Zavrieť

Porady

Onkologicke ochorenia

Na istý podnet sa pokusim zalozit temu s tymto nazvom,nie vsetci chceme verejne o nasich dg. pisat, alebo hovorit, ale je to ochorenie o ktorom treba pisat aj hovorit, my co sme si uz nieco prezili by sme mohli poradit tým, ktorý sú teraz na pochybách pri svojom zdravotnom stave a zvazuju ci ist k lekárovi, alebo neíst, mozno sa hanbia, mozno sa nemaju s kym poradit.
Niektorí ma mozno odsúdia, ze je to cisto sukromna vec, ale ja osobne nesuhlasim, je to vec verejná a moze len malickost zachránit ludský zivot.
Mozno len jedina otázka, ktorú tu niekto položí a my, ktorí nieco o tom vieme by sme mali poradit.
Kto chce nech sa pridá, kto chce nech ma odsúdi, ale pokúsam sa pomôct.
Usporiadat
pepsikova pepsikova

pepsikova je offline (nepripojený) pepsikova

...originál...
alabut Dnes, 07:19 AM
Aj mne posli. :-)


..tebe posielam mojich anjelov už dávno, ty had!...inú pomoc si, bohužial, z hrdosti odmietol..
0 0
VieraPopluharova VieraPopluharova

VieraPopluharova je offline (nepripojený) VieraPopluharova

Ahojky moje zlatíčka,

prepáčte, že sa ozývam až teraz, dôvody poznáte, takže ich nemusím popisovať.
Prečítala som si všetky príspevky od poslednej návštevy: veľmi sa teším z Jarky 1 a verím, že ak si nájde svoj systém a zmysel života bude v poriadku.
JarkaL - nuž my musíme zasa trošku zabojovať, aby sme sa vylízali z tejto šlamastiky, keď nie nadlho, aspoň na chvíľku, pretože každý úsek našeho života má zmysel, veľmi dobre to vieme obe a i ostatní.

Anička: tu mi je ťažko niečo povedať, môžem Ti len držať palce, aby si mala naďalej silu starať sa o manžela, viem o čom hovorím, mala som tak ocka 4 roky.
Tú silu v sebe máš, i keď si siahneš na samé dno, vždy sa odrazíš a budeš silná a bojovať, neviem či si si prečítala moje príspevky, ale v jednom som otvorene písala i o poslednom období života, nehovorím, že tak je Tvoj manžel. Si statočná a múdra žena, ktorá vie čo robí. Čo sa týka preväzov a ošetrovania, naozaj skús poslúchnuť JarkuL, má pravdu, takto sa zbavíš obáv či niečo nerobíš zle,ale ja som presvedčená, že nie.
Posielam Ti energiu a vieru v to , že všetko zvládneš.Manžel ak odmieta jesť, nenúť ho, skús mu dávať nutridrinky, nech Ti ich lekár predpíše, máš nárok myslím na 30 ks mesačne, čo je síce nepostačujúce, ale aspoň niečo, dávaj mu veľa tekutín , ale všetko po troške, nech si upije hlt napr. raz za 10-15 min., aj to bude niečo.
Budem na Teba stále myslieť.

Vaša V.
16 0
VieraPopluharova VieraPopluharova

VieraPopluharova je offline (nepripojený) VieraPopluharova

Teraz moji milí,

niečo o mne: predoperačné dopadlo dobre, takže 12.7. mám nástup na chirurgiu na NOU, 13.7. (môj najobľúbenejší dátum) mám operáciu,dúfam, že sa z anestézii
preberiem (pri mojom šťastí) a budem Vám tu ešte chvíľku strašiť.
Všetkým Vám ďakujem za podporu, ktorá ma dojala k slzám, pretože každý z nás tu má svoje problémy a nie malé.
No ako napísal kamarát "buchač" ísť sa pozrieť na detskú onkológiu - ja som bola, neviem ako by Ste to Vy ostatní zvládli, no ja som si vtedy povedala, čo sa ja vlastne sťažujem? Môžem byť šťastná, mám už určitý vek, mám dcéru, niečo som v živote dokázala, ale čo tie deti? Veď ony nemôžu vedieť ani čo je normálny skutočný život, nepoznajú jeho radosti, ale len starosti.
Prepáčte, že som to takto napísala, ale ja som spokojná tak ako to je.Stalo sa, tak sa musím popasovať, a keď to už nepôjde, tak nech, viem, že som po sebe niečo zanechala.

Nezavírej svoji lásku a něžnost do zapečených schránek, dokud tví nejbližší neumřou. Naplň jejich životy roztomilostí. Říkej jim přívětivá, povzbudivá slova, dokud je jejich uši uslyší a dokud jim jejich srdce mohou být uchvácena a oni mohou být šťastni. Vyřkni včas ta laskavá slova, dřív než nejbližší odejdou, neschovávej je, až tu nebudou.

Naposledy upravil VieraPopluharova : 08.07.11 at 13:36
16 0
evuš evuš

evuš je offline (nepripojený) evuš

Vieročka, teraz si ma "rozrevala"... Držím Ti päste ! A nemboj, všetko dobre dopadne...mne sa práve 13.7. narodila druhá dcérka, takže viem, že bude všetko OK ! Cmuk
OBDIVUJEM ĽUDÍ ako si Ty !!!
13 0
Tweety Tweety

Tweety je offline (nepripojený) Tweety

VieraPopluharova Pozri príspevok
Teraz moji milí,

niečo o mne: predoperačné dopadlo dobre, takže 12.7. mám nástup na chirurgiu na NOU, 13.7. (môj najobľúbenejší dátum) mám operáciu,dúfam, že sa z anestézii
preberiem (pri mojom šťastí) a budem Vám tu ešte chvíľku strašiť.
Všetkým Vám ďakujem za podporu, ktorá ma dojala k slzám, pretože každý z nás tu má svoje problémy a nie malé.
No ako napísal kamarát "buchač" ísť sa pozrieť na detskú onkológiu - ja som bola, neviem ako by Ste to Vy ostatní zvládli, no ja som si vtedy povedala, čo sa ja vlastne sťažujem? Môžem byť šťastná, mám už určitý vek, mám dcéru, niečo som v živote dokázala, ale čo tie deti? Veď ony nemôžu vedieť ani čo je normálny skutočný život, nepoznajú jeho radosti, ale len starosti.
Prepáčte, že som to takto napísala, ale ja som spokojná tak ako to je.Stalo sa, tak sa musím popasovať, a keď to už nepôjde, tak nech, viem, že som po sebe niečo zanechala.

Nezavírej svoji lásku a něžnost do zapečených schránek, dokud tví nejbližší neumřou. Naplň jejich životy roztomilostí. Říkej jim přívětivá, povzbudivá slova, dokud je jejich uši uslyší a dokud jim jejich srdce mohou být uchvácena a oni mohou být šťastni. Vyřkni včas ta laskavá slova, dřív než nejbližší odejdou, neschovávej je, až tu nebudou.
Vierka, mám slzy v očiach, ale nedá mi nenapísať to, čo ti zo srdca želám, a to to, aby ten trinásty deň bol ten najkrajší a najvydarenejší v tvojom boji s chorobou, budem Ti teda silno držať pršteky. Cmuk Maja
14 0
Barbara Barbara

Barbara je offline (nepripojený) Barbara

no niekedy fakt nevijem gdo som ...viac
Drahá Vieročka a Vy ostatní bojovníci posielam Vám pozitívnu energiu, aby ste vždy boli silní a optimisti, aby ste zvíťazili.
Zelám Vám to z úprimného srdca
Prijmite prosím aspoň ten obrázok odo mňa ako dar, je to len a len pre Vás





10 0
buchač buchač

buchač je offline (nepripojený) buchač

Nedávaj otázky, na ktoré nechceš počuť odpoveď... ...viac
Ančika Pozri príspevok
Ďakujem všetkým, čo sem prispievajú dobrými radami a optimizmom. Potrebujem oboje. Bojujeme s mojím manželom už tretí rok s týmto ochorením a bohužiaľ je to stále horšie. Zo "zázračne vyliečeného" nádoru močového mechúra sme si pod lekárskym dozorom vypestovali infiltráciu do lymfatických uzlín v oblasti slabín, kde má "zapaketované" cievy, z čoho vznikla trombóza a odvtedy picháme fraxiparín. Vďaka Ľudmile za rady, ako pichať. Ja už totiž neviem kde mu ho mám pichať. Ruku má iba ľavú, pretože metastázy mu totálne zožrali ramennú kosť až po úplnú amputáciu pravej ruky. Teraz najnovšie pokračujeme infekciou a ďalším zhubným ochorením v rane po amputácii. A aby som nezabudla na ešte taký malý nádorík na penise, o ktorý prišiel v marci t.r. A ani neviem, či je to už všetko. Ani sa nepýtame.Len poslušne absolvujeme chemošku a RT v OUSA v Blave. Zrovna v tom čase ako Vierka, bol hospitalizovaný a ožarovaný aj manžel. Myslela som na teba Vierka. Ležala si neďaleko. Manžel je bojovník, každý ďalší ošetrujúci lekár je z neho vedľa, že ako dobre vyzerá. Ale bohužiaľ už iba vyzeral. Po tej RT a následne o týždeň po prepustení aj ďalšej dávke CHT je úplne hotový. Nechce nič jesť, má bolesti v bruchu, otvorenú ranu na ramene, a z tých hnusných lepačiek a po RT sa mu trhá spálená koža, a rany nie a nie vyhojiť. Má aj kaval! Vierka, ty si ma s tými tvojími komplikáciami z neho úplne vyplašila. Hrozne sa o neho bojím a ošetrujem ho doma sama. Aj keď mi to inak nerobí problém, nemám skúsenosti, nepoznám lieky a materiály, ktoré by som mohla použiť. A aby toho nebolo dosť, ešte aj sestrička, čo chodí ošetrovať pacientov domov má teraz dva týždne dovolenku. Ešte že ste tu vy a vaše rady a skúsenosti a ten nekonečný optimizmus. Moooc sa snažím, ale mne už dochádza aj dych aj optimizmus. Prepáčte, ja sa pozviecham a budeme bojovať ďalej.
Skúsim trošička ...som sa nejak nad tým zamyslel , aj som na túto otázku po večeri tak trochu debatoval s inými pacientami ( som na liečení momentálne ,sú tú aj pooperačné stavy , respektíve pacienti v dispenzári ) , hm ....tiež boli trochu mimo z toho Tvojho -vášho trápenia ...

Možno by nebolo od veci ,ak by si sa Ty opýtala ...predsa len ,na Tebe bude tá psychická záťaž najväčšia , kde inde bude potom hľadať oporu ???
Ono je to aj a niekedy hlavne o tej psychike ...poznám ( poznal som onehdá ) sám na sebe , keď občas povyťahujem určité " zložky a súbory " z tých depozitov mojej pamäti , tiež mi príde na um vtedy , keď som sa po celej anabáze dozvedel od manželky , že som mal - dávali mi vraj 5 % nádeje ...
V tých dobách , či na chire alebo na onko nebolo dňa , aby aspoň na 5 minút niekto za mnou neprišiel ...
Takže je lepšie (aspoň podľa mňa ) niekedy vedieť dopredu , čo príde , na čo sa budeš ( budeš musieť deti ,ak sú ... ) pripraviť ...a to už je tiež poriadna záťaž .
Videl som na mojich dcérach , aj keď boli " pripravené " ....tak neboli , ono sa to ani nedá ...

Manžel je bojovník ...to je dobre , bojovníci sú potrební . Že sú lekári z neho paf ???...ešte lepšie ,zo mňaboli dokonca hotoví , chodili sana mňa na ARE pozerať jak na Monu Lisu ...neverili svojim očiam .

Že sa bojíš ???
Ak by si sa nebála , bola by si nenormálna ...alebo by to už bolo o niečom inom...

KAVAL
...ale z toho si predsa nič nerob ,je to len pre manžela dobre , nakoľko inak by to bolo preň ešte obtiažnejšie , lebo
Centrálny žilový katéter voláme „kavál alebo kaválny katéter". V intenzívnej medicíne je alfou a omegou pre aplikáciu liekov, nespočetné odbery krvi, ktoré pacientom robíme. Je nevyhnutný pre rýchle dopĺňanie tekutín alebo transfúzií. Je dôležitý a pre pacienta „pohodlný" pri podávaní koncentrovaných roztokov minerálov a liekov, ale aj na meranie a monitorovanie žilového tlaku. Žilový tlak nám povie niečo o tom, či pacientovi chýbajú tekutiny v cievnom riečisku, alebo naopak, či je ich priveľa. Tak dokážeme regulovať cirkulujúci objem krvi, ktorý je spolu so srdcom a cievami súčasťou krvného obehu.
Okrem našich pacientov majú zavedený kavál tí, ktorí budú potrebovať trvalý žilový prístup kvôli kontinuálnej aplikácii liekov, tekutín alebo živín.
Zavádza sa aj pacientom, ktorí dostávajú veľmi často a pravidelne lieky do žily. Opakované vpichy a niektoré lieky periférnu žilu nielen dráždia, ale zápalom aj zničia. Kavál potrebujú pacienti, ktorých periférny žilový prístup je slabý a v najbližšom čase ho budú lekári a sestričky často využívať.
Mnohí onkologickí pacienti potrebujú kavál. Ich liečba a odbery krvi sú plánované na mesiace a ich periférny žilový systém po chemoterapii utrpel straty. Kaválny katéter majú zavedený desiatky dní aj týždňov. Dokážu si ho sami ošetrovať, kúpu sa s ním, radujú, plačú, absolvujú liečbu aj operácie...
...no je samozrejme možné , že nie každému vyhovuje , že ho znáša v pohode .
Čo sa týka liekov alebo iných prípravkov , internet je studnica nevyčerpateľných informácií , no je potrebné si aj medzi nimi , medziiným vyberať ...

