Kvaka
Nedočítala som však do konca, nemám predplatné, tak neviem, či sú tam spomínané aj možné interakcie liekov.
.
POKRAČOVANIE
Dexametazón a Olumiant
Základom nemocničnej liečby pacientov s covidom je dexametazón.
Ide o kortikoid na tlmenie prehnanej zápalovej reakcie tela.
Dexametazón tíši neregulovanú imunitnú odpoveď organizmu, ktorá sa ako reakcia na covid „utrhla z reťaze“ a obrátila sa proti vlastnému telu.
Na prvý pohľad to znie paradoxne, ale ak je pacient s covidom vo vážnom stave, jeho imunitnú reakciu treba tlmiť, inak by mu viac škodila, ako pomáhala.
„Dexametazón zlepšuje prežívanie pacientov o približne 20 percent,“ hovorí Peter Sabaka.
Nevýhodou lieku je však to, že má „celú plejádu nežiaducich účinkov“, dodáva lekár. Za všetky spomenie riziko rozvoja žalúdočného vredu, zvýšenia krvného tlaku alebo rozvoja cukrovky.
„Covid-19 je závažné ochorenie, ktoré rozhádže kompenzáciu cukrovky. Ak podávame dexametazón, existuje riziko, že sa to ešte zhorší,“ povie lekár a dodá, že mnohým pacientom musia 3- až 4-krát denne podávať inzulín. „Niektorým podávame inzulín kontinuálne pumpou do žily.“
Dexametazón nevyvoláva cukrovku, ale ak mal pacient napríklad prediabetes, liek môže jeho stav v tomto ohľade zhoršiť.
Ak je človek vo vážnom stave, dexametazón sa podáva s ďalším protizápalovým liekom, Olumiantom. Kombinácia oboch liekov zvyšuje prežívanie pacientov o ďalších 40 percent.
„Olumiant predstavuje modernú a pomerne drahú biologickú liečbu,“ hovorí Peter Sabaka. Liek tlmí zápal, ktorý by mohol viesť až k zlyhaniu pľúc.
Antibiotiká
Keďže oba spomenuté lieky tlmia aktivitu imunitného systému, pacientov môžu ohroziť baktérie, ktoré sú odolné voči bežným antibiotikám.
Preto sa im podávajú širokospektrálne antibiotiká, napríklad Meropeném alebo Vancomycín.
Ani tie však nemusia stačiť. Niekedy sa vyskytnú prípady, keď treba podať ešte rezervnejšie antibiotiká, aby zvládli niektoré superrezistentné nemocničné baktérie.
Nevýhodou širokospektrálnych antibiotík je, že eliminujú normálnu črevnú flóru, preto existuje riziko hnačky, ak sa pacient nakazí baktériou Clostridium difficile. Riziko predstavuje aj nemocničná (nozokomiálna) nákaza zavlečená pri endoskopických výkonoch či rukami personálu.
„Takýmto komplikáciám sa bránime tým, že sa snažíme používať čo najmenej antibiotík, ak to ide. Zároveň dôsledne dezinfikujeme povrchy látkami, ktoré zabíjajú aj spóry baktérie Clostridium difficile, lebo alkohol ich nezabije,“ hovorí lekár a vedec Peter Sabaka.
Fraxiparine a Remdezivir
Covid zvyšuje riziko artériových zrazenín (trombov), pľúcnej embólie či cievnej mozgovej príhody.
Preto sa pacientom podáva nízkomolekulový heparín, napríklad Fraxiparine, ktorý znižuje riziko vzniku krvných zrazenín.
„Máme pacienta, ktorý má trombózu oboch stehenných tepien,“ hovorí Sabaka.
Fraxiparine zvyšuje pravdepodobnosť prežitia pacienta s covidom, no jeho nevýhodou je, že zvyšuje riziko krvácania. „Pacientom sa často objavuje krv v moči, môžu krvácať z konečníka alebo zo zažívacieho traktu. Vyskytuje sa aj tvorba modrín či krvácanie z ďasien,“ opisuje Sabaka nežiaduce účinky lieku, no dodáva, že napriek tomu zachraňuje životy.
Pacientom, ktorí sú chorí len pár dní a nemajú ešte vytvorené protilátky, sa podáva Remdezivir.
V dvoch retrospektívnych štúdiách o liečbe hospitalizovaných pacientov s covidom dosiahol zníženie rizika smrti o 54 percent a 23 percent.
