..láska, bože láska...rezonuje vo mne pri čítaní nadpisu témy stará, ľudová pieseň..a kde ťa ľudia berú, keď ani nerastieš, ani ťa nesejú...
..nuž, často stačí pohľad do očí a hneď je láska...alebo podáme ruku cudziemu človeku a vznikne priateľstvo, ktoré prerastie do lásky..alebo ju dedíme po rodičoch a dávame svojim deťom, bez ohľadu na to, či ju sami máme a či jej máme dosť...
...predčasom som videla v telke šot o dvoch starčekoch, ktorí si, žijúc svoju starobu v domove dôchodcov, spečatili svoju lásku prstienkami..každý z nich prežil iný život, s iným partnerom, potom osamel, dával svoju lásku deťom a keď už nezostalo miesto pri vianočnom stole pre nich, dali svoje prebytky citov jeden druhému..to je láska, povedala som si vtedy..starčekovia už nevyužívajú pôžitky lásky,tak, ako my mladší a aj celkom mladí, ktorí si myslia, že láska je sex,trocha citu a je to na celý život..majú lásku v podobe, akú si sami vytvorili, je len pre nich a je im s ňou dobre..a stačilo pri tom iba málo, podať si ruku..a bolo to!..
..moja skorovnučka, štrnásťročná, vzdychne:.."booože, láska!..no čo ešte?..len otrava je s ňou.."..sčasti má aj pravdu, keď sme zamilovaní, rozhádžeme si celý život, padajú pevné predsavzatia,robíme ústupky voči milovanému, lebo milujeme..máme lásku, fantázia lieta a chceme ju mať čo najkrajšiu, najlepšiu, úplne in!...kdeže!......"všade je láska"...pamätám sa, ako som milovala Joža za túto pieseň a myslela som si, že tá moja bude na furt..časom som prehodnotila moju lásku i to, čo som dostávala, Joža už nemilujem.. a dnes je to love,anglicky to vraj znie krajšie, lieta si nie tak, ako kedysi, popísaná v papierikoch cez lavice, ale v sekunde preletí cez fejsbúk na druhý koniec sveta.,alebo do vedľajšieho činžáku, v esemeskách do druhej lavice prevrčí a miluje,rozdáva sa, sľubuje, tá naša moderná láska,ktorá má toľko podôb, že keď ju nemáme, snívame o tom, čo by sme jej dali,ako by sme ju milovali, keď ju máme, niekedy nám nieje dosť, dakedy až nechutne natískavá znásilňuje naše city a raní nás tak, že ju nechceme...
..tento erzet vždy vymyslí takú tému, že núti rozmýšľať...ale keby sme tu mali popísať všetky podoby našej prežitej lásky, padla by porada, o horších čítame takmer denne..je to v nás a o nás..len a len o nás, ako a čo dáme..lebo podľa toho dostaneme..i keď aj to nie je vždy pravda...