Zavrieť

Porady

Onkologicke ochorenia

Na istý podnet sa pokusim zalozit temu s tymto nazvom,nie vsetci chceme verejne o nasich dg. pisat, alebo hovorit, ale je to ochorenie o ktorom treba pisat aj hovorit, my co sme si uz nieco prezili by sme mohli poradit tým, ktorý sú teraz na pochybách pri svojom zdravotnom stave a zvazuju ci ist k lekárovi, alebo neíst, mozno sa hanbia, mozno sa nemaju s kym poradit.
Niektorí ma mozno odsúdia, ze je to cisto sukromna vec, ale ja osobne nesuhlasim, je to vec verejná a moze len malickost zachránit ludský zivot.
Mozno len jedina otázka, ktorú tu niekto položí a my, ktorí nieco o tom vieme by sme mali poradit.
Kto chce nech sa pridá, kto chce nech ma odsúdi, ale pokúsam sa pomôct.
Usporiadat
ludmilla ludmilla

ludmilla je offline (nepripojený) ludmilla

magno Pozri príspevok
Ahojte,
dnes rano sa nasa starka vratila od koznej lekarky s vysledkami a nich mala,ze hrcka ktoru jej vybrali z ruky pred dvoma tyzdnami je Spinocelulárny karcinóm.Sme z toho vsetci dost vystraseny,lebo podla toho co som si nasla na nete to zvykne zasiahnut lymfaticke uzliny.Tam sice pisu,ze sa potom vyberaju,ale v jej veku 85 rokov si to neviem predstavit . Vobec netusim co treba robit-kam ist a kozna jej akurat povedala,ze ma prist na kontrolu tej rany na ruke,lebo sa jej to zle hoji.Nechcem zbytocne panikarit,ale asi by to bolo treba nejako riesit......

Ahoj Magno, v tomto prípade by som sa na kontrolu vybrala so starkou (samozrejme ak starká nemá nič proti tomu) a treba sa spýtať na histologický nález a ďalšiu liečbu.
Prognóza je závislá od miesta kde sa tento spinalióm nachádza a od jeho veľkosti, v neposlednej rade od histologického nálezu t.j. či bol odstránený v celku so zdravými okrajmi, alebo bol odstránený čiastočne, závisí tiež od hĺbky preniknutia a od diferenčného rozlíšenia nádoru.
Pretože ak je rakovinový nález - jeho priemer menší ako 1 cm šanca na vyliečenie je 100% -ná, ak je priemer menší ako 3 cm je vyliečiteľnosť pri 90%. Celkovo úmrtnosť sa pohybuje okolo 5%.
Keď sa rieši tento karcinóm v skorom štádiu a písala si, že bol na ruke, čiže v tomto prípade na koži a nie v sliznici a ak bol naozaj vybratý v celku je tu predpoklad úplného vyliečenia.
Je síce pravda, že tieto karcinómy môžu metastázovať, ale je to skôr menej časté, stáva sa tak od priemeru asi 2cm a pri hrubších karcinómoch.
Čo sa týka ožarovania alebo chemo je to zväčša pri metastázach na uzlinách.
Čo je však veľmi dôležité je pravidelné kontroly u lekára, v prvom roku sú to každé 3 mesiace, v ďalšom roku každých 6 mesiacov a potom raz ročne, je to kvôli možnej recidíve.
Neboj sa osloviť lekára a spýtať sa na histologický nález:
- veľkosť karcinómu (priemer, hrúbka)
- odstránenie v celku so zdravými okrajmi alebo len časť
- lymfatické uzliny
Ďalšia plánovaná liečba, máte právo poznať celkový stav.
Prajem veľa zdravia a držím palce.
Daj vedieť ako ste dopadli.
5 0
evuš evuš

evuš je offline (nepripojený) evuš

magno Pozri príspevok
Ahojte,
dnes rano sa nasa starka vratila od koznej lekarky s vysledkami a nich mala,ze hrcka ktoru jej vybrali z ruky pred dvoma tyzdnami je Spinocelulárny karcinóm.Sme z toho vsetci dost vystraseny,lebo podla toho co som si nasla na nete to zvykne zasiahnut lymfaticke uzliny.Tam sice pisu,ze sa potom vyberaju,ale v jej veku 85 rokov si to neviem predstavit . Vobec netusim co treba robit-kam ist a kozna jej akurat povedala,ze ma prist na kontrolu tej rany na ruke,lebo sa jej to zle hoji.Nechcem zbytocne panikarit,ale asi by to bolo treba nejako riesit......
Magno, starká, čo prednedávnom robila ten úžasný bryndzovník ??!!
Neboj, zabehnite k lekárovi, popýtaj sa a uvidíš. Držím päste!!!
0 0
VieraPopluharova VieraPopluharova

