Vierka, dievčence majú pravdu, sestra už má predstavu, čo tento boj obnáša a jednoducho sa hnevá na seba, na všetkých okolo, odmieta toto ochorenie prijať.
Každý reaguje na túto diagnózu inak, niekto sa podá osudu, iní sa postavia proti, prejavia bojovného ducha, pretože sú zvyknutí prekážky zdolávať, iní zasa inak.
Všetkých však asi spája jediné - strach.
Možno jej skús napísať ako sa cítiš, že budeš rada ak budeš môcť stáť pri nej. Ale nestiahni sa, ak ti sestra hneď nedá odpoveď. Ona teraz potrebuje veľa času, aby sa vyrovnala s touto situáciou, aby najprv spracovala prvotný šok, hnev a strach.
Vierka pri všetkých starostiach o ňu nezabúdaj, že netreba "tlačiť na pílu".
Nechaj jej priestor a čas, ale zároveň jej zdôrazni, že si tu pre ňu, keď ťa bude potrebovať. nemysli teraz na to, kedy bude vhodný čas na rozhovor a a ký bude váš rozhovor, sestra ti sama napovie o čom chce hovoriť.
Vieri, želám ti a tvojej sestre, aby ste našli tú rovnováhu a všetko dobré, veľa zdravia .