Vďaka očkovaniu už nikdy nedostaneme pravé kiahne.
Vďaka očkovaniu sme sa na našom území zbavili detskej obrny.
Vďaka očkovaniu sme nikdy nevideli zomierať dieťa na tetanus.
Vďaka očkovaniu nedostanú naše deti ružienku ani príušnice.
Vďaka očkovaniu sme zabudli na mikroskopických zabijakov z čias minulých.
Vďaka očkovaniu nemusíme mať 10 detí, aby sa aspoň pár z nich dožilo dospelosti.
Vďaka očkovaniu sa pravdepodobne dožijeme veku, kedy budeme vidieť naše vnúčatá.
Očkovanie zachraňuje životy bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu, náboženstvo, orientáciu a názory. Je preto paradoxom, že práve očkovanie dokáže tak veľmi polarizovať spoločnosť a rozdeliť ju na dva tábory, ktoré medzi sebou nedokážu a ani nechcú komunikovať.
Máme nástroj, ktorý dokáže spájať, no my sme ho využili na rozdeľovanie.(kopírované z FB - očami farmácie)

"Scott Alexander je populárny americký bloger.............. Alexander si dal tú prácu a prešiel 29 štúdií zaoberajúcich sa práve účinnosťou ivermektínu proti covidu. Pristupuje k nim síce skepticky, ale s možnosťou, že niečo nájde. Osemnásť z 29 vylúčil z najrôznejších dôvodov. Dve sa ukázali, že sú priamy podvod, niekoľko ďalších malo pochybnú metodológiu či príliš malú vzorku skúmaných. Avšak z jedenástich podľa Alexandra kvalitných štúdií osem ukázalo, že ivermektín proti covidu pomáha. Síce nie natoľko, že by išlo o nejaký zázračný liek, ale má jasný a merateľný účinok.

Krajiny s veľkým výskytom parazitov

Znamená to, že tí, ktorí sa smiali požieračom konskej pasty, sú za hlupákov a nezávislí googleri prekabátili doktorov a farmaceutický priemysel? Nie tak celkom. Alexander upozorňuje, že všetky štúdie, ktoré ukázali dobré výsledky pre ivermektín, sú z krajín s veľkým výskytom parazitov, ako je Bangladéš, India alebo Kolumbia. V rozvojovom svete má štvrtina až polovica ľudí v sebe nejakého parazitického červa. Tieto červy môžu zhoršovať priebeh covidu a zmenšovať účinnosť vakcín, pretože za tisícročia parazitovania na ľuďoch sa naučili oslabovať ľudskú imunitu, čo potom logicky vedie k horšiemu priebehu.

Súvislosť je podľa Alexandra ešte znásobená v prípade jedného druhu parazita škrkavky s latinským názvom Strongyloides stercoralis. Súčasťou bežnej liečby proti covidu sa stalo podávanie kortikosteroidov, ktoré potláčajú určitý druh imunity a bránia telu, aby si v rámci boja proti koronavírusu ešte viac ublížilo. Problém je, že tento druh imunity potláča škrkavky. Tie sa tak môžu premnožiť a dokonca človeka zabiť. WHO preto odporúča v rozvojových krajinách kombinovať podávanie kortikosteroidov v kombinácii s ivermektínom.

Takže sa zdá, že odpoveď na otázku, či ivermektín pomáha proti covidu, je, že tento liek pomáha proti červom, teda presne proti tomu druhu nebezpečenstva, proti ktorému má. V určitých prípadoch tak môže nepriamo pomôcť proti covidu, pretože červy ako komorbidita priebeh covidu zhoršujú.

Alexander priznáva, že na to neprišiel sám. K podobnému záveru dospeli aj ďalší vedci a lekári."

https://dennikstandard.sk/138661/ako...-ivermektinom/

nie je očkovanie ako očkovanie

Britský polostrov, ktorý je často označovaný ako najviac zaočkované miesto na svete, zaznamenal za posledný mesiac výrazný nárast prípadov ochorenia covid-19
https://www.trend.sk/spravy/ani-najv...YbrwSgEmHsvoLg

https://zurnal.pravda.sk/neznama-his...ymi-vakcinami/

len taký detail, jedna vec je vakcínu vyrábať a druhá vec je ju vyvinúť. A pri tom vyrábaní dokázať zaplatiť všetky licenčné a patentové poplatky. A vlastne aj pri vývoji

Vedenie neustúpilo. Djokovič sa na Australian Open dostane iba ako zaočkovaný
https://sportnet.sme.sk/spravy/tenis...box=1637408115

https://dennikn.sk/2612696/vakcina-a...aniu/?ref=tit1

on ich nepotrebuje, oni potrebujú takých ako on

preferujú vakcínu, zrazu je to to naj, niečo ňou potrebujú dosiahnuť

nerozumiem,
článok je najmä o tom, aké lieky sa pri liečbe hospitalizovaných pacientov používajú, niekedy sa podáva aj 19 druhov liekov naraz

Môžem sa k tomu vyjadriť? Nie som antivaxer. Pozerala som ten článok, a ja osobne si myslím, že má najmä cieľ prilákať ľudí k očkovaniu. Ale dobre, že si dal linku.
Viem, nemocnice kolabujú. Aj ľudia kolabujú, nielen zdravotníci a nielen z kovidu.

Som v obraze, o tom nepochybuj, takže iba okrajovo: každý užíva aj teraz nejaké lieky, a tie problémy, ktoré sú tam spomenuté, sú presne opísané z príbalových letákov, sú to všetko možné vedľajšie účinky liekov, ale už tam asi nie je, (v tom článku), ako časté sú a kedy môžu vzniknúť. Povedali "a" a nepovedali "b". Preto na mňa článok pôsobí ako strašenie. Dá sa strašením niečo dosiahnuť? Nedočítala som však do konca, nemám predplatné, tak neviem, či sú tam spomínané aj možné interakcie liekov.

Mňa by ešte zaujímalo, či sú niekde publikované aj interakcie vakcíny a iných liekov, nejaké základné pravidlá pre očkovanie.

Presne to isté si myslím aj ja.

"Podávané lieky môžu spôsobovať pocity depresie vrátane samovražedných myšlienok, pocity úzkosti, problémy so spánkom, ťažkosti s premýšľaním alebo zmätenosť a stratu pamäte, poruchu regulácie hormónov, opuchy, nárast telesnej hmotnosti, extrémne zmeny nálad či vracanie.

Ďalšie môžu spôsobovať bolestivé kožné vyrážky či vysokú hladinu tukov v krvi.

Iné lieky používané na liečbu covidu môžu vyvolať alergické reakcie.

Ďalšie môžu viesť k ťažkostiam pri močení, niektoré sú spojené s agresivitou, bludmi, záchvatmi hnevu, srdcovým zlyhaním či dýchacími problémami.

Desiatky liekov vs. jedna vakcína

Zďaleka neplatí, že uvedené vedľajšie účinky sa vyskytnú vždy a u každého, no na druhej strane ide len o nepatrný zlomok z oveľa dlhšieho zoznamu možných vedľajších účinkov liekov, ktoré sa používajú na liečbu covidu.

Argument niektorých ľudí, ktorí sa proti covidu nedali zaočkovať, lebo sa obávajú nežiaducich účinkov a hovoria, že si do tela nedajú pichať „chémiu“, rozhodne neplatí v porovnaní s liečbou covidu v nemocnici.

Ak je pacient hospitalizovaný, môže dostať až desiatky liekov naraz a riskuje oveľa viac závažnejších nežiaducich účinkov ako po očkovaní vakcínou.
0,2 percenta hlásení podozrení po očkovaní

Samozrejme, aj vakcíny – ako ľubovoľný liek – majú nežiaduce účinky. Ale v porovnaní s liečbou v nemocnici ide len o nepatrný zlomok.

K 17. novembru eviduje Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) 9 027 hlásení podozrení na nežiaduce účinky, čo predstavuje 0,2 percenta z viac ako 5 miliónov podaných vakcín.

Dvanásť percent hlásení je na závažné nežiaduce účinky. Patria k nim pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi (zväčša u pacientov liečených na hypertenziu), prekolapsový stav, kolaps, strata vedomia, trombóza, alergické reakcie či anafylaktické reakcie.

Ďalej k nim radíme aj myokarditídu (zápalové ochorenie srdcového svalu), perikarditídu (zápalové ochorenie obalu srdcového svalu, perikardu), poruchu sluchu či epileptický záchvat u pacientov liečených na epilepsiu.

ŠÚKL eviduje sedem úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri štyroch prípadoch bol súvis stanovený ako možný a v troch ako pravdepodobný.

Na porovnanie, na Slovensku dosiaľ umrelo na covid 13 725 ľudí. A ďalší, najmä nezaočkovaní, v tejto vlne ešte pribudnú.

Podľa závažnosti sa vedľajšie účinky po očkovaní delia na tri druhy. Mierne nežiaduce účinky sú také, ktoré po čase spontánne odznejú – očkovaná osoba ich dobre toleruje, nevyžadujú liečbu a v bežnom živote človeka neobmedzujú. „Sem patrí väčšina nežiaducich účinkov,“ povedal v minulosti pre Denník N imunológ Miloš Jeseňák.

Druhý stupeň závažnosti spôsobuje prechodné zdravotné ťažkosti. Tie môžu vyžadovať podanie liečby, no človeka neobmedzujú v bežných činnostiach.

Závažné nežiaduce účinky sú také, ktoré môžu viesť k „prechodným alebo trvalým zdravotným následkom, vyžadujú dlhodobú liečbu, prípadne hospitalizáciu“, dodal profesor Jeseňák.

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uvádza, že medzi bežné lokálne vedľajšie účinky patrí bolestivosť, sčervenanie v mieste vpichu a opuch.

Lokálne nežiaduce účinky sa viažu priamo na miesto podania vakcíny a nešíria sa ďalej. Odlišujú sa od systémových nežiaducich účinkov, ktoré sa objavujú buď v anatomicky nepríbuznom mieste, alebo ide o reakcie, ktoré majú klasické celkové prejavy v zmysle horúčky, svalovej slabosti a únavy.

K obvyklým nežiaducim účinkom tohto druhu sa radí aj bolesť hlavy, zimnica či nevoľnosť.
Tolerancia ľudí na vakcínu je individuálna

Výskyt a intenzita nežiaducich reakcií závisia od celkového zdravotného stavu daného človeka aj od veku (nežiaduce reakcie sú po očkovaní u ľudí vo vyššom veku menej časté a menej intenzívne).

Rolu hrajú aj iné súbežne užívané lieky, to, či ide o prvú alebo druhú dávku, a v niektorých prípadoch aj aktuálne psychické rozpoloženie človeka.

Hoci sú vedľajšie účinky po očkovaní nepríjemné, ide o znak, že imunitný systém reaguje na podanie vakcíny. To je v konečnom dôsledku žiaduce. „Zvýšenú teplotu či bolesť v mieste vpichu treba radiť medzi nežiaduce účinky, keďže sú pre človeka nepríjemné. No ak sa na vec dívame z medicínskeho hľadiska, tak fakt, že mám po očkovaní napríklad zväčšenú lymfatickú uzlinu, znamená, že uzlina pracuje a vyrábam si protilátky,“ vysvetlila v minulosti pre Denník N Zuzana Baťová, riaditeľka ŠÚKL-u.

V podobnom duchu aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) stotožňuje výskyt vedľajších účinkov s tvorbou imunitnej odpovede.

Na druhej strane, absencia nežiaducich účinkov po očkovaní neznamená, že vakcína nefunguje. Tolerancia ľudí na vakcínu je individuálna, a ak človek nemá po očkovaní vedľajšie účinky, s ohľadom na tvorbu imunitnej reakcie z toho nič neplynie.

Na otázku, či si vybrať jednu vakcínu s uvedenými možnými nežiaducimi účinkami alebo desiatky liekov v nemocnici, lekár Peter Sabaka odpovedal. „Vakcínu, to je absolútne bez debaty.“

Vakcína preukázateľne znižuje riziko infekcie, hospitalizácie a smrti, ako dokazujú početné štúdie.

Ak vakcína preventívne zafunguje, lebo zaočkovaného ochráni pred covidom, takému človeku netreba podať desiatky liekov s oveľa väčším počtom závažnejších nežiaducich účinkov.

„Zhruba 20 percent pacientov, ktorých liečime, je zaočkovaných, zvyšok sa zaočkovať nedal,“ povedal Sabaka o skúsenosti z Kramárov. Ani tieto skupiny však nemožno celkom porovnávať, lebo zaočkovaní, ktorí skončia v nemocnici, sú obvykle staršie osoby s ťažkou poruchou imunity, zatiaľ čo medzi nezaočkovanými sú aj mladí a zdraví, objasnil lekár.

POKRAČOVANIE
Dexametazón a Olumiant

Základom nemocničnej liečby pacientov s covidom je dexametazón.

Ide o kortikoid na tlmenie prehnanej zápalovej reakcie tela.

Dexametazón tíši neregulovanú imunitnú odpoveď organizmu, ktorá sa ako reakcia na covid „utrhla z reťaze“ a obrátila sa proti vlastnému telu.

Na prvý pohľad to znie paradoxne, ale ak je pacient s covidom vo vážnom stave, jeho imunitnú reakciu treba tlmiť, inak by mu viac škodila, ako pomáhala.

„Dexametazón zlepšuje prežívanie pacientov o približne 20 percent,“ hovorí Peter Sabaka.

Nevýhodou lieku je však to, že má „celú plejádu nežiaducich účinkov“, dodáva lekár. Za všetky spomenie riziko rozvoja žalúdočného vredu, zvýšenia krvného tlaku alebo rozvoja cukrovky.

„Covid-19 je závažné ochorenie, ktoré rozhádže kompenzáciu cukrovky. Ak podávame dexametazón, existuje riziko, že sa to ešte zhorší,“ povie lekár a dodá, že mnohým pacientom musia 3- až 4-krát denne podávať inzulín. „Niektorým podávame inzulín kontinuálne pumpou do žily.“

Dexametazón nevyvoláva cukrovku, ale ak mal pacient napríklad prediabetes, liek môže jeho stav v tomto ohľade zhoršiť.

Ak je človek vo vážnom stave, dexametazón sa podáva s ďalším protizápalovým liekom, Olumiantom. Kombinácia oboch liekov zvyšuje prežívanie pacientov o ďalších 40 percent.

„Olumiant predstavuje modernú a pomerne drahú biologickú liečbu,“ hovorí Peter Sabaka. Liek tlmí zápal, ktorý by mohol viesť až k zlyhaniu pľúc.
Antibiotiká

Keďže oba spomenuté lieky tlmia aktivitu imunitného systému, pacientov môžu ohroziť baktérie, ktoré sú odolné voči bežným antibiotikám.

Preto sa im podávajú širokospektrálne antibiotiká, napríklad Meropeném alebo Vancomycín.

Ani tie však nemusia stačiť. Niekedy sa vyskytnú prípady, keď treba podať ešte rezervnejšie antibiotiká, aby zvládli niektoré superrezistentné nemocničné baktérie.

Nevýhodou širokospektrálnych antibiotík je, že eliminujú normálnu črevnú flóru, preto existuje riziko hnačky, ak sa pacient nakazí baktériou Clostridium difficile. Riziko predstavuje aj nemocničná (nozokomiálna) nákaza zavlečená pri endoskopických výkonoch či rukami personálu.

„Takýmto komplikáciám sa bránime tým, že sa snažíme používať čo najmenej antibiotík, ak to ide. Zároveň dôsledne dezinfikujeme povrchy látkami, ktoré zabíjajú aj spóry baktérie Clostridium difficile, lebo alkohol ich nezabije,“ hovorí lekár a vedec Peter Sabaka.
Fraxiparine a Remdezivir

Covid zvyšuje riziko artériových zrazenín (trombov), pľúcnej embólie či cievnej mozgovej príhody.

Preto sa pacientom podáva nízkomolekulový heparín, napríklad Fraxiparine, ktorý znižuje riziko vzniku krvných zrazenín.

„Máme pacienta, ktorý má trombózu oboch stehenných tepien,“ hovorí Sabaka.

Fraxiparine zvyšuje pravdepodobnosť prežitia pacienta s covidom, no jeho nevýhodou je, že zvyšuje riziko krvácania. „Pacientom sa často objavuje krv v moči, môžu krvácať z konečníka alebo zo zažívacieho traktu. Vyskytuje sa aj tvorba modrín či krvácanie z ďasien,“ opisuje Sabaka nežiaduce účinky lieku, no dodáva, že napriek tomu zachraňuje životy.
Pacientom, ktorí sú chorí len pár dní a nemajú ešte vytvorené protilátky, sa podáva Remdezivir.

V dvoch retrospektívnych štúdiách o liečbe hospitalizovaných pacientov s covidom dosiahol zníženie rizika smrti o 54 percent a 23 percent.

„Sú dôkazy, že Remdezivir skracuje čas na klinické zlepšenie, čím skracuje dĺžku trvania hospitalizácie,“ vraví lekár Peter Sabaka. „Vďaka tomu môžeme pacientov rýchlejšie točiť. Lôžok je málo a pacientov veľa – starých musíme rýchlo prepustiť, aby sme nových mohli rýchlo prijať.“
Ďalšie lieky

Okrem toho pacienti dostávajú lieky na tlmenie horúčky, ak to potrebujú. Ak sa veľa potia, majú nedostatok draslíka, tak im ho dodávajú, buď v tabletkách, alebo priamo do žily.

Pacientom sa podáva aj celá paleta fyziologických roztokov. Ak majú úzkosť, lebo sa im zle dýcha a boja sa, že sa zadusia, dostanú Lexaurin.

Na vykašliavanie majú Ambrobene a proti suchému dráždivému kašľu Kodeín.

Súčasťou podpornej liečby je aj vitamín C a vitamín D. „Síce nemáme dôkazy, že by zlepšovali prežívanie, ale je to relatívne neškodná liečba.“

Ak pacient zadržiava vodu, čo zhoršuje činnosť pľúc, používajú sa diuretiká na podporu močenia, napríklad Furosemid.

Ak je pacient na umelej pľúcnej ventilácii, dostane Propofol, aby ho uspali. Aby organizmus nebojoval s ventilátorom, treba utlmiť aktivitu dýchacieho centra v mozgu, na to slúži Sufentanil. „Je to opiát, niečo ako morfium,“ vysvetlil Sabaka.
Ak to nestačí, pacient sa budí a jeho telo sa bráni ventilátoru, do mixu sa pridávajú ďalšie lieky, Tiapridal alebo Midazolam.

Ak sa pacient uspí, klesne mu krvný tlak, preto sa mu do žily kontinuálne podáva noradrenalín, aby sa znormalizoval.

Mnoho liekov, ktoré sa používajú na uspávanie, vyvoláva závislosť. Po prebudení pacienta sa treba vyrovnať s abstinenčnými príznakmi.

Ivermektín podávali najmä v druhej vlne, keď okolo lieku vzniklo haló, ale bolo to najmä preto, aby bol pacient spokojný, ak si liek doniesol a dožadoval sa ho. „Teraz si ľudia už ivermektín nepýtajú. Máme mnoho pacientov, ktorí ho brali doma, ale keď vidia, že nefunguje, v nemocnici netrvajú na tom, aby sme ho podali,“ povedal Sabaka.

Monoklonálne protilátky v nemocnici nepoužívajú, lebo ich treba nasadiť zavčas, ešte pred hospitalizáciou. „Zatiaľ sme ich v ambulancii podali viac než 100 pacientom a v nemocnici na Kramároch skončili len dvaja z nich, čo je úžasné. Predišli sme mnohým hospitalizáciám,“ povedal lekár.

Monoklonálne protilátky napádajú koronavírus a bránia mu preniknúť do buniek. Liečba takouto pasívnou imunizáciou funguje ako dočasná výpomoc pre imunitný systém, ktorý nemá protilátky po očkovaní.
Protokoly

Sabaka hovorí, že pri liečbe covidu postupujú podľa protokolov National Institute of Health (NIH), americkej inštitúcie zodpovednej za výskum v oblasti medicíny, a takisto podľa protokolov Americkej spoločnosti pre infekčné choroby (Infectious Diseases Society of America, IDSA).

Niekedy si na Kramároch protokoly upravia, ak vyjde nová štúdia, ktorá posunie znalosti o covide ďalej. „Nedávno vyšla veľká randomizovaná štúdia, že pacientom s vysokým D-dimérom, čo je marker nadmerného zrážania krvi, by sa mala podávať vyššia dávka Fraxiparínu, lebo to dramaticky zlepšuje ich prognózu,“ povedal Sabaka a dodal, že novou štúdiou sa riadia, hoci NIH zatiaľ vyššie dávky lieku neodporúča.

„Rovnako ako my však postupujú aj niektoré nemocnice v Británii, takže nejdeme proti svetovým odporúčaniam.“

Lekár povedal, že o lieky proti covidu je extrémny záujem, preto sa niekedy stretávajú s výpadkom na trhu. V takom prípade musia siahnuť po náhradách, ktoré sú však horším variantom.

Podľa Sabaku liečime na Slovensku rovnakými liekmi a postupmi ako inde vo svete.
Pumpy a liečba kyslíkom

Starostlivosť o pacienta neznamená iba to, že sa mu jednorazovo podajú lieky, pretože vyžaduje oveľa väčší servis.

Pacienta treba každé dve hodiny polohovať, treba ho aj umývať, kŕmiť, treba mu merať hladinu cukru a potrebné sú aj ďalšie odbery.

Pacientovi môže ísť naraz päť aj šesť púmp, ktoré mu podávajú roztoky s liekmi, čo potrebuje.
Infúzna liečba nie je synchronizovaná, pacientovi každú chvíľu dotečie, preto ich sestry neustále vymieňajú,“ opisuje Sabaka. Ak sa pumpa pokazí alebo v nej vznikne vzduchová bublina, personál to musí bezodkladne vyriešiť, aby podávanie lieku nebolo prerušené.

Ak pacient vyžaduje kyslík, najprv dostane tvárovú masku, ktorá pri maximálnom prietoku zabezpečí 12 až 15 litrov kyslíka za minútu. Toto je konvenčná oxygenoterapia.

Ak je pacient aj naďalej dušný a má nízku saturáciu, uplatňuje sa vysokoprietoková oxygenoterapia. Do nosných dierok sa mu v takom prípade vháňa každú minútu 60 litrov zmesi kyslíka. „Človek obyčajne vydýcha menej než 60 litrov, ale tento objem plynu je určený aj na to, že vypláchne dýchacie cesty od ostatných plynov. Takýmto spôsobom sa dosiahne vyššia koncentrácia kyslíka v pľúcnych mechúrikoch a krv sa dostatočne okysličí,“ vysvetlil Sabaka.

Kyslík sa do pľúc vháňa pod vysokým tlakom, aby z pľúcnych mechúrikov vytlačil tekutinu a zlepšil tak nežiaduci opuch pľúc. Vysoký tlak zlepšuje aj prestup kyslíka z pľúcnych mechúrikov do krvi.

Pri tejto liečbe je pacient pri vedomí.

Ak mu ani takáto liečba nestačí, pacient je naďalej vyčerpaný, dušný a dramaticky mu klesá saturácia, pristupuje sa k tomu, že sa uspí, zaintubuje a napojí sa na umelú pľúcnu ventiláciu.
Náklady

Desiatky podávaných liekov, prístroje, personál a chod nemocnice stoja nemalé peniaze. „Za liečbu jedného poistenca zaplatíme v priemere približne 2 000 eur, pričom priemerná cena hospitalizácie poistenca s potvrdeným covidom-19, kde bola použitá aj umelá pľúcna ventilácia, prevyšuje 11-tisíc eur,“ uviedla Beata Havelková, podpredsedníčka predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Uvedená cena za hospitalizáciu zahŕňa komplexnú starostlivosť poskytnutú pacientovi.

Na porovnanie, dve dávky vakcíny doplnené o príplatok pre lekára, ktorý očkuje v ambulancii, vyjdú na zhruba 80 eur. „Cenu za vakcíny zdravotná poisťovňa nehradí, hradí iba výkon, čiže podanie vakcíny,“ odpovedala Denníku N Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Rozdiel v nákladoch na liečbu jedného pacienta s covidom a zaočkovanie poistenca je pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu 100- až 500-násobný.

Niektorou z vakcín proti covidu sa do konca septembra dalo zaočkovať takmer 1,5 milióna poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Uhradenie výkonov očkovania týchto osôb stálo zdravotnú poisťovňu doteraz viac ako 22 miliónov eur.

Približne 51 miliónov eur však poisťovňa od tohto januára do septembra 2021 vynaložila na liečbu pacientov s covidom.
Očkovanie chráni

Podľa údajov z piatka je v nemocniciach na Slovensku hospitalizovaných 2 945 pacientov s potvrdeným covidom. Z hospitalizovaných nie je vôbec zaočkovaných alebo len čiastočne zaočkovaných viac ako 81 percent.

Na JIS je 259 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 256 osôb.

Uvedené údaje sú skreslené v neprospech očkovania tým, že medzi zaočkovanými je viac starších a vážne chorých. Ak by sme porovnali rovnaké vekové skupiny, zistili by sme, že nezaočkovaní štyridsiatnici umierajú až 25-krát častejšie než ich zaočkovaní rovesníci, ako písal Denník N začiatkom tohto mesiaca.

V nemocnici na Kramároch odliečili podľa Sabaku od prvej vlny 1 200 ľudí s covidom, z nich okolo tisíc zachránili. „Nemocničnú mortalitu máme od 10 do 20 percent,“ povedal lekár a dodal, že ak je pacient na umelej pľúcnej ventilácii, smrtnosť dosahuje až okolo 50 percent.

Delta spôsobuje, že nástup ochorenia je rýchlejší a pribúdajú aj mladší pacienti. „Na oddelení máme jedného tridsiatnika, doma si zobral asi 20 tabliet ivermektínu, no nepomohlo mu to.“

Najmladšia osoba na JIS na Kramároch mala 13 rokov.

Sabaka povedal, že keď je na lôžka veľký tlak, lekári musia rozhodovať, koho dajú na JIS podľa prognózy. „Rozhodujeme tak o živote a smrti,“ povedal lekár a dodal, že kolegovia to nezvládajú vždy dobre, aj preto majú k dispozícii psychoterapiu.

Podľa lekára je na Kramároch vyše 80 percent pacientov s covidom nezaočkovaných. Očkovanie chráni – dokazujú to nielen početné štúdie z celého sveta, ale aj takéto skúsenosti z nemocníc.

„Mladého a relatívne zdravého človeka, ktorý by bol zaočkovaný mRNA vakcínou, sme v nemocnici nemali. Raritne sme mali zaočkované osoby, no trpeli vážnou poruchou imunity, napríklad boli po transplantácii orgánu. Niektorí z nich, žiaľbohu, zomreli,“ vraví Sabaka.

Lekár si spomína na jediný prípad osoby zaočkovanej mRNA vakcínou, ktorá nemala poruchu imunity. „Išlo o osemdesiatnika s cukrovkou, zlyhávaním srdca a demenciou.“

Ak hospitalizujú zaočkovaného šesťdesiatnika alebo sedemdesiatnika, takmer výlučne ide o osobu s niektorou z vektorových vakcín: AstraZeneca, Sputnik alebo Janssen. „Týmto ľuďom jednoznačne odporúčam preočkovať sa treťou dávkou,“ vraví Peter Sabaka.
Obmedzenie bielej medicíny

Pre nárast pacientov s covidom sú viaceré nemocnice na pokraji kolapsu.

Zdravotnícky personál je vyčerpaný, obzvlášť preto, že si uvedomuje, že náporu na nemocnice sa dalo predísť, ak by sa zaočkovalo viac ľudí.

Matematici Richard Kollár a Martin Šuster, ktorí sa téme koronavírusu dlhodobo venujú, pripravili scenáre, ako by zhruba vyzerala pandémia, ak by sa na Slovensku zaočkovalo viac ľudí ako teraz.

Títo odborníci hovoria, že ak by sa zaočkovalo 60 percent ľudí, teda o 14 percentuálnych bodov viac ako dnes, situácia by vyzerala výrazne inak. V nemocniciach by podľa ich výpočtov bolo začiatkom tohto týždňa 552 ľudí, čo bola pätina z reálneho počtu.
Dnes je v nemocniciach hospitalizovaných 2 945 pacientov s potvrdeným covidom.

Pre nárast pacientov s covidom sa obmedzuje biela medicína, teda plánované zákroky.

Nezaočkovaní teda negatívne neovplyvňujú iba svoje životy, ale aj životy druhých.
Najhoršie je, keď od očkovania odhovoril lekár

Niektorí nezaočkovaní pacienti lamentujú a ľutujú, že sa nezaočkovali. Iní trvajú na tom, že nemajú covid, všetko je zinscenované, a ak aj ochorenie majú, je to dobré, lebo si budujú prirodzenú imunitu.

Imunológovia však radia, aby sme sa na imunitu po prekonaní ochorenia nespoliehali, a keď to bude vhodné, dali sa preočkovať.

„Máme aj starších pacientov, ktorým rodinní príslušníci zakázali, aby sa dali zaočkovať, alebo ich od očkovania odhovorili,“ povedal Sabaka a dodal, že vinu za zlé rozhodnutie si niekedy vylievajú na zdravotníkoch. „To je pomerne demotivujúce.“

Lekár vraví, že úplne najhoršie je, ak od očkovania odhovorí pacienta jeho všeobecný lekár. „Takých prípadov je veľa,“ hovorí Sabaka. „Asi sme zlyhali, čo sa týka osvety, alebo tí lekári podľahli dezinfoscéne.“ Podľa Sabaku mali na oddelení pacientov, ktorí zomreli, lebo počúvli svojho všeobecného lekára a nedali sa zaočkovať.
Atrofované svalstvo či dlhý covid

V prípade, že pacienta s covidom v nemocnici zachránia, neznamená to, že z nej odchádza úplne fit. Jednak lôžka musia rýchlo točiť, aby ich uvoľnili novým pacientom, ktorí sú na tom horšie, takže na dôkladné preliečenie nie je čas.

A potom – liečba covidu síce zachraňuje život, ale ako sme videli, má množstvo nežiaducich účinkov.

Zopakujme, že pre kortikoidy sa pacientovi môže rozvinúť diabetes. Lieky síce cukrovku nespôsobili, ale ak bol pacient v počiatočnom štádiu, jeho stav mohli zhoršiť. „Stáva sa nám, že pacientov často prepúšťame na liečbu inzulínom,“ vraví Sabaka.

Ak bol pacient na umelej pľúcnej ventilácii, niekoľko týždňov sa nehýbal, jeho svalstvo atrofovalo a má problémy s chôdzou. Potom musí absolvovať dlhé rehabilitácie, aby sa dokázal vrátiť do normálneho života.

Nebezpečenstvo predstavuje aj postcovid (infekcia prebehne, ťažkosti ustúpia, no potom sa objavia znova) a dlhý covid (ťažkosti kontinuálne a dlhodobo pretrvávajú).

Odhaduje sa, že dlhým covidom trpí do 10 percent chorých. Štúdia z Lancetu z januára 2021 ukázala, že až 76 percent hospitalizovaných pacientov má prinajmenšom jeden príznak ochorenia šesť mesiacov od nástupu symptómov."


Dokončenie článku

Ja to zhrniem.

Celé je to také...bububu...

nepotrebuje bubáky???
nepotreboval Vajdu, padol v rebríčku hodnotenia, neboli prize money ........

Neviem či by som tvrdil o článku, ktorý si neprečítam, že je strašením, alebo či v ňom napísali "a" a nepovedali "b". V článku, keďže nemáš predplatený prístup a z článku vidno len zlomok, sa uvádzajú presne lieky, ktoré používajú na liečbu hospitalizovaných pacientov. Neviem, možno pri troche snahy sa dajú pribalove letáky k tým liekom dohľadať na internete, tak ako sú na internete. Napr. na stránkach ŠUKL sú tie o vakcínach. Snáď sú tam aj informácie, ktoré ťa zaujímajú. Ja som už dávnejšie sem dal link na priblove letáky dvoch vakcín, Moderny a Pfize/Biontech, tak skús si pozrieť tie pribalove letáky, snáď sa dozvieš čo potrebuješ o tej inerakcii vacín s liekmi.

Polka tenisov na okruhu nie je opichana...rok a pol nazad povedal,že ak účasť bude podmienená očko...zváži hranie.....

Včera hrali dvaja neopichani..... plné hladisko....sa im keš,že prišli kuk na neopichanych nehnusila....
Tento rok AO bol bez divákov..... uvidí sa čo bude...čo povie kia...