Rakovina a jej liečba mení človeku život v mnohých ohľadoch. Zrazu je veľa vecí inak... Inak ako „predtým“, keď plynul normálny život s jeho každodennými radosťami a starosťami. Choroba a náročná liečba menia životné priority, hodnoty, ale aj každodenné fungovanie. Cesta, ktorú musíte prejsť od momentu oznámenia diagnózy až k ukončeniu liečby a návratu do „normálneho“ života je náročná a nie vždy priamočiara. Každé obdobie má svoje špecifiká, úskalia a prináša rôzne pocity, myšlienky, emócie. To, ako sa počas týchto týždňov a mesiacov cítite, sa mení a vyvíja – v závislosti od typu a náročnosti liečby, ktorú dostávate, jej úspešnosti, vašich telesných dispozícií, povahových charakteristík, temperamentu, emočnej výbavy, výchovy v detstve, vnútorných postojov, viery, predchádzajúcich tráum a spôsobov ich zvládania a v neposlednom rade od kvality vášho sociálneho zázemia a vzťahu s ošetrujúcim lekárom.
Výskumy potvrdili dôležitosť pozitívneho prístupu k liečbe a aj prax môže potvrdiť, že zachovanie pozitívneho postoja napomáha jej priebehu a zvládaniu. Niektoré výskumy dokonca priniesli výsledky o tom, že pozitívne myslenie je jedným z významných faktorov podieľajúcich sa na vyliečení z rakoviny.

Celkom zaujímavá téma. Myslím, že by mohlo pomôcť, keby sem napísali svoje skúsenosti ľudia, ktorí sa stretli s touto chorobou. To čo ich upozornilo, že niečo nie je v poriadku, ako proti tejto chorobe bojovali. Nie každému sa o tom ľahko píše, ale kto sa chce podeliť so svojimi skúsenosťami, môže pomôcť iným.

Ano, mas pravdu, treba napisat co koho upozornilo, ze nieco nie je v poriadku, len vies su aj takí, ze vôbec nevedeli co sa s nimi deje az dostali ukrutanske bolesti a zobrali ich do nemocnice. Nemam co tajit, tak napr.: ja som lekara nepoznala 20 rokov , samozrejme nejake tie chripky, angíny apod. som prechodila, az na stedry vecer ma manzel odviezol s bolestami brucha, vraj slepe crevo.Tak som si dala napichat injekcie proti bolesti, infuziu a zdrhla som domov, no mala som stastie, ze p. doktorka, ktora mala sluzbu ma objednala na komplexne vysetrenie, takze sono brucha, par gastroskopii, par kolonoskopii a carcinom hrubeho creva bol na svete, co uz, nemala som ani cas rozmyslat co sa deje, hned operacia a potom kolotoc v ktorom sa vozim dodnes chemo, operacia, klud - operacia, chemo, klud a tak ideme ruka v ruke s touto chorobou uz cca 6 rokov.A suhlasim s Stinou, ze pozitivne myslenie je velka cast uspechu.Takze toto je moj pribeh v kratkosti.
Na záver len rada: preventívne prehliadky nepodcenovat.

Ja viem, na rakovine je právo to najstrašnejšie, že na začiatku vôbec nebolí. Tak držím palce, aby si sa mala čo najlepšie.
A to poznám. Moja babka mala časté problémy s hrubým črevom. Žila na liekoch a občas musela ísť na preliečenie do nemocnice. Ona aj v tej nemocnici bola spokojná a to jej pomáhalo rýchlo sa vrátiť domov
Ja som osobne zdedila po nej takéto nešťastné črevá a občas mám aj problémy, ale akosi, kým nemám bolesti, vôbec sa nezúčastňujem preventívnych prehliadok
A možno by pomohlo aj to, keby niekto napísal ako náhodne sa dostal na kontrolu a skoré zistenie problémov mu pomohlo. Ono človek si aj spätne neikedy uvedomí, že mal určité príznaky, ale nevenoval im pozornosť, lebo nemal bolesti

Ja len v krátkosti uvediem priklad zo svojho okolia.
Kolegyna po 40-tke, dlhodobo uzivala antikoncepciu, 10 rokov vkuse bez vysadenia, t. j. ziadna ovulacia, ziadny cyklus. Pred polrokom sa stažovala na bolesti v prsníku, nasla si aj boľavú maličkú hrčku, po mamografii skonstatovali, ze je to rakovina. Aj ked sa vraví, že rakovina nebolí, ju presne toto bolelo. Ešte doplním, že pravidelne absolvovala preventívnu mamografiu.

Gynekologička neskôr tak sucho skonštatovala, že to mohli sposobiť aj antikoncepčné tabletky, kedže ich užívala roky bez menštruácie... V rodine podobne ochorenie nemali.

Koncom minulého roka som začal "chradnúť" - úbytok váhy, únava.
v januári mi cez biorezonanciou namerali - zhubný novotvar.
odvtedy somprešiel vyložene na surovú stravu , jedine ryby /v rámci svojej krvnej skupiny/ som tepelne upravoval.
Proces som zastavil po veľkej noci. Pečeň dovtedy vykazovala neschopnosť regenerácie. Na tretí krát na biorezonancii mi zistili,že v pečeni je parazit papillomavírus, stafylococ, a baktéria borélia. Takže ich toxíny mi spôsobovali "traumu".
Až na začiatku mája - poradovník objednávky- som podstúpil magnetickú rezonanciu - výsledok hemangióm a 15 cýst.
Ak by som nepodstúpil terapiu odporúčanú biorezonančným prístrojom, bol by som ako troska.
Na konci januára 94 kg, dnes 81,1.
Vďaka správnej a liečivej výžive potravín, samozrejme VČAS , VČAS, VČAS, riešiť.
Ak na začiatku príznakov sa zámer našej stravy zameria na neagresívne potraviny a poživatiny.
Odporúčam neprejedať sa - nejesť bielomúčne jedlá, nedráždiť tráviaci trakt
laktózou, vyprážané jedlá, ...

Teraz môžem potvrdiť, objemy jedál sú teraz 50 %, ale na mojej energii to nevidieť. Prestal som jesť tzv objemové potraviny bez nutričných a výživových hodnôt.
Prečo?
Nuž organizmus nečerpá energiu na neplodné trávenie.
Tam je predpoklad vzniku rakovinových chorôb.
Dávajte do tela to čo mu má urobiť správne tráviace procesy.
Nedávajte do tela to, čo Vám môže spôsobiť komplikácie rôzneho charakteru.
Držím všetkým palce, ktorí sa rozhodnú používať len tie potraviny a požívatiny , ktoré môžu spôsobiť jeho telu najmenšie problémy.

Ono človek nikdy nevie, kedy tá potvora zaútočí. Dovolím si pripojiť link veľkej bojovníčky Pavly

http://www.adenokarcinom-zaludku.cz/o-me/

Velmi uzitocný link, odporucam si ho precitat a pozriet i fotogaleriu, ale samozrejme len tým, ktorí sú pripravení bojovať, tak dáko vyzerá aj moje brucho, len s tym rozdielom, ze ja tam mam asi 6 rezov, to len naokraj, kiez by bolo viac takýchto odvázlivcov ako je Pavla, klobúk dolu.

