplenia to znamena, ale aj podstatneho zvysenia odporu konstrukcie, teda aj realizacie dostatocnej hrubky materialu, pri rieseni vsetkych detailov bytoveho domu, je vysoky narok na investiciu, znizenie spotreby tepla max o 30%, ale navratnostou az okolo 30 rokov, co je velmi dlha doba. Az po tejto dobe, tato investicia prinasa zisk v uspore tepla, ale uz aj predpokladane dalsie investicie na obnovu a opravy zateplenia. Takze zateplenie z tohto pohladu, je uz skor investicia na predlzenie zivotnosti bytoveho domu, ako na velke zmizenie spotreby tepla. Ale aj tu je skryty problem, pretoze vacsinou sa bytovy dom iba zatepli, neodstrania sa predtym systemove poruchy jednotlivych stavebnych sustav,pretoze uz to je dost narocna investicia, iba sa poruchy schovaju pod zateplenie a teda casto je to casovana bomba. Ako ked pred predajom stareho hrdzaveho auta, ho nastriekate farbou, vypada pekne, ale novy majitel sa docka prekvapenia. Takze z tohto pohladu je to na zvazenie. Iny pohlad mladych manzelov, ktori sa nastahuju a iny pohlad 60 rocnych vlastnikov, ktorym sa uz nic nevrati......iny pohlad bank a firiem, ktore z toho ziju. Otazkou je vzdy volba uhla pohladu a z toho aj nasledne plynuca odpoved.......zalezi iba na nas, co chceme vidiet.

Suhlasim v tom,že podstatná uspora tepla sa dosiahne výmenou okien.

Zateplenie plášťa bytového domu je často z väčšej časti len estetickým zlepšením vonkajšieho vzhľadu .
3 0
sito sito

sito je offline (nepripojený) sito

Laco-monter Pozri príspevok
Suhlasim v tom,že podstatná uspora tepla sa dosiahne výmenou okien.

Zateplenie plášťa bytového domu je často z väčšej časti len estetickým zlepšením vonkajšieho vzhľadu .
Laco, najlacnejšie je to teplo, ktoré nedoberieme, nepotrebujeme. Ak teplo predsa potrebujeme, treba spraviť všetko preto, aby sme ho odobrali čo najmenej, pri dosiahnutí teploty 20 - 22 °C.

V prvom rade je treba využiť iné zdroje tepla v byte, slnečné žiarenie, osvetlenie, varenie, atď. Potom je nutné efektívne nastaviť termostatické hlavice. A zamedziť úniku odobratého tepla. Zaleplenie zamedzi ochladzovaniu stien a tým aj úniku tepla z vnútorných priestorov domu, bytov, miestnosti.

Samozrejme, pekné spravené zateplenie zmení aj estetiku domu.

A ďakujem za ocenenie analýzy.
3 0
svojar svojar

svojar je offline (nepripojený) svojar

Pre dom nie, ale mal by mať pre dodávateľa - aby mal hrubý prehľad koľko má objednať napr. plynu na to, aby objednané množstvo tepla zabezpečil. Ako som písal - u nás požiadali - nevyžadovali striktne.
3 0
verkaz verkaz

verkaz je offline (nepripojený) verkaz

Podľa dostupných údajov je ročná spotreba tepla rozpočítaná percentuálne na mesiace takto :
- január 19,00%
- február 16,00%
- marec 15,00%
- apríl 9,00%
- máj 1,00%
- jún 0,00%
- júl 0,00%
- august 0,00%
- september 1,00%
- október 8,00%
- november 14,00%
- december 17,00%

Toto môže poslúžiť pri kontrole nákladov za teplo základnej zložky v prípade zmeny majiteĺa v priebehu roka.
3 0
sito sito

sito je offline (nepripojený) sito

Orim Pozri príspevok
Budem rýpať.

Prečo rýpať? Každý má hlavu a ústa, aby mohol povedať svoj názor. Pokiaľ sa jedná o viac ľudí a to a bytovom dome sa vždy jedná o viac, tak je to povinnosťou každého sa vyjadriť, aby sa presadil názor väčšiny.

Príklad: Jeden človek na Titaniku sa rozhodol, že spácha samovraždu a potopí ho. Svoj názor povie ostatným. Jasné, ostatní tomu zabránia. Titanik sa nepotopí. Ale osud chcel inak, potopil sa.

Sú tu pekné tabulky, ktoré zabrali vela času.

Čísla niektorých zákonov pomenia farby čísel. Času zabrali, ale dôvod je ten, že keď to bolo v prílohe, exceli, dostalo sa k tomu len pár ľudí, krorí chceli, takto aj neprihlásení

Podľa mňa sú na dve veci ... radšej to nebudem rozpisovať.

Myslíš na hovno? Tiež si to myslím, ale ak len jeden človek pochopí, že je to preto, aby sa dom nepotopil, tak mi to za to hovno stojí! Na hovno je to, že väčšine to je jedno a jedno je len kolečko na fúriku. A ešte je jedno, jedno. Keď chytíš hovno do ruky, je jedno, či ho ovoniaš od palca, alebo od malíčka.

Každá štatistika sa robí preto aby ukázala to čo potrebujeme. Záleží preto ako sa to podá. Z rovnakej tabulky dokážeme podporiť dva "protichodné" názory.
Spravodlivé platenie za teplo. ???

