Ak si niečo neželáš, nehovor to priateľovi, ale rovno jeho mame (nerob z priateľa poštára , tým je postavený do nezávidenia hodnej pozície mlynského kameňa) a pokús sa pri tom použiť v hlase prejav úcty - k matke svojho priateľa, babičke svojho dieťaťa a aj k staršiemu človeku.
Neviem ako dlho sa s priateľovou mamou poznáte, koľko ste strávili spolu času, čo o sebe viete. Najlepšia cesta ako si k sebe nájsť dobrý vzťah je otvorená komunikácia – to platí nielen pre partnerské vzťahy. Keď sa nebudete stretávať, rozprávať sa , nikdy nezistíte, kde máte hranice svojho súkromia, čo komu vadí a nevadí. A pri rozhovoroch možno zistíš, že je priateľova mama iba osamelá a potrebuje cítiť, že je ešte na tomto svete potrebná.

Nezabudni, že RD raz skončí a ver mi, babičky sú na nezaplatenie.
Aký má zmysel za každú cenu dokazovať si, že všetko zvládneme sami a nikoho nepotrebujeme ? My vítame akúkoľvek formu pomoci a ak niekedy nestíhame, bez váhania prosíme naše mamy (voláme ich "babička") o pomoc . Máme zaužívané, že tak ako chodia deti na prázdniny k babičkám (moja mama býva o pár ulíc ďalej ), tak chodia babičky na prázdniny k nám. Sú to pre nás jedny z najkrajších dní v roku. Jedna obsadí kuchyňu, vypeká, druhá žehlí , motká sa záhrade, do všetkého sa nám montujú . Večer si posedíme pri vínku, hráme všelijaké čudné spoločenské hry,klebetíme. A to, že prvá zle umyla pekáč (lebo samozrejme najlepšie to viem ja ) , druhá skladá tričká inak ako ja (ja skladám krajšie ) a občas namiesto zeliny zmizne zo záhrady vzácna, ale pre babičku neznáma kvetinka (to má husiu kožu môj chlap) považujeme za druhoradé . Keď odídu, uvedieme si bez komentárov domácnosť do pôvodného stavu. Dôležité je niečo iné : nám zostane na duši hrejivý pocit, že dve postaršie osôbky prežili pekné dni so svojou rodinou , s vnúčatkami. Babičky vedia, že majú u nás svoje miesto a sú milované , vnúčatká vedia, že okrem rodičov majú ochranu a porozumenie aj u babičiek. Máme radi ich blažené úsmevy, aj ich historky, ktoré počúvame dokola už niekoľko rokov . Sme radi, že ich máme a je nám ľúto, že dedkovia už pomreli a pozerajú sa na nás iba z fotiek .

.... a tíško dúfame, že keď budeme my starí, tiež nás partneri našich detí nebudú považovať za votrelcov a staré obludy .

Keď som bola mladá, asi som reagovala na svokru rovnako. To nie je o zálievke, o pomoci, ale o vzťahu. Ak je medzi vami dobrý vzťah, a ty máš len taký pocit, že si pripadáš preto menej schopná, tak ten pocit skús z hlavy vyhodiť. Kde je tá zálievka? Aj mne by sa zišla, ale nemá mi ju kto poslať.

Odporučala by som ti, pekne sa poďakuj za šalát a zálievku. Popapkaj, a hneď si popros recept na takúto zálievku. Pochváľ, že Vám chutila a chcela by si ju nabudúce urobiť sama. Môžem ti povedať, fungovalo to u mňa na 100 %. časom som si vypýtala aj iné recepty, iné rady do kuchyne a potom som varievala ja aj pre svokru. Vybudovali sme si fantastický vzťah. Ona bola najlepšia svokra a ja pre ńu najlepšia nevesta. Ver, bude to aj u Vás tak.

Povznes sa nad tým, ona to určite myslela v dobrom, aby ťa takéto veci nemuseli trápiť, skús jej nabudúce opatrne naznačiť, že pomoc nepotrebuješ( ak ju ozaj nepotrebuješ), prípadne v čom by si ju potrebovala. Všetko sa dá riešiť.

Johanka ! BOMBA odpoveď , ako z duše keby si mi hovorila .Ja som si vážila a zbožňovala som svokru , a tiež sa mi miešala sem tam do hocičoho , ale prišiel čas keď už nevládala, a ja som jej nosila koláčiky, buchtičky-tie zbožňovala, a nakoniec povedala, že moje boli aj tak lepšejšie a viac jej chutili ako jej vlastná výroba, ale za celé roky moje nikdy nechcela a nosila si svoje k nám na návštevu . Čo dodať, nevadilo mi to , už je v nebíčku a často na ňu myslievam a vždy keď pečiem - cez srdiečko jej posielam kúštik na okoštovku .
A našu maminu si mojkáme stále , ani chlapi - švagrovia a manžel nemajú nič proti "svokruši" , z vlastnej iniciatívy si pre ňu každý príde - doslova im chýba , vravia , že lepšiu babinu a svokru za sto rokov nenájdu . Ale ja si myslím , že všetky babičky sú takéto .