Táto pliaga prichádza nečakane a viac zničí človeka oznámenie o chorobe, ako všetko ostatné. Mne keď lekárka oznámila, že kde som bola doteraz, že mám metastázy, vtedy sa mi zrútil svet. Čakala som všetko, len toto nie. Nasledovali všetky vyšetrenia, chceli zistiť odkiaľ sa metastázy dostali do pľúc, moja psychika veľmi upadala. V bezmocnosti som napísala na túto stránku, bála som sa, že mi začne vyhrávať, veď som konečne mohla žiť bez problémov, horšili sa všetky ďalšie ochorenia, cukrovka hodnoty boli viac ako 25 mmol, kašeľ bol veľmi bolestivý, reuma mi kvárila nielen telo, ale aj myseľ...
Lekári ma takmer dva mesiace prehovárali nad operáciou, aspoň vzorky chceli odobrať, ale ja som sa bála, že zomriem mimo domu, plakala som do vankúša, až kým ma priatelia a rodina nepresvedčili, že nie je čas na zomieranie, podstúpila som odbery vzoriek, vtedy mi našli ohraničený nádor na ľavej strane pľúc, nebol veľký, vybrali ho spolu so vzorkami. Po operácii mi síce následkom chema vypadali vlasy, ale nasadili mi vysoké dávky kortikoidov, na hlave mám trošku menej vlasov, ale to ma trápi najmenej. To, čo ma trápi je nadmerný prírastok váhy po dlhodobom užívaní kortikoidov, ale dá sa s tým žiť. Keby som nemala rodinu a priateľov, s ktorými som bola v spojení cez telefón i cez net, nalievali mi silu do žíl a nádej, asi by som sa nevzchopila. Dôležitá je viera, že niekde niekto na vás myslí, že máte hore svojho anjela a veľká viera v Boha, či už je to Boh akejkoľvek viery, ale viera v neho pomáha najviac.

I ja dávam pred ňou klobúk dole. Tým svojim postojom neuveriteľne pomáha všetkým ľudom, ale to väčšinou pochopí ten, kto sa s tou pliagou stretne. Dokonca som ju sledovala v televíznom programe pred troma týždňami na ČT1, program sa volal Máte slovo a vďaka tomu, že jej príbeh sledujem od októbra, mala som pocit, že pozerám na priateľku. Neprejde deň, aby som nenakukla čo má nové. Veľmi jej držím palce.

Vidim, ze tato tema nebola zbytocna,este raz vdaka za ten link, je nas dost, ktore tym prechádzame, samozrejme i chlapi, ale touto temou chcem hlavne vystrihat týchm ktorí toto budu niekedy citat a su relatívne zdraví, aby na seba naozaj dávali pozor, pretoze potom musite zapnut vsetky sily aj tie, ktore si myslite ze nemate a verte, ze prehodnotite cely svoj zivot a vsetky priority sa Vam prehadzu.
Budem vdacna za dalsie prispevky, ktore pomozu dalsim a dalsim.

Ponúkam, ešte jeden link - skutočné príbehy ľudí...
Ono je totiž potrebné si uvedomiť, že život po stanovení tejto diagnózy nekončí aj keď to ľudia okolo väčšinou znášajú horšie ako samotný pacient

http://www.osudy.cz/index.php?option...d=4&Itemid=131

[QUOTE=JAJA11;1413774]Ja viem, na rakovine je právo to najstrašnejšie, že na začiatku vôbec nebolí.

Nie vždy je to tak, niekedy bolí, ale lekári nemajú záujem sa s tým zaoberať

Chcela by som tiež prispieť so svojou skúsenosťou, aj keď sa netýka priamo mňa, ale mojej mamy.
Všetci vieme, čo táto choroba dokáže, PRETO PROSÍM VŠETKÝCH, BERTE TENTO PRÍSPEVOK AKO UPOZORNENIE A RADU ĽUDOM, KTORÍ SA TIEŽ DOSTALI DO RÚK TEJTO CHOROBE, ABY SI DÁVALI POZOR NA TAKÝCH "SKVELÝCH LEKÁROV", NA AKÝCH NATRAFILA MOJA MAMA.
Chcela by som poradiť všetkým, ktorí cítia, že s nimi niečo nie je v poriadku, aby sa nespoliehali len na jedného lekára, hlavne ak im bude tvrdiť, že im nič nie je. Roky som strávila s mamou na onkológii, keď som na ňu čakala celé poobedia, až je dotečie chemoterapia a spoznala som veľa príbehov iných rodinných príslušníkov v podobnej situácii.