Tvoj názor. Neberiem ti ho. Chceš potopiť Titanik?

Ak chceme niečo takéto robiť musíme si ujasniť čo vlastne chceme.
1) chceme rozpočítavať náklady na teplo,
2) alebo chceme platiť za sporebované teplo.

Svätá pravda, niečo musí ľudom osvietiť rozum, aby mali vo veci jasno!

1. Musíme zaplatiť za spotrebované teplo, ako celok, dom. Teplo potrebujeme v dome rovnomerne +/-, teplotu tiež, aj náklady.


2. Ak chceme rozpočítavať náklady za teplo, prve dve veci, energia a teplota v °C nás nezaujímajú, nemusia?

Ideálne by bolo keby sa 1=2. Bohužial tohoto stavu sa v blízkej budúcnosti asi neožijeme. Aby to bolo možné museli by sa zmeniť veci, ktoré sa v súčastnej dobe zmeiť nedajú.

Ani vzdialenej, Problémy s teplom boli, sú a budú! Počasie je tiež o teple. Vieme ako bolo, vieme ako je, nevieme ako bude, ale môžeme to predpokladať na základe štatistík z minulosti. Teplo v dome nie je počasie, dá sa regulovať. Teda niečo sa meniť dá. Ak sa chce, je na to v dome vôľa väčšiny vlastníkov.

Aby som povedal pravdu nechce sa mi tu okolo toho polemizovať Náklady na to by niekde mnohonásobne presiahli dosiahnutý ideálny stav.

Keď si poviem, že ušetrím 1 000 € a náklady na tú úsporu mi vychádzajú 1 001 €. Také šetrenie je na ...

Čo je najspavodlivejšie ťažko povedať.

No vidíš, nakoniec sa tvoj názor zhoduje s väčšinou, odborníkov aj lajkov. Teplo, energia sa v bytovom dome nedá rozpočítať, rozdeliť spravodlivo, náklady tiež, vlastníci sa musia dohodnúť! Môžu aj na základe odborného stanoviska.
Vieš, je mi absolútne jedno ako sa v ktorom dome dohodnú vlastníci čo s teplom, teplotou a nákladmi.

Pokiaľ niekto tvrdí, že sa nedá a nemôže. Tak to nie je pravda!

Keby URSO povedalo vo vyhláške, musí sa to takto, tak sa to nedá inak. Obmedzilo by vlastnícke právo vlastníkov rozhodovať o svojom majetku a teplo je tovar, majetok vlastníkov bytov, domu.

Niekto rozumný dal do vyhlášky 358/2009, §7, odsek 10

(10) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú
podľa osobitného predpisu7) inak,
rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie
podľa odsekov 1 až 9 sa neuplatňuje.“.

O to mi išlo a ide. Možno sa dožijeme toho, že odsek 10 nebude a my budeme pre niekoho nesvojprávni, debily. Nebudeme schopní rozhodnúť, tak to spraví úrad.
3 0
Kvaka Kvaka

Kvaka je offline (nepripojený) Kvaka

Orim Pozri príspevok
Budem rýpať.

Sú tu pekné tabulky, ktoré zabrali vela času. mňa napríklad to baví, a chcem ísť na podstatu problémovPodľa mňa sú na dve veci máš pravdu, možno aj na tri, ale predovšetkým sú na pochopenie, ako rôzne rozpočítanie podľa m2 a na dieliky ovplyvní náklady, a druhá najdôležitejšia vec, sú na to, aby sa pátralo po tom, čo je príčinou odchýliek, tak ako aj ty píšeš, aby sa z takejto tabuľky nedali podporiť dva protichodné názory ... radšej to nebudem rozpisovať. Každá štatistika sa robí preto aby ukázala to čo potrebujeme. Záleží preto ako sa to podá. Z rovnakej tabulky dokážeme podporiť dva "protichodné" názory.
Spravodlivé platenie za teplo. ???
Ak chceme niečo takéto robiť musíme si ujasniť čo vlastne chceme.
1) chceme rozpočítavať náklady na teplo,
2) alebo chceme platiť za sporebované teplo.

Ideálne by bolo keby sa 1=2. Bohužial tohoto stavu sa v blízkej budúcnosti asi neožijeme.
Aby to bolo možné museli by sa zmeniť veci, ktoré sa v súčastnej dobe zmeiť nedajú. Aby som povedal pravdu nechce sa mi tu okolo toho polemizovať Náklady na to by niekde mnohonásobne presiahli dosiahnutý ideálny stav.
Čo je najspavodlivejšie ťažko povedať. Asi sa čo najviac priblížiť k ideálu.
Orim, čiastočne s tebou súhlasím, najmä v tom, že všetci chceme spravodlivo rozpočítať a aj platiť za odobraté teplo. Tam, kde som považovala za potrebné, som v texte doplnila.
Píšeš, že ideálne by bolo keby sa 1=2. Tak sa k tomu snažme priblížiť, veď vlastne všetci tu chceme jedno a to isté, spravodlivosť a hospodárnosť v kúrení, lebo aj tá ovplyvňuje náklady. Mne k tomu chýba ešte sledovanie priemernej teploty v jednotlivých bytoch, nielen na radiátoroch. Možno tam by sme sa priblížili k nejakej tej väčšej spravodlivosti, teda brať do úvahy nielen dieliky, výkon rádiátorov, koeficient prestupu tepla cez konštrukciu, koeficient miestností, ale aj priemernú teplotu v byte. Ale keď tak rozmýšľam, aj zabudnuté otvorené okno v byte by to narušilo.
3 0
sito sito

sito je offline (nepripojený) sito

Chlapi, PetrP, Gapo, najag, svojar, Julian ďakujem za príspevky, sledovanosť témy sa zvýšili. Julian, nemal si zmazať príspevok, troška to robí okno, ale je to tvoje právo. Isto je tých poznatkov medzi nami viac, ale nie každý si povie svoj názor.

