Nebudem sa momentálne vyjadrovať k životnému prostrediu bolo by to zbytočne na dlho tak možno v inej téme, o tom že by sme boli na vyhynutie sa ale obávať skutočne nemusíme, naši romovia nám v tomto smere pomôžu , takže nevyhynieme tak ľahko a ohľadom toho koľko človek vydrží, tak to tiež nemám obavy...
Je však skutočnosťou, že moderné postreky sú veľmi často šetrnejšie a dokonca existujú aj biopostreky. V minulosti či pred 50, či napríklad 100 rokmi počas "priemyselnej revolúcie" napríklad sa vôbec na obsah škodlivín v potravinách nepozeralo, používali sa rôzne karcinogénne látky, ktoré sú už dnes zakázané speje to aj v tomto k lepšiemu. Tiež čoraz viac sa ľudia pozerajú aj na to, aby postrekov bolo menej či žiadne, veď nie len že to nie je pozitívne voči nám konzumentom, ale je to aj drahé a pracné stále niečo striekať.
Treba rešpektovať aj toho kto nechce striekať vôbec, ten ale potrebuje fakt nové rezistentné odrody, práve tie staré odrody rezistentné moc niesú až na vínimky a to je fakt.
Ten kto chce mať svoje obľúbené odrody, či druhy a jednoducho bez 1-2 postrekov to niekedy fakt nejde, tak si treba uvedomiť, že to je stále ešte BIO ovocie v porovnaní s tým z marketu a keďže sa jedná často o postrek pri kvete, kedy ovocie ešte nie je ani nasadené, tak to ovocie nijako nerozlíšite od toho ktoré nebolo striekané vôbec...
Vraví sa že každý extrém je zlí a mali by sa nad tým extrémisti zamyslieť aj tí čo stirkajú veľa, teda viac ako 2-3 postreky, aj tí čo nestriekajú vôbec.

Teraz k tomu prečo niekto nechápe správne zmysel testu ktorý som napísal. U nás v Europe už vlastne analfabeti nie sú. Všetci vedia písať a čítať.
Funkčná negramotnosť znamená že niektorí ľudia nevedia správne vyhodnotiť text, správne pochopiť obsah, porovnať dva texty. V európe trpí až 20% populácie týmto problémom. V Amerike dokonca 25%. Myslím však že väčšina z nich nechodí na poradu a má vlastne problém aj s počítačom. Iste sú však aj miernejšie formy, kedy niekto vie vyhodnotiť správne len jednoduchšie texty.
Predpokladám však že toto nepochopenie bude asi ešte niečo iné. Niekto proste nemá hudobný sluch. Preto vlastne nechápe, že spieva hrozne falošne. Nedokáže sa kriticky ohodnotiť sám seba, ak ho kritizujú iný nechápe že mu to možno ani nehovoria preto, že by ho chceli uraziť a ponížiť a tak potom keď je na supertstár porota na neho tvrdšia, plače a nie je ochotný prijať fakt že spievať nevie.
Niekto na základe určitých vstupných informácii urobí úplne odveci nelogický záver. Ako v tom vtipe ten policajt keď prišiel k záveru že žaba po odtrhnutí nôh ohluchla a preto neskáče. Na tom sa možno niekto pousmeje. Predstavte si však, že veľa ľudí verí tomu, že keď budú jesť rôzne výťažky zo žralokov tak nebudú mať rakovinu. K tomuto záveru ich naviedli farmaceutické spoločnosti a najmä ich predajcovia na základe toho, že žralok nezomiera na rakovinu. Tak logicky - jedzte výťažok zo žraloka a nebudete mať rakovinu. Možno by mali radšej títo ľudia jesť delfíny, pretože sú inteligentné... A možno práve preto delfíny nejedia žraloky.
Podľa tejto teórie by sme napríklad naozaj nemali jesť bravčové pretože potom budeme tlstý ako prasatá! Nuž ale všetkého moc škodí. Možno by sme mali profesorov a učencov namiesto toho aby sme sa pracne od nich učili jednoducho zjesť! Predstavte si teraz celkom vážne koľko Číňanov kupuje drahý prášok z nosorožieho roha, ktorý pochopiteľne nemá žiaden účinok ako medicína. Aebo čínske heslo: Jedzte mravce, sú silné unesú až 100 násobok svojej hmotnosti a ľudia ktorý chcú biť silný v ich skutočne konzumujú na kvantá, no veď má to logiku? Možno by skôr pomohlo pre nich kúpiť si drahé jablkové jadierka, pretože podľa jedného starého vtipu, ten ktosi ich kúpi príde na to že si mohol kúpiť za tie peniaze aj kilo jabĺk, čo je dôkaz, že to fakt pomáha na zmúdrenie.
V tejto súvislosti výrazy ako spirituáne, iracionálne , nereálne, rojko ktoré tu boli použité plne chápem.
Týmito termínami sa dajú veľmi dobre definovať aj Astrológovia, Numerológovia, ktorí zneužívajú práve určitú skupinu ľudí, ktorí nerozumejú alebo sa poľahky dajú popliesť...
Veď koľko ľudí verí tomu že to v akom znamení sa poľa určitých často si odporujúcich horoskopov narodili nejako ovplyvňuje ich vlastnosti...
Alebo napríklad krvné skupiny, niekto sa toho chytil a prišiel na to, bez akýchkoľvek výskumov a dôkazov, že to súvisí so stravovaním, prípadne chudnutím...
Nie je to celkom mimo témy, pretože sa to týka priamo tohoto textu ako ho bude schopný niekto pochopiť, týka sa to formy ako sú myšlienky napísané. Niekto sa zasmeje, niekto sa zamyslí, niekto sa urazí a naštve...
Prosím vás ak hovoríme o spravokorenení, nemusí to byť predsa prejav viery že je to dobré vždy a za každých okolností. Viera v boha tam proste to inak nejde, tam to musí byť viera, hoci Mária je tam spomínaná častejšie než viera. Verím napríklad svojej žene alebo kamarátovi, v niektorej konkrétnej veci, ale nevnášajme to do tejto témy nie je to potrebné. Uvažujme prečo je niekedy spravokorenenie dobré a častejšie nie je dobré! Tak to už v živote chodí, nie je čiernobiely. Dosť často konkrétny človek je niekedy dobrý, niekedy zlý, raz je hrdina, inokedy podrazák a pritom je to ten istý človek! Toto je však príroda strom a tá je rôznorodá a správa sa podľa podmienok a druhu inak. Pozorovaním je to možné pochopiť a ďalej interpretovať, len to nezjednodušujme že toto je dobé a tak to treba robiť vždy a za každých okolností a naopak nikdy, lebo je to zlé a hotovo!

Takže konečne si môžeme pohovoriť o Spravokorenení bez emócii bez viery a podobne.
Najprv definície.
Citujem:
"Čo sú podla teba ušľachtilé odrody? Podľa mňa odroda je vtedy ak môžem vypestovať zo semena aspoň približne rovnaké plody ako mali rodičia. No dnes za odrodu považujú aj kríženec prvej generácie a rozmnožujú ho len vegetatívne. Inak totiž ani nemôžu, lebo rozhodne nejde o sortu."

Nuž ťažko je tejto vete rozumieť. V každom prípade by bolo dobre, keby si si okrem vyššieho levelu knižiek o spravokorenení prečítal aj niekoľko základných definícií. Zrejme si to zobral ako pri fazuli, kde je každá rastlina semenáč, teda fakt som nepočul, že by niekto štepil fazuľu, alebo cibuľu napríklad. Skutočne sa sadia semenáče, tieto však musia byť vysadené tak, aby nedošlo k opeleniu inou odrodou žiže sortou. Inak by to už nebola záruka odrody. Veľa druhov zeleniny ale aj obilia a pod. sú vysádzané ako semenáče - rozmnožované sú teda generatívne. Vegetatívne teda nie semenom je množená napríklad cibuľa šalotka - kotnačka a pod.
Pri ovocných stromoch to tak nie je. Už tisíce rokov sa považuje za odrodu=sortu rastlina ktorá síce raz musela vzniknúť generatívne zo semena, ale potom už bola ďalej množená vegetatívne, teda, buď ako pravokorenná, alebo sa štepí na na nejakú podnož a tá zasa môže byť buď to pravokorenná, alebo semenáč.
Ak vysadíš semená ktorejkoľvek odrody vzniknú iba semenáče. Najčastejšie sa na materskú odrodu príliš nepodobajú. Je to ako keď jedna z najkrajších miss sa spustí s s nejakým náhodným Qasimodom. Ak očakávaš, že aj jej dcéry budú misky tak sa pravdepodobne mýliš a to dosť šeredne. Iste môže sa to stať ale s pravdepodobnosťou 1:100000, aj keď bude mať miska dcéru s nejakým bohatým sympaťákom ako to najčastejšie býva aj tak sa veľmi zriedka stane, že ich dcéra bude ako matkyna dvojička a vyhrá tiež miss world.
S ovocím je to rovnako. Musíš vysadiť 100 000 možno i viac náhodných semenáčov, pokiaľ sa medzi nimi objaví špičková odroda. Tá sa potom ďalej množí vegetatívne práve pre jej vynikajúce vlastnosti.
Nie je možné množiť ušľachtilé odrody ovocných stromov semenami!
Semenáče – sú to takzvané plánky. Slúžia najčastejšie ako podpníky. Sú ovocné druhy, pri ktorých sa častejšie vydaria semenáče natoľko, že pri troche skromnosti sú použiteľné v extenzívnych podmienkach záhrad. Ako semenáče má význam pestovať najmä Orechy, lieskovce, broskyne, marhule, mesačné jahody, Oskoruše, višne, jedlé gaštany. Ak nie ste nároční tajú sa uvedené semenáče použiť, lepšie je ale vysiať ich niekoľkonásobne viac než máme potrebu a potom necháme len jeden či niekoľko tých najlepších...
Podobne množiť jablone, hrušky, čerešne, slivky, ringlóty, drobné ovocie je hlúposť. Jedine ako podpníky...
Teraz semenáč ako podpník je výnimočný tým, že má inú koreňovú sústavu ako generatívne zakoreňovaný stromček a je úplne jedno, či bol zakoreňovaný ako „odrezok“, „potápaním“ alebo aj spravokorenením. Áno aj spravokorenený stromček je iba na úrovni ktoréhokoľvek odrezku je to proste vegetatívne množená podnož.
Tak ako sa jednotlivé sorty=odrody líšia v kvalite, veľkosti, rezistencii voči chorobám, líšia sa prirodzene aj v tom ako rastú ich korene. Či majú tendenciu veľmi bujného rastu, stredne bujné, či naopak slabo rastú. Tiež či majú tendenciu rásť nadol, či do strán.
Ak teda ideš spravokoreňovať nejakú odrodu, ktorá nevieš akú má svoju koreňovú sústavu pri vegetatívnom množení. Vôbec nie je isté či bude mať bujnejší rast koreňov podpník alebo naštepená odroda. Najmä ak použiješ bujne rastúci podpník. U neho je isté že korene budú rásť bujne, zatiaľ čo pri naštepenej odrode to isté vôbec nie je. Takže ak chceš mať s istotou bujne rastúce veľké stromy, tak vždy ti k tomu spravokorenenie nepomôže. Dokonca sa ľahko môže stať, že na vlastných koreňoch bude rásť strom mizerne.
Najbujnejší rast majú zvyčajne semenáče plánok – divokých sort...
Veľké stromy s bohatou koreňovou sústavou majú význam v zlých extenzívnych podmienkach, bez závlahy a podobne. Lepších podmienkach v záhradách aj čo sa týka produktivity sú stredne veľké a menšie stromy výhodnejšie aj čo sa týka ošetrovania aj zberu samozrejme aj čo sa týka úrodnosti na m2.


„Čo je prirodzené a teda lepšie, zdravšie (a nielen) pre samotné stromy. Inak len potvrdzuješ to čo som napísal ja, kvôli pohodlnosti (menšej námahe) ľudia pestujú (kaličia) stromy proti ich prirodzenosti...“
Žiadny ovocný strom nie je prirodzený. Je tisíce rokov šľachtený, podobne ako napríklad pes. Psov tiež nenechávame aby si behali po svete a lovili zver na divoko. Je im naopak prirodzené robiť ľuďom spoločníkov podobne ako ovocné stromy robia spoločníkov ľuďom v ich záhradách a garantujem, že ak sa o strom staráte, jeho životnosť sa zvyšuje... Strihanie stromov nie je kaličenie, teda aby som to upresnil, videl som už veľa krát stromy ktoré boli fakt skaličené neodborným rezom, ale ak sa strihajú v súlade s ich potrebou, tak im to vyslovene prospieva.


„...výberom druhov stromov ktoré necháme rásť podla ich predstáv a ktoré tým pádom sú zdravé a netreba ich striekať jedmi...“
To ako stromy rastú a na akom podpníku má len minimálny vplyv na hubové ochorenia a škodcov. Proste treba pestovať rezistentné odrody, ktoré netrpia chorobami.


„...ale dnes keď sa zohľadňuje hlavne faktor čo najmenšej ľudskej práce sú stromy také aby ich človek vedel obrať zo zeme a výnos z hektára je až na druhom mieste ...“
Strihanie a striekanie hoci aj nískokmeňov je predsa viac práce ako iba raz za rok obrať nestriekané a nestrihané vysokokmene. V intenzívnych sadoch je výnos z hektára prvotriednych plodov vždy až na prvom mieste a ak niekto píše niečo iné, tak nevie o čom hovorí!


„...faktom zostáva, že všeobecne sa skracuje životnosť a znižuje imunita. To je uvádzané v oficiálnych prácach nielen v permakultúrných.“
Reč bola o štepení. Tak životnosť sa znižuje jedine iba z 2 dvôvodov. Buď to, že podpník a vrúbeľ nemá dobrú afinitu alebo že podpník nemá dobré vlastnosti čo sa týka kvality koreňa, mrazuodolnosti a podobne. Ak je však podpník životaschopný a je príbuzný s vrúbľom tak k žiadnemu skrátenie života v porovnaní s plánkou či pravokorenným stromom nedochádza. Je to podobná povera, ako keď povie niekto, že kríženec je inteligentnejší než čistokrvný pes. Je to ničím nepodložená hlúposť.


„Nevidel som zatiaľ ani jeden štepený strom na vegetatívne množenom podpníku, ktorý by prežil desiatky rokov bez akejkoľvek starostlivosti“
Celý život sledujem stromy a videl som stovky štepených stromov ktoré boli staré a väčšinou aj veľké. Najčastejšie boli na semenáčoch ale napríklad staré marhule boli na slivkových odkopkoch, čo sú vlastne vegetatívne podnože a môžem tvrdiť, že marhule semenáče trvácnejšie nie sú... Viem doložiť aj fotografie nielen zo Slovenska, ale napokon na nete nájdete z celého sveta...


„Plnú chuť sliviek množených odkopkami, marhúľ a broskýň alebo aj čerešní zo semena to nikdy nedosiahne.“
Chodím po svete a sledujem divoké semenáče na medziach v jarkoch v starých rumoviskách aj zarastených záhradách a zodpovedne môžem povedať, že som nenašiel dobrý čerešňový semenáč, ktorý by stál za to, že by som si ho zaštepil do záhrady. Bolo niekoľko takých, ktoré keby som mal vo veľkej záhrade tak asi nevytnem ale nedosahovala ani jedna jediná kvality ušľachtilých štepených odrôd.
Marhule a broskyne sa bežne nemnožia vegetatívne z odkopkov. Slivky sa síce vegetatívne množili oddávna avšak šárka odpísala všetky slovenské historické porasty sliviek či už Bystrických, belíc, prípadne aj iných.Z odkopkov sa množia ešte durandzie. Inak jednoducho práve kvôli Šárke odkopkom odzvonilo u sliviek. Všetky odrody sa však často štepia na generatívne semenáče a potom rastú najmä na mikrobialáne na veľké mocné stromy. Afinita je dobrá a ak sa spojí z rezistenciou, tak nie je dôvod prečo pochybovať, že sa dožijú možno i niekoľko sto rokov...
To samozrejme o marhulách a broskyniach neplatí, tie sú krátkoveké...




„Nielen vitalitou, zdravím ale napríklad aj tým, že ma kvety vo vhodnejšom období ako tie s cudzími koreňmi.“
Tak toto som zas ja nepochopil. Prečo by mala mať kvety v inom období? Prečo by mali byť vitálnejšie na vlastných koreňoch? Akop som už napísal pravokorenné sú menej vitálne ako semenáče. A semenáče na ktorých je naštepená odroda s dobrou afinitou sú jednoznačne s väčšou životnou silou než ktorékoľvek pravokorenné tie zvlastnokorenené nevynímajúc.


„No suverénne vyhrávajú tie, ktoré rastú zo semena priamo na mieste, teda nikdy nepresádzané.“
Tu mi nezostáva než plne súhlasiť, doplním možno len, že jednoročné semenáče, pokiaľ sa citlivo presadia neosekajú sa im korene a idú ihneď z pôdy do pôdy, tak je to akoby presádzané ani neboli.


„A keďže väčšina volne dostupných stromkov je na vegetatívne množenom podpníku tak sa prikláňam k názoru, že väčšine spravokorenenie len pomôže.“
Je fakt že väčšina jadrovín je naozaj množená na vegetatívnych podpníkoch – hovoríme teda najmä o jabloniach, hruškách, menej často sa vyskytujú mišpule, oskoruše, jarabiny. Patria sem aj Aronie a Amelanchiery, ktoré sa ale veľmi často predávajú ako pravokorenné, takže tie už na vlastných koreňoch aj sú, žiaľ väčšina ľudí ich nepozná...
Tu pri jabloniach ak sú teda na M9 a chcete ich mať bujnejšie tak to môže mať význam. Hrušky sa dosť často vyskytujú aj na semenáčoch ale tie čo sú na dulovom podpníku si tiež viem predstaviť aby spravokorenili, je to však oveľa pomalší a ťažší proces než pri jabloniach...


„Osobne idem na to inou metódou, plánujem naštepiť niektoré "sorty" na vlastný semenáč.“
Tu musím znova pochváliť ako nápad je to naozaj dobrý, len teda nebojte sa štepiť ani na semenáče divokých jabloní lesných alebo lesných hrušiek či čerešní, nie je potrebné aby to bol vlastný semenáč a v takomto prípade je spravokorenenie bez významu pre vás...


Teraz je na mieste povedať ešte prozbičku aby si uvádzal jednotlivo keď hovoríš o ovocných stromoch o ktorom druhu hovoríš, napríklad jabloň alebo čerešňa, pretože u každého druhu je to iné a skutočne je veľmi zavádzajúce zovšeobecňovať tvoje skúsenosti napríklad z jabloní na višne, keďže je to niečo celkom iné.
[B]Uvediem ešte ktoré ovocné druhy by som odporučil spravokoreniť: Aronia, Amelanchier, Actinidie, vinič odolný na filoxeru, ríbezle, egreše odolné voči americkej múčnatke, liesku, višňu, jedlé gačtany, za určitých okolností aj jablone prípadne hrušky ale pri týchto nie vždy. Určite nie tie, ktoré sú štepené na semenáči alebo bujne rastúcom podpníku. Tiež nemá význam u odrôd, ktoré nemajú dobrú koreňovú sústavu...[/B]
Nemá význam v súčastnosti pri slivkách ktoré nie sú odolné voči šárke, pri broskyniach, marhuliach, orechoch, čerešniach, Hurmi kakoch, Asimínach.

No vidím, že písať vieš, aj keď by som sa bol viac potešil tvojim odpovediam aj v iných témach ako trom odpovediam v jednej. Dokonca si reagoval na príspevky adresované inému a napísal celý elaborát. Ešte aj tvoj zmysel pre humor, ktorý som doteraz chválil a istým spôsobom mi bol blízky ťa opúšťa. No pripadá mi to ako vykopávanie pootvorených dverí. Naše názory sa totiž rozchádzajú len v miere, ty veríš tomu, že väčšine to nepomôže a ja naopak, že väčšine to pomôže. Nebudem všetko rozoberať, čo si napísal a kde sa podla mňa mýliš ale aspoň pár vecí.

Nemyslím si, že je pravda, že tisíce rokov sú stromy rozmnožované vegetatívne, práve naopak všetky stromy staršie ako 100 rokov sú buď semenáče alebo naštepené na semenáčoch. Určite nie naštepené na vegetatívne množenom podpníku. Ten je "vymoženosťou" len posledných desaťročí.

Pripúšťaš, že všetky sorty vznikli vegetatívne ale tvrdíš, že zasadením semien vzniknú len plánky. Táto povera je síce dosť populárna a podsúvaná aj v "odbornej" literatúre ale faktom zostáva, že skutočnosť je iná. Potomkovia prvej generácie sa delia len na dve časti teda 50 % jeden rodič a 50 % druhý rodič. Aj potomkovia druhej generácie kedy sú rodičia už odlišný kríženci pripadne 25 % na požadované vlastnosti. Vec síce komplikuje existencia fenotypu a genotypu, teda, že potomkovia môžu mať vzhľad, chuť a iné vlastnosti jedného rodiča teda fenotyp rovnaký no ich genotyp teda dedičné vlastnosti bude druhého rodiča. Tá povera o automatickom vzniku plánok vznikla v období, keď stromy ušľachtilých odrôd boli vzácnosťou a všade na okolí rástlo množstvo plánok. Dnes je situácia úplne iná, všade sú hlavne stromy rôznych odrôd a plánka je jav skôr vzácny. Teda aj semená náhodných plodov sú väčšinou krížence ušľachtilých odrôd. Pričom niektorý ich prarodič mohla byť aj plánka teda môže sa prejaviť v určitom množstve potomkov. No väčšina budú rôzne varianty rodičov, prarodičov a tak. No pri plánovitom krížení, kedy sú obaja rodičia známy sú výsledky iné. Ide len o to, že je to veľmi zdĺhavá metóda a za život šľachtiteľ stihne vypestovať len niekoľko generácií, preto dnes za sortu považujú aj náhodného kríženca. No pred viac ako sto rokmi to tak nebolo a sorta bola naozaj sortou.

Čo ma ale zaskočilo, je fakt, že taký odborník ako ty ( to myslím úplne vážne, považujem ťa za odborníka s bohatými skúsenosťami) nevieš, že podpník ovplyvní dobu nasadenia kvetov. Odporúčam, vyskúšaj si to, naštep jednu sortu na rôzne druhy podpníkov a uvidíš, že budú kvitnúť v rôznych časoch.

Inak ti prajem všetko dobré, a určite rátam s tým, že sa obrátim na teba ako odborníka pri nákupe a štepení stromov .

Tak keď ja prestávam byť vtipný, tak ty ma asi chceš nahradiť a perlíš jedna radosť. Fakt si ma pobavil. Si môj obľúbený autor.Budem znova citovať tvoje najlepšie kúsky:

Nemyslím si, že je pravda, že tisíce rokov sú stromy rozmnožované vegetatívne, práve naopak všetky stromy staršie ako 100 rokov sú buď semenáče alebo naštepené na semenáčoch. Určite nie naštepené na vegetatívne množenom podpníku. Ten je "vymoženosťou" len posledných desaťročí.
Nuž len toľko že si si asi neuvedomil, že štepenie aj na semenáče je vlastne vegetatívne množenie, ďalej oddávna sú množené stromy odkopkami a tiež potápaním a ak zaštepíš odkopok tak máš to isté. Ďalej aj samotné spravokoreňovanie je vegetatívne množenie, a na to nezabúdaj! Inak s tebou súhlasím.

Pripúšťaš, že všetky sorty vznikli vegetatívne ale tvrdíš, že zasadením semien vzniknú len plánky. Táto povera je síce dosť populárna a podsúvaná aj v "odbornej" literatúre ale faktom zostáva, že skutočnosť je iná.
Človeče ty si fakt čistý teoretik. Asi by som ti mal ukázať semenáče jednotlivých ovocných druhov pri cestách na rumoviskách a kde kade. Niekedy si sprav prechádzku a okoštuj tie čerešne, slivky, jabĺčka, hrušky a pod. Ja sám som ich vysieval už od detstva a pozoroval čo s toho narastie... Takže ja som písal o skutočnosti ktorú si ktokoľvek môže overiť nie o "povere z odbornej literatúry" - tento termín je sám o sebe dobrým vtipom... Ty si asi myslíš že v odbornej literatúre si niekto môže dovoliť písať nejaké povery, ale to je celkom iná literatúra....
Ja som predsa nepísal, že odrody vznikli vegetetívne, hoci i to je možné ale zriedkavé pri púčikovej mutácii. Takže donútil si ma citovať čo som už raz napísal v predchádzajúcom príspevku. Ty si to nečítal, alebo nepochopil? Bolo to asi dosť dlhé ale bolo tam uvedené citujem: "Už tisíce rokov sa považuje za odrodu=sortu rastlina ktorá síce raz musela vzniknúť generatívne zo semena, ale potom už bola ďalej množená vegetatívne, teda, buď ako pravokorenná, alebo sa štepí..."
Takže písal som generatívne nie vegetatívne, teda inak povedané každá odroda musela byť raz semenáčom.
Píšeš ďalej že: "tvrdíš, že zasadením semien vzniknú len plánky", ale ja som to predsa nič také nepísal. Zrejme si zasa nedočítal preto to znova nakopírujem sem:"Semenáče – sú to takzvané plánky. Slúžia najčastejšie ako podpníky. Sú ovocné druhy, pri ktorých sa častejšie vydaria semenáče natoľko, že pri troche skromnosti sú použiteľné v extenzívnych podmienkach záhrad. Ako semenáče má význam pestovať najmä Orechy, lieskovce, broskyne, marhule, mesačné jahody, Oskoruše, višne, jedlé gaštany. Ak nie ste nároční dajú sa uvedené semenáče použiť, lepšie je ale vysiať ich niekoľkonásobne viac než máme potrebu a potom necháme len jeden či niekoľko tých najlepších..." Iste písal som aj iné na túto tému ale ako málo vtipné to tu nebudem znova citovať. Človeče, nielen že som pripustil pestovanie semenáčov, ešte som ti aj vypísal ktoré a ako! Prečo zámerne prekrúcaš čo som napísal?

Priznám sa čo sa týka doby kvitnutia ako vplyv podpníka som nikdy nesledoval. Vidíš nie je to ťažké, viem priznať že niečo neviem. Čo keby si si zobral príklad a neobhajoval niečo čo nevieš, nerozumieš tomu a proste sa nezaplietal do nezmyslov. Ver mi ja nemám radosť že ti to musím písať. Nechcem tu predvádzať aký som úžasný a že som mal genetiku ako špecializáciu. Ani dnes po 20 rokoch som si do občianskeho titul nenechal zapísať. Nie je to dôležité. Oveľa viacej som hrdý na svoje praktické skúsenosti a pozorovania. Preto prosím ťa neber to čo som napísal osobne. Vôbec nebudem reagovať na odsek ktorý teraz prekopírujem, je to absolútny nezmysel:
Potomkovia prvej generácie sa delia len na dve časti teda 50 % jeden rodič a 50 % druhý rodič. Aj potomkovia druhej generácie kedy sú rodičia už odlišný kríženci pripadne 25 % na požadované vlastnosti. Vec síce komplikuje existencia fenotypu a genotypu, teda, že potomkovia môžu mať vzhľad, chuť a iné vlastnosti jedného rodiča teda fenotyp rovnaký no ich genotyp teda dedičné vlastnosti bude druhého rodiča. Tá povera o automatickom vzniku plánok vznikla v období, keď stromy ušľachtilých odrôd boli vzácnosťou a všade na okolí rástlo množstvo plánok. Dnes je situácia úplne iná, všade sú hlavne stromy rôznych odrôd a plánka je jav skôr vzácny. Teda aj semená náhodných plodov sú väčšinou krížence ušľachtilých odrôd. Pričom niektorý ich prarodič mohla byť aj plánka teda môže sa prejaviť v určitom množstve potomkov. No väčšina budú rôzne varianty rodičov, prarodičov a tak. No pri plánovitom krížení, kedy sú obaja rodičia známy sú výsledky iné. Ide len o to, že je to veľmi zdĺhavá metóda a za život šľachtiteľ stihne vypestovať len niekoľko generácií, preto dnes za sortu považujú aj náhodného kríženca. No pred viac ako sto rokmi to tak nebolo a sorta bola naozaj sortou.
Ty si pletieš jednoduchú mendelistickú genetiku s genetikou polyfunkčných kvantitatívnych vlastností minorgénov, a to je niečo celkom iné! Mendelistickou genetikou sa dedí len niekoľko málo nepodstatných vlastností a nie veľkosť, chuť, rodivosť, spôsob rastu, odolnosť voči chorobám a ďalšie dôležité vlastnosti. Je to oveľa zložitejšie a ak by to niekto objavil a zmapoval tak Nobelova cena ho asi neminie ale ver mi tak ako si to napísal to naozaj nie je! Možno si to vyčítal v nejakej knihe a zle porozumel, nechce sa mi veriť, že by to mohol niekto takto napísať, hoci možné je dnes už fakt všetko, pretože prvý degustátor Eva už zakázané ovocie povolil...
Inak povedané nepíš prosím ťa niečo čomu nerozumieš, ak by som to tu chcel vysvetliť musel by som zapísať ďalšie dve strany, tak to prosím ťa radšej neobhajuj a keď chceš vysvetlím ti to radšej po telefone alebo individuálne. V zásade by mi to nevadilo, nechal by som to kľudne tak, ale na toto fórum chodia aj laici, ktorí by z toho mohli urobiť mylné závery. Robíš to totiž tak dobre, že keby som o tom niečo nevedel, normálne by som ti uveril.
Vidím, že máš o vec záujem a myslíš to dobre, rád ti pomôžem doladiť zopár informácií a definícií okolo genetiky. Mimochodom tá teória že dnes sú semenáče s lepšími vlastnosťami a teda nie sú "plánky" znie celkom logicky, škoda že to v praxi nefunguje. Všade nachádzam len semenáče - plánky - oni sa dajú jesť, no nie je to proste ono! Buď je to jablko celkom pekné ale je bez chuti, alebo je drobné a kyselé, alebo je sladké a bez kyselín, či horké a suché, fakt len zriedka sa to podarí... Ale to je len u jabĺk, višne sú semenáče v pohode, aj iné kvôstkoviny, ale to som tu už predsa písal...

Ešte k tomu kvitnutiu. Pripúšťam že je to možné no rozdiel bude iste minimálny možno pár dní maximálne 3-4 - tento údaj mám z praxe z informácie, že keď je marhuľa štepená na trnke kvitne skutočne o 3-4 dni neskôr. Vlastne u broskýň môžem potvrdiť že kvitnú v rovnakom čase i štepené i neštepené, u iných druhov som to nemal dôvod sledovať, pretože napríklad jablone či hrušky kvitnú až v čase kedy už žiadne neskoré mrazíky nehrozia. Iba raz sa stalo myslím že asi pred 15 či 20 rokmi že kdesi trochu primrzli kvety jabloní, ale to je fakt výnimka a osobne som sa s tým nikdy nestretol. Preto dobu kvitnutia u väčšiny stromov beriem ako v praxi menej dôležitú informáciu, zato doba zrenia je oveľa dôležitejšia a tá sa podpníkom bežne príliš nemení. Hoci sú výnimky napríklad Hurmi kaki na Diospyros Virginiana

Waldes007, vidím, že Wabi ma predbehol.
Aj ja som niečo vyštudovala, čo s biológiou súvisí a nad tvojimi genetickými poznámkami som sa musela pousmiať. Nie sú "najčerstvejšie". Ale zároveň som odmalička "nasávala" skúsenosti niekoľkých generácií ovocinárov. Ani tie nepodporujú niektoré tvoje tvrdenia. Môžem ich filozofiu zhrnúť asi nasledovne: Rešpektuj prírodu, je to tvoja matka! Ponúka ti nekonečné možnosti. Ale ani mamu neposlúchaš absolútne. To, čo ti dala, vylepšuješ.
Mimochodom, archeológovia tvrdia, že už pred 12 000 rokmi ľudia pestovali ovocné stromy, konkrétne figovníky, ktoré množili vegetatívne, aby udržali požadované vlastnosti. Skôr, než začali pestovať obilie!

No teda, vy mi dávate. Ja nie som biológ, som elektronik a vlastnú záhradu mám len 14 rokov. No moje názory vyplývajú od dvoch starkých, ktorí sa venovali ovocným stromom celý život. Tí ma naučili, že záhradu treba vnímať ako živý celok, že každý zásah je ako palica a tá ma dva konce. Tí ma naučili, že dnešní ovocinári si veľmi zjednodušujú prácu a vydávajú za sortu hybrid prvej generácie, zatiaľ čo v minulosti sa ovocinári snažili ako tak stabilizovať vlastnosti minimálne počas troch generácií. Preto je obrovská škoda, že ich práca vyšla navnivoč a dnes tam stoja paneláky. No keď som narazil na permakultúrne práce, zrazu som si uvedomil v plnej miere čo sa do mňa snažili vštepiť. Prečo vo svojich záhradách pestovali žihľavu a poučovali ma aký je to vzácny liek a nielen pre ľudí. A mnoho iného sa mi zrazu stalo jasné. Dnes, keď sa len potvrdzuje, že pôda je nielen neživý substrát obsahujúci živiny ale naopak úrodná je pôda, ktorá priam prekypuje životom, že ak človek použije fungicíd zabije nielen chorobu na rastline ale aj prevažnú časť mikroorganizmov v pôde. Dnes keď, už aj oficiálna veda prichádza na to, čo naši predkovia intuitívne vedeli, viď mykorhizne huby a podobne mi príde divné, že niekto obhajuje chemické postreky akoby išlo o niečo pozitívne. Nie som spisovateľ a asi neviem správne vyargumentovať to čo píšem, ale sú to celoživotné skúsenosti dvoch ľudí, ktorí vedeli o čom hovoria. Prečítal som už viacero permakultúrnych prác, po našom kníh o ekozahradničení a v nich som nenašiel nič čo by nejako odporovalo tomu čo ma naučili tí dvaja. Práve naopak sú tam ich myšlienky rozvinuté a podložené argumentmi. Tak je možné, že to čo som napísal je niekomu na smiech, ale ak by si ten smejúci sa našiel čas a naštudoval aspoň jednu permakultúrnu príručku pochopil by o čom hovorím, že je to práve logické a prirodzené. Že práve zaužívané znásilňujúce techniky sú kontraproduktívne a od prírody sa môžeme len učiť nie ju vylepšovať alebo inak znásilňovať. Uvediem len jeden príklad, strihanie stromov. Ak stromu vezmeme čo i len jeden konár, namiesto neho narastie viacero. Prečo ? Je to jednoduché, v prírode strom príde o konár len ak mu ho nejaké zviera zožerie. No a strom na to reaguje, pripraví sa aj na ďalšie obhrýzanie zverou preto nasadí nielen náhradu ale aj rezervu pre ďalšie straty a mi sa dostávame do začarovaného kruhu, strihanie spôsobuje zvýšený rast a my musíme znovu strihať a ... Preto ak necháme strom od začiatku rásť podla jeho "predstáv" nikdy nebude prehustený a bude omnoho zdravší. A k tomu patria aj jeho vlastné korene, aby ho tie cudzie korene nenútili k niečomu, čo mu nieje prirodzené.
To o tom figovníku je tak trochu lebo ja som hovoril o vegetatívne množenom podpníku namiesto semenáčov na ktoré sa môže "sorta" naštepiť takže ide o slovíčkarenie namiesto zamyslenia sa nad tým čo som sa tým snažil povedať. Rovnako vegetatívne sa tisícročia množili mnohé rastliny, vinič, slivky ... ale tie všetky mali vlastné korene ... !

Tak ako som napísal pre Silvernolu aj v tvojom prípade ide čiastočne o slovičkárenie. Ak si vezmeš hneď prvú vetu na ktorú sa odvolávaš :
Nemyslím si, že je pravda, že tisíce rokov sú stromy rozmnožované vegetatívne, práve naopak všetky stromy staršie ako 100 rokov sú buď semenáče alebo naštepené na semenáčoch. Určite nie naštepené na vegetatívne množenom podpníku.Tam nehovorím, že niektoré stromy neboli množené vegetatívne ako neustále podsúvaš a neviem či je to zámerne alebo len nepochopením toho čo píšem veď štepenie na semenáč je vegetatívne množenie ale o vegetatívne množenom podpníku, Ak človek naštepí niečo na vlastný semenáč-podpník, tak získa nielen dokonalú afinitu ale takpovediac možno k rastline pristupovať akoby bola jeden celok.

Pripúšťaš, že zo semena môže vzniknúť chutný ovocný strom ale zároveň hovoríš Semenáče – sú to takzvané plánky. Povera je to rovnítko semenáč = plánka. Plánka je ovocný strom s ovocím planej chuti. Dnes ti to už nemôžem dokázať, lebo všetky tie stromy padli za obeť výstavbe Bratislavy ale jedol som plody z množstva stromov semenáčov a boli niektoré chutnejšie ako dnešné "ušľachtilé sorty" Najmä spomínam na krásne šťavnaté čierne čerešne aké som odvtedy nikdy nejedol. V oboch záhradach mojich učiteľov boli hlavne semenáče ale ani jedna plánka, preto viem, že to ide aj keď možno neviem presvedčiť niekoho kto desaťročia zmýšľa inak. Zhodou okolností práve plánka, ktorá vyrástla pri autobusovej zastávke mi veľmi pripomína tie čerešne z mladosti len majú jednu chybu, sú veľmi drobné.

A hlavne kopeš do otvorených dverí ako som tu už tiež písal. Naše názory na spravokoreňovanie sa líšia len len v miere, ty veríš tomu, že väčšine to nepomôže a ja naopak, že väčšine to pomôže. Preto nechápem tie celé elaboráty hoci v podstate hovoríš to isté ako ja. A stále si neodpovedal na moje otázky v iných témach ...

Áno, máš pravdu v mnohom no nie vo všetkom. Keď ťa aj tvoji "učitelia učili" a teraz si si prečítal knihy o ekologickom hospodárení, nemusí byť všetko ako sa vraví "písmo sväté" aj moje názory sa líšia od tých ktoré prezentuje profesor Hričovský napríklad. Tiež som sa učil strihať stromy a vinič od starého pána Dukáta, ktorý už dávno nežije.
Je škoda že si v niektorých veciach stále melieš svoje, bez toho aby si pochopil ako to naozaj je a tak ma nútiťš neustále reagovať na niektoré tvoje podivné formulácie.
Veľa krát som už povedal, že ak niekto nevie strihať, nech radšej nestrihá vôbec a urobí menej škody. Sú odrody ktoré sa nemusia vôbec strihať a sú dokonca aj také, ktoré sa nesmú strihať vôbec...
Rovnako je to so striekaním. Sú rezistenty ak nechceš striekať, pestuj takéto odrody, nie sú to ale väčšinou také jabĺčka či ovocie ktoré kúpiš v obchode...
Vyskúšal som už všeličo a sledoval vždy ako na to stromy reagujú, niečo sa osvedčilo niečo nie ale často záleží najmä od okolností a odrody.

"...vydávajú za sortu hybrid prvej generácie, zatiaľ čo v minulosti sa ovocinári snažili ako tak stabilizovať vlastnosti minimálne počas troch generácií."
Snažím sa len hádať tvoje myšlienkové pochody a najmä tvoja definícia odrody=sorty je niečo svetovo unikátne. Myslím že som dešifroval o čo ide. Ty stále máš pocit že pri ovocných stromoch je to ako pri fazuli alebo hrachu, že platia len jednoduché Mendelove pravidlá dedičnosti. Dokonca aj 140 ročná kniha "zahradníkuv rok", ktorú mám doma, je v porovnaní s niektorými tvojimi názormi ultramoderná...
Pri niektorých ovocných druhoch je to čo hovoríš možné a niektoré klony višní a kvôstkovín vôbec je možné naozaj množiť semenáčmi ako tú fazuľu, hoci bežné to isto nie je.
Takže teraz ti veľmi stručne poviem ako chápu odrodu všetci iní okrem teba a skús sa nad tým zamyslieť. Odroda je semenáč, ktorý je natoľko kvalitný, že sa množí ďalej len vegetatívne, pretože akonáhle by si ho množil generatívne bol by to jeho syn alebo dcéra a to je samozrejme niečo celkom iného. Vegetatívne množené stromy jednej odrody sú si natoľko podobné, že sú ako jednovaječné dvojčatá. Ak by si ich chcel množiť generatívne všetky vlastnosti budú úplne iné, tak ako si iný ty oproti svojim rodičom alebo deťom, môžete sa podobať ale nemusíte...
Ďalšia vec, ovocné stromy nie sú naozaj divoké lesné plánky, akokoľvek ich budeš pestovať nie sú divoké natoľko aby sa o seba úplne postarali. Prirovnám to k tomu, ako keby si vypustil do lesa kravy nech si žijú slobodne. Nezvládli by to, sú už príliš prešľachtené. Rovnako je to aj zo stromami, nie je najlepším riešením ich nechať bez opatery strihania, pokiaľ to nie sú odrody k tomu prispôsobené. Nejde len o znižovanie úrody ale aj o skracovanie života stromu, je treba ho raz za čas zmladiť a to nezávisle na tom na akom podpníku je pestovaný, samozrejme nie každý druh a nie každú odrodu ale jednoducho sú aj také. Predpokladám že nestriháš ani vinič a to je ale naozaj hlúposť. Rovnako je to dobre vidno na broskyniach, ktoré keď sa nestrihajú znižuje sa tým nie len ich úrodnosť, ale najmä životnosť.
Je to ako s ľuďmi, tiež sme už zdomácnelí a nevieme si predstaviť žiť celoročne vonku či v stane prípadne jaskyni bez obchodov, iba z toho čo si nalovíme či dopestujeme, bez vodovodu kanalizácie, elektriny...
A čo sa týka života, nežijeme zdravo, ale aj tak sa dožívame najvyššieho priemerného i absolutného veku v porovnaní s generáciami pred nami. Nebolo predtým toľko civilizačných chorôb, pretože ľudia stihli predtým než by dostali rakovinu, či infarkt zomrieť na niečo iné...
V terminológii ktorú používam sa semenáč rovná plánka teda nie je to ušľachtilá odroda, ktorú by si ľudia zaštepili a vysadili do sadu či záhrady, čo neznamená že nutne nie je chutná a dobrá, dá sa väčšinou jesť, len v konkurencii kvalitných odrôd neobstojí a tým nemyslím len chuť a veľkosť plodov, úrodnosť ale napríklad aj rezistenciu na choroby a ďalšie dôležité vlastnosti. Z tohoto pohľadu to vystihuje lepšie podstatu. U druhov, ktoré som uviedol sú semenáče skutočne plánkami z toho dôvodu že nie sú na 99% a niekedy dokonca na 99,99% dostatočne kvalitné aby sa dali využiť pre dnes už náročného záhradkára a konzumenta. Možno pre niekoho hodne otrlého sú nepoužiteľné len na 75%, to znamená že musíš vysadiť aspoň 4 aby si mal jednu, ktorá je ako tak použiteľná ale len pre teba, väčšina ľudí by dala prednosť ušľachtilej odrode. Ostatné, druhy ovocných drevín, ktoré som uviedol a nie je ich málo, naopak je ich väčšina, si viem predstaviť ako semenáče, ktoré sú prijateľné do záhrady, hoci tiež to nie je práve optimum, preto ich treba nasadiť viac a vybrať potom tie najlepšie...

Dík, za odpoveď. Nemyslím si, že môj názor je nejaký unikát, v tomto názore sa zhodovali ako píšeš moji učitelia ktorí inak mali na veľa vecí dosť odlišné názory. Ak to zrátam tak už traja ľudia toho istého názoru dáva predpoklad, že nás bude rozhodne viac. Samozrejme nedá sa to brať ako u fazuľe kde z každého semienka určite vyrastie fazuľa ale oni dosahovali, že väčšina populácie mala vyhovujúce chuťové a iné parametre. Len ľutujem, že ma nestihli naučiť viac. Vďaka, že môj názor pokladáš za starší ako 140 ročná kniha, potešil si ma. Príslovie "nieje nič nové len zabudnuté" hovorí samé za seba a mňa to utvrdilo, že idem správnym smerom. Veď pred niečo vyše sto rokmi ešte ľudia vedeli, že obilie sa dá sadiť na Jána teda okolo 20 júna a treba vysievať cca 1 % množstva ktoré dnes poľnohospodári vysievajú ale k tomu by som sa radšej vyjadroval vo svojej téme Fukuoka - Bonfils.

Je rozdiel aj v tom čo oni posudzovali za kvalitnú odrodu, rozhodne neposudzovali len senzorické hodnoty ale aj odolnosť, no čo je to už za kvalitnú odrodu, ktorá neprežije bez chemického dáždnika ? Že išli správnym smerom dokazuje súčasnosť kedy pod tlakom verejnosti sa začínajú hľadať a pestovať odolnejšie sorty napríklad Angold a iné.

S tým viničom si to prehnal, prečo by som ho nestrihal ? Vinič nieje strom, vinič je liana a v našich podmienkach sa nedá inak pestovať.

A tak viniču strihanie nevadí a broskyni vadí? Pre broskyňu je strihanie rovnako dôležité ako pre vinič. Ak nebudeš strihať iné kvôstkoviny a niektoré odrody jadrovín to je v poriadku, ale broskyne sa strihať musia inak sa značne skracuje nielen úroda ale aj životnosť stromov.
Čo sa týka jabloní pouvažuj nad Rubínom. Je to rezistent, ktorý keď nestriháš nič sa nestane a jablká sú chuťovo špičkové, videl som ho aj na vlastných koreňoch aj na semenáči tvorí pomerne veľké stromy ale rodí dobre najmä na koncoch letorastov... Rozhodne lepšie ako angold, ktorý je chúlostivejší a rezať ho je lepšie ako nerezať.
Niektoré tvoje názory ktorými ťa nakazili sú nebezpečné, pretože sa nezakladajú na pravde, pokiaľ ich šíriš radikálne. Nemôžeš zovšeobecňovať nejaký konkrétny prípad ako sa správa v určitých podmienkach jeden strom určitého druhu na všetky ovocné stromy. To je značné zjednodušenie a zavádzanie...
ďalšou vecou je, že väčšina ľudí proste chce nízkokmene, pretože úrazov pri páde z rebríka je pomerne veľa a záhradky sú pomerne malé, takže ak chcú mať určitú pestrosť, vysokokmene sa nezmestia.
Ja sám chápem aj jednu skupinu aj druhú. Jedno i druhé má svoje výhody...

No aj viniču strihanie vadí ale to ako som už hovoril je liana a zatiaľ neviem spôsob ako sa vyhnúť strihaniu. Ale súhlasím, zovšeobecňovanie nieje dobré, a vlastných skúseností mám ešte málo.

Poprosím o radu,v záhrade mi rastie a aj trochu plodí broskyňa,podpník je divá broskyna do ktorej niekto,neviem kto zaočkoval druh broskyne dobrej,neviem odrodu.Faktom ale je,že sa chytila a celé roky tam rastie a plodí bez toho aby sa jej niekto čo i len dotkol.Rada by som ju vysadila v záhrade,ale tú kulturnu,nie divú,no ale toto je nad moje vedomosti.Akákoľvek rada je vítaná.A niečo podobné aj višňa.

kôstkoviny.......nie kvôstkoviny....

Nuž najlepšie preštepiť. Vysaď niekoľko kvostok broskýň ale najlepšie už včera. Pred rokom to už nestihneš a ak to budeš ďalej odkladať...
Ak si v teplejšej oblasti tak sa dajú vysadiť aj mandle ktoré sú tiež dobrým podpníkom...
Na tie potom naočkuješ svoju obľúbenú broskyňu. Alebo ak ich vysadíš priamo pod broskyňu, tak môžeš využiť aj ablaktáciu... teoreticky aj užť v lete, ak bude rásť dobre...
Čo sa týka višne je to podobné... Kedysi sa višne dosť často množili aj odkopkami aj semenáče višne bývajú dosť často dobré, na rozdiel od čerešní.

mna by zaujimalo, aky efekt by malo, ak by sa napr. jablon nastepena na M9 pri sadeni zakopala tak, ze by podpnik vobec nevycnieval nad zem - viedlo by to teda casom k spravokorenovaniu zastepenej casti.
podpnik by v kazdom pripade odumrel? alebo by sa udrzal v pripade, ze korenovy system narubovanej odrody by bol slabsi ako podpnika?
dakujem za odpoved

Samozrejme ak by bol koreň navrúblovanej odrody menej bujný v raste, tak by sa podpníkový koreň udržal, pretože by bol dôležitejším dodavateľom živým a strom by sa ho len nerád vzdával. Na druhej strane pri M9 táto pravdepodobneosť nebude veľká, pretože M9 rastie mizerne, preto často potrebuje oporu lebo vietor ho je schopný pomerne ľahko vyvrátiť.
Pri bujných vlastných koreňoch sa môže stať, a videl som to aj na vlastné oči, že strom doslova odhodí podpníkový koreň pretože zakrpatieva a vlastný ak je veľmi bujný ho udusí. Potom existuje niečo medzi, ak sú približne rovnako bujné...
Stačí? O čo vám ide, chcete aby strom rástol bujne či naopak?

ide o to, aby strom mal poriadne korene a vydrzal co najviac..:-)
v podstate mi nevadi, ak bude rast bujne koruna, ale zase nechcem mat kmen priliz vysoky...rodicia maju jablon s cca 70cm kmenom, velmi hrubym, ale koruna samotna ma cca 5m na vysku, mozno aj viac...
a tiez mi to pride ako riesenie toho sporu vyssie - ak bude mat odroda slaby korenovy system, tak pouzije podpnik..ak bude dobry, vyuzila by vlastne korene...
preco sa potom odporuca zasadit strom tak,aby bolo miesto vrublovania aspon dlan nad zemou, aby nastepena cast nespravokorenila? ved v pripade, ze ma bujny rast, by to bola vyhoda, nie?
ci to je vseobecne odporucanie pre male zahrady?

Ono nie len pre malé záhrady ale aj vo veľkovýrobe sa nikomu nechce lepcovať pri strihaní a oberaní a postrekovaní nehovoriac po vysokom strome. Zvyšuje to náklady a tiež hoci jablká na vlastných koreňoch majú jablká večšie, tvrdí sa že úroda je menšia - teda aspoň čo sa týka na m2, inak pokiaľ ide o úrodu na strom tak to samozrejme väčší strom večšia úroda, ďalšia vec tiež tvrdí sa, že častejšie dochádza k striedavej rodivosti... a tak...

Čiže ak tomu dobre rozumiem,čisto teoreticky,ak mám zasadenú Boscovu fľašku na slabo rastucom podpníku stačí aby som ju zahádzala zemou nad miesto vrublovania a je šanca,že pustí svoje korene?