Ja ked som sa vydala, tiez som chcela mat pokoj a robit si to po svojom.
Tiez som nemala chut, aby sa mi do toho niekto montoval. Aj ked som "navarila" a vyhodila a plakala, ale bol to moj nepodarok.
Teraz som vsak bola v inej situacii- svokry.Mala som tiez tendenciu "pomahat", no vcas som sama prisla na to, ze robim to, co som nechcela, aby robili mne. tak som prestala. Povedala som len, ze ak potrebuju pomoc, som tu pre nich.Poziadaju pomozem, ak nie, nemiesam sa a verte vsetko funguje.

no ako to riešiť???, si ešte mladá určite sa ti to chce riešiť tak, že nič nepotrebuješ, ani rady ani materiálne veci od priateľovej mamy, mňa by tiež hnevalo, keby mi chcel niekto takto "pomáhať", ak s tvojím pohľadom na takúto pomoc nesúhlasí tvoj priateľ, musíš sa zachovať inak, zdá sa mi že je pod veľkým vplyvom svojej matky, dokáž sa podvzniesť nad svojimi pocitmi a šalát aj so zálievkou pochváľ, a urob takisto niečo čo pošleš svoje nastávajúcej svokre, nech ochutná, trebárs aj taký istý šalát a nie že jej tam namiešaš cyankali
Bola by som zvedavá na jej reakciu?
Ak by to prijala normálne bez komentára, ktorý ak by bol myslím určite ti zreferuje priateľ tak to beriem, ak nie tak odporúčam do pozornosti skúsenosti Juraja tu z porady
Ja som tiež musela absolvovať na začiatku manželstva kurz varenia knedle, aj s fotopostupom, cha cha lebo iná by sa nezjedla a to mi aj prihorela, keď som kojila, prebaľovala a nevedela čo prv, a teraz teda už dlhé roky knedľu kupujem , ale teda viem aj urobiť..tiež som si užila svoje...

PS: som tiež svokra

Badko,aj ja sa teraz pri tejto téme zamýšľam nad tým,že si asi pohovorím s nevestou,lebo taktiež im občas donesiem jedlo,koláč atď.No nikdy ma nenapadlo,že by som to robila preto,že to viem lepšie ako nevesta a dúfam,že si to nemyslí ani ona,no spýtam sa.Ja si vždy spomeniem na moju svokru keď som mala malé deti išla som z práce a ona mi dala napr.hotové buchty na pare ,ja som prišla domov zohriala a o to viac času som mala na deti.Stalo sa to veľakrát a bola som za to vďačná ,vždy tie buchty boli lepšie ako moje,no nikdy ma nenapadlo ani to,že to robí preto,že sú lepšie,ale preto,že má viac času a chce mi pomôcť.

ako tu viacraz odznelo,je to hlavne o vztahu-ty sama musis najlepsie vediet,ci to mal byt znak toho,ze ta priatelova mama povazuje za neschopnu,alebo to bol prejav spontannej lasky k matke vnucatka,ktora ma aj tak dost roboty.......
hranice musia byt,to je jasne,ale viem si presne predstavit tu situaciu,kedy clovek vytrhne zo zahrady salat chce ho poslat detom a pomysli si-ale,vsak ked uz robim nalev pre nas,poslem aj im,co sa s tym budu babrat.......

teda aspon toto su praktiky mojej mamy a ma pravdu.mne osobne to padne dobre.
neznasam sice ked k nam pride a poprehadzuje mi riad alebo nejake veci.ale je prijemne,ked nam uvari,pomoze cosi okolo kvetiniek na dvore......aj ked teda ju krotim ,lebo si pride oddychnut a nie na nas robit.no a tak isto moj otec.oni proste nedokazu len tak sediet,furt sa v comsi musia sparat....
ale aby ste nepovedali,ze je to ine,lebo to su moji rodicia:
moj muz ma tetu,byva tam kde my ,ma uz 80 rokov.no a ta,hoci vie ze si vsetko zapostacim,casto nam posle daku dobrotu,ked vari-a to teda nejde len o nalev.ona posle normalne v hrnci navarene!take typicke rakuske veci,co ja sa len priucam.....ani raz mi to neprislo ,ze by ma chcela ponizit,skor som si pomyslela ze neviem,co jej za to dame.
tak napr.ked peciem,vypekam na dvojo a poslem jej,lebo stryco je maskrtnik a napr.10.7.bude vydavat vnucku,tak im upeciem tortu..... moj muz to uz tak akceptuje,ze take malickosti ako ty vobec neriesime.
vztahy sa tym utuzuju a sme si blizsi.vsak keby som kazdemu davala najavo ze nic nepotrebujem,bola by som tu sama jak kol v plote.

tiež si tykám so zaťom a nie je žiadny problém, ak by sa niečo vymyklo z rámca slušného správania, tak ..ale to u nás dúfam nehrozí a dcéra aj keď mala navrhnuté svokre netyká, a presne ako píšeš, ak to nie je od srdca, mama jej nehovorí ale ani teta. ja som moju svokru nikdy neoslovila mama a to som zo starej školy, keď sa to tak viedlo, že po svadbe sa hovorilo mama.

Ja by som neviem co dala za to, keby mne takto niekto pomahal. Vobec by som to nepovazovala za znevazovanie svojich schopnosti ale bola by som za pomoc vdacna.
A len tak mimochodom, do zalievky na salat ja davam okrem vody, cukru a octu aj trochu soli.

Zober to s humorom.
Poďakuj svokre a povedz jej, nech nabudúce aj šnicle pribalí...

Zažila som si podobne.... da sa to pochopiť na oboch stranách. Som na tom podobne, osobne si myslím, že priateľ nepochopí, že nechceš pomoc od matky.On ju prijímal vždy a myslí si, že tak to berieš resp. máš brať aj ty. Na tom on nič zlé neuvidí... to mi ver vyjasni si čo si schopná rešpektovať a čo nie... a potom to rieš s nou, hlavne milo bez stresu .... podla mna sa i tak naštve, ale časom pochopi a utvoríte si hranice. Zatial to prehltni a kym ti nebude hovoriť, že ona i tak robi lepšiu zalievku ako ty, tak sa da zvladať si myslim

A vadilo by ti aj to, keby ti takto pomáhala aj tvoja mama? Svokra ti chce len pomôcť, chce byť užitočná. Ty si ale myslíš, že ťa robí neschopnou.. Neboj sa, príjmi to..Čo by niektoré za to dali.. A na tvojho chlapa sa nejeduj, je to jeho mama.. a vždy bude..Buď dobrá na ňu.. S úsmevom a peknými vzťahmi sa lepšie žije.. hlavne v rodine..

4326 nebuď zúfalá, všetko sa utrasie, len ten čas nech rýchlo plynie

Tvoj priateľ by mal svojej mamke vysvetliť, že by takéto veci robiť nemala ... aj keď to myslí v dobrom. Ja sama mám dospelé deti a viem o čom hovorím ... je to veľmi ťažké ... myslím tým, že už sú veľké a sú chvíle, keď sa neviem s tým ešte dobre vyrovnať, že je to tak ( vždy to pre mňa budú moji malí chrústikovia ...) ... ale je aj pravda, že by mi také dačo nedovolili ... brali by to ako zásah do súkromia.

No je možné aj to, že si Ťa mamka Tvojho priateľa chce získať a snaží sa ako vie ... pretože jej na Tebe záleží.

... takže skús sa nad tým povzniesť ... a citlivo a pokojne to priateľovi vysvetli ... a možno po čase, keď sa lepšie spoznáte ( jeho mamka a ty) to bude fajn.

Budem musieť. Lebo naozaj pomoc je vítana a niekedy aj potrebná. Len niekedy som si nie istá či ide o pomoc, alebo starosť o syna.

joj dievčatá, musím sa však postaviť na druhú stranu "barikády", moja svokra mi vždy dokazovala, že som neschopná a to doslova a dopísmena, vždy dcéra bola zle oblečená, ešte aj mladšiu keď som kojila- povzbudenie som nepočula, len pripomienky, že určite jej to nestačí, že mám určite! zlé mlieko.. ..... a keď som všetko "prepočula" dozvedela som sa v rodine o sebe veci - až mi vlasy dupkom stáli....
Staršia 18r. tam za celý svoj život bola asi dokopy 4 dni ( možno som aj veľa povedala) ...... takže nie sú svokry ako svokry ......
.... a nepomôžem si , už mám takú svokru skoro 20 rokov .... Keď som sa vydala za jej syna, povedala mi, vzala si si ho, tak sa staraj, máš dieťa, aj ja som mala, staraj sa, nik ti nepomôže .... a všetko sme zvládli ... niekedy cudzí lepší ako vlastná rodina.......
Už som sa naučila s ňou ako-tak žiť s nadhľadom, občas máme obdobia , kedy sa prudko nemusíme-tak sa nestretávame a nevidíme, muž je na mojej strane, pupočník si odstrihol - ale ona má výhodu, ja som priama, kdežto ona je "podpásovkárka" (.. asi to poznáte: Pane Bože ochraňuj ma pred priateľmi, od nepriateľov si pomôžem sám! - moje najobľúbenejšie) ...
ja na tvojom mieste sa tým nevzrušujem, nechceš to- vylej to,zahoď to..... kľudne s pokojom sa s ňou pozorprávaj a povedz jej, že ti to niekedy naruší plány vo varení, lepšie by bolo, keby ti dala vedieť, keď ti čosi chce poslať, nakoľko by bola škoda, aby sa to pokazilo, lebo sa to nezje...
Puto medzi synom a mamou v 40r. spolužití bude určite dosť pevné- ak nehceš prísť o svoju rodinu , nemá zmysel prilievať benzín do ohňa, v konečnom prípade budeš nešťastná ty. Tvoja svokra to možno vôbec nemyslí v zlom....
Moja by mi síce poslala , ale po celej rodine by som počula aká som neschopná, že jej synovi neviem ani šalát urobiť a čo mala ona chudera urobiť, tak musela mu poslať...
Dnes by som sa už vôbec tak nejedovala ako kedysi, s úsmevom na tvári ide všetko lepšie....

Aj ona vychovavala syna a mozno vie, ze to bolo tazke, a hodila by sa jej v tej dobe akakolvek pomoc. Navarene muselo byt 4x denne, vsetko muselo byt tip-top. "Babicka" Vam to chce len ulahcit, lebo vie ze mate vela prace s domacnostou aj dietatkom.
A ona chce byt len mila a napomocna... 40 rokov zila so synom? Potom asi velmi dlho cakala aj na vnucatka, mozno by som na to isla opacne a vyslovene ju poziadala o starostlivost aj o dieta, ked potrebujem nieco vybavit. Kto nam pomoze s nasimi detmi, ked nie nase "babicky".

Ja chapem ale obe strany. Narodila sa mi neterka (mojmu bratovi dcera) a nasa mamina by chcela byt napomocna, chcela by byt s vnuckou, chcela by ju vidat, posielat jej veci, pomoct s domacnostou, lebo ona vie ake je to tazke - mala nas tri deti na materskej naraz... A vidim svoju svagrinu, ktora ma vo vsetkom system, vychovava dieta v uplne inej dobe, su ine lekarske "modne" vystrelky v stravovani, vo vsetkom a rady "starych bab" sa uz neberu vazne. A vidim ze jej to niekedy vadi, lebo ma pocit ze jej moja mama dava najavo ze to nezvlada a nerobi to tak dobre ako by mala a podobne....

A stale mi mamina hovori - Zuzka, ked budes mat dietatko, ze ti mozem chodit umyvat riad, prat a varit? ... a nie je to preto ze by uz 5 rokov dopredu vedela ze to nebudem zvladat...

Nic sa neje take horuce ako sa navari a ja dufam ze obe nase "babicky" mi raz budu napomocne, a ja ich pomoc budem viac menej aj ocakavat

Asi musím tiež znížiť stupeň iniciatívy, pretože sú ľudia, ktorí sú vzťahovační a domýšľaví. Stále na to zabúdam.

Keby som poslala neveste šalát so zálievkou nikdy by ma nenapadlo, že to môže byť pochopené ináč, než ako minimálna pomoc, vlastne ako rodinná spriaznenosť.

Áno, každý môže spraviť chybu napr. nejakým nepremysleným prejavom, resp. neprimeraným výrazom. Kým ho však odsúdim pre zlý úmysel, musím ho dobre poznať.

Asi aj tu platí, že podľa seba, súdim teba.

u nás si zase tykáme všetci navzájom ..... ale je pravda, že ľahšie sa povie Ty somár ako Vy somár .....
Ja svokre nenadávam a vyprosila by som si to aj od nej, ale priamosť je moja prvoradá vec, ja to vnímam tak, že pri neúprimnosti sa to vždy nabaľuje a jedného dňa stačí aj banalita a len to, že nie sme v úplnej pohode - a problém je na svete! Ja mám skôr problém so svokrou lebo klame- a verte tam musí byť 100% argumentácia tam by to na slamených nohách neobstálo
Moja svokra onehdy povedala, že si na moju úprimnosť musí zvyknúť, lebo vraj všade sa prispôsobuje a ohovára a vraj je to tak aj v rodine a nie je to nič zvláštne....
A na to zas platí moje obľúbené: Pane Bože ochraňuj ma od priateľov, od nepriateľov si pomôžem sám!
Pekný deň