Okrem PetrP sme si všeličo a všeliako vysvetľovali. Čo chceme, pochopíme a čo nechceme pochopiť, nie je pravda, pravda!

Poviem jednú vec, stretne sa Tatranec a Bratislavec v Trenčíne. Začnú sa baviť o teple. Čo bude začiatkom ich rozhovoru? Koľko si platil za teplo, a ty? Ja X, ja Y. Aký máš veľký byť, jednoizbový. Ja troj, to je jasné, že platíš menej. A koľko ti to vychodí na m2, X a tebe Y. HA, HA, HA, Ty platíš menej za byt, jednoizbový, ale mne náklady na jeden m2 vychádzajú o 30 % menšie ako tebe. A to bývaš v Bratislave, kde je teplejšie a je treba kúriť menej dní, môžeš, mal by si mať menšie náklady na m2 o 30 % nižšie. Tvoja úhrada je o 13,33 % menšia, ale mohla, mala by byť o 53,33 % nižšia. To si 40 % preplatil.

Ale o teple, spotrebe energie sa vôbec nebudú baviť. Načo, ide o peniaze, nie o teplo.

Nakoniec si vec vysvetlia, pochopia. Komu na Slovensku to pomôže? Treba riešiť detaily, problémy, konkrétneho domu. A to si musia vyriešiť vlastníci domu, alebo dať vyriešiť. Preto bol, je vo vyhláške 630/2005, odsek 10. A je aj vo vyhláške 358/2009.

Pozor!!! Vyhláška 630/2005 nebola zrušená, len sa mení a dopĺňa vyhláškou 358/2009.
3 0
verkaz verkaz

verkaz je offline (nepripojený) verkaz

U nás to bolo obdobne ako u vás. Mali sme veľmi zodpovedných projektantov, takže s radiátormi (druh, počet článkov a pod.) sme problémy nemali.
Za štyri roky, čo máme hydraulické vyregulovanie a PRVN sa však dosť bytov prerábalo a dali si radiátory listové a taktiež pri výmene radiátorov pre ich tečenie sa už nedávali späť také isté. Budeme to musieť dať premerať. Tí istí projektanti nám budú robiť projekt na hydraulické vyregulovanie TÚV, tak potom uvidím, čo sa s tým dá robiť.
U nás boli chyby od firmy, ktorá nám robí rozúčtovanie spotrebovaného tepla, že bolo zle odpísané čísla na meračoch a vlastníci bytov si to nevšimli (ale podpísali) a tiež sme mali pomenené koeficienty nevýhodnej polohy. Ale tieto zmeny som si všimla, keď som nahadzovala výsledky do vyúčtovania. Toto sa odstránilo a aj sa ľudia naučili skontrolovať si to, čo podpisujú.
RPVN máme na každom radiátore a zatiaľ ich odpisuje firma manuálne.
Naposledy upravil verkaz : 24.01.11 at 18:27
3 0
Halli Halli

Halli je offline (nepripojený) Halli

vlastník Pozri príspevok
........... Ja stále používam vykurovanie bytu trubkami, ktoré prechádzajú cez môj byt a mám teplotu v miestnostiach od 21 -23 st. C. Hádam si len nemyslíš, že budem púšťať radiátory cez ventil, len preto, aby počítalo dieliky na PRVN. Pre mňa je dôležitá teplota v miestnosti.
vlastník Pozri príspevok
V mojom byte je dôležité, čo som spravil ja, preto aby som mal nízku spotrebu tepla, a pritom mal tepelnú pohodu.
.
....pouč nás blbých, aké úpravy treba spraviť, aby nás vykurovali LEN stupačky


No vlastník, podľa tvojich príspevkov si myslím, že nie si vlastník, ale jeden veľký špekulant a preto nemám čo k tomu dodať, ale predsa niečo...mať takých ako ty v dome, tak to môžu všetci zabaliť. Odrež si radiatory a popros susedov, aby vypli kúrenie ... a potom sa vystatuj , že máš v byte pohodovú teplotu! Alebo ešte lepšie odsťahuj sa na rodinný dom a tam si kúr stupačkami...
absolutne si nepochopil aké sú povinnosti vlastníka podľa zákona o bytoch a príslušných ďalších zákonov.
Naposledy upravil Halli : 28.01.11 at 22:22
3 0
vlastník vlastník

vlastník je offline (nepripojený) vlastník

Gapo Pozri príspevok
Iba len tak, podobnosť čisto náhodná.
Pred tromi dňami ma zastavila suseda z garsónky nad vchodom a pýtala sa kedy sa bude odčítavať spotreba tepla, že by chcela vedieť koľko minuli, lebo nebývajú tu a majú nastavený termostat na 2-jke, (16 st.C) nato som jej povedal, že to tam musia mať zimu a susedia jej určite ďakujú. Kdeže, teplúčko je tam vravela, tak to sa mi pretočili "panenky". Garsónka nad vchodom, bez stúpačky. No a hneď som si spomenul, keď ešte sa kúrilo na plné gule ako sa hovorí, teplotný spád 90/70 si sťažovala, že majú zimu a treba zatepliť strop v chodbe pod nimi. Keďže oni sú veriaci, asi im pomohol zázrak, pretože sa nič neurobilo, okrem toho, že sa menej kúri a osadili sa merače s hlavicami. Zaujímavý úkaz, ako dokážu merače (rozumej PRVN) zohriať ľudí. Keď som jej povedal, že kradne teplo od susedov, tak už sa ponáhľala
Podľa toho, čo píšeš asi máte stavebnú sústavu T06B. Každý prípad je individuálny. Zo strany SVB je dôležité, aby zateplilo strop vo vestibule a vymenilo vchodové kovové dvere za kvalitné s dobrým izolantom. Každá usporená kWh v jednotlivom byte je úspora aj pre ostatných vlastníkov a ich peňaženky.
V tomto konkrétnom prípade ťažko rozhodovať.
Ale viem, že ľudia dokážu pre vlastnú úsporu peňazí nemožné. Dokonca niekto si dokúpi aj ďalší radiátor a tento na zimu vymení, ďalší poškodí PRVN tak, aby na to nikto neprišiel, ďalší si dal navariť v kuchyni odbočky na prívode a odvode stúpačky a mohol by som pokračovať o TÚV, ale to by som len dával návod pre tých, ktorí skutočne majú záujem okrádať ostaných vlastníkov, lebo v konečnom dôsledku to teplo, ktoré on ukradne, musia zaplatiť ostatní vlastníci.
3 0
najag najag

najag je offline (nepripojený) najag

Takmerstarec Pozri príspevok
Je majitel bytu s individualnym vykurovanim dodavatelom tepla ?

Zrejme ano, pre seba sameho. Pozrime sa co je obsahom § 18 Zakona o tepelnej energetike:
(1) Dodávateľ je povinný :

a) merať množstvo dodaného tepla určeným meradlom
spotreby tepla na každom dohodnutom odbernom
mieste a zabezpečiť overovanie určeného meradla
podľa osobitného predpisu,

b) zabezpečiť určené meradlo proti neoprávnenému zásahu,
c) oznámiť písomne odberateľovi termín výmeny určeného
meradla a zaznamenať údaje o vymieňanom
meradle,
d) vykonávať mesačné odpočty určených meradiel a
e) vykonávať mesačné bilancie výroby tepla a dodávky
tepla.

Cize ide uz iba o to najst v legislative, ze takyto dodavatel je povinny vysledky plnenia podla tohto zakona poskytovat aj Spolocenstvu vlastnikov bytov alebo Spravcovi obytneho domu.



Tomu sa vravi znasilnovanie zakona v praxi. Pretoze o prave nemate ani tie najmensie vedomosti. Pretoze, keby ste ich mali, tak by ste si precitali uvodnu preambulu zakona a najma ustanovenia §2 "Základné pojmy," kde by ste si precitali aj toto a potom nepisali totalne hluposti a hlavne naozaj hlupe zavery :

§2 zákona o energetike :

Na účely tohto zákona sa rozumie:
d) dodávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom povolenia na rozvod tepla podľa tohto zákona a ktorá dodáva teplo odberateľovi alebo rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi,
e) odberateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dodané teplo využíva na vlastnú spotrebu alebo na rozvod tepla alebo množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi,
f) konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej dodávateľ dodáva teplo priamo alebo ktorej dodávateľ alebo odberateľ množstvo dodaného tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu
3 0
sito sito

sito je offline (nepripojený) sito

Takže Európania nám povedali, že domy sú v piatich kategóriach, stará zástavba, novostavby postavené v rokoch 1980 až 1994, novostavby od roku 1995, nízkoenergetické domy a pasívne domy.

Podstatný rozdiel je v spotrebe tepla na ich vykurovanie. Je v podstate jedno aký je ktorý dom. Podstatné je, že každý dom má svojho, svojich vlastníkov, ktorí rozhodujú o svojom majetku. Teda aj o vykurovaní svojho domu, bytov. Ak majú svoju kotolňu, tak má meranie spotreby. Ak má dodávateľa tepla, dodávateľ tepla je povinný si na päte domu namontovať fakturačný merač spotreby tepla. Vôbec dodávateľa nezaujíma, nemusí, ako si vlastníci rozdelia náklady za spotrebované teplo medzi sebou. Nie je v súčastnosti platný zákon na základe, ktorého sú vlastníci v bytoch mať nejaké meranie, alebo nejaké prístroje na základe ktorých by sa rozpočítavali náklady za dodané teplo. Ak sa dohodnú, že ich chcú, správca im ich musí zabezpečiť z FOaÚ. Prístroje, meradlá musia byť vo všetkých bytoch rovnakej triedy a presnosti. Vyhláška, neuvádza v akej presnosti. Je to len a len ich vec. Ak sú a vlastníci si nedohodnú spôsob rozpočítania nákladov, ten kto rozpočítava domu náklady za teplo má postupovať podľa vyhlášky 358/2009. Ak sa vlastníci rozhodnú inak rozpočítať náklady, odseky 1 až 9 vyhlášky sa neuplatňujú. Teda náklady sa rozpočítajú takým spôsobom, ako rozhodli vlastníci.