VieraPopluharova je offline (nepripojený) VieraPopluharova

bonita Pozri príspevok
Tak sme dostali tip od dobreho anjela:
Pani Erika má 28 rokov, je rozvedená a sama vychováva dve deti vo veku
5 a 8 rokov.
V 04/2009 jej bola diagnostikovaná rakovina. Doposiaľ podstupuje
liečbu, pociťuje
strach, obavy a bezmocnosť z budúcnosti. Napriek všetkému sa snaží
bojovať
so všetkých síl so zákernou rakovinou. Silou a energiou ju napĺňajú
jej dve
deti,
ktoré nesmierne ľúbi. Nepriaznivá je aj jej finančná situácia. Pani
Erika je
nezamestnaná,
jej príjem 230 € tvoria rodinné prídavky, výživné na deti a dávky
v hmotnej
núdzi.




Dakujem Vierka, uz sa nemusite pytat.

Prajem pekny den,

som velmi rada, ze sa Vám podarilo zistit konkretnu osobu, ktora to potrebuje,
a zaroven ma nesmierne tesi, ze sa najdu i ludia, ktorí sa zaujímajú o onkologických pacientov i po tejto stránke, ospravedlnujem sa, že sa Vam neozvala skor, no nemala som možnost.
Este raz Vam velka vdaka.

Vasa V.
0 0
magno magno

magno je offline (nepripojený) magno

evuš Pozri príspevok
Magno, starká, čo prednedávnom robila ten úžasný bryndzovník ??!!
Neboj, zabehnite k lekárovi, popýtaj sa a uvidíš. Držím päste!!!
Ano-presne ta starka dakujem za pästicky...
0 0
magno magno

magno je offline (nepripojený) magno

ludmilla Pozri príspevok

Ahoj Magno, v tomto prípade by som sa na kontrolu vybrala so starkou (samozrejme ak starká nemá nič proti tomu) a treba sa spýtať na histologický nález a ďalšiu liečbu.
Prognóza je závislá od miesta kde sa tento spinalióm nachádza a od jeho veľkosti, v neposlednej rade od histologického nálezu t.j. či bol odstránený v celku so zdravými okrajmi, alebo bol odstránený čiastočne, závisí tiež od hĺbky preniknutia a od diferenčného rozlíšenia nádoru.
Pretože ak je rakovinový nález - jeho priemer menší ako 1 cm šanca na vyliečenie je 100% -ná, ak je priemer menší ako 3 cm je vyliečiteľnosť pri 90%. Celkovo úmrtnosť sa pohybuje okolo 5%.
Keď sa rieši tento karcinóm v skorom štádiu a písala si, že bol na ruke, čiže v tomto prípade na koži a nie v sliznici a ak bol naozaj vybratý v celku je tu predpoklad úplného vyliečenia.
Je síce pravda, že tieto karcinómy môžu metastázovať, ale je to skôr menej časté, stáva sa tak od priemeru asi 2cm a pri hrubších karcinómoch.
Čo sa týka ožarovania alebo chemo je to zväčša pri metastázach na uzlinách.
Čo je však veľmi dôležité je pravidelné kontroly u lekára, v prvom roku sú to každé 3 mesiace, v ďalšom roku každých 6 mesiacov a potom raz ročne, je to kvôli možnej recidíve.
Neboj sa osloviť lekára a spýtať sa na histologický nález:
- veľkosť karcinómu (priemer, hrúbka)
- odstránenie v celku so zdravými okrajmi alebo len časť
- lymfatické uzliny
Ďalšia plánovaná liečba, máte právo poznať celkový stav.
Prajem veľa zdravia a držím palce.
Daj vedieť ako ste dopadli.
Dakujem......v stredu ma ist na kontrolu,tak pojdem s nou a popytam sa na vsetko..urcite dam vediet
0 0
VieraPopluharova VieraPopluharova

VieraPopluharova je offline (nepripojený) VieraPopluharova

magno Pozri príspevok
Ano-presne ta starka dakujem za pästicky...
Prajem pekny den i Vam,

skusim napisat svoj nazor na tento pripad, ja osobne by som zobrala spravu od koznej lekarky, navstivila by som jej obvodneho lekara, aby mi dal doporucenie na najblizsiu onkologiu a isla by som tam si to s niektorym lekarom skonzultovat.
Samozrejme neviem ake su Vase moznosti, ci v blizkosti bydliska mate taketo zariadenie. Urobila by som to zatial bez starkej a zatial by som ju nezatazovala.
Viete v jej veku treba trosku opatrne postupovat, pre nu je najdolezitejsia psychická pohoda a aby sa zbytocne nezacala trapit, pretoze je dost mozne, ze Vam povedia, že to staci len sledovat v nejakych intervaloch a potom by som opatrne starku na to pripravila.
Neviem,pisem ako by som postupovala ja po mojich skusenostiach s rodinnym prislusnikom a svojich vlastnych.
Drzim starkej palce, verim, ze to bude ten lepsi pripad a ze to bude stacit len sledovat.

Vasa V.
0 0
BXLmiami BXLmiami

BXLmiami je offline (nepripojený) BXLmiami

V drvivej väčšine prípadov pokiaľ bol nádor vybratý celý,čo je na histologickom vyšetrení uvedené vždy,a je bez metastaz, to zostáva pri kontrolách bez liečby.
0 0
magno magno

magno je offline (nepripojený) magno

Tak som to isla pozriet a je tam napisane "Dobre diferencovany rohovatejuci spinocelularny karcinom.Okraje a baza su bez pritomnosti kacinomatoznych struktur."
0 0
ludmilla ludmilla

ludmilla je offline (nepripojený) ludmilla

magno Pozri príspevok
Tak som to isla pozriet a je tam napisane "Dobre diferencovany rohovatejuci spinocelularny karcinom.Okraje a baza su bez pritomnosti kacinomatoznych struktur."
To znamená, že je vybratý celý, keďže bezpečnostný lem je bez karcimatóznych štruktúr. Čiže okraje sú zdravé. Keďýe je dobre diferencovaný znamená to, že stupeň diferenciácie je I.stupeň a to znamená, že pomer nediferencovaných nádorových buniek je < 25%.
5 0
ludmilla ludmilla

ludmilla je offline (nepripojený) ludmilla

Ešte by som dodala slovko "rohovatejúci" - pokrytie šupinami je tiež jednou typickou črtou spinaliómu.
Tou liečbou je práve to totálne chirurgické odstránenie nádoru so zdravým lemom. Ak je podozrenie na metastázy v regionálnych lymfatických uzlinách, vykoná sa ich odstránenie, ak sa spinalióm operovať nedá (to nie je váš prípad) je riešením rádioterapia s mäkkými lúčmi, tá rádioterapia je ordinovaná aj v prípade nekompletne odstráneného nádoru (zasa nie je váš prípad). Ak sa spinalióm nedá operovať a sú prítomné metastázy prichádza do úvahy paliatívna rádioterapia a systémová chemoterapia (zasa nie je váš prípad).
Takže určite choď so starkou a podľa mňa to vyzerá dobre.
4 0
magno magno

magno je offline (nepripojený) magno

....dakujem za vsetko...........vcera vecer som jej na druhej ruke nasla to iste,ale v mensom,takze s nou urcite pojdem a budem chciet aby jej odstranili aj to-hoci potom bude starka uz uplne nestastna,lebo jej sa rany strasne zle hoja,ale zas tu bude ta ranka mensia......vdaka tomu co ste mi tu napisali som sa ju vcera snazila upokojit,ze to bude v poriadku.Uvidim co mi povedia v stredu a urcite dam vediet.Este raz velmi pekne dakujem
0 0
VieraPopluharova VieraPopluharova

VieraPopluharova je offline (nepripojený) VieraPopluharova

magno Pozri príspevok
....dakujem za vsetko...........vcera vecer som jej na druhej ruke nasla to iste,ale v mensom,takze s nou urcite pojdem a budem chciet aby jej odstranili aj to-hoci potom bude starka uz uplne nestastna,lebo jej sa rany strasne zle hoja,ale zas tu bude ta ranka mensia......vdaka tomu co ste mi tu napisali som sa ju vcera snazila upokojit,ze to bude v poriadku.Uvidim co mi povedia v stredu a urcite dam vediet.Este raz velmi pekne dakujem
magno,

myslim,že kedykoľvek môžeš sem si prisť po radu a všetci čo budú vedieť Ti poradia, ak nie aspoň Ťa psychicky podporia, podrobne som si ešte včera čítala príspevky ohľadne Tvojho problému, maju pravdu, je to pliaga, ale treba byť silný, musíš stáť pri starkej a dodávať jej optimizmus a spolu to zvladnete, boli to ohraničene ložiská.
Držím palce a prajem Tebe i starkej vela sil, optimizmu a hlavne drzim palce.
Napis priebezne ako pokracujete.
4 0
ludmilla ludmilla

ludmilla je offline (nepripojený) ludmilla

magno Pozri príspevok
....dakujem za vsetko...........vcera vecer som jej na druhej ruke nasla to iste,ale v mensom,takze s nou urcite pojdem a budem chciet aby jej odstranili aj to-hoci potom bude starka uz uplne nestastna,lebo jej sa rany strasne zle hoja,ale zas tu bude ta ranka mensia......vdaka tomu co ste mi tu napisali som sa ju vcera snazila upokojit,ze to bude v poriadku.Uvidim co mi povedia v stredu a urcite dam vediet.Este raz velmi pekne dakujem

Dúfam, že na tej druhej ruke to ešte nebude karcinóm, pretože samotný spinalióm vzniká zriedkavo primárne na zdravej koži, ale naopak častejšie sa vyvíja na koži chronicky poškodenej, dlhodobým pôsobením slnečného žiarenia. Predchádza mu aktinická keratóza, to je vlastne predstupeň spinaliómu. Veľmi držím palce a daj vedieť ako ste so starkou dopadli. Zajtra, keď budem zapaľovať tú štvrtú sviečku na adventnom venci budem na vás myslieť, aj na všetkých v tejto téme.
7 0
Zimama Zimama