Moja mama bojovala statočne takmer desať rokov. Vždy vravela, že musí bojovať, pretože ak chce žiť, tak inú možnosť nemá.
Všetko jej začalo bolesťami v prsníku a lekár jej stále hovoril, že tam nič nemá a nemá ju čo bolieť. Potom jej našli na inom vyšetrení v prsníku hrčku, ale onkológ povedal, že to nie je zhubné a aby prišla na kontrolu o ROK. Ale o pár mesiacov už mala z jedného maličkého nádoru 3 a metastázy v uzlinách. Začal sa kolotoč vyšetrení, operácia, chemoterapia, rádioterapia. Rakovina sa jej vrátila po piatich rokoch znova. Bolelo ju za hrudnou kosťou a rástol jej tam hrb. Lekári ju liečili na predinfarktový stav a zápal pľúc (neviem, kde ich učili, že pri zápale pľúc rastú hrby na hrudi). Až po asi mesiaci, keď sa im nepodarilo pľúca vyliečiť, spravili CT a objavili tam ten nádor v hrudnej kosti a v pľúcach metastázy. A všetko odznova – liečba, chemoterapia ... A po troch rokoch znova. Tento boj bol nad jej sily, toto už nevyhrala.
Onedlho to bude 10 mesiacov, ale nikdy sa nezbavím presvedčenia, že zomrela predčasne vinou nezodpovedných lekárov. Možno stačilo málo, napr. vybrať ten maličký nádor ...
Poznám ľudí, ktorí mali väčšie šťastie a verím, že sa dá vyhrať, preto DRŽÍM PALCE VŠETKÝM, KTORÍ BOJUJÚ S TOUTO ZÁKERNOU CHOROBOU.

Rika,
je mi to velmi luto, ale bohuzial mas pravdu, zalezi aj od toho k akemu lekarovi sa dostanes a ako sa o teba postara.Je dobre sa dat vysetrit viacerym lekarom, alebo aspon skonzultovat svoju dg. s inymi ci s nou suhlasia, alebo Ta daju vysetrit dalej. Tvoj pribeh je velmi smutny, viem co si si prezila, no uz to nezmenis, tak musis teraz bojovat s tym, ze to uz nenapravis a asi to tak malo byt, kazdy mame ten svoj osud dany.
Prajem Ti vsetko dobre a dakujem za prispevok, verím, ze pomoze dalsim.

http://www.jurkovic.sk/index.html

http://www.badatel.sk/index.php?opti...=196&Itemid=45

Kampaň za pravdu v medicine www.badatel.sk

Svoju skúsenosť som už na tomto fóre opísala v téme "životospráva onkologického pacienta". Možno som mala šťastie, ale v mojom prípade pokladám lekárov a klasickú liečbu za polovicu úspechu. Druhú polovicu môjmu okoliu a pri všetkej skromnosti trošku aj sebe - psychickej odolnosti. Ťažko povedať, či má lekár povedať pacientovi celú pravdu. Poznám z onkologických ambulancií prípady kedy sa pravda povedala a pacient sa zložil a neprežil. Poznala som starú tetku, ktorá tvrdila, že ona chodí na "ohrievanie" a "len také infúzie" a že jej vlastne nič nie je. Ľutovala ostatných, že takí mladí a takí chorí a jej nie je nič. Dodnes žije, po rádio aj chemoterapii. Je to aj o tom, ako je napísané, že "tvoja viera ťa uzdravila". Je to veľmi individuálne a nedá sa povedať všeobecne. Osobne som nečítala knihy o rakovine, nezháňala som informácie cez internet, ani inak. Stačila mi doktorka - onko, všeobecná a interná - a informácie na nástenke v čakárni. Z onkológie som vždy odchádzala vysmiata, stretávala som krásne deti, starých ľudí, videla som kvety. V zime som sa vytešovala že sneží, že budú Vianoce. Ono ja mám vždy viac dôvodov na radosť ako na smútok aj so svojou diagnózou. Často okolie berie veci horšie, ako samotný pacient.

Ja len tak v krátkosti , aby sa nepovedalo ....

10 rokov som čistý ...a nič nenasvedčuje o opaku ...

To Ti gratulujem, to je super, som rada aj za Teba, ja si to odskacem v pravidelnych intervaloch cca rok a pol, ale teraz drzim rekord uz skoro cele dva, nesmiem to zakriknut

Za alternativne riesenia som, i za alternativnu medicinu, dokonca som ochotna uverit i v niektore caje na detoxikaciu organizmu, ale na MUDr. Jurkovica, mam svoj osobny nazor /negatívny/, ktory nikdy nezmenim.