„Sú dôkazy, že Remdezivir skracuje čas na klinické zlepšenie, čím skracuje dĺžku trvania hospitalizácie,“ vraví lekár Peter Sabaka. „Vďaka tomu môžeme pacientov rýchlejšie točiť. Lôžok je málo a pacientov veľa – starých musíme rýchlo prepustiť, aby sme nových mohli rýchlo prijať.“
Ďalšie lieky
Okrem toho pacienti dostávajú lieky na tlmenie horúčky, ak to potrebujú. Ak sa veľa potia, majú nedostatok draslíka, tak im ho dodávajú, buď v tabletkách, alebo priamo do žily.
Pacientom sa podáva aj celá paleta fyziologických roztokov. Ak majú úzkosť, lebo sa im zle dýcha a boja sa, že sa zadusia, dostanú Lexaurin.
Na vykašliavanie majú Ambrobene a proti suchému dráždivému kašľu Kodeín.
Súčasťou podpornej liečby je aj vitamín C a vitamín D. „Síce nemáme dôkazy, že by zlepšovali prežívanie, ale je to relatívne neškodná liečba.“
Ak pacient zadržiava vodu, čo zhoršuje činnosť pľúc, používajú sa diuretiká na podporu močenia, napríklad Furosemid.
Ak je pacient na umelej pľúcnej ventilácii, dostane Propofol, aby ho uspali. Aby organizmus nebojoval s ventilátorom, treba utlmiť aktivitu dýchacieho centra v mozgu, na to slúži Sufentanil. „Je to opiát, niečo ako morfium,“ vysvetlil Sabaka.
Ak to nestačí, pacient sa budí a jeho telo sa bráni ventilátoru, do mixu sa pridávajú ďalšie lieky, Tiapridal alebo Midazolam.
Ak sa pacient uspí, klesne mu krvný tlak, preto sa mu do žily kontinuálne podáva noradrenalín, aby sa znormalizoval.
Mnoho liekov, ktoré sa používajú na uspávanie, vyvoláva závislosť. Po prebudení pacienta sa treba vyrovnať s abstinenčnými príznakmi.
Ivermektín podávali najmä v druhej vlne, keď okolo lieku vzniklo haló, ale bolo to najmä preto, aby bol pacient spokojný, ak si liek doniesol a dožadoval sa ho. „Teraz si ľudia už ivermektín nepýtajú. Máme mnoho pacientov, ktorí ho brali doma, ale keď vidia, že nefunguje, v nemocnici netrvajú na tom, aby sme ho podali,“ povedal Sabaka.
Monoklonálne protilátky v nemocnici nepoužívajú, lebo ich treba nasadiť zavčas, ešte pred hospitalizáciou. „Zatiaľ sme ich v ambulancii podali viac než 100 pacientom a v nemocnici na Kramároch skončili len dvaja z nich, čo je úžasné. Predišli sme mnohým hospitalizáciám,“ povedal lekár.
Monoklonálne protilátky napádajú koronavírus a bránia mu preniknúť do buniek. Liečba takouto pasívnou imunizáciou funguje ako dočasná výpomoc pre imunitný systém, ktorý nemá protilátky po očkovaní.
Protokoly
Sabaka hovorí, že pri liečbe covidu postupujú podľa protokolov National Institute of Health (NIH), americkej inštitúcie zodpovednej za výskum v oblasti medicíny, a takisto podľa protokolov Americkej spoločnosti pre infekčné choroby (Infectious Diseases Society of America, IDSA).
Niekedy si na Kramároch protokoly upravia, ak vyjde nová štúdia, ktorá posunie znalosti o covide ďalej. „Nedávno vyšla veľká randomizovaná štúdia, že pacientom s vysokým D-dimérom, čo je marker nadmerného zrážania krvi, by sa mala podávať vyššia dávka Fraxiparínu, lebo to dramaticky zlepšuje ich prognózu,“ povedal Sabaka a dodal, že novou štúdiou sa riadia, hoci NIH zatiaľ vyššie dávky lieku neodporúča.
„Rovnako ako my však postupujú aj niektoré nemocnice v Británii, takže nejdeme proti svetovým odporúčaniam.“
Lekár povedal, že o lieky proti covidu je extrémny záujem, preto sa niekedy stretávajú s výpadkom na trhu. V takom prípade musia siahnuť po náhradách, ktoré sú však horším variantom.
Podľa Sabaku liečime na Slovensku rovnakými liekmi a postupmi ako inde vo svete.
Pumpy a liečba kyslíkom
Starostlivosť o pacienta neznamená iba to, že sa mu jednorazovo podajú lieky, pretože vyžaduje oveľa väčší servis.
Pacienta treba každé dve hodiny polohovať, treba ho aj umývať, kŕmiť, treba mu merať hladinu cukru a potrebné sú aj ďalšie odbery.
Pacientovi môže ísť naraz päť aj šesť púmp, ktoré mu podávajú roztoky s liekmi, čo potrebuje.
Infúzna liečba nie je synchronizovaná, pacientovi každú chvíľu dotečie, preto ich sestry neustále vymieňajú,“ opisuje Sabaka. Ak sa pumpa pokazí alebo v nej vznikne vzduchová bublina, personál to musí bezodkladne vyriešiť, aby podávanie lieku nebolo prerušené.
Ak pacient vyžaduje kyslík, najprv dostane tvárovú masku, ktorá pri maximálnom prietoku zabezpečí 12 až 15 litrov kyslíka za minútu. Toto je konvenčná oxygenoterapia.
Ak je pacient aj naďalej dušný a má nízku saturáciu, uplatňuje sa vysokoprietoková oxygenoterapia. Do nosných dierok sa mu v takom prípade vháňa každú minútu 60 litrov zmesi kyslíka. „Človek obyčajne vydýcha menej než 60 litrov, ale tento objem plynu je určený aj na to, že vypláchne dýchacie cesty od ostatných plynov. Takýmto spôsobom sa dosiahne vyššia koncentrácia kyslíka v pľúcnych mechúrikoch a krv sa dostatočne okysličí,“ vysvetlil Sabaka.
Kyslík sa do pľúc vháňa pod vysokým tlakom, aby z pľúcnych mechúrikov vytlačil tekutinu a zlepšil tak nežiaduci opuch pľúc. Vysoký tlak zlepšuje aj prestup kyslíka z pľúcnych mechúrikov do krvi.
Pri tejto liečbe je pacient pri vedomí.
Ak mu ani takáto liečba nestačí, pacient je naďalej vyčerpaný, dušný a dramaticky mu klesá saturácia, pristupuje sa k tomu, že sa uspí, zaintubuje a napojí sa na umelú pľúcnu ventiláciu.
Náklady
Desiatky podávaných liekov, prístroje, personál a chod nemocnice stoja nemalé peniaze. „Za liečbu jedného poistenca zaplatíme v priemere približne 2 000 eur, pričom priemerná cena hospitalizácie poistenca s potvrdeným covidom-19, kde bola použitá aj umelá pľúcna ventilácia, prevyšuje 11-tisíc eur,“ uviedla Beata Havelková, podpredsedníčka predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Uvedená cena za hospitalizáciu zahŕňa komplexnú starostlivosť poskytnutú pacientovi.
Na porovnanie, dve dávky vakcíny doplnené o príplatok pre lekára, ktorý očkuje v ambulancii, vyjdú na zhruba 80 eur. „Cenu za vakcíny zdravotná poisťovňa nehradí, hradí iba výkon, čiže podanie vakcíny,“ odpovedala Denníku N Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Rozdiel v nákladoch na liečbu jedného pacienta s covidom a zaočkovanie poistenca je pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu 100- až 500-násobný.
Niektorou z vakcín proti covidu sa do konca septembra dalo zaočkovať takmer 1,5 milióna poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Uhradenie výkonov očkovania týchto osôb stálo zdravotnú poisťovňu doteraz viac ako 22 miliónov eur.
Približne 51 miliónov eur však poisťovňa od tohto januára do septembra 2021 vynaložila na liečbu pacientov s covidom.
Očkovanie chráni
Podľa údajov z piatka je v nemocniciach na Slovensku hospitalizovaných 2 945 pacientov s potvrdeným covidom. Z hospitalizovaných nie je vôbec zaočkovaných alebo len čiastočne zaočkovaných viac ako 81 percent.
Na JIS je 259 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 256 osôb.
Uvedené údaje sú skreslené v neprospech očkovania tým, že medzi zaočkovanými je viac starších a vážne chorých. Ak by sme porovnali rovnaké vekové skupiny, zistili by sme, že nezaočkovaní štyridsiatnici umierajú až 25-krát častejšie než ich zaočkovaní rovesníci, ako písal Denník N začiatkom tohto mesiaca.
V nemocnici na Kramároch odliečili podľa Sabaku od prvej vlny 1 200 ľudí s covidom, z nich okolo tisíc zachránili. „Nemocničnú mortalitu máme od 10 do 20 percent,“ povedal lekár a dodal, že ak je pacient na umelej pľúcnej ventilácii, smrtnosť dosahuje až okolo 50 percent.
Delta spôsobuje, že nástup ochorenia je rýchlejší a pribúdajú aj mladší pacienti. „Na oddelení máme jedného tridsiatnika, doma si zobral asi 20 tabliet ivermektínu, no nepomohlo mu to.“