Takže si vyber aj z toho môjho len to , čo uznáš za upotrebiteľné , nie sú to žiadne múdrosti , len a len prežité skutočnosti ...a aj to len v skratke , sorry , ale nejak nezvyknem zbytočne sa rozkecávať a otvárať si dušu ...som už raz taký , čo už so mnou ???? ...a zabijem sa ...

Už som ale aj v niektorom príspevku spomínal , že sú priatelia a priatelia ...vtedy sa pravda ukáže ...
Tí moji pri mne stáli , holt môžem ich však spočítať na prstoch jednej ruky ... ........no mne to úplne stačí .
Hlavne dvom osobám som neskonale vďačný za všetko...ale oni o tom vedia , zbytočne by som sa o tom rozpisoval .

..." ty na to máš " ... skladba ako stvorená pre priateľov

11 0
ludmilla ludmilla

ludmilla je offline (nepripojený) ludmilla

Ančika Pozri príspevok
Ďakujem všetkým, čo sem prispievajú dobrými radami a optimizmom. Potrebujem oboje. Bojujeme s mojím manželom už tretí rok s týmto ochorením a bohužiaľ je to stále horšie. Zo "zázračne vyliečeného" nádoru močového mechúra sme si pod lekárskym dozorom vypestovali infiltráciu do lymfatických uzlín v oblasti slabín, kde má "zapaketované" cievy, z čoho vznikla trombóza a odvtedy picháme fraxiparín. Vďaka Ľudmile za rady, ako pichať. Ja už totiž neviem kde mu ho mám pichať. Ruku má iba ľavú, pretože metastázy mu totálne zožrali ramennú kosť až po úplnú amputáciu pravej ruky. Teraz najnovšie pokračujeme infekciou a ďalším zhubným ochorením v rane po amputácii. A aby som nezabudla na ešte taký malý nádorík na penise, o ktorý prišiel v marci t.r. A ani neviem, či je to už všetko. Ani sa nepýtame. Len poslušne absolvujeme chemošku a RT v OUSA v Blave. Zrovna v tom čase ako Vierka, bol hospitalizovaný a ožarovaný aj manžel. Myslela som na teba Vierka. Ležala si neďaleko. Manžel je bojovník, každý ďalší ošetrujúci lekár je z neho vedľa, že ako dobre vyzerá. Ale bohužiaľ už iba vyzeral. Po tej RT a následne o týždeň po prepustení aj ďalšej dávke CHT je úplne hotový. Nechce nič jesť, má bolesti v bruchu, otvorenú ranu na ramene, a z tých hnusných lepačiek a po RT sa mu trhá spálená koža, a rany nie a nie vyhojiť. Má aj kaval! Vierka, ty si ma s tými tvojími komplikáciami z neho úplne vyplašila. Hrozne sa o neho bojím a ošetrujem ho doma sama. Aj keď mi to inak nerobí problém, nemám skúsenosti, nepoznám lieky a materiály, ktoré by som mohla použiť. A aby toho nebolo dosť, ešte aj sestrička, čo chodí ošetrovať pacientov domov má teraz dva týždne dovolenku. Ešte že ste tu vy a vaše rady a skúsenosti a ten nekonečný optimizmus. Moooc sa snažím, ale mne už dochádza aj dych aj optimizmus. Prepáčte, ja sa pozviecham a budeme bojovať ďalej.
Anička pri čítaní tvojho príbehu sa slzy akosi samé ..... kotúľajú ...
Nik z nás, ktorí sme toto nezažili sa nevie vcítiť do situácie - čo cítiš, čo znamená starať sa o takto ťažko chorého, ktorého milujeme a on je od nás úplne závislý.
Prirodzene milujeme tohto dotyčného človeka, ale priznajme si aj cez to všetko je naša energia a sila z nás úplne "vycucaná".
Každý jeden človek, ktorý sprevádza svojho milovaného v takýchto ťažkých chvíľach (najlepšie ako vie) sa musí konfrontovať aj s chorobou aj so smrťou, preto má tiež právo nebyť vždy tým politicky správnym, má právo povedať si "toto ma už rozčuľuje", "je to neskutočne ťažké" alebo "okráda ma to o všetky sily".
Ale na druhý deň znovu výjde slnko a človek sa znovu snaží robiť všetko najlepšie - takže keď sa človek obzrie dozadu a premieta si všetko, dokazuje sám sebe, že mu jeho láska leží na srdci a znovu a znovu ju dáva tomu druhému pocítiť a to dostáva naspäť ( i keď nemusí to vždy platiť).
Každý z nás to robí podľa vlastných pocitov a tak je to dobre.

Anička skús dopĺňať energiu aj tu na porade!
Veľmi to pomáha, jednoducho napísať svoje pocity, ako sa máš, hlavne práve vtedy, keď ti nie je najlepšie.
Veľmi pomáha prečítať si ako sa majú práve tí ostatní, pretože človek vidí, že nie je sám.
Veľmi pomáha čítanie odpovedí, pretože spoluzdieľanie, súcit a pochopenie robia dobre.
Veľmi to pomáha!
Keď chceš nechaj sa ochraňovať a ochraňuj, robí to dobre.

Želám tebe a tvojmu milovanému všetko dobré a veľmi dúfam, že v blízkej dobe bude tým zlým správam koniec, nenechajte sa zastrašiť a bojujte ďalej.
Posielam vám obom veľa síl, pozitívnej energie a motlitby.
želám ti Anička veľa síl, aby ste to spolu s manželom zvládli! Je prekrásne, že v takých ťažkých chvíľach stojíš pri ňom. Máš to veľmi ťažké.

Môžem snáď len povedať: "zostaň pri ňom - ponúkni mu svoju ruku, spomínajte spolu na tie krásne momenty vášho života
.
Daj na svoje pocity ....
vždy .... mu povedz všetko, čo mu chceš povedať ... nenechávaj si to na neskôr ...

... a pokús sa urobiť aj niečo pre seba Anička
stále sa ho pýtaj ako sa má, i keby jeho odpovede mali byť zvlášne ..
viac rád bohužiaľ nemám ...

ono to tak ... svinsky bolí ....















15 0
ludmilla ludmilla

ludmilla je offline (nepripojený) ludmilla

Anička, s Adosom mám tiež veľmi dobré skúsenosti pri otcovi, ešte ma napadá nad hospicom ste nerozmýšľali?
Čo sa spálenej kože týka tu sa veľmi nevyznám, tu to chce radu lekára, možno by nebola zlá masť Advantan, ale to naozaj neviem je to len tip.
Bolesti treba riešiť, je to veľmi dôležité a niekedy aj jediné riešenie, ale zasa obrátiť sa na lekára - algeziológa!!!!!! Treba nájsť správnu kombináciu, niečo zabrať musí!!!
Strava - nutridrinky sú dobré a kalorické, ale z vlastnej skúsenosti viem, že nie všetkým chorým chutia a dokážu ich piť, treba skúšať rôzne značky a príchute, napadol ma preto ten hospic, keďže má manžel kaval bolo by možné mu podávať StructoKabiven - je to infúzna emulzia, taký trojkomorový systém, každá komora obsahuje rozne objemy aminokyselín a elektrolytov, glukózy a tukovej emulzie, tie sa pred podaním zmiešajú a podávajú sa parenterálne - u ľudí u ktorých nieje iná možnosť výživy.
9 0
rejich rejich

rejich je offline (nepripojený) rejich

http://dokumentarni.tv/zdravi/lecba-...rom-inside-out

Zdravi-az mne osobne pomaha v mojich zdr. problemoch aj kamaratke ktora nema potrvdene onkol.ochorenie.

http://www.zdravi-az.cz/Forum/viewto...t=164&start=15

http://dokumentarni.tv/zdravi/na-jid...s-food-matters

http://www.stesticko.cz/casopis/lece...lou-sodou/230/
Naposledy upravil rejich : 09.07.11 at 11:43
0 0
Gabhus Gabhus

Gabhus je offline (nepripojený) Gabhus

Moji zlatí, prestávame plakať, začíname držať palce tým ktorí to potrebujú a ideme ďalej. Plakať budeme len tak trošku v kútiku, aby sme vyplavili to, čo vyplaviť chceme. ŽIŤ treba. Takže go Poraďáci, go!!!!!
12 0
ludmilla ludmilla

ludmilla je offline (nepripojený) ludmilla

VieraPopluharova Pozri príspevok
Teraz moji milí,

niečo o mne: predoperačné dopadlo dobre, takže 12.7. mám nástup na chirurgiu na NOU, 13.7. (môj najobľúbenejší dátum) mám operáciu
Milá Vierka, tak sa termín tvojej OP priblížil, viem si predstaviť je to neľahká situácia, preto Ti chcem dodať len odvahu a určite aj všetci tu na porade, všetci stojíme za tebou, keď budeš chcieť poobzeraj sa dookola a všade ťa budú sprevádzať pozitívne myšlienky poraďákov a je jedno kde práve budeš, budeme myšlienkami pri tebe. Tvoje zdravie má teraz absolútnu prioritu.
V živote sa stávajú veci, ktoré nám urobia škrt cez rozpočet a niektoré momenty potom vyzerajú pre nás veľmi zle. Ale v každej takejto
nepríjemnej situácii leží niekde v hĺbke niečo pozitívne - pozitívne pre zmenu.
Vierka pevne verím, že tento nepríjemný čas "ustojíš" bez ujmy a my tu na porade budeme zasa čítať tvoje príspevky, pozdravy plné lásky a pochopenia a ty budeš ďalej žiť tvoj sen.
Posielam Ti plnú náruč pozitívnych myšlienok, pozitívnej energie, kvety, hviezdy, srdce, modlitby ......... a .......... silné objatie, aby si čím skôr zdolala prekážky svojho života.
Ver mi Vierka nenecháme ťa v štichu a minimálne tu z porady bude k tebe prúdiť pozitívna energia a modlitby. Všetko bude dobré, musíš tomu veriť.
Je úplne jedno ako dlho to bude trvať, my tu na porade budeme na teba čakať, tak dlho ako budeš potrebovať.
Využi tento "oddychový čas" od porady a zbieraj nové sily deň za dňom, hlavu hore, ty to dokážeš ako už veľakrát predtým!!!!!!!!

14 0
plavčík plavčík

plavčík je offline (nepripojený) plavčík

človek s dušou
Anička - viem ako sa cítiš, sama som bola v tejto situácii s mojou maminkou a teraz som ochorela ja...
No čo by som Ti chcela povedať je to, že je skutočne dobré, že sa s mužom rozprávate a ako aj búchač povedal, treba sa o tom všetkom rozprávať čo najviac otvorene, i keď niekto hovorí, že je malá nádej - ALE JE. Držte sa jej!
Keď mi maminka ochorela - narodila sa mi dcéra ktorá mala veľké zdravotné problémy a preto mi to moja maminka nepovedala- aby som sa nestrachovala o ňu, vedela som, že chodí na onkológiu ale vždy mi povedala, že musí ísť na chemo aby mohla ísť na operáciu... No ako to v skutočnosti s ňou bolo som sa dozvedela až 15.9. 1989 keď nastúpila do nemocnice a to v stave, že takmer nechodila / no ona mi povedala, že to mám od kĺbou-koxatrózu/ a ja naivka som verila kým mi lekárka povedala, že maminka umiera, behom týždňa upadla do kómy a do mesiaca /15.10.1989 / mi umrela, mala iba 52 rokov. Nebola som na ten strašný šok pripravená .Je to už vyše 21 rokov ale to, že mi o tom nepovedala a nemohla som sa s tým akosi vyrovnať ma bolí už 21 rokov a neprestáva. Mám pocit, že som ju zaťažovala svojími problémami a doteraz mám s toho výčitky.Preto prosím komunikujte a hovorte otvorene. Verím, že keby som to v tom čase vedela ako to v skutočnosti s maminkou je, žialila by som síce, ale nemala by som výčitky 21 rokov .
Preto keď som pred 2 rokmi ochorela ja, povedala som to všetkým, priamo . Nehanbím sa povedať i kolegom, že nemám prsia - no a čo. Povedala som všetkým , že som mala agresívny typ nádoru a že prognóza je neistá. Moje deti/ sú už veľké/ aspoň vedia, že sa to môže zvrtnúť a budú na to ako tak pripravené.
Treba pozbierať sily a ísť ďalej- pokiaľ sa dá - i keď sama viem ako je to ťažké - no nič iné nám ani nezostáva. Sama mám ťažké chvíle , že potrebujem aby ma niekto nakopol do života .
No vždy si poviem, že sú ľudia pre ktorých by som aj umrela, tak prečo by som pre ne nežila.
20 0
Zimama Zimama

Zimama je offline (nepripojený) Zimama

plavčík Pozri príspevok
Anička - viem ako sa cítiš, sama som bola v tejto situácii s mojou maminkou a teraz som ochorela ja...
No čo by som Ti chcela povedať je to, že je skutočne dobré, že sa s mužom rozprávate a ako aj búchač povedal, treba sa o tom všetkom rozprávať čo najviac otvorene, i keď niekto hovorí, že je malá nádej - ALE JE. Držte sa jej!
Keď mi maminka ochorela - narodila sa mi dcéra ktorá mala veľké zdravotné problémy a preto mi to moja maminka nepovedala- aby som sa nestrachovala o ňu, vedela som, že chodí na onkológiu ale vždy mi povedala, že musí ísť na chemo aby mohla ísť na operáciu... No ako to v skutočnosti s ňou bolo som sa dozvedela až 15.9. 1989 keď nastúpila do nemocnice a to v stave, že takmer nechodila / no ona mi povedala, že to mám od kĺbou-koxatrózu/ a ja naivka som verila kým mi lekárka povedala, že maminka umiera, behom týždňa upadla do kómy a do mesiaca /15.10.1989 / mi umrela, mala iba 52 rokov. Nebola som na ten strašný šok pripravená .Je to už vyše 21 rokov ale to, že mi o tom nepovedala a nemohla som sa s tým akosi vyrovnať ma bolí už 21 rokov a neprestáva. Mám pocit, že som ju zaťažovala svojími problémami a doteraz mám s toho výčitky.Preto prosím komunikujte a hovorte otvorene. Verím, že keby som to v tom čase vedela ako to v skutočnosti s maminkou je, žialila by som síce, ale nemala by som výčitky 21 rokov .
Preto keď som pred 2 rokmi ochorela ja, povedala som to všetkým, priamo . Nehanbím sa povedať i kolegom, že nemám prsia - no a čo. Povedala som všetkým , že som mala agresívny typ nádoru a že prognóza je neistá. Moje deti/ sú už veľké/ aspoň vedia, že sa to môže zvrtnúť a budú na to ako tak pripravené.
Treba pozbierať sily a ísť ďalej- pokiaľ sa dá - i keď sama viem ako je to ťažké - no nič iné nám ani nezostáva. Sama mám ťažké chvíle , že potrebujem aby ma niekto nakopol do života .
No vždy si poviem, že sú ľudia pre ktorých by som aj umrela, tak prečo by som pre ne nežila.
Ach, dievčence... K Vašim slovám niet čo dodať - ani k trápeniu, ktoré popisujete , ani k odvahe, s akou sa s tým všetkým pasujete... Len veľký obdiv a rešpekt a úctu ...
8 0
uct2007 uct2007

uct2007 je offline (nepripojený) uct2007

plavčík Pozri príspevok
Anička - viem ako sa cítiš, sama som bola v tejto situácii s mojou maminkou a teraz som ochorela ja...
No čo by som Ti chcela povedať je to, že je skutočne dobré, že sa s mužom rozprávate a ako aj búchač povedal, treba sa o tom všetkom rozprávať čo najviac otvorene, i keď niekto hovorí, že je malá nádej - ALE JE. Držte sa jej!
Keď mi maminka ochorela - narodila sa mi dcéra ktorá mala veľké zdravotné problémy a preto mi to moja maminka nepovedala- aby som sa nestrachovala o ňu, vedela som, že chodí na onkológiu ale vždy mi povedala, že musí ísť na chemo aby mohla ísť na operáciu... No ako to v skutočnosti s ňou bolo som sa dozvedela až 15.9. 1989 keď nastúpila do nemocnice a to v stave, že takmer nechodila / no ona mi povedala, že to mám od kĺbou-koxatrózu/ a ja naivka som verila kým mi lekárka povedala, že maminka umiera, behom týždňa upadla do kómy a do mesiaca /15.10.1989 / mi umrela, mala iba 52 rokov. Nebola som na ten strašný šok pripravená .Je to už vyše 21 rokov ale to, že mi o tom nepovedala a nemohla som sa s tým akosi vyrovnať ma bolí už 21 rokov a neprestáva. Mám pocit, že som ju zaťažovala svojími problémami a doteraz mám s toho výčitky.Preto prosím komunikujte a hovorte otvorene. Verím, že keby som to v tom čase vedela ako to v skutočnosti s maminkou je, žialila by som síce, ale nemala by som výčitky 21 rokov .
Preto keď som pred 2 rokmi ochorela ja, povedala som to všetkým, priamo . Nehanbím sa povedať i kolegom, že nemám prsia - no a čo. Povedala som všetkým , že som mala agresívny typ nádoru a že prognóza je neistá. Moje deti/ sú už veľké/ aspoň vedia, že sa to môže zvrtnúť a budú na to ako tak pripravené.
Treba pozbierať sily a ísť ďalej- pokiaľ sa dá - i keď sama viem ako je to ťažké - no nič iné nám ani nezostáva. Sama mám ťažké chvíle , že potrebujem aby ma niekto nakopol do života .
No vždy si poviem, že sú ľudia pre ktorých by som aj umrela, tak prečo by som pre ne nežila.
Krásne si to napísala, až sa mi slzy tlačia do očí. Hlavne posledná veta... presne tak to cítim, ako Ty píšeš. Mne zistili rakovinu hrubého čreva pred 3 týždňami, zatiaľ sa zotavujem po operácii a nejako koncom júla by som mala začať chodiť na chemoterapiu.
4 0
uct2007 uct2007

uct2007 je offline (nepripojený) uct2007

VieraPopluharova Pozri príspevok
Teraz moji milí,

niečo o mne: predoperačné dopadlo dobre, takže 12.7. mám nástup na chirurgiu na NOU, 13.7. (môj najobľúbenejší dátum) mám operáciu,dúfam, že sa z anestézii
preberiem (pri mojom šťastí) a budem Vám tu ešte chvíľku strašiť.
Všetkým Vám ďakujem za podporu, ktorá ma dojala k slzám, pretože každý z nás tu má svoje problémy a nie malé.
No ako napísal kamarát "buchač" ísť sa pozrieť na detskú onkológiu - ja som bola, neviem ako by Ste to Vy ostatní zvládli, no ja som si vtedy povedala, čo sa ja vlastne sťažujem? Môžem byť šťastná, mám už určitý vek, mám dcéru, niečo som v živote dokázala, ale čo tie deti? Veď ony nemôžu vedieť ani čo je normálny skutočný život, nepoznajú jeho radosti, ale len starosti.
Prepáčte, že som to takto napísala, ale ja som spokojná tak ako to je.Stalo sa, tak sa musím popasovať, a keď to už nepôjde, tak nech, viem, že som po sebe niečo zanechala.

Nezavírej svoji lásku a něžnost do zapečených schránek, dokud tví nejbližší neumřou. Naplň jejich životy roztomilostí. Říkej jim přívětivá, povzbudivá slova, dokud je jejich uši uslyší a dokud jim jejich srdce mohou být uchvácena a oni mohou být šťastni. Vyřkni včas ta laskavá slova, dřív než nejbližší odejdou, neschovávej je, až tu nebudou.

Vierka veľmi držím palce !!!! Stále na Teba myslím !!
12 0
JarkaL JarkaL

JarkaL je offline (nepripojený) JarkaL

Vierka, zajtra na Teba myslím a držím palce. Verím, že operácia dobre dopadne. Keď Ťa preložia z ARa, prídem ťa navšíviť.

Poraďáci, myslime na Vierku spoločne, pošlime jej čo najviac energie, bude ju potrebovať.
15 0
pepsikova pepsikova

pepsikova je offline (nepripojený) pepsikova

...originál...
JarkaL Pozri príspevok
Vierka, zajtra na Teba myslím a držím palce. Verím, že operácia dobre dopadne. Keď Ťa preložia z ARa, prídem ťa navšíviť.

Poraďáci, myslime na Vierku spoločne, pošlime jej čo najviac energie, bude ju potrebovať.
..

..práve som to išla písať...tak už len dodám, že mojich anjelov posielam a myšlienky..všetko dobre dopadne....a stískanec silný letí Vieroč...
15 0
Valcake Valcake

Valcake je offline (nepripojený) Valcake

uct2007 Pozri príspevok
Krásne si to napísala, až sa mi slzy tlačia do očí. Hlavne posledná veta... presne tak to cítim, ako Ty píšeš. Mne zistili rakovinu hrubého čreva pred 3 týždňami, zatiaľ sa zotavujem po operácii a nejako koncom júla by som mala začať chodiť na chemoterapiu.
Ahoj, hlavne, že si už po operácii a že dobre dopadla. Ostatné zvládneš. My všetci budeme aj na teba myslieť a posielať pozitívnu energiu. Drž sa!!!

plavčík, máš pravdu vo všetkom, si silná, odvážna. Drž sa!!!
13 0
pepsikova pepsikova

pepsikova je offline (nepripojený) pepsikova

...originál...
...neviete niečo o Vierke?..
0 0
Načítať ďalšie

Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať