Takže žalobu podáva manžel jednej z dedičiek, nie dedička. Je to skrátka niekto cudzí, ktorý tvrdí, že poručiteľka mu niečo dlhovala, čo ste vy ako dedičia sľúbili vyrovnať mimo dedičského konania.
Budeš tvrdiť:
O žiadnom dlhu poručiteľky ste nevedeli, ona to nikdy nespomenula, veriteľ (manžel dedičky) dlh do dedičského konania neprihlásil hoci o dedičskom konaní od manželky vedel. Údajný veriteľ vznik dlhu nedokázal a doteraz žiaden dlh poručiteľky nepreukázal, iba ho tvrdí.
Ďalej tvrdí, že ste sa dohodli, že po predaji bytu bude polovica sumy jeho. Byt sa predal - uvedieš kedy - peniaze ste si rozdelili podľa dedičskej dohody a nikto nič nereklamoval. Tento pán sa ozval až po dvoch rokoch, keď podal na súd žalobu - vtedy ste prvýkrát počuli o dlhu a o jeho nárokoch. Žalobu ani nevedel sformulovať, nevedel čoho sa domáha, ani v čom by malo byť dávno ukončené dedičské konanie napadnuté.
Dedičské konanie riadne prebehlo, dedičia dospeli k dohode, ktorú aj úspešne realizovali. Na zdedený majetok máte právny dôvod, nakoľko ste boli oprávnení dedičia a žiaden veriteľ nežiadal vyplatenie dlhu z dedičstva. Preto nemôže ísť o bedôvodné obohatenie. Ak by poručiteľka mala k navrhovateľovi dlh a chcela ho vyrovnať z dedičstva, bola by zanechala závet. Dedičské konanie nemôže byť obnovené, nakoľko nejde o novoobjavený majetok ale iba nedokázaný dlh.
Bezdôvodné obohatenie nemôže byť ani z neplatného právneho úkonu alebo z právneho úkonu, ktorý odpadol, lebo tu ide o dedičstvo (právna udalosť = smrť poručiteľky), nejde o právny úkon. Nič ste ani nanadobudli z nepoctivých zdrojov (krádež, sprenevera a pod). Preto žiadajte žalobu zamietnuť. Keby ste aj (náhodou) prvý súd prehrali, odvolajte sa.