Láska…poznáme ju všetci. Každý z nás raz miloval i bol milovaný, všetci sme raz zablúdili pohľadom na toho, kto sa nám páči. Lež, čo je láska?
Človek potrebuje lásku k životu. Keby nebola, nežili by sme ani my, ani naši starí rodičia, ani ich prarodičia. Nežil by nik ani nič.
Láska má chuť čokolády. Raz je sladká a priam sa vám rozpúšťa na jazyku, inokedy tvrdá a horká, že si na nej idete zuby vylámať. Aj tá najtvrdšia čokoláda však raz zmäkne a všetci ju budú chcieť.
No je dnes ešte láska vzácna? Tá pravá áno. Je mnoho falošných, ktoré nestoja ani za deravý groš, ale tá skutočná je vzácnejšia ako zlato, ako všetky poklady tohto sveta dohromady. Nedá sa kúpiť ani predať, nemožno ju vyhrať v žiadnej lotérii. Ona sama je totiž lotériou. Jej koleso sa denno-denne roztáča nad nami všetkými a určuje tých, ktorí sa budú mať radi a budú ju šíriť ďalej. Láska je totiž nákazlivá. Nik sa jej neubráni…
Láska bola a je tá najkrajšia vec ktorú môžeme dať druhému. Láska predstavuje najvyšší cit, ktorého sú ľudia schopný. Pocit že sme milovaný nás spája.

Láska je ... jednoducho láska. Je to ten najcennejší pocit, ktorý vám dá chuť žiť a zdolávať aj tie najväčšie prekážky. Ak človek miluje a je milovaný, je ochotný pre druhého obetovať všetko, znášať dobré aj zlé. Nepotrebuje slová, stačia gestá, úsmev či mimika a ten druhý vie, na čo práve myslíte. Láska je aj v objatí milovaného, keď vás zo spánku hľadá vedľa seba, aby Vás pohladil. Láska je aj obeta,obetujete sa, keď chcete niekoho urobiť šťastným viac, ako seba.

Pre mňa je láska rovnocennosť, tolerancia, rovnaké vlnové dĺžky, umenie komunikácie, dopĺňanie, umenie otvárať a zatvárať ústa a je to určite aj sloboda.

Láska nám otvára množstvo dverí.
Myslela som si dávnejšie, že ošiaľ sa minie a že láska má vo vzťahu nejaký bod, ktorý je hraničný, ale mýlila som sa. Láska je ako vesmír, nekonečná, rozpínavá a s vekom naberá rôzne podoby, ktoré sú neskutočne krásne.
Láska má v sbe aj štipku hnevu a žiarlivosti, lenivosti a pochabosti, ale to sú len také maličké zanedbateľné drobnôstky oproti jej veľkorysosti, rešpektu.

Amor est vitae essentia...

Láska je pocit, ktorý je ťažké opísať, citiš túžbu po niekom, nieje to len túžba, ale zároveň strach, že ho stratíš, človek má pocit, že bez toho druhého nedokáže existovať.
Bohužiaľ média nám ju prezentujú veľmi romanticky, kto chce zažiť lásku aká je vo filmoch, môže byť veľmi sklamaný. Pretože láska je podľa mňa ako rastlinka, ktorú treba pestovať, starať sa o ňu, aby sa mohla rozvíjať, aby rástla. Lásku je veľmi ťažké opísať, tú cítiš ….
Pre mňa najkrajším opisom lásky sú slová svätého apoštola Pavla z Tarzu:
List sv. Pavla Korinťanom, kap.13, verše 1-13 časť

Keby som hovoril jazykmi ľudskými aj anjelskými a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.

A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal a lásky by som nemal, ničím by som nebol.

A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zle, neteší sa z nepravosti ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko pretrpí. Láska nikdy nezanikne. .....................

Inak musím povedať, že je to nádherná témička. Roberto nám trošku opozdil, už to tu v máji mohlo byť

... je veľmi milé, že tému založil práve muž, nečakala som to

Láska znamená proces dávania a prijímania, tieto dva procesy sú v neustálom pohybe. Životná energia prúdi dvoma pólmi a človek vyrovnávaním týchto pólov nachádza svoj stred. Len v protikladoch môžeme vedome vnímať, myslieť a citiť. Aj láska môže žiť len ked sa vysporiada so svojim protipólom, hnevom a nenávisťou. Láska je zrealizovaná, ked nie je jednosmerná. Lásku potrebujú poznať čo najviac deti, pretože ak ju nedostali, nevedia ju dať. Jedno čínske príslovieho hovori "Láska je ako bumerang, vždy sa navracia k darcovi".

Láska odpúšťa, zahladzuje, ospravedlňuje, robí divi s človekom, dokáže to najlepšie čo v ňom skrýva vyrvať na povrch.
Láska je úžasná.

láska - medzi mužom a ženou. Keď ľúbim, tak celým srdcom, ale človeka takého aký je. Žiadne ilúzie, lietanie v oblakoch, človek nech je aký je, žiadna pretvárka, alebo snaha prerobiť podľa svojich predstáv. Dokážem robiť kompromisy, tolerovať určité veci, prispôsobiť sa, ale len dovtedy keď cítim, že má ma rád. Keby som cítila, že nemá záujem, že radšej by chcel inú, dá sa zabojovať, ale len určitý čas, keď nevidno výsledok, tak sa nevnucujem.
O lásku sa treba starať, aby nezabudla, že je v srdciach, lebo láska dokáže robiť divy, v mojom prípade aj "hory prenášať".

Hm ....

nejak si sa rozkecal

Jedno príslovie hovorí: "Stará láska nehrdzavie". Ale to musí byť tá pravá, naozajstná láska. Ak niekoho milujeme a nemôžeme ho mať, hľadáme lásku u niekoho iného. Možno si myslíme, že sme nahradili stratenú lásku. Ale po nejakom čase si začíname uvedomovať, že vo vnútri nám nejaký hlas našepkáva, že to čo prežívame, nie je to pravé, orechové. A tak sa stále v svojich myšlienkach vraciame k tej prvej, naozajstnej láske. A tak veľmi po nej začíname túžiť, až sa nám napokon podarí sa s ňou stretnúť a v tom momente si uvedomíme, že už bez toho druhého nedokážeme žiť. A tento pocit je o to silnejší, keď cítite, že ten druhý je na tom tak ako vy. A pretože každý sme iný, každý máme svoje priority, svoje dobré aj zlé stránky, len od pevnosti lásky závisí, ako sa s týmito vecami dokážeme vyrovnať. A tu nastáva ten moment, že aj napriek tomu, že sme každý osobnosť, dokážeme zo svojho "ja" upustiť, dokážeme sa pre toho druhého obetovať. Ľúbiť toho druhého znamená ľúbiť ho so všetkými jeho dobrými aj zlými stránkami. Nesnažiť sa za každú cenu prerobiť ho podľa seba. Pretože už by sme neľúbili toho istého človeka, ale úplne niekoho iného. Ľúbiť znamená predovšetkým robiť druhého šťastným, obdarovávať ho!

Dovolím si "požičať" text pesničky, ktorú naspieval Miro Žbirka :

Miro Žbirka - Jesenná láska (text)
Láska je strašne bohatá
Láska, tá všetko sľúbi
no ten, čo ľúbil, sklamal sa
a ten, čo sklamal, ľúbi
Prach dlhých, smutných, letných dní
na staré lístie padá, poznala príliš
neskoro, ako ho mala rada.

Tak každoročne v jeseni svetlá sa stratia
z duše a človek, koník túlavý od srdca k srdcu
kluše a pre každé chce zomierať, žiť nechce
pre nijaké, chcel by mať jedno pre seba,
je mu to jedno, aké.

Možno obrázok a možno tôňu iba
No pred cieľom sa zastaví, komu zas srdce
chýba ? Zo všetkých mojich obrázkov
mámivý ošiaľ stúpa bola to láska, sklamanie
Aj láska bola hlúpa.

Prepáč, to si si požičala od Miroslava Válka. Žbirka to iba zaspieval.

To erzet, toto je len a len pre Teba. Nie som,slovíčko láska tam nájdeš.

PLATEN:

Vytrvalejšie ako láska je skutočné priateľstvo......

nenapísala som, že textár je Miro Žbirka...

Prepáč

Definícia lásky♥

Láska sa nedá definovať slovami ale činmi............... nie je to ten pocit, kedy musíte chodiť, akoby z donútenia za osobou, o ktorej si myslíte, že ju ľúbite. Láska to nie je nosenie kvetov, darov, ale naopak. Nie sú to šaty, ktoré nosíme preto, aby sme dobre vypadali, nie je to prsteň, ktorý dáme milovanej osobe. Láska je najkrajší pocit na tomto svete. Je to byť s milovanou osobou, držanie sa za ruky, ale hlavne byť pri nej, keď to najviac potrebuje a podržať ju v tej najťažšej chvíli. Slovo láska nevyjadruje len vnútorný pocit, vyjadruje všetko najcennejšie čo na tomto svete existuje. Nie je to povrchná krása, aj keď to k tomu patrí, je to hlavne vnútorná krása. Na čo je človeku pekný partner, keď zvnútra je strašne škaredý. Láska sa dá porovnať s jedným citátom:Láska to je ako keď sa "pocikám", každý to vidí a čuduje sa, ale len ja to cítim a viem aké to je....., je ako lupeň kvetu, ktorý ukazuje svoju krásu, je ako sen, ktorý snívame každý večer a na ktorý nikdy nezabúdame. Je to ten pocit keď prídeme za našou láskou, pozrieme sa do očí, a nevieme čo máme povedať, lebo nám vyschlo v hrdle.

Nebojíme sa, že niečo povieme zle, lebo slová, ktoré v tej chvíli použijeme vychádzajú zo srdca. Sú to slová výnimočné, krásne. Ako sa hovorí:" Láska aj hory prenáša!!! Pre lásku sme schopní obetovať všetko: kamarátov, rodinu, školu,prácu, ale to nie je dobré, pretože keď raz pominie, a nebudeme vedieť nájsť východisko zo situácie, do ktorej snme sa dostali, sú to práve oni, ktorí nám v tom všetkom pomôžu a postavia na nohy. Preto si treba vážiť aj kamarátov, rodinu a osobu, ktorú milujeme, pretože láska niekedy bolí, a bolí veľmi. Nevieme povedať, kde máme lásku hľadať, to sa nedá. Vieme len povedať, že keď ju raz nájdeme, budeme najšťastnejší človiečikovia na svete. Nebude to ľahké, ale príde to v tej najneočakánejšej chvíli. V tej chvíli sa svet zastaví , strach pominie a všetko bude dokonalé.

Netreba sa ponáhľať, všetko má svoj čas.. a láska potrebuje veľa času. Hovorí sa, že najkrajšia láska je tá najkratšia. Láska je krásna sama o sebe.... .Vyznať lásku milovanej osobe je veľmi ťažké. Azda najťažšie je povedať tie dve najkrajšie znejúce slová a to:" Ľúbim ťa!" Potom, keď ich vyslovíme, všetko sa zmení, ale musíme ich venovať osobe, ktorá nám tieto slová opätuje. Lebo ak nie, sklameme sa.. A sklamanie v láske bolí najviac. Láska niekedy vie pekne potešiť, ale niekedy vie aj poriadne zavariť... Azda najkrajšie na láske je prvý bozk. Čakáme naň od prvej chvíle keď sme vyslovili tie dve najkrajšie znejúce slová.. V tej chvíli sa telo zachveje a budeme si vychutnávať ten sladučký pôžitok bozku. Ako sa hovorí na prvý bozk sa nikdy nezabúda, lebo prvý bozk je ten najkrajší a z najčistejšej lásky.

Tento bozk, to nie je spojenie dvoch pier v jedno, je to niečo výnimočné a zároveň záhadné. Nad bozkami netreba uvažovať, bozky treba opakovať a precvičovať. Samozrejme aj ostatné bozky sú strašne pekné, ale iba jeden je ten "top". Je ťažké opisovať lásku slovami, pretože vo svojom vnútri nevieme nájsť tie správne slová, nenájdeme ich ani v odbornom slovníku...Lásku sa dá definovať ako nádherný ľudský pud, ktorému sa človek nemôže ubrániť, nech sa snaží akokoľvek. Treba cítiť a prežiť, netreba o tom hovoriť .

Zobúdzanie i zaspávanie, úsmev i plač, láskanie i hnev, novorodeniatko i dcéra v závoji pred oltárom, pohladenie i kŕč úsmevu, ráno i noc, šepot i krik, slová, čo vedia len dvaja a iný nik,
bozky, vášnivé, i hanblivé, tam, kde sú dvaja, tam je láska.
Rozochvenie tiel v mladosti, ukradnuté dotyky tiel, oči, v ktorých ťa spaľuje žiar, v ktorých ťa hladí neha, na tvári opustená peha, zabudnutá slza obáv, večný spaľovač tela, jeho plameň, i to je láska.
Obavy pri kolíske detí, horúčkou spaľované telíčka, či detský úsmev na líčkach, aj prvé krôčiky istoty, som to ja a si to ty i to je láska.
Roky sa s rokmi stretajú, vlasy nám obom belejú, na stole malá kytička, obrus, čo farbu má nevesty, ruky zovreté do pästí, i to je láska.
Zabudnuté slová, otvorená kniha života, moja túžba i moja clivota, pohľad do dávna mladosti, nájdené kľúče radostí, v poličkách čas je nájomník, škatuľky liekov, čo poznáš len ty a ja, sme obrazom rokov obaja, obavy o ráno, či bude opäť, aj to je láska.
Zabudnuté spomienky zviazané stuhou času, myšlienky na budúcnosť ? Kiež by aj zajtra boli spomienkami, medzi všetkými lesklými kamienkami hrejem si v dlani čas, nemusí mať len farbu krás, nemusí mať farbu našich očí, ja v ňom túžbu nášho veku zočím, aj to je láska.
Hlas sa mi trasie obavami, či zajtra budem, budeš, či tu bude s nami, nevadí mi žiadna v tvári vráska, viem, že aj to je láska.

Poruchy života, pozná ich každý, opraviť, polátať sa dá všetko, i čas, i radosť, i plač či bolesť, no nesmú mať veľké záplaty, láska nepozná opraty, láska nepozná bič a kliatby, láska sú dvaja pred i za dverami v ktorých žije láska...

Nezabúdajme, že láska bez skutkov, je len slovom.
Johannes Mario Simmel: Láska je len slovo.