Zimama je offline (nepripojený) Zimama

Pekný nedeľný deň želám všetkým!
Začala som čítať túto tému predvčerom, ale po cca 30 stranách som musela prestať, bo som mala slzy v očiach, od „ľútosti“ nad Vašimi príbehmi, ale hlavne od dojatia, ako neochvejne a odhodlane bojujete a napriek svojim vlastným ťažkostiam ste ochotní pomáhať i druhým...
Ja sama, našťastie, zatiaľ nemôžem prispieť radami či skúsenosťami, takže toto sú len také moje poznámky a pocity, vyvolané Vašimi príspevkami...
V prvom rade chcem vysloviť veľký obdiv zakladateľke témy i všetkým prispievateľom! – mne samej pri slove „rakovina“ väčšinou behá mráz po chrbte (a poznám ľudí, čo sa boja to slovo i vysloviť...), ale som presvedčená, že treba o tom otvorene hovoriť, a myslím si, že mlčanie často môže spôsobiť ešte viac bolesti a utrpenia, ako keby ľudia o tom hovorili – potom je „sám“ i chorý, i jeho blízki...
Tým skôr, že asi naozaj neexistuje rodina, ktorej by sa tento problém nedotýkal – napr.: aj môj otec zomrel na rakovinu močového mechúra (resp. na zlyhanie pečene po CHT, samotný nádor bol minimalizovaný), mama mala rakovinu prsníka (jej sestra na ňu napriek viacerým operáciám zomrela, takže ani moja „genetická perspektíva“ a perspektíva mojich dcér nie je najružovejšia...). S mamkou som chodila na ožarovanie i na kontroly na onkológiu, vtedy som sa najviac „priblížila“ k tejto téme a trošku som sa naučila nebrať ju tak „fatálne“...
Z mužovej strany tiež – svokor mal rakovinu hrubého čreva, ale žil v podstate v pohode po operácii ďalších 20 rokov, až pred 3 rokmi sa mu nález zhoršil a po operácii nastali komplikácie, s ktorými neskoro šiel k lekárovi, a už mu nemohli pomôcť; svokra – už asi 5 rokov žije bez jednej obličky, ktorú jej vzali kvôli rakovine, a chvalabohu, tohto roku sme oslavovali jej 80-ku. Najviac ma ťaží smrť mužovej sestry – zomrela ako 41-ročná na rakovinu vaječníkov, prišlo sa na to neskoro a už mala metastázy v pečeni a do pol roka zomrela. Vtedy som aj prečítala nejaké knihy, ktoré som kúpila pre švagrinú, a aj pod ich vplyvom si myslím, že veľkú úlohu hrá stres a psychická ne/pohoda. (Momentálne sa preto veľmi bojím o jednu známu, ktorá bola pre pár rokmi operovaná na rakovinu hrubého čreva, a teraz prechádza veľmi ťažkým obdobím okolo rozvodu, takže mám strach, aby sa jej nevrátili zdravotné ťažkosti, lebo ju celá tá situácia veľmi vyčerpáva...)
Otázka „prečo práve ja?“ podľa mňa len zbytočne znásobuje trápenie, veď aj ako tu píšete – niekto má genetické predispozície a neochorie, niekto ich nemá, ba aj „zdravo žije“, a ochorie...; niekto má varovné príznaky, ale k lekárovi príde neskoro, niekto nemá žiadne príznaky, len ho rovno odvezú do nemocnice; u niekoho to, bohužiaľ, podcení lekár...
A tak si myslím, že dopredu nemá význam sa strachovať a stresovať, že "čo ak...", lebo si to naozaj len skôr privoláme – tá „časovaná bomba“ ticho tiká v každom z nás, a nikto nevie, u koho, kedy a prečo „vybuchne“, a prečo u iného nie. Pozitívne myslenie je podľa mňa veľmi dôležité, a tiež v tých knižkách som čítala – a celkom s tým súhlasím – že (zjednodušene povedané) s touto chorobou netreba „bojovať“, ale treba sa s ňou „spriateliť“, naučiť sa s ňou žiť. Viem, mne sa ľahko hovorí... o to viac obdivujem všetkých Vás, ktorí s tým máte reálne skúsenosti, a napriek tomu sa nevzdávate, a veľmi, veľmi Vám všetkým držím palce!!!
A popri obdive a úcte voči všetkým ľuďom, akými ste aj Vy, je pre mňa tiež veľmi dôležité vedieť, že „keby niečo“, tak ste tu, na týchto stránkach, ochotní a pripravení podeliť sa so svojimi skúsenosťami a poskytnúť podporu i „pohladenie“... Ďakujem! Zimama
10 0
VieraPopluharova VieraPopluharova

VieraPopluharova je offline (nepripojený) VieraPopluharova

Zimama Pozri príspevok
Pekný nedeľný deň želám všetkým!
Začala som čítať túto tému predvčerom, ale po cca 30 stranách som musela prestať, bo som mala slzy v očiach, od „ľútosti“ nad Vašimi príbehmi, ale hlavne od dojatia, ako neochvejne a odhodlane bojujete a napriek svojim vlastným ťažkostiam ste ochotní pomáhať i druhým...
Ja sama, našťastie, zatiaľ nemôžem prispieť radami či skúsenosťami, takže toto sú len také moje poznámky a pocity, vyvolané Vašimi príspevkami...
V prvom rade chcem vysloviť veľký obdiv zakladateľke témy i všetkým prispievateľom! – mne samej pri slove „rakovina“ väčšinou behá mráz po chrbte (a poznám ľudí, čo sa boja to slovo i vysloviť...), ale som presvedčená, že treba o tom otvorene hovoriť, a myslím si, že mlčanie často môže spôsobiť ešte viac bolesti a utrpenia, ako keby ľudia o tom hovorili – potom je „sám“ i chorý, i jeho blízki...
Tým skôr, že asi naozaj neexistuje rodina, ktorej by sa tento problém nedotýkal – napr.: aj môj otec zomrel na rakovinu močového mechúra (resp. na zlyhanie pečene po CHT, samotný nádor bol minimalizovaný), mama mala rakovinu prsníka (jej sestra na ňu napriek viacerým operáciám zomrela, takže ani moja „genetická perspektíva“ a perspektíva mojich dcér nie je najružovejšia...). S mamkou som chodila na ožarovanie i na kontroly na onkológiu, vtedy som sa najviac „priblížila“ k tejto téme a trošku som sa naučila nebrať ju tak „fatálne“...
Z mužovej strany tiež – svokor mal rakovinu hrubého čreva, ale žil v podstate v pohode po operácii ďalších 20 rokov, až pred 3 rokmi sa mu nález zhoršil a po operácii nastali komplikácie, s ktorými neskoro šiel k lekárovi, a už mu nemohli pomôcť; svokra – už asi 5 rokov žije bez jednej obličky, ktorú jej vzali kvôli rakovine, a chvalabohu, tohto roku sme oslavovali jej 80-ku. Najviac ma ťaží smrť mužovej sestry – zomrela ako 41-ročná na rakovinu vaječníkov, prišlo sa na to neskoro a už mala metastázy v pečeni a do pol roka zomrela. Vtedy som aj prečítala nejaké knihy, ktoré som kúpila pre švagrinú, a aj pod ich vplyvom si myslím, že veľkú úlohu hrá stres a psychická ne/pohoda. (Momentálne sa preto veľmi bojím o jednu známu, ktorá bola pre pár rokmi operovaná na rakovinu hrubého čreva, a teraz prechádza veľmi ťažkým obdobím okolo rozvodu, takže mám strach, aby sa jej nevrátili zdravotné ťažkosti, lebo ju celá tá situácia veľmi vyčerpáva...)
Otázka „prečo práve ja?“ podľa mňa len zbytočne znásobuje trápenie, veď aj ako tu píšete – niekto má genetické predispozície a neochorie, niekto ich nemá, ba aj „zdravo žije“, a ochorie...; niekto má varovné príznaky, ale k lekárovi príde neskoro, niekto nemá žiadne príznaky, len ho rovno odvezú do nemocnice; u niekoho to, bohužiaľ, podcení lekár...
A tak si myslím, že dopredu nemá význam sa strachovať a stresovať, že "čo ak...", lebo si to naozaj len skôr privoláme – tá „časovaná bomba“ ticho tiká v každom z nás, a nikto nevie, u koho, kedy a prečo „vybuchne“, a prečo u iného nie. Pozitívne myslenie je podľa mňa veľmi dôležité, a tiež v tých knižkách som čítala – a celkom s tým súhlasím – že (zjednodušene povedané) s touto chorobou netreba „bojovať“, ale treba sa s ňou „spriateliť“, naučiť sa s ňou žiť. Viem, mne sa ľahko hovorí... o to viac obdivujem všetkých Vás, ktorí s tým máte reálne skúsenosti, a napriek tomu sa nevzdávate, a veľmi, veľmi Vám všetkým držím palce!!!
A popri obdive a úcte voči všetkým ľuďom, akými ste aj Vy, je pre mňa tiež veľmi dôležité vedieť, že „keby niečo“, tak ste tu, na týchto stránkach, ochotní a pripravení podeliť sa so svojimi skúsenosťami a poskytnúť podporu i „pohladenie“... Ďakujem! Zimama
Ahoj,

naozaj neviem čo napísať na Tvoj príspevok, doteraz som sa ešte z neho nespamätala a poviem pravdu čítala som si ho asi 5 x po sebe. Veľmi si ma ním prekvapila. Neviem po akej dobe som sa stretla s človekom čo sem prispel takymto článkom, bez toho, aby bol sam osobne poznamenaný totuto chorobou.Niečo iné je prežívať to s blízkymi a niečo iné je toto ochorenie mať.
Tým sa nechcem dotknúť iných, ktorí sem taktiež prispeli, všetkým som vďačná, že sa o túto tému zaujímajú, ale hlavne nie kvôli nám samým , ale i kvôli prevencii a to hlavne.
Máme tu krásne a poučné príspevky napr.d "ludmilky", ale tá je pravdepodobne zdravotná sestra a opatrovateľka, tá nám dáva veľmi prínosné rady odborné a veľa iných, no Tvoj príspevok ma dojal, čo po mojich skúsenostiach sa už málokomu podarí.

Takže ak dovolíš, veľmi pekne Ti zaň ďakujem a budem rada ak sem z času na čas napíšeš, napíšeš ako sa má Tvoja známa a budeš nás svojimi príspevkami podporovať, viem tvárime sa ako silné osobnosti, ale v každom z nas, aspoň ja si to myslím, je dušička, ktorá z času na čas potrebuje takéto pohladenie, či už od Teba, alebo iných. I to je jedna z foriem pomoci ľuďom ako sme my.

Všetkým, naozaj všetkým veľmi pekne ďakujem včítane krásneho príspevku od "zimama".
A prajem krásny pokiaľ možno ničím nerušený predvianočný čas, hlavne bez stresov.
Vaša.V.
6 0
Zimama Zimama

Zimama je offline (nepripojený) Zimama

Milá Vierka i všetci ostatní,
som veľmi rada, ak sa mi podarilo pridať nejakú tú „plusku“ k Tvojmu dnešnému dňu, ale po prečítaní témičky som akosi nemohla ostať ticho...
Sama by som neverila, že „z monitora“ môže na mňa (okrem škodlivého žiarenia...) prúdiť toľko pozitívnej energie, ako som ju cítila pri čítaní Vašich príspevkov, a to napriek ťažkostiam, bolesti a trápeniu, skrytými za Vašimi osudmi...
Pre mňa bola a je veľkým vzorom moja mama – rakovina prsníka bola len ďalšou z jej mnohých diagnóz, takmer až nepodstatnou... (a keď jej ju 2 roky pred smrťou náhodou zistili, aj sme sa po spamätaní sa z prvotného šoku spoločne smiali – babička, no teda naozaj už iba táto diagnóza ti chýbala do zbierky...). Podstatnou bola jej choroba z povolania (zo zdravotníctva...), mala veľmi poškodené cievy na nohách a zle sa jej chodilo – najprv jedna barla, potom dve, a nakoniec vozíček; rok pred smrťou (napriek všetkým diagnózam náhlou a nečakanou) doma spadla a potom sa doslova a do písmena učila v nemocnici ako 75-ročná znova chodiť, veľmi som ju obdivovala za jej radosť z každého ďalšieho kroku... Potom už musela mať opatrovateľku a po večeroch a víkendoch sme sa u nej striedali s bratom, a ja som jej zakazovala chodiť, keď bola doma sama, a veľmi som sa hnevala a hrešila som ju, keď som zistila, že predsa len chodí. No potom som si uvedomila, že v tom boli z mojej strany hlavne sebecké dôvody – bála som sa, že čo ak ju nájdem dakde spadnutú alebo nebodaj mŕtvu..., a tak som si povedala – ak chce, ak ešte vládze, tak nech teda chodí, ja ten svoj strach už dajako zvládnem... Skutočne do poslednej chvíle sa „hrabala na nohy“ a napriek veľkým bolestiam bola prevažne optimisticky a pozitívne naladená. A to je pre mňa niečo veľmi podobné, ako tu ktosi písal – „len sa doplaz, moja, neboj, zajtra už pôjdeš po štyroch a pozajtra normálne po dvoch“...
Nemám rada utešovanie typu „čo plačeš, čo sa trápiš, pozri na toho alebo na tú, aké trápenie oni majú vo svojom živote...!“ – pripadá mi „nepoctivé“ či ako by som to nazvala, utešovať sa horším trápením niekoho iného, ale tu na týchto stránkach je to pre mňa niečo úplne, podstatne iné – je to príklad, vzor, podpora, energia, sila, odvaha, vytrvalosť... A to je skutočne obdivuhodné!
Určite sa chystám vracať sa k týmto stránkam, hoci moje dôvody sú, bohužiaľ, prvotne opäť sebecké – načerpať optimizmus a silu z Vašich slov... Lebo v jednom nemáš, prepáč Vierka, celkom pravdu – Vy sa „netvárite ako silné osobnosti“, Vy STE silné osobnosti, aj keď občas s tou malou, ustrašenou dušičkou hlboko vo vnútri... (Ale tú malú dušičku máme všetci, a chvalabohu, že ju máme... )
Takže – držím palce a „dočítania“! Zimama
8 0
Valcake Valcake

Valcake je offline (nepripojený) Valcake

Teda, so slzami v očiach som to celé prečítala. Zimama, taký krásny, lepšie povedané dojemný príspevok- no, čo dodať...si úžasná ako každý, kto tu úprimne opíše svoje bolesti, trápenia a vôbec -pocity.
Vždy si prečítam všetko pozorne, nakoľko aj nás sa to týka. Asi v júli som písala, že mamke našli adenokarcinóm na hrubom čreve a že sa nechce dať operovať.
ludmilla to presne napísala čo sa môže stať. Skrátka operovali ju koncom októbra, ale bohužiaľ nepozbierala sa z toho. Každým dňom chudla a mala veľké bolesti. Prednedávnom ju prepustili z nemocnice, že už jej nevedia pomôcť, len utišujúcimi prostriedkami. Chodiť nevládala, ale keď jej bolo trošku lepšie a to bolo niekedy nad ránom, tak sa postavila a išla, lebo musela vraj vyprevadiť návštevu a samozrejme takto spadla. Toho som sa bála najviac. Šťastie v nešťastí je, že si nič nezlomila. Lekár mi včera hovoril, že pri toľkých diagnózach a v jej veku je to priam zázrak. Zatiaľ je v nemocnici, ale ...no tak..huh, je mi to ťažké o tom písať.
Samozrejme veľká vďaka za túto tému Vierke Popluhárovej
5 0
Zimama Zimama

Zimama je offline (nepripojený) Zimama

Valčake Pozri príspevok
Teda, so slzami v očiach som to celé prečítala. Zimama, taký krásny, lepšie povedané dojemný príspevok- no, čo dodať...si úžasná ako každý, kto tu úprimne opíše svoje bolesti, trápenia a vôbec -pocity.
Vždy si prečítam všetko pozorne, nakoľko aj nás sa to týka. Asi v júli som písala, že mamke našli adenokarcinóm na hrubom čreve a že sa nechce dať operovať.
ludmilla to presne napísala čo sa môže stať. Skrátka operovali ju koncom októbra, ale bohužiaľ nepozbierala sa z toho. Každým dňom chudla a mala veľké bolesti. Prednedávnom ju prepustili z nemocnice, že už jej nevedia pomôcť, len utišujúcimi prostriedkami. Chodiť nevládala, ale keď jej bolo trošku lepšie a to bolo niekedy nad ránom, tak sa postavila a išla, lebo musela vraj vyprevadiť návštevu a samozrejme takto spadla. Toho som sa bála najviac. Šťastie v nešťastí je, že si nič nezlomila. Lekár mi včera hovoril, že pri toľkých diagnózach a v jej veku je to priam zázrak. Zatiaľ je v nemocnici, ale ...no tak..huh, je mi to ťažké o tom písať.
Samozrejme veľká vďaka za túto tému Vierke Popluhárovej
Valika, chcem Ti povedať - nám najviac pomohol algeziológ, ostatní lekári sa tiež už viac-menej dištancovali (dokonca jej navrhovali amputáciu oboch nôh..., a teraz som veľmi rada, že sme o tom ani na minútu neuvažovali, veď čo by to bol za život...takto umrela paradoxne v období, keď sa jej celkom darilo, dožila sa promócií najstaršej vnučky..., ale ja som za to nesmierne vďačná, že hoci umrela náhle a nečakane, ale netrápila sa totálne imobilná a bezvládna...), škoda, že nás nenapadlo vziať ju k nemu skôr. Dal jej také náplaste proti bolesti, lepili sme jej to tuším raz za 3 dni hore na chrbát, názov ma už nenapadne, ale to Ti hádam poradí ludmillka alebo aj lekári by o tom mohli vedieť... Vieš, ja som sa to naučila brať až kruto realisticky, čo si budeme navrávať - u našich rodičov vo veku 70-80 rokov už je v podstate každý ďalší deň "bonusom", a ak je prežitý relatívne pokojne, v kruhu milujúcich blízkych, tak to je niekedy to "posledné", ale zároveň aj najväčšie, čo im môžeme dať... Aj keď je už medicína bezmocná, toto pre nich vždy urobiť môžeme... Držím palce!
5 0
Valcake Valcake

Valcake je offline (nepripojený) Valcake

Veľmi pekne ďakujem Zimama, hovoríš mi zo srdca...Vďaka! Pekný večer!
0 0
Zimama Zimama

Zimama je offline (nepripojený) Zimama

Pýtala som sa dcéry-farmaceutky na tie náplaste - tak tie, čo sa sme dávali my, sa už nedovážajú, ale teraz dostať "Fentanyl", od rôznych výrobcov. Predpísať to však musí lekár a dokonca som aj občiansky preukaz musela ukázať v lekárni, keď som to vyberala, lebo sú to opiáty... Ale našej mame to v ten posledný rok veľmi pomohlo...
5 0
Načítať ďalšie

Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať