To je vážne od roku 2006 na súde? A čo to tam robí?

Podľa toho, čo píšeš, mohlo by ísť o jeden z dvoch prípadov: buď sa domáha vydanie dedičstva oprávnený dedič od neoprávneného dediča, alebo sa objavil dlh po dedičovi a domáha sa jeho úhrady veriteľ.

Podľa § 485 obč. zákonníka:
(1) Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.
Manžel dedičky nie je oprávneným dedičom, nemôže sa vydania dedičstva domáhať. Dedička sa nemôže vydania (rozšíreného) dedičstva domáhať podľa tohto paragrafu tiež, lebo bola účastníčkou dedičského konania.

Podľa § 175x obč. súdneho poriadku:
(1) Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (§ 175zca) nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2) vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná.
Podľa tohto ustanovenia by mohli dodatočne vymáhať "dlh" ak by sa objavil dodatočne aj majetok, čo sa asi neobjavil.

Tak, čo vlastne na tom súde žiadajú? Ako to zdôvodňujú?
Podľa môjho názoru nemajú šancu súd vyhrať.

vraj mal dohodu s nebohou tetou .Kedze mu kvoli malemu prijmu nevedela peniaze vratit dohodli sa ze tato ciaska ktoru akoze za nu zaplatil bude jeho investicia do dedicstva .

v praxi to vlastne znamena ze este pred jej smrtou investoval do majetku ktory mohol dostat az po jej smrti.takze uz v roku 1986 vedel aj ked bol od nej o sedem rokov starsi ze bude po nej dedit .od roku 2006 je to na sude preto ,lebo neustale nieco doplna a upresnuje a meni na zaklade vyzvy sudu . z povodneho navrhu na zmenu vysporiadania sme postupom casu dospeli az k obohateniu.

On vedel, že bolo dedičské konanie, lebo jeho manželka bola účastníčkou. Mal si to prihlásiť do dedičského konania ako pohľadávku. Prečo to neurobil?
Žiadajte to zamietnuť z týchto dôvodov. Máte advokáta? Bolo už nejaké pojednávanie? Predložil tú dohodu súdu?
Mala by platiť tá podčiarknutá veta.

Keby chcela, aby po nej dedil, napísala by závet. On dedičom nemôže byť, nemá na to právny dôvod.

Pozri § 451 obč, zákonníka. Sú tri právne dôvody na bezdôvodné obohatenie, ani jeden nesedí na tento prípad. Právny dôvod na majetkový prospech ste mali = dedenie. O žiaden neplatný právny úkon tu nejde, ani žiaden neodpadol. Je to absurdum. Pozri, čo ešte uvádza, nech to vyvrátime.


(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V 2009 bolo predbezne konanie na ktorom este tvrdil v navrhu:
neboha mala po smrti svojho otca vyplatit podla notarskeho rozhodnutia svojim surodencom podiel z dedicstva ,neboha bola v tom case bez financnych prostriedkov a tak som za nu vyplatil tieto ciastky ja.
Po smrti nebohej suhlasili pozostali ze po predaji bytu zohladnia moje vydavky spojene s vysporiadanim dedicstva po ich otcovi
ako i pomoc mojej manzelky pri zaobstaravani bytu a opateru nebohej a vyplatia nam 50 percent z utrzenej ceny za predaj bytu co pri dedicskom konani pred notarom nepotvrdili.
V doplneni podania zasa uviedol:
Kedze dvaja surodenci ziadali vyplatenie podielu za dom ktory bol dedicstvom po ich otcovi do jedneho roku a neboha ich nemala z coho vyplatit bolo nutne dom predat.kedze namala kam po predaji domu ist ujal som sa jej ja s manzelkou az do doby kym som jej nezabezpecil byvanie.neboha bola bez penazi nakolko opatrovala svojho otca do smrti a po jeho smrti dostala velmi maly dochodok vsetky jej financne potreby spojene s vysporiadanim dedicstva som znasal ja s manzelkou.
to je zhruba vsetko o com opieral svoje podanie v 2009 roku na predbeznom konani.Predlozil som sudu kupnopredajnu zmluvu na dom v ktorej bolo uvedena ze teta vlastne dom vymenila za byt plus doplatok tym padom nemusela u nikoho byvat a ani on jej ziadne byvanie nezabezpecoval.zhodou okolnosti som toho cloveka ktory dom kupoval poznal. sud potom prikazal doplnit alebo nejako inak sformulovat podanie a az takto sme sa dostali k obohateniu kde uz sa vytycilo pojednavanie. pravnika nemam zastupujem v tomto pripade otca a ten sa kvoli veku a zdravotnym problemom nedokaze obhajit.Sudu dohodu nepredlozil pretoze pisomnu nemal.

Takže žalobu podáva manžel jednej z dedičiek, nie dedička. Je to skrátka niekto cudzí, ktorý tvrdí, že poručiteľka mu niečo dlhovala, čo ste vy ako dedičia sľúbili vyrovnať mimo dedičského konania.

Budeš tvrdiť:
O žiadnom dlhu poručiteľky ste nevedeli, ona to nikdy nespomenula, veriteľ (manžel dedičky) dlh do dedičského konania neprihlásil hoci o dedičskom konaní od manželky vedel. Údajný veriteľ vznik dlhu nedokázal a doteraz žiaden dlh poručiteľky nepreukázal, iba ho tvrdí.
Ďalej tvrdí, že ste sa dohodli, že po predaji bytu bude polovica sumy jeho. Byt sa predal - uvedieš kedy - peniaze ste si rozdelili podľa dedičskej dohody a nikto nič nereklamoval. Tento pán sa ozval až po dvoch rokoch, keď podal na súd žalobu - vtedy ste prvýkrát počuli o dlhu a o jeho nárokoch. Žalobu ani nevedel sformulovať, nevedel čoho sa domáha, ani v čom by malo byť dávno ukončené dedičské konanie napadnuté.
Dedičské konanie riadne prebehlo, dedičia dospeli k dohode, ktorú aj úspešne realizovali. Na zdedený majetok máte právny dôvod, nakoľko ste boli oprávnení dedičia a žiaden veriteľ nežiadal vyplatenie dlhu z dedičstva. Preto nemôže ísť o bedôvodné obohatenie. Ak by poručiteľka mala k navrhovateľovi dlh a chcela ho vyrovnať z dedičstva, bola by zanechala závet. Dedičské konanie nemôže byť obnovené, nakoľko nejde o novoobjavený majetok ale iba nedokázaný dlh.

Bezdôvodné obohatenie nemôže byť ani z neplatného právneho úkonu alebo z právneho úkonu, ktorý odpadol, lebo tu ide o dedičstvo (právna udalosť = smrť poručiteľky), nejde o právny úkon. Nič ste ani nanadobudli z nepoctivých zdrojov (krádež, sprenevera a pod). Preto žiadajte žalobu zamietnuť. Keby ste aj (náhodou) prvý súd prehrali, odvolajte sa.

pekny vecer

tu uz mi nalezi len podakovat
takze dakujem za radu.

Podľa môjho názoru treba podať námietku premlčania podľa ustanovenia §100 OZ (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

podľa ustanovenia §107 (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Rozhodnutie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 11/2004 a petít žaloby bol upravený na vydanie bezdôvodného obohatenia 2009 súd zistí premlčanie, žalobu bez ďalšieho skúmania zamietne. Otázkou je, kedy bol byt predaný, to môže v prípade uznania dohody o vyplatení 50% utŕženej ceny tiež zohrať rolu. tiež súd môže prihliadať na termín podania žaloby (8/2006) aj keď bol iný petít žaloby.

Subjektívna premlčacia doba je dvojročná odkedy sa to dozvie ten, na úkor ktorého sa malo obohatiť, Dozvedel sa to pri právoplatnosti dedičského konania, odvtedy do dvoch rokov myslím podal žalobu na súd (od 11/2004 do 8/2006 neuplynuli 2 roky) . On však chce ten začiatok asi posunúť na čas predaja bytu a rozdelenia sumy podľa dedičských podielov - vtedy vraj zistil, že mal ale nedostal polovicu. Dva roky neprešvihol a bezdôvodné obohatenie tvrdí. Petit sa po podaní na súd môže viackrát zmeniť, a veru, niekedy sa zmení na nepoznanie. To ale nemá vplyv napremlčaciu dobu, lebo podaním na sú neplynie.

Námietka premlčania sa môže (z opatrnosti pre každý prípad) vysloviť, aj keď k premlčaniu nedošlo. Ale podľa mňa nie je vôbec na mieste, lebo dlh nevznikol.

Majkii, ako môže byť taká dohoda uznaná? Môže navrhovať jej zmenu nejaká tretia osoba, žiaden účastník? Nie, nemá právo meniť dohodu dedičov.
A keby to aj bol účastník konania o dedičstve, v zákone nemá právo vyvolať dodatočné konanie z tohto dôvodu. Veď by priznal, že dohodu nemyslel vážne, že vlastne oklamal úradnú osobu. Ale tu nejde o právny úkon, ktorý by sa stal neplatným. Oprávnený dedič nemôže podať žalobu, ak bol účastníkom dedičského konania - mohol sa odvolať do právoplatnosti svedčenia o dedičstve.

Podľa všetkého tu nedošlo len k zmene petitu, teda toho čo sa navrhovateľ dožadoval, ale došlo k zmene samotného skutkového základu žaloby, čiže na začiatku (8/2006) sa dožadoval zmeny vyporiadania dedičtva a od 2009 sa dožaduje vydania bezdôvodného obohatenia. O pripustení zmeny žaloby musel rozhodnúť súd uznesením. Tým, že súd pripustí zmenu žaloby, v podstate ide i novú žalobu so všetkými hmotnoprávnymi účinkami a tieto účinky, ktoré zmena žaloby spôsouje nastávajú až dňom ich uplatnenia (OSP §41 ods.3).
Podľa zadávateľa sa byt predal medzi 11/2004 a 8/2006, preto ak bola zmena žaloby až v roku 2009 som presvedčený, že v oboch prípadoch uplynula premlčacia doba.

Nemyslel som dohodu dedičov, ale dohodu poručiteľa a navrhovateľa. Pokiaľ by súd takúto dohodu uznal, začala by plynuť premlčacia doba od jej plnenia t.j. pradaja bytu.

Návrh na začatie konania alebo žaloba je dispozičný procesný úkon navrhovateľa- žalobcu, v ktorom uplatňuje na súde ochranu svojho ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva. Konečný návrh, z ktorého je jasné, čoho sa žalobca domáha, sa nazýva žalobný petit. Na základe podaného návrhu potom dochádza k začatiu súdneho konania, v ktorom má súd preskúmať žalobcov nárok a rozhodnúť, či je dôvodný.

Hmotnoprávny úkon by žalovaný urobil napr. keby znal dlh - o tom súd nerozhoduje, ale ho berie do úvahy.

Napriek všetkému, nič sa nestane, ak sa z opatrnosti premlčania dovolá.

Nerozumiem tomu, ako sa môže dlžník s veriteľom dohodnúť o prechode dlhu na tretiu osobu bez jej súhlasu s prevzatím dlhu. Dlžník môže za svojho života darovať pol bytuveriteľovi, nemôže to však urobiť s podmienkou, že sa bude plniť až po jeho smrti (§ 628 ods. 3 OZ).

Dlžník mohol určiť veriteľa ako závetného dediča na 1/2 bytu (a určit závetných veriteľov nadruhú polovicu), nemohol však rozhodnúť, aká má byť dohoda zákonných veriteľov.

Smrťou dlžníka síce prechádza povinnosť splatiť dlh na dedičov, ale iba za podmienok určených zákonom - že je dlh prihlásený do dedičského konania. Ak budú dedičia povinní splatiť dlh, pôjde už o iný záväzok, ktorý vznikol rozhodnutím súdu o dedičstve.

isteže nemohol, o to ide, že je to absurdné.