Zavrieť

Porady

Spravokoreňovanie ovocných stromov

Kým som? Pre svet jedným človekom, ale dúfam, že aspoň pre jedného človeka celým svetom. ...viac
Máte niekto osobnú skúsenosť so spravokoreňovaním ovocných stromov? Chystám sa spravokoreniť nejaké jablone a hrušky a tak hľadám nejaké nové informácie.
Usporiadat
BXLmiami BXLmiami

BXLmiami je offline (nepripojený) BXLmiami

Tak neporadím,ale ako začiatočnik by som privítala vysvetlenie,čo to je spravokorenovanie ovocných stromov.
0 0
Menej reklamy? Zaregistrujte sa! - Žiadne vyskakovacie reklamy!
KEJKA KEJKA

KEJKA je offline (nepripojený) KEJKA

audítor, účtovník, odborný poradca ...viac
možno pomôže - citujem
čo sa týka spravokorenovania, .................
rastliny jednoducho strhnem a vyrežem taký terčík, ktorý sa vytvorí na zraste po vrublovaní, potom rastliny zakorenia bez problemov. Najlepšie je ked už maju čakacie korene na selenaku alebo pereskiopsise..
čo sa týka myrtiláku tak je to skvelá podnož na hocičo, ale treba zvážiť ten rýchly rast vrublov..
citát -link-zdroj
http://www.cactus.rastislav.net/foru...c15ec718d5cd64
0 0
EvaB. EvaB.

EvaB. je offline (nepripojený) EvaB.

Kým som? Pre svet jedným človekom, ale dúfam, že aspoň pre jedného človeka celým svetom. ...viac
Spravokoreňovanie je postup, ktorým sa strom stane pravokorenným. Pravokorenný strom je strom, ktorý má svoje vlastné korene. Väčšina stromov (bavíme sa o ovocných) sa totiž dá kupiť len navrúbľovaná na podnož. Ušľachtilá odroda je často navrúbľovaná na podnož úplne iného druhu. Kedysi sa vraj vrúbľovalo aspoň na semenáče rovnakého druhu. Teda jabloň na jabloňový semenáč, hruška na hruškový atď. V súčastnosti sa dosť často vrúbľuje na iný druh podpníka, ktorý je množený často vegetatívne. Podpník dáva navrúbľovanej odrode určité vlastnosti: ak je podpník slabo rastúci, jeho korene dávajú výživu celému stromu, čo je nedostatočné a tak vlastne strom trpí, je podvýživený a rýchlo umiera. Podobne je to na silne rastúcom podpníku. Do toho príde ešte niekoľko desiatok štýlov strihania korunky. Každý strom ma v sebe geneticky zakódované ako má rásť. Podmienkou je, že sa mu do toho nebudeme pliesť už od malička.
Pri spravokoreňovaní sa kúpený stromček na jeseň (môže sa aj na jar) zasadí do zeme šikmo tak, aby sa na jar, keď sa púčiky v korunke stromu nalejú mohli zasypať zemou. Keď tieto pučiky vyrašia, vyháňajú odspodu korienky a hore prerastú cez zeminu, ktorou sú zasypané. Celé leto sa treba o stromček starať a na jeseň sa nahrnutá zemina odhrnie a odstrihnú sa nové stromčeky. Tento postup sa dá znova zopakovať. Takto sa získajú nielen spravokorenené stromy, ale dá sa odroda aj rozmnožiť. Čo sa týka koreňov, nie sú také, ako keby stromček rástol zo semienka, ale takto sa zachovajú vlastnosti danej odrody a stromček je odspodu až po vrchol jeden celok. Dá sa spravokoreňovať aj zasadením nie na šikmo, ale kolmo. Tu je video (má 6 častí)

Kaktusári používajú tiež spravokoreňovanie, ale to sa líši.

Dnes idem na to, dúfam, že všetky sa podaria.
3 0
wabi wabi

wabi je offline (nepripojený) wabi

Takže k spravokoreneniu. Ospravedlňujem sa že sa bude jednať o dlhší text a tak to niekto možno nezvládne celé prečítať a asi ani pochopiť!
Je tu však aspoň šanca na objektívnejšie zhodnotenie a zároveň vysvetlenie prečo a nie iba jednofarebné odmietnutie alebo naopak nadšené prijatie... Problematika nie je totiž celkom jednoznačná.
V poslednej dobe sa s tým stretávam. Väčšina ľudí ktorý propagujú spravokorenenie nie sú ovocinármi nemajú väčšinou ani žiadne skúsenosti a vedomosti o ovocných stromoch. Sú to nadšenci, ktorí získali nejaké informácie a vyložili si ich po svojom a ďalej to odovzdávajú ako napríklad "svedkovia jehovovi" šíria ďalej svoju ničím nepodloženú vieru, že spravokorenenie je dobré a treba ho ďalej propagovať. Nemajú však žiadne vedecké ani logické dôvody je to jednoducho len viera ako keď niekto odmieta infúziu aj za cenu toho že mu inak hrozí smrť ale jemu to viera zakazuje. Naučil som sa o veciach viery nediskutovať. Veriaceho totiž nepresvedčíte žiadnymi argumentami. On nepotrebuje dôkazy. Píšem to však pre tých, ktorí možno nie sú celkom doma v tejto problematike, ale majú zato otvorenú myseľ a chcú chápať zmysel toho čo sa snažím vysvetliť.
Tak teraz som asi niektorých ľudí definitívne urazil ale neprepíšem to. Ospravedlňujem sa ak sa to niekoho dotklo. Napríklad o tom mladom pánovi na videu som už niečo počul a iste to myslí dobre. Otázka je ako staré sú jeho skúsenosti a či objektívne sleduje svoje pokusy. Rád sa nechám presvedčiť ak niekto predloží argumenty a dôkazy a potom možno začnem tiež spravokoreňovať. Zatiaľ som po vlastných 25 ročných skúsenostiach skeptický, nie však úplne odmietavý.
Pozor v žiadnom prípade nechcem osočovať. Veď každý z nás je na niečo špecialista. Nemôže každý vedieť všetko. Ja proti veriacim ľuďom ktorý propagujú spravokorenenie nič nemám. Snažím sa len o objektívny pohľad.
Jednoducho sú ľudia ktorí keď napríklad ochorejú, tak vyhľadajú bylinkára, šamana, či kúpia si aspoň nejaký prípravok takzvanej alternatívnej medicíny napríklad "homeopatikum" a veria, že im to účinne pomôže. Nevedia čo to je ani nechcú vedieť podrobnosti vzniku daného lieku jeho účinné látky ak teda vôbec nejaké sú. Nerozmejú tomu čo je to blacebo efekt. Vraví sa že viera uzdravuje. (aj naša lekárka sa volá Viera, tam by to mohlo aj sedieť, je to vhodné meno pre lekárku) Príroda je mocná a liečená chrípka trvá týždeň a neliečená 7 dní...
Tým som ale chcel propagovať naše zdravotníctvo. Pokiaľ človek len trocha môže, je lepšie do nemocnice neisť mám s tým svoje negatívne skúsenosti, ale to je iná téma.

Takže najprv aké sú možnosti pre ktorýkoľvek strom.
1. Semenáč. Znamená to, že stromček vyrástol zo semienka. Je to "generatívne" množenie prirodzené pre naše ovocné stromy. Nikto nevie aké bude mať vlastnosti. Možno bude rásť bujne, možno naopak pomaly. Možno bude mať pekné plody, možno nie. Možno bude odolný možno však práve naopak chúlostivý. No jednoducho nevieme čo z neho vyrastie. Už naši prastarí rodiča preto takéto semenáče očkovali či štepili osvedčenými odrodami a tak získavali ovocie požadovanej kvality a chuti.
Vo všeobecnosti až na výnimky sa často semenáče vyznačujú bujným, rastom, trvá viac rokov, často až dvojnásobne dlhšie, pokiaľ zarodia. Majú často kolovitý hlboký koreň a najčastejšie bujný rast a bývajú často dlhoveké.
Ak chceme mať vitálny bujne rastúci veľký strom s hlbokými koreňmi tak použijeme semenáč ako podpník. Je predpoklad, že nás všetkých prežije.
Skoro všetky odrody vznikli pôvodne ako semenáč a ďalej boli množené vrúbľovaním, štepením a očkovaním.
Ktorýkoľvek strom na podpníku semenáči nikdy nepresádzanom s dobrou afinitou sa najviac blíži prirodzenému stavu danej odrody. Chápem ak niekto vyžaduje aby podpníkom bol semenáč odrody, ktorá sa naň má naštepiť, je tam dobrá afinita a optimálny rast. Nečudoval by som sa preto, keby práve "týmto smerom šli" zástancovia "najprirodzenejšieho" rastu stromov.

Vegetatívne zakoreňovaný podpník, znamená že konárik zo stromu sa ohne až pod zem a zakorení, alebo sa nastrihajú rezky a s podporou niektorého zo stimulátorov zakorenia...
Aj "spravokorenenie" je vlastne takéto zakorenenie, najviac podobné "potápaniu".
Vegetatívne množenie podnoží na ktoré sa potom štepí ušľachtilá odroda má viacero výhod. O tom prečo nepestovať plánky sa zmieňovať nebudem, niekde som to tu už myslím písal, ak nie, tak to môžem napísať ak to niekoho zaujíma, bol by to však znova dlhší text.
Je prekvapivé, že zástancovia "najprirodzenejšieho" rastu stromov si vybrali práve vegetatívne množenie ktoré sa bežne v prírode vôbec nevyskytuje...
Pripisujem to čiastočne neznalosti a čiastočne nechuti k niečomu tak zložitému ako je štepenie...

Teraz k tomu prečo by mohlo byť pre niekoho výhodné niektorú odrodu spravokoreniť. Predpokladám že približne v 90% prípadov to bude znamenať bujnejší rast, pretože viac ako 90% stromčekov predávaných bežne u nás sú na slabo rastúcom podpníku. V praxi to znamená, že tieto stromky ktoré sú spravokorenené budú rásť najčastejšie oveľa bujnejšie než na slabo rastúcom podpníku. Pri jabloniach najčastejšom našom ovocnom strome je to podpník M9 (čo je mimochodom tiež jabloň a nie iný druh, skutočne jabloň sa štepí len na jabloň a nie na iný druh...) Samozrejme môže to byť aj inak, možno je odroda ktorú spravokoreňujete slaborastúcou alebo strednebujne rastúcou... Takže pri spravokorenení vlastne neviete do čoho idete s istotou... Jednoduchšie je ak chcete aby vám stromček rástol bujne kúpiť ho na naštepený na bujne rastúcom podpníku pri jabloniach je to napríklad M106 alebo M22 či podobne, tiež samozrejme jabloň... Vtedy viete, že bude naozaj bujne rastúca. Samozrejme u iných ovocných druhov je to vždy iné...
Napríklad pri Morušiach čiernych (Morus nigra) tiež odporúčam spravokoreňovať... ale to by zas bolo na dlhšie...
Vo všeobecnosti na spravokoreňovaní v zásade nie je nič zlé ale ani dobré. Výhodu to nemá. U každej odrody to samozrejme znamená niečo iné.
Čo, to by dokázal len pokus. Porovnanie rodivosti danej odrody na rôznych podpníkoch a aj po spravokorenení. U každej odrody by to iste bolo inak a to ešte musíme brať ohľad na podmienky v akých by tieto pokusné stromy rástli. V akej nadmorskej výške, polohe, mikroklimatických podmienkach, spone v sade a tak podobne...
Pri jabloniach to ide dobre. Viem si to predstaviť aj pri niektorých iných druhoch pri niektorých, najmä kvôstkovinách to ale pôjde ťažšie. Tiež pri odrodách na bujne rastúcom podpníku, pričom tieto samotné odrody sú slabšie rastúce to dobre nepôjde, pretože strom si vždy vyberá tie korene, ktoré sú pre neho lepšie - teda bujnejšie. Ak jeho vlastné korene rastú horšie, znamená to, že strom nebude "chcieť" spravokoreniť... Pri suchých stanovištiach bude strom aj po rokoch spravokoreňovať ťažko pri naopak vlhkých bude mať sklon namŕzať pri silnejších mrazoch na potopenej časti pri povrchu pôdy...
Správnejšie by bolo rozhodnúť sa ako bujne má strom u vás rásť a podľa toho zvoliť podpník. Málo kto má priestor a čas robiť pokusy so spravokorenením pričom nevie dopredu výsledok na skúšanej odrode ako sa bude po spravokorenení správať. Navyše okrem jabloní, ostatné druhy spravokoreňujú ťažšie a niektoré vyslovene ťažko až po mnohých rokoch, alebo dokonca vôbec. Tak napríklad takú oskorušu nespravokoreníte vôbec. Hrušky tiež nepôjdu ľahko podobne ako kvostkoviny... Veľmi dobre idú dule, niektoré jarabiny, ríbezle, egreše, moruše, tam by to aj mohlo mať význam.
Tiež pozor pri viniči, znova sa šíri filoxéra najmä v teplejších oblastiach, takže spravokoreňovť môžete len "samoroďáky" odrody prekrížené s odolným americkým viničom.
Ak však chcete robiť pokusy, potom prečo nie, možno objavíte Ameriku, dajte vedieť po 10 rokoch ako to u vás vypadá... ktoré odrody ako reagujú. Odporúčam na pokusy nové rezistentné odrody najmä u jabloní...
Ak nemáte radi rez, potom možno odrody príbuzné s Rubínom, rodiace na koncoch letorastov, tam sa nič nestane, ak nebudete rezať vôbec. Maximálne letný rez na skrátenie letorastov aby koruna tak nevyholovala.
2 0
EvaB. EvaB.

EvaB. je offline (nepripojený) EvaB.

Kým som? Pre svet jedným človekom, ale dúfam, že aspoň pre jedného človeka celým svetom. ...viac
Myslím, že človek nemusí mať vyštudované ovocinárstvo a záhradníctvo, aby sa mu v tejto oblasti darilo. Takto to fungovalo už po stáročia pred nami. Ale bohužiaľ, naši rodičia nám často okrem používania umelých hnojív a rôznych spôsobov strihania stromčekov často nevedia poskytnúť takmer žiadne informácie. Nemyslím si, že treba ísť bezhlavo a bez uváženia za každou alternatívou, ale kto nevyskúša, nemôže posúdiť. Chemický a farmaceutický priemysel sú v posledných desaťročiach najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia. A mnoho ľudí si to uvedomilo a preto pátra po alternatíve. Ja mám doma malého človiečika, ktorému „vedecky zdôvodnené postupy“ v snahe pomôcť (hoci nebolo prečo pomáhať) poškodili zdravie na celý život. Je to daň za náš spôsob života? Neviem, len si myslím, že niekto a niekde treba začať.

Áno, zástancovia najprirodzenejšieho pestovania stromov si vybrali vegetatívne množenie, ktoré nie je v prírode prirodzené, ale pýtam sa, či je prirodzené vrúbľovanie, očkovanie, rezanie stromov, hnojenie, chemická ochrana, rozorávanie zeme, sterilné trávniky atď.

Pri spravokoreňovaní mi nejde o to, ako bujne má strom rásť. Chcem, aby strom rástol tak, ako je to pre neho prirodzené. Mám dostatok pôdy. Nevidím dôvod, aby som si dala odoperovať nohy, len preto, že ich mám krivé, krátke, pomalé alebo chlpaté. Sú moje, dobre mi slúžia, spolupracujú s mojím telom. Ak by som mala napríklad nohy bežca, možno by to moje srdce a pľúca nevydržali. Zdá sa mi rozumné to isté nerobiť stromom.

Jaroslav Svododa (pán na videu), má už skúsenosti so spravokoreňovaním ovocných stromov, možno nie 10 rokov, ale má. Aké máte so spravokoreňovaním skúsenosti vy? Ja to rozhodne chcem skúsiť. Mne sa to totiž okrem neistého pestovania zo semien (aj to skúsim) zdá rozumné.

Nechcem tu viac rozoberať filozofiu a správnosť či nesprávnosť spravokoreňovania. Moja otázka znela inak.
2 0
wabi wabi

wabi je offline (nepripojený) wabi

Som rád že si to takto prijala.
Mám iba skúsenosti so stromami ktoré spravokorenili tak trocha omylom jedná sa teda o jablone a správali sa potom tak že rástli bláznivo a rodili špatne, ale tým to samozrejme nechcem zovšeobecňovať, pri inej odrode iných podmienkach to bude iste inak.
Stromy chcú žiť a tak nech s nimi urobíš čokoľvek urobia všetko preto aby prežili a je pre ne prirodzené že budú aj po čase rodiť.
S tohoto pohľadu sa "úspech" takmer vždy dostaví, otázka je len kedy a ko dobre, či táto alternatíva je to najlepšie. Či ten úspech je naozaj úspechom. Dôležité ale je že ťa to baví a si s tým spokojná.
Spravokorenenie je beh na dlhú trať. Trvá pár rokov pokiaľ stromček pustí vlastné korene ak vôbec pustí... Odiališ si značne úrodu a pravdepodobne vo väčšine prípadov sa to nepodarí.
Vec nie je tak dôležitá ani pre strom ani pre záhradkára. Veď sa bude jednať vlastne len o pár stromčekov a ty nie si na uspechu príliš finančne či ako závislá tak prečo to nevyskúšať...
Ak to budeš robiť tak, že nakúpiš štepené stromky a budeš ich podsádzať hlboko aby pustili nad miestom štepenia vlastné korene a ony nepustia, tak vlastne budeš mať stromčeky štepené a hlboko zakorenené, čo nie je na škodu. Ak si budeš môcť vybrať podpník, je lepšie kúpiť tie na bujnejšom podpníku, ideálne na semenáči, rád ti poradím aj v tomto.
Dotkla si sa závažnejšej veci ako je napríklad hnojenie a závlaha.
Predpokladám, že budeš pestovať bez závlahy na svahu s nízkou ornicou na zatrávnenokm pozemku a hnojiť nebudeš asi vôbec, keďže "umelé" hnojivá nechceš a dobytok nechováš a nechať si hnoj priniesť je pracné aj drahé.
Stretol som sa s extrémom, kedy stromky a kríčky u nemenovaného majiteľa sadu vysadené na horskej stráni byčovanej vetrom v chudobnej pôde na skale nehnojil vôbec a keď som sa ho spýtal prečo nedopraje tým úbohým drevinám aspoň nejaký ten maštelný hnoj, povedal mi, že on pestuje bioovocie tak nemôže hnojiť. Spýtal som sa ho prečo aspoň hnoj kravský či akýkoľvek iný, veď to je bio...
Vyviedol ma z omylu, že on by musel použiť iba biohnoj. Biohnoj produkujú iba biokravy. Biokravy môžu žať iba bioseno v biomaštali a taká v okolí nie je, pretože nie je dostatok biosena a nie je záruka či kravi nezožerú aj niečo nebio.
Jednoducho všetkého moc škodí a žiaden extrém nie je dobrý.
Tiež nie som nadšencom udržovaných anglických trávnikov a sadov presne podľa pravítka.
Snažím sa skĺbiť zásady ktoré dodržiavali naši prastarý rodičia s tým čo priniesla moderná doba a z každého si vziať to čo je najlepšie.
Sledujem stromy ako rastú ako reagujú na podmienky. Nemôžem nevidieť potreby stromov ale nemôžem ani ignorovať to že žijeme v 21 storočí a všetko čo to znamená. Učiť sa treba nie len na vlastných chybách. Preto čítam aj literatúru a to nielen najnovšiu ale aj napríklad 100 rokov staré knihy...
Zaujíma ma aj váš pokus. Ak urobím niečo čo sa mi nepodarí tak ako by mohlo, tak netrvám tvrdohlavo na tom, že je to úspech. Rád sa nechám poučiť.
0 0
aviator aviator

aviator je offline (nepripojený) aviator

slovenský človek v kristových rokoch ...viac
Wabi má pravdu. Spravokoreniť sa oplatí hlavne niektoré štepené okrasné veci /napr. Wisteria/, potom nehrozí, že navrúbľovaná časť odumrie alebo odpadne pri silnejšom vetre /videl som na vlastné oči, nieje to až také zriedkavé/. Pri ovocných veciach skôr neodporúčam, Wabi uviedol argumenty, ktoré sedia.
Ale nejde o život, kto chce nech vyskúša a budem rád, keď si tu po rockoch prečítam pozitívne skúsenosti. Aj keď to nebude sedieť s tým, čo nás učili na strednej a vysokej záhradníckej škole a s tým, čo som sa naučil počas diplomovky s fyziológie rastlín a v praxi.
0 0
Waldes007 Waldes007

Waldes007 je offline (nepripojený) Waldes007

pozemšťan
EvaB. Pozri príspevok
Myslím, že človek nemusí mať vyštudované ovocinárstvo a záhradníctvo, aby sa mu v tejto oblasti darilo. Takto to fungovalo už po stáročia pred nami. Ale bohužiaľ, naši rodičia nám často okrem používania umelých hnojív a rôznych spôsobov strihania stromčekov často nevedia poskytnúť takmer žiadne informácie. Nemyslím si, že treba ísť bezhlavo a bez uváženia za každou alternatívou, ale kto nevyskúša, nemôže posúdiť. Chemický a farmaceutický priemysel sú v posledných desaťročiach najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia. A mnoho ľudí si to uvedomilo a preto pátra po alternatíve. Ja mám doma malého človiečika, ktorému „vedecky zdôvodnené postupy“ v snahe pomôcť (hoci nebolo prečo pomáhať) poškodili zdravie na celý život. Je to daň za náš spôsob života? Neviem, len si myslím, že niekto a niekde treba začať.

Áno, zástancovia najprirodzenejšieho pestovania stromov si vybrali vegetatívne množenie, ktoré nie je v prírode prirodzené, ale pýtam sa, či je prirodzené vrúbľovanie, očkovanie, rezanie stromov, hnojenie, chemická ochrana, rozorávanie zeme, sterilné trávniky atď.

Pri spravokoreňovaní mi nejde o to, ako bujne má strom rásť. Chcem, aby strom rástol tak, ako je to pre neho prirodzené. Mám dostatok pôdy. Nevidím dôvod, aby som si dala odoperovať nohy, len preto, že ich mám krivé, krátke, pomalé alebo chlpaté. Sú moje, dobre mi slúžia, spolupracujú s mojím telom. Ak by som mala napríklad nohy bežca, možno by to moje srdce a pľúca nevydržali. Zdá sa mi rozumné to isté nerobiť stromom.

Jaroslav Svododa (pán na videu), má už skúsenosti so spravokoreňovaním ovocných stromov, možno nie 10 rokov, ale má. Aké máte so spravokoreňovaním skúsenosti vy? Ja to rozhodne chcem skúsiť. Mne sa to totiž okrem neistého pestovania zo semien (aj to skúsim) zdá rozumné.

Nechcem tu viac rozoberať filozofiu a správnosť či nesprávnosť spravokoreňovania. Moja otázka znela inak.
Málo ludí má s tým skúsenosti, ale nedaj sa odradiť, dokonca ani tým, že stromy prestanú na nejakú dobu rodiť, až dorastú na im danú veľkosť odmenia sa ti o to lepšou a pravidelnejšou úrodou. Celkom pekne je postup opísaný v knihe pána Jaroslava Svobodu.
0 0
wabi wabi

wabi je offline (nepripojený) wabi

Nič v zlom, ale odkiaľ čerpáš informácie, že úroda by mala byť po spravokorenení lepšia pravidelnejšia?
Boli uverejnené nejaké sledovania a videl si takéto tabuľky, že pravokorenné stromy majú lepšiu a pravidelnejšiu úrodu?
Či z vlastného mnohoročného sledovania týchto stromov, alebo si to len myslíš?
Neuviedol si žiaden dôvod prečo by to malo tak byť. Možno patríš k ľuďom, ktorí sú si istý že vtipy o blondínkach sú pravdivé a že farba vlasov je pri inteligencii rozhodujúcim ukazovateľom.
Nevidím najmenší dôvod prečo by spravokorenenie malo ovplyvniť kvalitu a pravideľnosť úrody, rovnako ako farba vonkajšej pokrývky hlavy len ťažko ovplyvní vnútorné prostredie mozgových závitov.
Možno si niekedy videl ako sa správa pri spravokorenení jabloň na podpníku M9. Nemôžeš predsa zovšeobecniť to, ako sa správa jabloň na podpníku M9 po spravokorenení na všetky typy podpníkov a všetky ovocné druhy. Tak ako nie všetky druhy zvierat len preto že majú 4 nohy chytajú myši a robia mňau.
Tým som samozrejme nechcel potvrdiť že v tomto prípade to zlepší a spravideľní úrodu vždy a všade a pri každej odrode.
Trocha mi to pripadá ako keď ten vtip keď policajt robil pokusy so žabou - postupne jej trhal nohy a žaba i tak skákala a keď jej odtrhol poslednú zadnú nohu a žaba na rozkaz "Skoč!" neposlúchla, prišiel k logickému záveru že keď žabe odtrhneme všetky nohy, tak ohluchne, pretože neskáče.
Prepáč, dúfam len že máš zmysel pre humor a nie si policajt, lebo inak mám po chlebe!
0 0
Waldes007 Waldes007

Waldes007 je offline (nepripojený) Waldes007

pozemšťan
wabi Pozri príspevok
Nič v zlom, ale odkiaľ čerpáš informácie, že úroda by mala byť po spravokorenení lepšia pravidelnejšia?
Boli uverejnené nejaké sledovania a videl si takéto tabuľky, že pravokorenné stromy majú lepšiu a pravidelnejšiu úrodu?
Či z vlastného mnohoročného sledovania týchto stromov, alebo si to len myslíš?
Neuviedol si žiaden dôvod prečo by to malo tak byť. Možno patríš k ľuďom, ktorí sú si istý že vtipy o blondínkach sú pravdivé a že farba vlasov je pri inteligencii rozhodujúcim ukazovateľom.
Nevidím najmenší dôvod prečo by spravokorenenie malo ovplyvniť kvalitu a pravideľnosť úrody, rovnako ako farba vonkajšej pokrývky hlavy len ťažko ovplyvní vnútorné prostredie mozgových závitov.
Možno si niekedy videl ako sa správa pri spravokorenení jabloň na podpníku M9. Nemôžeš predsa zovšeobecniť to, ako sa správa jabloň na podpníku M9 po spravokorenení na všetky typy podpníkov a všetky ovocné druhy. Tak ako nie všetky druhy zvierat len preto že majú 4 nohy chytajú myši a robia mňau.
Tým som samozrejme nechcel potvrdiť že v tomto prípade to zlepší a spravideľní úrodu vždy a všade a pri každej odrode.
Trocha mi to pripadá ako keď ten vtip keď policajt robil pokusy so žabou - postupne jej trhal nohy a žaba i tak skákala a keď jej odtrhol poslednú zadnú nohu a žaba na rozkaz "Skoč!" neposlúchla, prišiel k logickému záveru že keď žabe odtrhneme všetky nohy, tak ohluchne, pretože neskáče.
Prepáč, dúfam len že máš zmysel pre humor a nie si policajt, lebo inak mám po chlebe!
Dosť ma prekvapilo, že práve ty, ktorý tu vystupuješ ako dosť skúsený a človek ktorému ide o záchranu pôvodného genofondu ovocnín napíše takýto príspevok. Hovoríš, z akých tabuliek čerpám, z nijakých, lebo žiadne také nik neurobí. Prečo tu nebudeme rozvádzať... No na to stačí aj obyčajný sedliacky rozum. Ak zberáš vrúble zo starých sort ovocných stromov, tak sú to stromy ktoré rastú určite na "vlastných nohách", totiž tie navrúbľované po 20 - 30 rokov odídu do večných lovíšť. To ako skúsený záhradkár ale určite vieš. Podpník spôsobí, že sa skráti nielen životnosť ale aj strom je patrične menší, čo na jednej strane je pohodlné, netreba loziť po rebríku pri oberaní ale má aj patrične menší koreňový systém. No na menšom strome nemôže byť taká úroda ako na o hodne väčšom. Sused za mojim domom má jablonku je síce vyššia ako jeho barak ale každý rok má krásne veľké zdravé sladučké jabĺčka a to bez akéhokoľvek postreku. Družstvo tu má jabloňový sad a bol som tam pár krát pomáhať pri zbere, nuž viem posúdiť koľko sa zoberie z klasicky ošetrovaného navrúblovaného stromu (postreky, strihanie) a len z toho jedného sused oberie toľko čo v sade treba z piatich. Čo na to treba ? nič len nechať strom rásť ako potrebuje on, samozrejme ak necháte len tak strom ktorý bol doteraz strihaný, tak to sním zle dopadne. Ja mám vlastnú skúsenosť s broskyňami, zo semena a pri minimálnej starostlivosti (postrek proti kučeravosti) pekne rodia aj vtedy keď iné stromy nemajú nič. Suma sumárum, naštepené stromy sú opodstatnené v malých záhradkách, kde by sa inak nezmestili aj keď je to tak trochu system bonsaj na ak má človek miesto a chce mať zdravé dlhoveké stromy tak je to jasné. Samozrejme pravokorennosť nieje všeliek a vegetatívne rozmnožované, častokrát už degenerované stromy to nevylieči z ich neduhov ale je predpoklad, že budú aspoň o niečo zdravšie a odolnejšie.
Naposledy upravil Waldes007 : 02.12.10 at 13:53
1 0
wabi wabi

wabi je offline (nepripojený) wabi

No nič v zlom ale si ako ten policajt s tou žabou. Staré stromy sú naozaj najčastejšie štepené, nie pravokorenné, ak teda hovoríme o ovocných stromoch ušľachtilých odrôd.
Ty popisuješ a vychádzaš z toho že všetky stromy sa správajú ako tie na jabloňových podpníkoch M9, teda, že štepenie vždy automaticky brzdí rast ale to je úplná hlúposť. Často to môže byť úplne naopak. Pravý koreň môže byť tiež mizerný mohol by som uviesť viacero príkladov, ale bola by to potom vedecká práca a nie krátky príspevok. Takže Hurmi Kaki - Ebenovník je na vlastných koreňoch dosť mizerný rastie pomaly a je tiež problém s presádzaním, ale na podpníku Diospyros Lotus rastie oveľa bujnejšie, dokonca aj plody má asi o štvrtinu väčšie ako na vlastných koreňoch. Naopak ak ho dáš na podpník Diospyros Virginiana, tak má plody ešte menšie ako na vlastnom podpníku a rastie ako úplný zákrsok a oveľa pomalšie. A na tom lotuse ho nespravokoreníš, pretože vlastné korene nepúšťa tak ľahko a nikdy by v konkurencii tých lotusových neobstáli.
U tých jabloní je to tak, že sú predsa aj podpníky, ktoré robia bujný rast a niektoré semenáče, ktoré nepresadíš majú potom najsilnejší rast a toto dávajú aj naočkovaným odrodám. Tie najväčšie stromy na svete sú štepené semenáče a niektoré z nich majú aj niekoľko sto rokov.
To že broskyne ako semenáče nikdy nepresádzané sú najlepšie a najvitálnejšie je fakt, ale či sú štepené alebo ponechané ako semenáče to s tým nesúvisí...
Nebuďte zaslepený! Svet nie je čiernobiely. Za určitých okolností môže byť spravokorenenie výhodou ale väčšinou nie. Možno nájdete pár naivných blondýnok ale to neznamená že nutne každá je naivná a výnimka potvrdzuje pravidlo, to je samozrejme vtip!
0 0
Waldes007 Waldes007

Waldes007 je offline (nepripojený) Waldes007

pozemšťan
wabi Pozri príspevok
No nič v zlom ale si ako ten policajt s tou žabou. Staré stromy sú naozaj najčastejšie štepené, nie pravokorenné, ak teda hovoríme o ovocných stromoch ušľachtilých odrôd.
Ty popisuješ a vychádzaš z toho že všetky stromy sa správajú ako tie na jabloňových podpníkoch M9, teda, že štepenie vždy automaticky brzdí rast ale to je úplná hlúposť. Často to môže byť úplne naopak. Pravý koreň môže byť tiež mizerný mohol by som uviesť viacero príkladov, ale bola by to potom vedecká práca a nie krátky príspevok. Takže Hurmi Kaki - Ebenovník je na vlastných koreňoch dosť mizerný rastie pomaly a je tiež problém s presádzaním, ale na podpníku Diospyros Lotus rastie oveľa bujnejšie, dokonca aj plody má asi o štvrtinu väčšie ako na vlastných koreňoch. Naopak ak ho dáš na podpník Diospyros Virginiana, tak má plody ešte menšie ako na vlastnom podpníku a rastie ako úplný zákrsok a oveľa pomalšie. A na tom lotuse ho nespravokoreníš, pretože vlastné korene nepúšťa tak ľahko a nikdy by v konkurencii tých lotusových neobstáli.
U tých jabloní je to tak, že sú predsa aj podpníky, ktoré robia bujný rast a niektoré semenáče, ktoré nepresadíš majú potom najsilnejší rast a toto dávajú aj naočkovaným odrodám. Tie najväčšie stromy na svete sú štepené semenáče a niektoré z nich majú aj niekoľko sto rokov.
To že broskyne ako semenáče nikdy nepresádzané sú najlepšie a najvitálnejšie je fakt, ale či sú štepené alebo ponechané ako semenáče to s tým nesúvisí...
Nebuďte zaslepený! Svet nie je čiernobiely. Za určitých okolností môže byť spravokorenenie výhodou ale väčšinou nie. Možno nájdete pár naivných blondýnok ale to neznamená že nutne každá je naivná a výnimka potvrdzuje pravidlo, to je samozrejme vtip!
Nie som policajt, som skôr ako hovorím sedliak začiatočník, (vyrastal som v Bratislave no moje názory sú ovplyvnené dvoma dnes už nežijúcimi starými pestovateľmi ovocnín. No ale poďme po poriadku. V názore, že staré stromy sú štepené sa diametrálne rozchádzame. Ak aj náhodou niektoré áno tak určite nie na vegetatívne rozmnožovaný podpník ! Nanajvýš tak na nejaký semenáč. Už som ich pár videl a ani jeden nebol štepený, skôr to boli semenáče. Čo sú podla teba ušľachtilé odrody ? Podľa mňa odroda je vtedy ak môžem vypestovať zo semena aspoň približne rovnaké plody ako mali rodičia. No dnes za odrodu považujú aj kríženec prvej generácie a rozmnožujú ho len vegetatívne. Inak totiž ani nemôžu lebo rozhodne nejde o sortu. Pre krátkosť môjho príspevku, mohlo to pôsobiť ako že všetky stromy sú len obmedzované podpníkom, čo nemusí byť vždy pravda ale faktom zostáva, že všeobecne sa skracuje životnosť a znižuje imunita. To je uvádzané v oficiálnych prácach nielen v permakultúrných. Nevidel som zatiaľ ani jeden štepený strom na vegetatívne množenom podpníku, ktorý by prežil desiatky rokov bez akejkoľvek starostlivosti, totiž ledva prežije tých pár desiatok rokov pod chemickou oponou. To, že niektoré podpníky môžu zlepšiť niektoré žiadané vlastnosti vlastnosti je pravda, no je to len o pohodlnosti, (štvrť kmene, polokmene, rýchlejší rast) a kvantite (väčšie plody). Plnú chuť sliviek množených odkopkami, marhúľ a broskýň alebo aj čerešní zo semena to nikdy nedosiahne. Podobne ako kuracina nafúknutá chemikáliami. Inak tie moje broskyne sú presádzané, nikdy mi totiž nevyrástli tie ktoré som ja zasadil ale zato všade inde ako burina ... Ostáva otázka, či spravokorenenie je pre rastlinu výhodou. Podla rozhovorov s tými, čo majú vlastnú skúsenosť áno. Nielen vitalitou, zdravím ale napríklad aj tým, že ma kvety vo vhodnejšom období ako tie s cudzími koreňmi. No suverénne vyhrávajú tie, ktoré rastú zo semena priamo na mieste, teda nikdy nepresádzané. A keďže väčšina volne dostupných stromkov je na vegetatívne množenom podpníku tak sa prikláňam k názoru, že väčšine spravokorenenie len pomôže. Osobne idem na to inou metódou, plánujem naštepiť niektoré "sorty" na vlastný semenáč. A ešte niečo, to o neprežití bez opateri viem z vlastnej skúsenosti, pred 14 rokmi som kúpil dom so záhradou o ktorú sa sedem rokov nik nestaral. Z radu marhúľ to prežil jeden strom a z radu broskýň dva ! Aj tá posledná marhuľa na jeseň skončila lebo jednoducho podpník vyhnal od spodku obrast.

Edit : Prečítal som si viacero tvojich príspevkov a aj napriek tomu, že zo všetkými tvojimi názormi nesúhlasím, páči sa mi tvoj zmysel pre humor.
Naposledy upravil Waldes007 : 03.12.10 at 18:51
1 0
aviator aviator

aviator je offline (nepripojený) aviator

slovenský človek v kristových rokoch ...viac
Ovocinárstvo je desiatky rokov rozvíjaná seriózna veda, za ktorou sú peniaze z desaťtisícov hektárov ovocných sadov na celom svete a nadšenie a mnohoročná práca tisícov ľudí.
Majitelia sadov /aj družstvo u vás/chcú hlavne výnosy a keby usúdili, že najlepšie výnosy majú z generatívnych/pravokorenných/spravokorenených stromov, tak také pestujú.
Mimochodom, majiteľa sadu /aj družstvo..../ zaujímajú výnosy z hektára a nie z jedného stromu.
0 0
Waldes007 Waldes007

Waldes007 je offline (nepripojený) Waldes007

pozemšťan
aviator Pozri príspevok
Ovocinárstvo je desiatky rokov rozvíjaná seriózna veda, za ktorou sú peniaze z desaťtisícov hektárov ovocných sadov na celom svete a nadšenie a mnohoročná práca tisícov ľudí.
Majitelia sadov /aj družstvo u vás/chcú hlavne výnosy a keby usúdili, že najlepšie výnosy majú z generatívnych/pravokorenných/spravokorenených stromov, tak také pestujú.
Mimochodom, majiteľa sadu /aj družstvo..../ zaujímajú výnosy z hektára a nie z jedného stromu.
Neviem síce čo si tým chcel povedať a nechcem sa ťa dotknúť ale musím ťa poopraviť. Niet pochyb, že výnos by bol z väčších stromov väčší, a na starých fotkách z ovocných sadoch vidno, že kedysi sa ovocie oberalo pomocou rebríkov ale dnes keď sa zohľadňuje hlavne faktor čo najmenšej ľudskej práce sú stromy také aby ich človek vedel obrať zo zeme a výnos z hektára je až na druhom mieste ...
0 0
Silvernola Silvernola

Silvernola je offline (nepripojený) Silvernola

Waldes007 Pozri príspevok
Neviem síce čo si tým chcel povedať a nechcem sa ťa dotknúť ale musím ťa poopraviť. Niet pochyb, že výnos by bol z väčších stromov väčší, a na starých fotkách z ovocných sadoch vidno, že kedysi sa ovocie oberalo pomocou rebríkov ale dnes keď sa zohľadňuje hlavne faktor čo najmenšej ľudskej práce sú stromy také aby ich človek vedel obrať zo zeme a výnos z hektára je až na druhom mieste ...
Ja by som na svojej záhradke obrovský strom nechcela. Mám ich viac odrôd a druhov. Mne to tak vyhovuje a myslím si, že väčšina záhradkárov so mnou bude súhlasiť. U starých rodičov som také obrovské stromy ošetrovala - ďakujem, o to nestojím. Pri tom som si všimla, že výberová ovocie netvorilo ani 50% úrody. U mňa je to cca 90%. Takže, aj keď mám z 1 stromu menej kg, z celej plochy mám pri menšej námahe porovnateľný zisk. Tatže prečo by som mala dať prednosť pravokorenným, aledbo dokonca z mojich pravokorenné robiť?
0 0
Waldes007 Waldes007

Waldes007 je offline (nepripojený) Waldes007

pozemšťan
Silvernola Pozri príspevok
Ja by som na svojej záhradke obrovský strom nechcela. Mám ich viac odrôd a druhov. Mne to tak vyhovuje a myslím si, že väčšina záhradkárov so mnou bude súhlasiť. U starých rodičov som také obrovské stromy ošetrovala - ďakujem, o to nestojím. Pri tom som si všimla, že výberová ovocie netvorilo ani 50% úrody. U mňa je to cca 90%. Takže, aj keď mám z 1 stromu menej kg, z celej plochy mám pri menšej námahe porovnateľný zisk. Takže prečo by som mala dať prednosť pravokorenným, alebo dokonca z mojich pravokorenné robiť?
Nik nevnucuje nikomu nič, len sa bavíme, čo je prirodzené a teda lepšie, zdravšie (a nielen) pre samotné stromy. Inak len potvrdzuješ to čo som napísal ja, kvôli pohodlnosti (menšej námahe) ľudia pestujú (kaličia) stromy proti ich prirodzenosti, striekajú jedmi a divia sa prečo je toľko rôznych chorôb. V konečnom dôsledku totiž tie jedy konzumujú ľudia, či už priamo cestou plodov, pitím kontaminovanej vody, alebo nepriamo konzumovaním zvierat. O tom tu je reč, že výberom druhov stromov ktoré necháme rásť podla ich predstáv a ktoré tým pádom sú zdravé a netreba ich striekať jedmi by sme mali chrániť prírodu a teda seba, lebo aj my sme len súčasťou prírody. Ak chceš kľudne si ďalej každý rok rež stromy a striekaj chemikáliami, ja budem radšej vyliezať na rebrík a oberať zo zdravých stromov zdravé plody bez prác ktoré teba neminú.
1 0
Silvernola Silvernola

Silvernola je offline (nepripojený) Silvernola

Waldes007 Pozri príspevok
Nik nevnucuje nikomu nič, len sa bavíme, čo je prirodzené a teda lepšie, zdravšie (a nielen) pre samotné stromy. Inak len potvrdzuješ to čo som napísal ja, kvôli pohodlnosti (menšej námahe) ľudia pestujú (kaličia) stromy proti ich prirodzenosti, striekajú jedmi a divia sa prečo je toľko rôznych chorôb. V konečnom dôsledku totiž tie jedy konzumujú ľudia, či už priamo cestou plodov, pitím kontaminovanej vody, alebo nepriamo konzumovaním zvierat. O tom tu je reč, že výberom druhov stromov ktoré necháme rásť podla ich predstáv a ktoré tým pádom sú zdravé a netreba ich striekať jedmi by sme mali chrániť prírodu a teda seba, lebo aj my sme len súčasťou prírody. Ak chceš kľudne si ďalej každý rok rež stromy a striekaj chemikáliami, ja budem radšej vyliezať na rebrík a oberať zo zdravých stromov zdravé plody bez prác ktoré teba neminú.
Niečo ti poviem. Striekam 3x do roka, starý otec striekal 5x i viac. Ja mám zdravšie i krajšie ovocie. Aj na intenzívne obhospodarovanej záhrade sa dá pestovať zdravé ovocie. Mne tvoje dôvody pripadajú viac spirituálne, než racionálne. Pre mňa a môj zdravotný stav rebrík nie je reálny, robím to, a tak, ako mi vyhovuje. (mimochodom, zdravotné problémy nemám z "chemikálií", ale po úraze) A súčasťou prírody sa cítim aj pri zákrpkoch a nízkokmeňoch.
Ak by sme mali jesť len to, čo je zdravé a čo nám neškodí, o 3 týždne zomrieme od hladu s vedomím, že zomierame zdraví. To sa možno dalo pred 200 rokmi, dnes už žiaľ nie. Na to je nás na Zemi príliš veľa. Môžem si vybrať, či budem realista, alebo rojko. Myslím, že aj tu sa dá nájsť kompromis, nech si o tom myslíš, čo chceš.
0 0
Waldes007 Waldes007

Waldes007 je offline (nepripojený) Waldes007

pozemšťan
Silvernola Pozri príspevok
Niečo ti poviem. Striekam 3x do roka, starý otec striekal 5x i viac. Ja mám zdravšie i krajšie ovocie. Aj na intenzívne obhospodarovanej záhrade sa dá pestovať zdravé ovocie. Mne tvoje dôvody pripadajú viac spirituálne, než racionálne. Pre mňa a môj zdravotný stav rebrík nie je reálny, robím to, a tak, ako mi vyhovuje. (mimochodom, zdravotné problémy nemám z "chemikálií", ale po úraze) A súčasťou prírody sa cítim aj pri zákrpkoch a nízkokmeňoch.
Ak by sme mali jesť len to, čo je zdravé a čo nám neškodí, o 3 týždne zomrieme od hladu s vedomím, že zomierame zdraví. To sa možno dalo pred 200 rokmi, dnes už žiaľ nie. Na to je nás na Zemi príliš veľa. Môžem si vybrať, či budem realista, alebo rojko. Myslím, že aj tu sa dá nájsť kompromis, nech si o tom myslíš, čo chceš.
Ak by si pozornejšie čítala moje príspevky tak si si mohla všimnúť, že píšem, že sú prípady kedy je to aj opodstatnené, napríklad malé záhradky a podobne. V tvojom prípade tvoj zdravotný hendikep ti inak neumožňuje ale väčšina záhradkárov je zdravá (ak sa to vôbec v súčasnosti dá). Píšeš, že tvoj dedo striekal viac ako ty, ale spomeň si či vtedy vôbec boli také hnusné chemikálie. Aj ja striekam ak treba ale nie chemikálie ale prírodné výluhy a podobne. Ale aby to stačilo treba v prvom rade zabezpečiť čo najlepšie podmienky rastu a o tom je to čo píšem. Zdravú imúnnu rastlinu netreba striekať vôbec. Som realista a viem, že sa to dá, len to chce začať rozmýšľať trochu inak trochu zodpovednejšie ku našim potomkom. Ani na intenzívne obhospodarovanej záhrade netreba používať chemikálie, dá sa to len treba chcieť niečo zmeniť.
0 0
Silvernola Silvernola

Silvernola je offline (nepripojený) Silvernola

Waldes007 Pozri príspevok
...ale spomeň si či vtedy vôbec boli také hnusné chemikálie.
Jediná pripomienka - boli oveľa hnusnejšie, než dnes (niečo o tom viem), aspoň tie čo používam ja.
0 0
Waldes007 Waldes007

Waldes007 je offline (nepripojený) Waldes007

pozemšťan
Silvernola Pozri príspevok
Jediná pripomienka - boli oveľa hnusnejšie, než dnes (niečo o tom viem), aspoň tie čo používam ja.
Nuž, odporúčam preštudovať niekoľko kníh o ekologickom záhradkárčení a aj sama prídeš na to, že to čo som napísal nebolo vôbec spirituálne ale naopak jediná reálna alternatíva aby sme ako druh nevymreli.
0 0
Načítať ďalšie

Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať