S účinnosťou od 1.2.2006 došlo k zmene právnej úpravu v tejto oblasti, konkrétne zákon č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku


Zaujímavou novinkou, ktorú priniesla posledná novela zákona o mene a priezvisku je možnosť daná každému, kto má určené len jedno meno po dosiahnutí plnoletosti si určiť druhé a tretie meno. Dôležité je, že v tomto prípade nejde o zmenu mena, určenie druhého a tretieho mena sa urobí jednoduchým oznámením matričnému úradu, v ktorého matrike je zápis o narodení.

Tento úkon je bezplatný http://babetko.rodinka.sk/index.php?id=373716

Sup sup na matriku a potom k policajtom. Nezabudni ze musis prislusnu zmenu oznamit vsetkym, tj. aj danovemu uradu, zdravotnej poistovni, socialnej poistovni, katastru ak vlastnis nehnutelnost, kazdemu s kym si aktualne v kontraktualnom vzyahu, napr. mobilny operator atd. Papierovaciek a behaciek ako na kostole.

vďaka

a nevie mi niekto povedať či si budem musieť vybavovať nové doklady?

no ak sa zmení/doplní meno tak sú s tým spojené aj tieto nepríjemosti ako behačky po úradoch a platenie jednotlivých polatkov za zmeny v evidenciách...

Ak chceš takúto zmenu, musíš ju začať vybavovať v prvom rade na matrike, kde ti vystavia nový rodný list.
Ostatné doklady, pokiaľ majú platnosť do toho ktorého dátumu, ktoré sú na každom doklade, ako napr. OP, pas a pod. ti zmenu neurobia, pretože sú platné!
Ale pošuškám Ti. Ak si na OP požiadaš o doplnenie "osobných záznamov" ako napr. krvnú skupinu, tak Ti ten OP vystavia nový už s novými dvoma, troma menami. Potrebuješ k tomu potvrdenie od lekára.
Potom už môžeš behať po úradoch a na základe OP vystaviť všetky ostatné potrebné doklady.
Prajem príjemné behanie a vybavovanie

Druhe a dokonca tretie !!! meno ? To akoze napriklad ja, ak sa teraz volam Michal Michal by som sa odteraz mohol volat Michal Michal Michal, ci dokonca Micha Michal Michal Michal?

Ten, komu nebolo určené druhé a tretie meno, si môže určiť druhé a tretie meno po nadobudnutí plnoletosti oznámením matričnému úradu, v ktorého matrike je zápis o jeho narodení. Maloletému môže určiť druhé a tretie meno jeho zákonný zástupca; na určenie druhého a tretieho mena maloletému staršiemu ako 15 rokov je potrebný jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Určenie druhého a tretieho mena nie je zmenou mena. Takto určiť druhé a tretie meno možno len raz.
https://portal.gov.sk/Portal/sk/Defa...ype=-1&aid=112

Preco treba vybavovat zmenu mena v poistovniach, u policajtov atd., ked zo zakona vyplyva, ze o zmenu mena vlastne nejde? Zdravotna poistovna, zamestnavatel aj postarka ma stale najdu pod tym istym menom, strednem meno by mal byt iba doplnok, nie?

...a preto sa pýtam ...a vôbec prečo a na čo ?????

Len si prosím ťa nedaj nejakú podobnú konšteláciu ....že Jozef Sandokan Kapusta ....
Brat by mohol byť potom ....Peter Winnetou KAPUSTA ...




Osobné meno je meno identifikujúce jednotlivú osobu a obyčajne je to krstné meno dané dieťaťu pri narodení. Pre ľudí je takmer pravidlo mať meno. Vzácnu výnimku tvoria prípady mentálne narušených rodičov alebo „divo“ žijúce deti vyrastajúce v izolácii. Medzinárodná konvencia o právach dieťaťa hovorí, že dieťa má od narodenia právo na meno.

Konvencie o menách sú silne ovplyvňované kultúrou, pričom niektoré kultúry sú v tejto oblasti viac flexibilné ako iné. Ale pritom v každej kultúre, kde sú dostupné historické záznamy, sa pravidlá o menách časom menia.

Štruktúra

Bežné časti mena obsahujú:
Krstné meno: Univerzálne. Vo väčšine západnej kultúry krstné meno predchádza priezvisko; niektoré iné kultúry ho umiestňujú za priezvisko alebo priezvisko vôbec nepoužívajú.
Patronymum: Meno založené na krstnom mene otca.
Matronymum: Meno založené na krstnom mene matky.
Priezvisko: Meno používané každým príslušníkom rodiny. V Európe sa po skončení rímskeho systému bežné používanie priezvisk začalo najskôr v niektorých oblastiach Francúzska v 13. storočí a Nemecka v 16. storočí. V krajinách, ktoré používali patronymický menný zvyk ako napr. škandinávske krajiny, Wales, niektoré oblasti Nemecka ako aj východoeurópske krajiny ako Rusko či Ukrajina, sa priezviská začali používať oveľa neskôr. Povinné používanie priezvisk sa značne líši. Francúzsko vyžadovalo, aby kňaz zapisoval priezviská do záznamov o krste od roku 1539 (no nevyžadovali priezviská u Židov, ktorí používali patronymá až do roku 1808). Na druhej strane neboli priezviská povinné v Škandinávii až do 20. storočia (1923 v Nórsku). Island stále nepoužíva priezviská pre svojich pôvodných obyvateľov. V mnohých rodinách jednotlivé stredné mená sú alternatívne mená, mená vzdávajúce hold predkovi alebo príbuznému, alebo u vydatých žien sú to ich dievčenské mená. Niektoré katolícke rodiny si ako druhé meno pre svoje deti vyberajú mená svätcov. Kultúry, ktoré používajú patronymá alebo matronymá, dávajú stredné mená na rozlíšenie medzi dvomi podobne pomenovanými ľuďmi napr. Einar Karl Stefánsson a Einar Guðmundur Stefánson. Deje sa tak hlavne na Islande (preto aj ten vzor).

Niektorí ľudia chcú byť anonymní, aby zatajili svoje pravé meno zo strachu pred trestným stíhaním alebo spoločenským zosmiešnením ich práce alebo činnosti. Inou metódou na skrytie niekoho identity je používanie pseudonymu.

Inuiti veria, že duša menovcov je iba jedna, takže o mladých menovcoch sa tradične zmieňujú nielen menom, ale aj príbuzenským titulom. V Judaizme je meno človeka považované za intímne prepojenie s osudom a a danie ďalšieho mena (napr. na posteli chorého) môže zabrániť konkrétnemu nebezpečenstvu. Aškenázski Židia považujú za nešťastie dať dieťaťu meno po žijúcom predkovi, pretože anjeli smrti si menovcov môžu pomýliť. Čínske deti volajú urážlivými menami, aby boli bezcenné pre zlých duchov. Definitívne meno dostanú, keď vyrastú.

V závislosti na národných zvyklostiach dodatočné (druhé) krstné meno je považované za súčasť mena.

Feudálne mená

Kráľovské rodiny, šľachta a zemianstvo v Európe a Británii mali tradične mnoho mien vrátane fráz pre zeme, ktoré vlastnili.

Pravidlá v menách

V súčasnej západnej spoločnosti (okrem Islandu, Maďarska a väčšiny dialektov na juhu nemecky hovoriaceho územia) najbežnejšie pravidlo hovorí, že krstné meno, indikujúce obyčajne pohlavie dieťaťa, je prvé a za ním nasleduje priezvisko. V skorších časoch Škandinávci používali pravidlo krstné meno-patronymum, pričom sa ľudia volali X-ov syn, X-ina dcéra; dnes sa to vyskytuje len na Islande a Faerských ostrovoch.

Poradie mien

Odkedy je meno tvorené z niekoľkých častí, poradie, v akom sú tieto časti usporiadané, môže byť dôležité. Poradie „priezvisko-krstné meno“ sa bežne nazýva východné poravidlo a používa sa v Afrike, východnej Ázii (napr. Čína, Japonsko, Kórea, Singapur a Vietnam a v Európe: Maďarsko. Východné poradie sa niekedy používa vo východnej Európe a strednej Ázii (napr. Ukrajina a Rusko), kde bol systém bežne používaný ešte pred rozpadom Sovietskeho zväzu hlavne v úradných súvislostiach. Pretože dnes toľko variantov môže vytvoriť nejasnosti, priezviská sú často písané veľkými písmenami (napr. „MICHAJLOV Dmitrij“ alebo „Dmitrij MICHAJLOV“). Poradie „krstné meno- priezvisko“ sa bežne nazýva západné pravidlo a používa sa vo väčšine západnej Európy a v krajinách , ktorých kultúra je ovplyvnená prevažne západnou Európou (Severná a Južná Amerika a Austrália). V týchto krajinách býva priezvisko písané ako prvé v zoznamoch a katalógoch, pričom je od krstného mena oddelené čiarkou (napr. Kováč, Ján).

Keď sú východoázijské mená prepisované do latinky, jedni ich konvertujú podľa západného pravidla, kým iní ich nechávajú vo východnom poradí, ale priezvisko píšu kapitálkami. Japonské mená súčasných osôb a maďarské mená sú zbyčajne „prepnuté“ vtedy, keď sú osoby s takými menami spomínané v médiách západných krajín, napr. Koizumi Džuničiro je známy ako Džuničiro Koizumi a Puskás Ferenc je známy ako Ferenc Puskás. Čínske, kórejské, thajské a vietnamské mená sú však prepisované do východoázijského poradia, napr. Mao Ce-Tung je známy ako Mao Ce-Tung, pričom „Mao“ je priezvisko.

P.S.:
Na odľahčenie ..........BEZ URÁŽKY , podotýkam ...je to veľmi starý fór ...

Príde chlapík na matriku s tým , že si zmenu chce vybaviť .
Matrikár sa pýta :
" Ako sa , prosím , voláte ? "
" Ján K...T ....."
" Hm , nepríjemné ....a ako by ste sa chceli premenovať ? "

" JOZEF ...................... "

Neviem, nechce sa mi hľadať, ale na úradných listinách by malo platiť iba prvé meno, identifikovať sa na týchto listinách len druhým menom nieje dovolené, zmena by bola potrebná podľa mňa iba ak by som všade na všetkom chcel uvádzať aj druhé meno.

Presne to iste si myslim aj ja, ale bez akejkolveho pravneho odovodnenia. Preto sa prave pytam tu.
A dakujem aj buchacovi za obsiahlu odpoved, sice nie uplne na moju otazku, ale poucna

Som plnoletá osoba, narodená a žiaca na Slovensku. Chcela by som si pridať druhé krstné meno. Citala som že sa možu použiť aj cudzojazyčné mená kým naozaj exixtuju. Moja otazka znie či občan SR može privlastnit aj japonské krstné meno. Problémom je, že japonci maju iné pismo ako my ale ich mená sa daju napisat aj s latinským písmom. Akurát neviem či sa to može. Dakujem

Tak to ti naskor povedia na matrike.

Japonci maju taky hokej vo vlastnych menach, ze sa v nich sami nevyznaju. Ked som bol v Japonsku, chcel som zavolat kamaratovi, s ktorym som studoval, volal sa Toshiko. Vedel celkom slusne po slovensky, ale vedel som ze zije s rodicmi, ktori nevedia ziadny cudzi jazyk.

Tak som poprosil tlmocnicku, aby mi vytocila to cislo s automatu, a vypytala si ho k telefonu, aby nebol trapas. Dal som jej jeho vizitku. Ona sa zacala strasne osivat a cervenat, ze ano, ze mi to zariadi, ale - len aby som bol informovany, ze Toshiko je zenske meno, (vedela, ze som zenaty) ale ze to nic nemeni na tom, ze mi neodmietne tam zavolat. Vravim jej, ze sa s chlapikom poznam roky, a ze nijako nevyzera na babu. Ona, ze nic to, ale ze musi trvat na svojom, je to zena, ale ak tam napriek tomu chem telefonovat, ze tam zavola. Nakoniec tam volala, ale nikto nedvihal.

Na druhy den pribehla este cervensia, ze sa mi strasne ospravedlunje, ze to zistovala, ze Toshiko je muske, ze si to pomylila s Tosihiko...

Pozri TU : je to sice o zapisovani mien pre deti,ale predpokladma, ze to plati aj pre dospelych. Pre istotu sa vopred informuj na matrike.
Každému sa môže určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri mená. Pri zápise mena alebo mien do matriky sú rodičia povinní poskytnúť matričnému úradu súčinnosť.
Nemožno určiť

• meno hanlivé, neosobné alebo domácku podobu mena,
• alebo prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste,
• alebo osobe mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak.

Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto meno obvyklé. Na požiadanie matričného úradu tieto skutočnosti preukazuje rodič dieťaťa potvrdením zastupiteľského úradu cudzieho štátu.
http://portal.gov.sk/Portal/sk/Defau...tID=39&aid=112

no kto chce kam pomôžme mu tam... ale podľa mňa sa zbytočne dostaneš do trápnych situácií, okrem toho, že ťa to vybavovanie po úradoch bude stáť kopec nervov... napr. zober si situáciu, že budeš niekde na zájazde a pred celou delegáciou zvolajú "Jana Tosihiko Nováková" bude to znieť rovnako komicky ako keď čítame rôzne správy z pôrodníc "armani lakatos" "onur šarkózi" a podobne... podľa mňa mená by sa mali používať tie, ktoré sú v geografických podmienkach bežné, nakoľko aj psychológovia na to upozorňujú, že ak sa dieťaťu v snahe odlíšiť sa alebo spraviť ho výnimočným dá "exkluzívne" meno môže to mať za dôsledok, že v škole sa mu budú zbytočne posmievať a zdupú jeho psychiku...
tak ale ty si už dospelá, a určite vieš čo robíš a o rok tu nenájdeme tému, ako sa zbaviť stredného mena...

niektorí ľudia potrebujú asi niečim zaujať....ak nemajú čím

Voľakedy (1920) boli bežné 2 mená napr. Ladislav Štefan XYZ. Štefan bolo birmovné meno. V OP bolo zapísané len prvé.

Aj terazky má každý birmovaný dve mená.

no ja síce patrím ku katolíkom ale zo známych soc. dôvodov ma birmovka obišla