Každá kategória domov potrebuje vykurovanie a potrebuje aj spôsob rozdelenia nákladov domu na jednotlivé byty. Alebo nie?

Fakt ide len o to, či chcú rozpočítať náklady podľa m2, alebo iným spôsobom. Spôsob by mal zabezpečiť vykurovanie domu, bytov, miestnosti v súlade s vyhláškou 152/2005. A prihliadať na potrebu tepla nie spotrebu tepla, ktorú vyjadrujú zaznamenané hodnoty na prístrojoch, tu neukazujú, prípadne určených meradlách, tie síce ukazujú technické jednotky, ale len v pomere k fakturačnému meraču, súčet určených meradiel nikdy nebude súhlasiť s fakturačným meračom. Ak nie. Sú v dome zbytočné.

Ten kto nepotrebuje kúriť, mať čo najnižšie náklady sa nepôjde nikde sťažovať, že ma v byte teplotu len 16 až 17 °C. Na prístrojoch bude mať nulu. Ako ho donútiť, aby nastavil termostatické hlavice na taký stupeň, aby v byte, miestnostiach bola teplota v súlade s vyhláškou 152/2005?
3 0
mjerry mjerry

mjerry je offline (nepripojený) mjerry

Vo vyhláške 358 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 20. augusta 2009, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z. v § - e 7 odst. ( 10) sa uvádza , citujem: „Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu 7 ) dohodnú inak rozpočítavanie tepla na vykurovanie podľa odsekov 1) až 9) sa neuplatňuje .“ V tej istej vyhláške v §-e 10 odst. 5 pod bodmi (a) - (e) sú citované údaje, ktoré majú byť uvedené vo vyúčtovaní o rozpočítavaní množstva tepla na vykurovanie pre konečného spotrebiteľa a tu vzniká ten problém, ktorý súvisí s mojou skúsenosťou a je nižšie uvedený.
Správca bytu ako aj spracovateľ rozpočítavania nákladov za teplo odmietajú poskytnúť akékoľvek iné údaje, týkajúce sa rozpočítania nákladov za teplo u ostatných bytov, okrem údajov uvedených v §-e 10 odst. 5 pod bodmi (a) - (e) Vyhl. 358/ 2009 Z. z. , odvolávajúc sa, že sú to všetko osobné údaje. Správca na schôdzi vlastníkov bytov dal schváliť uznesenie. Citujem : Schvaľuje „ Nezverejňovanie údajov jednotlivých bytov ostatným majiteľom bytov.“



Podľa môjho názoru vlastník bytu na základe uvedeného nemá možnosť posúdiť ako sa zmenilo správanie ostatných vlastníkov, nemá možnosť vyjadriť sa , aký dopad má metodika na ich ďalšie správanie, teda len platí za niečo a nevie za čo, a to zvlášť ak metodika sa snaží zohľadniť prestupy tepla stenami a spracovateľ metodiky rozpočítavania nákladov za teplo, nemá záujem riešiť v metodike špecifiká bytovky, na ktoré bolo poukázané.
2 0
mjerry mjerry

mjerry je offline (nepripojený) mjerry

Nižšie spotreby tepla v bytovkách sú aj z dôvodov zavedenia pomerových meračov tepla. Ich používaním na základe konkrétnych indikovaných údajov je možné v porovnateľných bytoch zodpovednejšie posúdiť z akých dôvodov sú rozdiely v odčítaných indikovaných údajoch a tým porovnať odber množstva tepla v bytoch: ( prílišné šetrenie, odoberanie tepla zo susedných bytov, prekurovanie - vyšší výkon radiátorových článkov, a pod .), a tým aj posúdiť správanie sa vlastníkov bytov , čo pri rozpočítavaní nákladov za teplo podľa plochy nebolo možné. Stále ale nie je riešená otázka, či množstvo odberu tepla v bytoch je optimálne - normové alebo vyššie a to zvlášť v tých bytoch, kde výkon radiátorových článkov je vyšší ( byty pred zateplením a po zateplení, alebo byty , v ktorých bol dodatočne zvýšený výkon radiátorových článkov) . Vlastník bytu pri optimálnom vykurovaní bytu pri používaní pomerových meračoch nemá možnosť porovnania platby s porovnateľným bytom ak nemá údaje ostatných bytov. Nadobúda pocit, že pomerové merače prestávajú plniť svoju funkciu.
2 0
sito sito

sito je offline (nepripojený) sito

Tu si môžete nájsť rozhodnutie URSO o schválení ceny tepla vášmu výrobcovi tepla.

http://www.urso.gov.sk/sk/regulacia/...getika/cr/t-cr
2 0
sito sito

sito je offline (nepripojený) sito

Kvaka Pozri príspevok
Medzi tými 5 bytmi nad sebou, ktoré som uviedla ako príklad, nie je ani jeden ani spodný ani vrchný byt s výkonnejšími radiátormi. Tie sú na prízemí a na 8. poschodí. Takže je to trochu inak, ale vysvetlenie už mám, len nemám tu podklady, takže napíšem viac, keď budem vidieť viac.
Kavka, ak si sledovala tému: vyuctovanie nakladov na TUV. Tak si isto videla ako sa dá odpovedať a ako reagovali poraďáci, keď nebol dostatok informácii. Nakoniec aj Ty si sa viackrát pýtala po doplnení informácii. O tom to je, viac informácii presnejšia odpoveď.

Uviedla si 5 bytov, no chýba ďalších 76 bytov. Jasné, že ak sú informácie o všetkých, to mení situáciu v dome. V dome máte jeden fakturačný merač, ktorý zaznamená spotrebu nie všetkých bytov, ale miestnosti v bytoch. Ak sú, príklad v každom tri radiátory, tak to je 243 radiátorov. Každá zmena na každom jednom prístroji spôsobuje zmenu v celom dome na podiely jednotlivých radiátorov, miestnosti na spotrebe fakturačného merača na päte domu. Teda ten kto má vyšší počet jednotiek isto spotreboval cez radiátory viac tepla, ako ten čo má menší počet jednotiek. Podstatné je to, že tí čo kúria menej znižujú spotrebu domu. A opačne, čo kúria viac zvyšujú spotrebu domu. Ale vždy je v dome priemer a pri tom priemere by mala byť v miestnostiach dostatočná teplota, ak správne funguje hydraulické vyregulovanie. A dodávateľ vyrába teplo v požadovanej kvalite, ktoré dosiahne v miestnosti teplotu maximálne 22 - 23 °C.

V takom prípade by nemali byť medzi nameranými jednotkami, dielikmi také veľké rozdiely.

Ale, ako písal mjerry, tomuto sa nevenuje pozornosť. Pozornosť sa venuje tomu, aby rozdiely v úhradách boli, mali čo najmenší rozdiel. Teplo nie je podstatné, toho môže odobrať každý od buka do buka. A potom sa aj náklady rozpočítavajú od buka do buka, ale tie buky nesedia, každý je na inom mieste, potom to aj tak všetko vypadá, rozdelenie nákladov. Presne ako to uviedli v tej Pravde, Najviac získal vonkajší byt pod strechou a najviac stratil vonkajší byt nad suterénom. Tiež tam nie je dostatok informácii, takže pravda v Pravde nie je pravda a zároveň je to pravda.

A ešte som si spomenul na jednú vec, kontrolu dobrého nastavenia termostatických hlavíc. Ak je optimálne nastavená hlavica a príde k vám návšteva, tak časom na to hlavica zareaguje, odataví prietok vody radiátorom, a je dlhší čas odstavený, teda je aj menej jednotiek, aj tepla. Využíva sa teplo osôb v byte, prípadne osvetlenie, televízor atď. Ale to ste hádam dostali v návode na termostatické hlavice, My áno. A mám to aj odskúšané doma.

Keď sa tomu budeš viac venovať, viac budeš vidieť, aj vedieť.
2 0
sito sito

sito je offline (nepripojený) sito

Prenesené z témy: Meranie a rozpočítavanie tepla, merače, koeficienty... Príspevok č. 1072, 1073, 1074, 1075.


Kvaka Pozri príspevok
Teraz som čítala tento materiál o meraní tepla, píše sa tam aj meračoch tepla ako o určených meradlách, moc zaujímavé, možno to poznáte viacerí, ale aj tu je naznačené, že sú stále okolo merania rozporuplné informácie. Nech si každý urobí sám na to názor.
http://www.thermo-eco.sk/publikacie/...ykurovanie.pdf

najag Pozri príspevok
Pojednania pana Smelika o teple su vzdy zaujimave. Pri kazdom pojednani je potrebne ale sledovat, aky ciel sleduje pojednanie, za aku branku kope autor pojednania. V prave sa pouzivaju fikcie.Nieco je, aj ked nie je, nieco nie je, aj ked je. Predovsetkym preto, aby sa nieco v praxi pravne zjednodusilo. Takze vsetci vieme, ze prestupove teplo, ako fyzikalna skutocnost existuje, pretoze teplo sa siri od teplejsieho k chladnejsiemu. Problem je v tom, ze v praktickom zivote nevieme v byte stanovit, kolko tepla komu odislo a kolko tepla komu prislo. Ak by sa prijala fikcia, ze sice prestupove teplo existuje, ale nebude sa brat do uvahy a namerane hodnoty spotreby tepla na meracoch su take, ake su, tak sa nepohneme velmi dalej, pretoze sa budeme vzdy placat v tom, ze niekto kradne nieco niekomu, ze treba pouzivat take a onake sposoby na rozpocitavanie, aby to bolo nejako spravodlive, pricom spravodlivost je vzdy poplatna nejakemu pohladu a nejakemu cielu. Najma takemu, ze teplo je fantasticka komodita pre zisky a teda, aj ked vlastne chceme znizit spotrebu, tak ju vlastne nechceme znizit, v skutocnosti chceme vzdy iba rozlozit naklady na teplo tak, aby boli aj zisky teplarov a aby vlastnici bytov prilis nepocitovali, ze ide vlastne iba o zisky. Pretoze tu ide o zastupny problem. Zoberme si dva rovnake bytove domy, rovnakej stavebnej sustavy, ktore stoja vedla seba. V jednom je vertikalny rozvod tepla a v druhom je horizontalny rozvod tepla, s meracom tepla na vstupe do bytu. V bytovom dome s vertikalnymi rozvodami, sa budeme stale zaoberat rozpocitavanim nakladov na teplo, spravodlivostou, s prestupovym teplom, sposobami rozpocitavania, metodami pridaj a uber a v pritom v druhom bytovom dome, kazdy vlastnik bytu zaplati teplo na fakturacnom meradle, ktore odobral do bytu a spadla klec. Nikto neriesi spravodlivost a nespravodlivost a nikto neriesi prestupove teplo a podobne nezmysly. Bytove domy maju rovnake energeticke vlastnosti, len sa zmenil sposob rozvodu vykurovania. Tak co sa vlastne stale riesi pri teple? Kde je teda skutocne meritum problemu ?

sito Pozri príspevok

Pán Šmelík chváli svoje perie, hrá do svojej bránky, má s toho zisk.

