Aj keď si sa ku mne nepekne zachovala, poradím Ti: zamestnanec sa svojich práv zriecť nemôže, ak by tak aj urobil, takýto úkon by sa považoval za neplatný.
§ 17ZP
Neplatnosť právneho úkonu
(1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

Musí postupovať v súlade so Zákonom o CN. Ak mu patria, zamestnanec ich musí dostať.

No áno, ale nerozumiem prečo chcete uprieť zamestnancom ich nároky? Jednoznačne treba postupovať podľa platných zákonov.

Usudzujem, že tým zamestnávateľom si asi Ty. Preto špekuluješ. Ako by si sa tvárila, keby Tebe ako zamestnancovi nepreplatili cestovné náhrady? To by si vyskakovala. Vyhrážala by si sa kontrolou a neviem ešte čím. Nezabudni - nerob iným to, čo nechceš aby iní robili tebe. Preplať cestovné a nešpekuluj.

Podmienky pracovnej cesty treba stanoviť pred jej začiatkom. Ak má zamestnanec na niečo nárok, tak nie je o čom diskutovať, inak je to porušenie zákona.
Ak si však zamestnanec svojvoľne cestuje taxíkom namiesto vlakom, ubytuje sa v **** hoteli alebo natiahne služobku bez zjavného výkonu práce o 5 dní, tak sa to môže považovať za porušenie pracovnej disciplíny.

dakujem velmi pekne, bola som na pochybach, ze ci sa nemoze zamestnavatel so zamestnancom pisomne dohodnut, ze mu bude preplacat len cestu .

este jedna vec by ma zaujimala, kto to kontroluje? - danový urad? ale tych asi nezujima, ze zamestnavatel ma mensiu 512-DV. Či??

Tak na tomto som sa pobavila ((: Nie som zamestnavatel (zatial) ((: len pisem clanok o cestovnych nahradach.

Ideš písať článok o veciach, ktorým celkom nerozumieš. To je tiež na pobavenie, nemyslíš?

Neprišla by si o tomto presvedčiť môjho šéfa, ktorý si myslí, že ak zamestnanec má dohodnutý výkon práce mesto XYZ a okolie, tak že to zahŕňa celé Slovensko a stačí dať zamestnancom stravenky.

Prišla, len ide o to, či je presvedčený, že sa dá presvedčiť.

skor ty si na pobavenie, pan mudry z neba spadol

Inšpektorát práce, ak podá zamestnanec sťažnosť.
Nevyplatením cestovných náhrad zamestnávateľ riskuje, pretože z tohto dôvodu môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer:
"Zákonní kpráce (Okamžité skončenie pracovného pomeru) - § 69 -
(1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
(4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov."

Ak to nie je tajomstvo, o čom presne píšeš svoj článok?

Tweety, presviedčam ho už mesiac a stále sa 1. nechce dať presvedčiť, 2. nedokáže to ani pochopiť, že prečo cestovné náhrady a nie stravenky
Na uzúfanie!

Si tu druhý deň aj s príchodom a už urážaš, takéto sa na tejto stránke nepestuje.

Ubujina, nie je to na pobavenie. My, čo s týmto pracujeme, vieme, akú škodu dokáže napáchať zle a chybne (nehovorím, že úmyselne zle a chybne) napísaný článok, lebo je potom dosť problém presvedčiť zamestnancov a zamestnávateľov, že ten článok nie je pravdivý, je chybný a zlý. A určite aj ty sám/sama (?) chceš, aby bol ten článok na úrovni.
(A Tweety je žena a s dobrými radami )

Llívia, ved práve preto som sa pytala vec, ktora mi nebola jasna. Myslela som, ze nato to tu je, ale ako vidim, zmylila som sa.

Ubujina, dostala si odpoveď - keď má zamestnanec nárok, tak mu zamestnávateľ musí vyplatiť cestovné náhrady. Zamestnanec sa ich vzdať nemôže.
Je možnosť len po dohode so zamestnancom dať nižšie stravné:
"Zákon o cestovných náhradách § 5
(5) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor."

V niektorých prípadoch môže zamestnávateľ zamestnancovi krátiť stravné, príp. ho vôbec neposkytnúť:

"Zákon o cestovných náhradách § 5
(6) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 5.
(7) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázane poskytnuté raňajky, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti spôsobom ustanoveným v odseku 6.
(8) Zamestnávateľ stravné nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch 6 a 7, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.
(9) Preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 6 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku 7 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad."
Len cestovné výdavky by mohol zamestnancovi dať iba v prípade, že by mu počas trvania pracovnej cesty zabezpečil bezplatné stravovanie v celom rozsahu.
Stravné nemôže zamestnávateľ nahradiť stravenkami.

"Zákon o cestovných náhradách § 5
(6) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 5.
(7) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázane poskytnuté raňajky, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti spôsobom ustanoveným v odseku 6.
(8) Zamestnávateľ stravné nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch 6 a 7, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.
(9) Preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 6 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku 7 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad."
Len cestovné výdavky by mohol zamestnancovi dať iba v prípade, že by mu počas trvania pracovnej cesty zabezpečil bezplatné stravovanie v celom rozsahu.
Stravné nemôže zamestnávateľ nahradiť stravenkami.



ANO, TOTO SOM TAM POSTREHLA, ALE DAKUJEM
JA SOM LEN CHCELA VEDIET, ZE CI SA MOZE ZAMESTNAVATEL SO ZAMESTNANCOM LEGáLNE PISOMNE DOHODNUT, ZE MU BUDE PREPLACAT IBA CESTOVNE VYDAVKY A PRIPADNE, KTO TO KONTROLUJE V PRIPADE, ZE BY ZAMESTNAVATEL OKRADAL TAKTO ZAMESTNANCOV.

Aj keď si sa ku mne nepekne zachovala, poradím Ti: zamestnanec sa svojich práv zriecť nemôže, ak by tak aj urobil, takýto úkon by sa považoval za neplatný.
§ 17ZP
Neplatnosť právneho úkonu
(1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.


Dakujem Ti a tesim sa o to viac, ze je to rada od teba (: