Láska je aj o odpúšťaní...
Nejeden z nás v partnerskom živote spraví chyby, veľa chýb menších, väčších a aj takých, ktoré sa ťažko odpúšťajú.
Ak ide o lásku pravú, ktorou otrasie pohroma a tí dvaja sa zamyslia, čo ju spôsobilo, zistia, že život bez toho druhého by bol len hľadaním šťastia, ktoré naveky odišlo a už sa nevráti - zotrvajú pri sebe a nájdu sa opäť, svoju lásku povýšia nad nevraživosť a bolesť, ktorú si spôsobili.
Aj to sa stáva, málokedy, ale predsa ...aj šťastné návraty existujú....
Ak niet cesty späť, ostáva trpkosť v duši, ďaľší nešťastní, spálené mosty, horkosť.
Naša rôznorodosť, mnohorakosť v prežívaní pocitov viny a neviny, pohľadu na slobodu, na to čo sa smie, či nesmie vo vzťahu nás alebo spútava, ale nám dáva krídla ako v láske a vo fungujúcom vzťahu, tak aj v neláske a po nej.
Naša pýcha - nepýcha, ješitnosť -neješitnosť určuje ako vzťah vyzerá za trvania lásky, či po jej skončení.
Ale sme ľudia, potrebujeme ľúbiť a byť ľúbení. Niektorí máme šťastie, že stretneme zas niekoho a už naveky a poučení z predchádzajúceho vzťahu vieme, že láska nie je len o prvotnom lietaní motýlikov v brušku, ale o obete, odriekaní, veľkej tolerancii, odpúšťaní, chápaní.
Je to súhra slabších a silnejších. Muži majú silné stránky na ochranu slabších stránok žien. Sila ženy dopĺňa slabiny muža.
Nech to tak aj naďalej ostane s láskou a jej rôznorodými podobami a premenami.