Prestupové teplo bolo, je a bude, nemerateľné. No, nie je to také dramatické, ako sa to tvrdí. Teploty v miestnostiach nie sú až také rozdielne. Ak sú zaznamenané, namerané jednotky, ks, rovnomerné prestupy tepla sú minimálne, zanedbateľné. Ale aj to sa dá v spôsobe rozpočítania poriešiť.

Každý dom má svoje špecifiká, ktoré treba pri rozpočítaní dodaného tepla na jednotlivé miestnosti, byty brať do úvahy. Spôsob rozdelenia nákladov by mal v prvom rade zabezpečiť, aby bolo teplo odoberané efektívne. Teda, aby každý byt bol dostatočne vykurovaný radiátormi v byte a zároveň nebolo s teplom v byte plytvané . Ak niektorý byt nedodržuje spôsob rozpočítania dodaného tepla, dôsledky by mal znášať ten byt a nie ostatné byty. To si môžu dohodnúť v každom dome, ale nemusia.

Výrobcovia tepla sú chránení, musia prežiť v blahobyte, inak by ľudia v bytových domoch pomrzli.

Ak sú vedľa seba dva rovnaké domy, jeden pomerové meranie, zvislí rozvod tepla a druhy určené meradlá, vodorovný rozvod tepla sú na tom rovnako. Teplo je do domu dodávané ako voda, nie plyn, elektrina na tie má každý byt fakturačné meradlo, ktoré je vlastníctvom dodávateľa. Každý bytový dom, ak je napojený na dodávateľa tepla má na päte domu fakturačný merač, ktorý je majetkom dodávateľa. Za týmto meračom je už vec vlastníkov ako sa zariadia, môžu pomerovo merať, ale nemusia, nie je to povinnosť zo zákona.

Pri pomerovom meraní sa získajú čísla, ktoré prepočítaním na základe iných vecí pôsobiacich v dome pri dodávke tepla do jednotlivých bytov dostanú konečný stav jednotiek na základe ktorých sa rozdelia náklady. Prípadne sa skombinuje rozdelenie nákladov s iným spôsobom rozdelenia, ktorý zníži rozdiely v nákladoch na jednotlivé byty.


Pri určených meradlách a vodorovnom rozvode tepla má každý byt svoje meradlo, ktoré vyjadruje spotrebu v kWh. V kWh je vyjadrená aj spotreba na fakturačnom merači. Distribúciou tepla od fakturačného merača po určené meradlá bytov dochádza k stratám. Vzniká rozdiel ako pri dodávke vody. A to si musí vyriešiť dom, vlastníci ako, či koeficientom rozdielu, alebo iným spôsobom sa tieto rozdiely v kWh uhradia. A určené meradlá vôbec neodstránia prestupy tepla v dome medzi bytmi, ani vodorovné rozvody. Len pod dojmom
, že každý byt má svoje meradlo, teda platí si len svoje sa o tom nehovorí, teda ani nerieši.

Ešte dlho nebudú v bytoch fakturačné merače tepla, skôr by som povedal, že nebudú vôbec. Bolo by to nespravodlivé.
Kvaka Pozri príspevok
Sito, však Šmelík to tiež píše na str.4:
Množstvo tepla spotrebované v byte sa nedá merať meračmi tepla. Merače tepla nemerajú skutočnú spotrebu tepla v bytoch, merajú len spotrebu tepla dodaného cez vykurovacie telesá. Túto čiastočnú spotrebu je možné použiť na rozpočítanie nákladov na vykurovanie, avšak nie v absolútnej hodnote. Pri takomto použití meračov tepla nameraná spotreba nie je spotrebou v GJ, ale spotrebou v pomerných jednotkách – dielikoch! Tak isto, ako pri pomerových rozdeľovačoch, metodika rozpočítania musí zabezpečiť, aby aj pri nulovom počte dielikov bola úhrada adekvátna spotrebe tepla, teda aj odberu tepla cez steny a udržiavaniu „základnej“ teploty. Bytové merače tepla sú teda funkčne tiež len pomerovými rozdeľovačmi, napriek tomu, že ako určené meradlá podliehajú pravidelnému overovaniu. Rozpočítanie nákladov na vykurovanie podľa určených meradiel – bytových meračov tepla by sa malo vykonávať podľa rovnakých pravidiel, ako rozpočítanie podľa pomerových rozdeľovačov.

Súhlasím s tým, že dodávatelia tepla budú robiť všetko pre to, aby im zisky neklesali.
Uvažujem nahlas o prestupovom teple.
Predpoklad:tri byty, kde by boli hlavice na radiátoroch v miestnostiach nastavené optimálne, nešli by naplno, nebolo by tam jalové teplo, byty majú rovnaké plastové okná.
Prestupové teplo je nemerateľné. Ak je počas vykurovacieho obdobia v jednom byte trvale v každej miestnosti udržiavaná teplota 20°C a v byte pod ním aj nad ním 22°C, tak prestup tepla cez steny zhora aj zdola do bytu s teplotou 20°C je so 100% pravdepodobnosťou istý. Miestnostiam v tomto byte sa logicky radiátor "zapne" len občas, aby nahradil straty tepla napr. vetraním, alebo aj nízkou vonkajšou teplotou, keď prestupové teplo z okolitej miestnosti nestačí. Zákony fyziky nepustia, takže ten byt s teplotou 20°C neodoberá vo svojom byte až toľko tepla z radiátorov, ako by odoberal na udržanie svojej požadovanej teploty, keby aj v týchto okolitých miestnostiach v bytoch bolo po 20°C. A opačne, tie okolité byty by neodoberali cez radiátory toľko tepla, keby ten byt, ktorý ich obklopuje, mal rovnakú teplotu v miestnostiach bytu, ako oni. Možno by sa dalo na základe nameraných a monitorovaných teplôt v miestnostiach vyjadriť nejakým koeficientom, ako mohli tie priemerné teploty okolitých miestností v byte ovplyvniť odobraté množstvo tepla z príslušných radiátorov. To len pre spravodlivosť v korigovaní nameraných jednotiek.
To, že niekto má tepelnú pohodu pri 20°C nikomu neberiem, a ak má niekto takúto pohodu až pri 22°C, nech si priplatí, ale spravodlivo, nie aj za to, čím prispel susedovi. Podotýkam, že som nebrala do úvahy byt, ktorý ide celý čas naplno, al aj tu by sa dalo zistiť, ako prispel susedovi a ako prispel k jalovému teplu a stratám. Ak by teda boli byty, kde išlo kúrenie naplno, nech taký vlastník bytu má koeficient prepočtu vyšší a nech si teda odpyká to plytvanie, ktoré by mali platiť aj ostatní.
Ukladám si údaje o nameraných jednotkách podľa bytov a miestností, aj príslušné korekcie, tak ako ich určil ten, kto robil zúčtovanie tepla. Skúsim to potom opraviť podľa správne určených koeficientov miestností. Urobím to isté, keď budem mať čas, aj pre ostatné dva vchody, budem analyzovať.
Stručne zopakujem:

1. V roku 1989, nežná.

2. V roku 1991 zvýšenie cenný tepla o 321 %, zákon, vyhláška č. 206/1991, štátna dotácia na teplo.

3. V roku 1995 v bytových domoch minimálne splnenie vyhlášky č. 206.

4. Postupné vypúšťanie povinnosti vyplývajúcich z vyhlášky č. 206 pre bytové domy a znižovanie štátnej dotácie na teplo. V roku 1999 posledný krát poskytnutá dotácia na teplo. Kontrola ceny tepla dodávateľom tepla, štátom. Porovnanie ceny u nás v dome za jeden GJ., rok 1995, 140 Sk. v roku 2007, maximálna 752 Sk. A spotreby Gj., rok 1995, 1 687 Gj., rok 2007, 625 Gj. Maximálna v roku 1997, 1 777 Gj., minimálna v roku 2008, 617 Gj.

5. Teda, zákon sa minul účinkom, ale zabrali peniaze vlastníkov bytov, domov, úhrada za teplo. Mali dve možnosti, rozhodnúť sa neinvestovať do vyregulovania a pomerového merania. Postupne sa domy rozhodli na základe domov, ktoré už mali spravené v dome uvedené veci a aj ich výsledky prínosu pre dom, tiež ich dom vybaviť uvedenými vecami.

6. Zvyčajne prebrali aj návrh dodávateľa pomerového merania na spôsob rozdelenia nákladov ním navrhnutý. Všeobecne, bez zapracovania špecifík ich domu. Aby sa dalo spraviť objektívne rozpočítanie dodaného tepla na jednotlivé byty je nutné mať výsledok pomerového merania za jeden celý rok. Potom je možné zmeniť prvý schválený spôsob rozpočítania dodaného tepla a nákladov za dodané teplo. No, nemusí byť spôsob rozdelenia nákladov zmenený.

7. Sú dve možnosti.

1. Na základe doporučenia, alebo výsledku pomerového merania vypracovať spôsob rozdelenia nákladov za teplo, nie dodaného tepla. Dosiahne sa tým, že medzi úhradami jednotlivých bytov budú čo najmenšie rozdiely. Teplo môže odoberať každý nekontrolovateľne.

2. Na základe výsledku pomerového merania vypracovať rozpočítanie dodaného množstva tepla na jednotlivé byty, teda plán počtu nameraných jednotiek a ten priebežne v roku kontrolovať. Dosiahne sa tým, že teplo bude v miestnostiach, bytoch odoberané rovnomerne, rovnomerná bude aj teplota a tiež úhrada nákladov. Jasné, musia byť dohodnuté páky, ktoré zaručia, že všetky byty v dome budú dodržiavať plán rozpočítania dodaného tepla, inak to nemá zmysel.

Teda, buď program na rozpočítanie dodaného tepla prispôsobiť domu, alebo hospodárenie domu s teplom prispôsobiť v jednotlivých bytoch programu v počítači.


Analýza pomôže niekedy otvoriť oči, aj myseľ.
2 0
Načítať ďalšie

Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať