milosk Ahojte poradaci,
nenajde sa neaka dobra dusa, ktora je ochotna sa m itrochu venovat (mailom) aj za mierny uplatok, pripadne vlastni prirucky\knihy, ktore uz ma nastudovane a uz ich nepotrebuje? Jedna sa mi o vysvetelnie pojmov k zalozeniu sro. Vztahy medzi konatelmi, rozdelenie kompetencii a prav, rozdiel medzi spolocnikom - tichym spolocnikom a pod. Riesim teraz nieco podobne a rad by som nasiel niekoho,kto by mi poradil v tychto mojich rozhodnutiach.
Druha otazka, nema nahodou niekto knihy z vydavatelstva Verlag Dashofer (vedenie a riadenie s.r.o., podvojne uctovnictvo od A po Z, zalozenie s.r.o.) a ma ich uz nastudovane? Ak ano a ma chut ich predat nech sa mi ozve.
Otázka : vzťahy medzi konateľmi :
Vzťah medzi konateľom s.r.o. a spoločnosťou pri výkone
jeho funkcie
(z pohľadu teórie, praxe a judikatúry)
- Charakter právneho vzťahu
- Právna úprava vzťahu
- Zmluva o výkone funkcie
- konateľa
- Použitie ustanovení
o mandátnej zmluve
1. Charakter právneho vzťahu medzi konateľom a spoločnosťou
Vznikom funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným vzniká medzi spoločnosťou a konateľom ako právnymi subjektami osobitný právny vzťah, a to vzťah záväzkový, obsahom (predmetom) ktorého sú tak ako pri iných druhoch záväzkových právnych vzťahov predovšetkým vzájomné práva a povinnosti subjektov tohto vzťahu. V rámci tohto vzťahu je konateľ povinný k určitým plneniam voči spoločnosti, a taktiež spoločnosť je povinná k určitým plneniam voči konateľovi. Čo do základnej charakteristiky je nepochybné, že ide o záväzkový vzťah synallagmatický (obojstranne zaväzujúci) a typická je jeho obojstranná podmienenosť práv a povinností, a teda i vzájomná závislosť plnení oboch účastníkov takéhoto vzťahu1).
Pokiaľ ide o povahu a charakter tohto právneho vzťahu so zreteľom na odvetvia práva ho upravujúce, sa okrem prevládajúceho názoru, že sa jednoznačne jedná o vzťah obchodnoprávny, v minulosti vyskytli i tendencie uvažovať o alternatíve tohto vzťahu, a to o vzťahu pracovnoprávnom, tvrdiace, že vzťah konateľa a spoločnosti môže dohodou strán vzniknúť aj ako pracovný pomer2). Uvedený názor okrem väčšiny obchodnoprávnej teórie, ktorá zastávala názor, že vzťah spoločnosti a člena jej orgánu svojím obsahom definícii pracovného pomeru nezodpovedá3) napokon odmietla i judikatúra, a to najskôr česká keď dôvodila, že činnosť štatutárneho orgánu (prípadne jeho člena – pokiaľ ide o kolektívny orgán) obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nevykonáva fyzická osoba v pracovnom pomere, a to ani v prípade, že nie je spoločníkom pretože výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti nie je druhom práce a vznik a zánik tohto právneho vzťahu nie je upravený pracovnoprávnymi predpismi a riadi sa obsahom spoločenskej zmluvy4) a následne i slovenská, keď taktiež dôvodila, že vykonávanie funkcie člena štatutárneho orgánu nie je výkonom práce v pracovnom pomere5).
Uvedené rozhodnutia ustálili jednoznačný pohľad na charakter právneho vzťahu medzi konateľom a spoločnosťou s ručením obmedzeným pri výkone jeho funkcie ako na vzťah obchodnoprávny a odlišné teórie sa po ich vydaní objavujú len ojedinele 6) a argumentačne sa javia byť značne nepresvedčivými7).
Ani judikatúra sa od zaujatého názoru žiadnym rozhodnutím neodklonila a prípadné pracovné zmluvy, predmetom ktorých je výkon funkcie konateľa považuje vzhľadom na vyššie uvedené za neplatné8), pričom tento názor platí bez ohľadu na to, či je predmetom pracovnej zmluvy časť výkonu funkcie štatutárneho orgánu spočívajúca v konaní v mene spoločnosti navonok alebo v obchodnom vedení spoločnosti, nakoľko samotná okolnosť, že štatutárny orgán koná smerom dovnútra spoločnosti alebo navonok, nič nemení na tom, že koná ako štatutárny orgán a že táto činnosť nie je druhom práce9). Pre úplnosť treba podotknúť, že nemožnosť vykonávať funkciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným v pracovnom pomere je samozrejme potrebné vztiahnuť nielen na prípady, keď pracovná zmluva ustanovuje ako druh práce priamo výkon funkcie konateľa, ale i na prípady, keď vykonávaná práca na základe pracovnej zmluvy, v ktorej je formálne identifikovaný druh práce inak, v skutočnosti zahŕňa aj výkon činností štatutárneho orgánu.
Judikovaná nemožnosť vzniku pracovnoprávneho vzťahu medzi konateľom a spoločnosťou sa týkala len vzťahu pri výkone pôsobnosti konateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti, pričom obe citované rozhodnutia pripustili vznik pracovnoprávneho vzťahu medzi spoločnosťou a osobou, ktorá v nej vykonáva funkciu konateľa, predmetom ktorej je iný druh činnosti (odlišné práva a povinnosti) než výkon funkcie konateľa, keď uviedli, že právne predpisy ani povaha spoločnosti s ručením obmedzeným nebráni tomu, aby iné činnosti pre túto obchodnú spoločnosť vykonávali fyzické osoby na základe pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ náplň pracovného pomeru (alebo iného pracovnoprávneho vzťahu) nie je výkonnom činnosti štatutárneho orgánu10), resp. že nemožno vylúčiť prípady, že niektorý zo spoločníkov a konateľov spoločnosti by vykonával administratívne práce spoločnosti ako zamestnanec, ale takýto zamestnanecký pomer by musel byť dohodnutý so všetkými náležitosťami, aby sa náplň práce zamestnanca a súčasne konateľa nezamieňala a aby bolo zrejmé, že došlo aj k uzavretiu pracovného pomeru a že činnosť spoločníka a tiež konateľa si vzájomne nekonkurujú11).
Uvedenú skutočnosť potvrdzuje i zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ktorý možnosť uzavrieť pracovnú zmluvu s osobou, ktorá je členom štatutárneho orgánu predpokladá, keď v § 7 ods. 3 ustanovuje, že so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.
V prípade existencie oboch uvedených právnych vzťahov (obchodnoprávneho i pracovnoprávneho) je predovšetkým potrebné dôsledne odlišovať status tejto osoby ako zamestnanca, ktorý sa riadi pracovnoprávnymi predpismi a status člena orgánu spoločnosti, ktorý sa riadi obchodnoprávnymi predpismi.12) Obsah činnosti vykonávanej v pracovnom pomere sa nesmie, a to ani sčasti, prekrývať s pôsobnosťou konateľa zverenou mu pri výkone jeho funkcie.
Teoreticky je za splnenia podmienky odlišného obsahu a rozsahu (náplne) jednotlivých funkcií v spoločnosti možné uzavrieť aj pracovnú zmluvu na výkon funkcie, napr. riaditeľa spoločnosti či vedúceho určitého úseku s osobou, ktorá je konateľom spoločnosti,13) ako je to v praxi často i realizované, avšak z praktického hľadiska sa stotožňujeme skôr s názorom, že vzhľadom na skutočnosť, že činnosť konateľa ako štatutárneho orgánu je zákonom pomerne široko vymedzená, výkon funkcie takmer každého vedúceho zamestnanca koliduje s výkonom funkcie konateľa a obsah prípadného pracovnoprávneho vzťahu je tým prakticky veľmi obmedzený, a to napr. na niektoré špecializované technické práce14).
Pri výkone funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným však vzhľadom na vyššie uvedené už je nad všetky pochybnosti jasné, že sa jedná o vzťah obchodnoprávny, a to o absolútny obchodnoprávny záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka, podľa ktorého treťou časťou Obchodného zákonníka upravujúcou Obchodné záväzkové vzťahy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov aj záväzkové vzťahy medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti. Právny vzťah medzi konateľom a spoločnosťou pri výkone funkcie sa tak bude podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka vždy riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, príp. subsidiárne podľa predpisov občianskeho práva, obchodných zvyklostí a zásad, na ktorých spočíva Obchodný zákonník.
2. Právna úprava vzťahu medzi konateľom a spoločnosťou
Základom právnej úpravy vzťahu medzi konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným a spoločnosťou (ako i vzťahu iných orgánov obchodných spoločností, resp. ich členov ku spoločnostiam) je § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý ustanovuje, že vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.
Právna úprava v uvedenom znení odstránila výkladové rozpory o obligatórnom alebo fakultatívnom uzatváraní zmlúv o výkone funkcie, kedy vzhľadom na formuláciu predchádzajúceho znenia uvedeného ustanovenia účinného do 30. 9. 2004 (vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností) časť odbornej verejnosti zastávala názor, že sa vzhľadom na jeho gramatický výklad jedná o povinnosť uzavrieť s členom štatutárneho orgánu zmluvu o výkone funkcie15) a časť zastávala názor, že sa jedná len o možnosť a nie o povinnosť16). Prevažujúcim sa napokon stal názor, že sa o povinnosť nejedná17) a takto koncipovaný zámer zákonodarcu bol napokon i doplnený do ustanovenia § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka slovným spojením „ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá“, ktorou formuláciou sa jednoznačne určuje, že uzatvorenie zmluvy o výkone funkcie je fakultatívnym riešením vzťahu medzi konateľom a spoločnosťou pri výkone jeho funkcie.
Zákon teda dáva v prvom rade možnosť dohodnúť si zmluvne obsah záväzkového právneho vzťahu medzi jeho účastníkmi, a to zmluvou o výkone funkcie, pričom pre otázky touto zmluvou neupravené ustanovuje subsidiárnu pôsobnosť ustanovení Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Pri použití ustanovení o mandátnej zmluve na vzťah konateľa a spoločnosti pri výkone funkcie je však potrebné zdôrazniť, že sa tieto ustanovenia použijú primerane a neuplatnia sa jednak tam, kde práva a povinnosti odchylne upravuje uzatvorená zmluva o výkone funkcie a jednak tam, kde práva a povinnosti účastníkov tohto právneho vzťahu odchylne upravuje zákon, majúc na mysli hlavne druhú časť Obchodného zákonníka, ktorá obsahuje viaceré kogentné právne normy regulujúce daný právny vzťah.
Uvedená úprava uprednostňujúca zmluvnú voľnosť účastníkov právneho vzťahu javí sa byť vhodnou a vyhovujúcou, avšak objavujú sa i odlišné názory de lege ferenda na úpravu tohto vzťahu, a to napr. také riešenie, aby právna úprava zakotvila novú, modernú komplexnú úpravu služobnej zmluvy, ktorú poznal už rakúsky Všeobecný zákonník občiansky z roku 1811, a ktorá by bola pre úpravu vzťahu členov štatutárnych orgánov k obchodným spoločnostiam najvhodnejšou18).
3. Zmluva o výkone funkcie konateľa
Citované ustanovenie § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka používa pre zmluvnú úpravu vzťahu konateľa a spoločnosti pri výkone jeho funkcie termín „zmluva o výkone funkcie“, pričom z hľadiska zmluvných typov zmluva o výkone funkcie nie je zákonom upraveným zmluvným typom, možno prijať záver, že tento termín je len legislatívnou skratkou, druhovo označujúcou skupinu takýchto záväzkových vzťahov19).
Zmluva o výkone funkcie, ktorá môže byť a v praxi často býva označená aj inak (napr. manažérska zmluva, konateľská zmluva) je teda nepomenovanou zmluvou (inominátnym kontraktom) podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom uvedené ustanovenie tak ako pre iné inominátne kontrakty, aj pre zmluvu o výkone funkcie konateľa vyžaduje, aby v nej účastníci dostatočne určili predmet svojich záväzkov, a to pod sankciou neplatnosti zmluvy. Vzhľadom na to, že uvedená zmluva je zmluvou nepomenovanou, zákon pre ňu neustanovuje žiadne obsahové náležitosti, z povahy veci však vyplýva, že sa jedná o zmluvu príkazného typu, kedy príkazca (spoločnosť) ukladá príkazníkovi (konateľovi) povinnosť k správe jej záležitostí.
Ďalšie podmienky pre uvedenú zmluvu určuje § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý vo svojej druhej vete ustanovuje, že zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene, pričom nesplnenie zákonných podmienok písomnej formy a schválenia valným zhromaždením zakladá neplatnosť tejto zmluvy. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným zmluvu o výkone funkcie musí schváliť valné zhromaždenie, príp. takisto ako iné rozhodnutia patriace do kompetencie valného zhromaždenia i rozhodnutie o schválení zmluvy o výkone funkcie môžu prijať spoločníci tiež spôsobom per rollam podľa § 130 Obchodného zákonníka za podmienok tam ustanovených. Pokiaľ ide o podmienku schválenia zmluvy o výkone funkcie valným zhromaždením, možno len súhlasiť s tým, že hlavným cieľom je zabezpečiť valnému zhromaždeniu ako najvyššiemu orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným prehľad o právach, povinnostiach, odmenách a zodpovednosti konateľov20).
Deň vzniku zmluvného vzťahu medzi konateľom a spoločnosťou na základe zmluvy o výkone funkcie sa často nemusí zhodovať s dňom vzniku funkcie konateľa, ktorým je deň, kedy dôjde k súhlasnému prejavu vôle toho z účastníkov vzťahu, ktorý tento prejav učiní neskôr (teda buď prejavom vôle spoločníkov spoločnosti formou rozhodnutia valného zhromaždenia o vymenovaní konateľa, ak osoba vymenovaná za konateľa už skôr vyslovila svoj súhlas alebo následným súhlasom tejto osoby po jej vymenovaní do funkcie) alebo dohodnutý neskorší deň. Bez ohľadu na neskoršie uzavretie alebo neuzavretie zmluvy o výkone funkcie, týmto okamihom nadobúda konateľ postavenie štatutárneho orgánu. Samotné zmluvy o výkone funkcie bývajú spravidla uzatvárané následne po vzniku funkcie (i keď teóriou je rešpektované i uzatváranie týchto zmlúv ešte pred vznikom funkcie), pričom takúto časovú postupnosť možno vyvodiť i z ustanovenia § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka, keď tento používa pojem „člen orgánu“ (nie kandidát do tejto funkcie). Práva a povinnosti strán od vzniku funkcie konateľa do nadobudnutia účinnosti zmluvy o výkone funkcie sa pritom podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka budú spravovať primerane ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve.
Ohľadom schválenia zmluvy o výkone funkcie konateľa valným zhromaždením spoločnosti prevláda názor, že zo skutočnosti, že Obchodný zákonník explicitne neupravuje okamih schválenia zmluvy o výkone funkcie valným zhromaždením vyplýva, že zmluvu o výkone funkcie môže valné zhromaždenie schváliť tak pred samotným uzavretím zmluvy, ako aj následne po jej uzavretí, i keď vzhľadom na formuláciu zákona, ktorý ustanovuje, že valné zhromaždenie musí schváliť zmluvu, a teda zmluvu platne uzavretú, nie len pripravovanú a nakoľko do uzavretia zmluvy sa vždy jedná len o návrh zmluvy (ktorý sa stáva zmluvou až jeho akceptovaním druhou zmluvnou stranou, kedy dochádza k uzavretiu zmluvy), javí sa správnejším názor, že valné zhromaždenie by malo schvaľovať zmluvu až následne po jej uzavretí.
Subjektami zmluvy o výkone funkcie konateľa sú spoločnosť s ručením obmedzeným na strane jednej a konateľ, príp. osoba, ktorá sa má konateľom stať na strane druhej. Vzhľadom na to, že v mene spoločnosti s ručením obmedzeným koná konateľ, je v praxi bežnou (a v prípade spoločnosti, v ktorej je ustanovený jediný konateľ i nevyhnutnou) situáciou, že zmluvu podpisuje v mene oboch zmluvných strán tá istá fyzická osoba. Treba však zdôrazniť, že v danom prípade sa jedná o prejav vôle dvoch rôznych samostatných právnych subjektov, nakoľko zmluvu uzatvára spoločnosť s ručením obmedzeným ako právnická osoba konajúc konateľom na strane jednej a konateľ, ako fyzická osoba na strane druhej. Vzhľadom na uvedené, zákonom ustanovená podmienka schválenia zmluvy valným zhromaždením spoločnosti tak slúži aj na kontrolu podmienok v zmluve dohodnutých, hlavne z dôvodov, aby konateľ uzatvárajúci v mene spoločnosti nezneužil toto svoje postavenie dohodnutím takého obsahu zmluvy, ktorý by bol v záujme konateľa na úkor spoločnosti. V mene spoločnosti teda uzatvára zmluvu jej konateľ, resp. konatelia podľa toho, akým spôsobom konajú v mene spoločnosti. Výnimkou by bolo uzavretie tejto zmluvy pred vznikom spoločnosti (čo v zásade teoreticky nemožno vylúčiť), kedy by v mene tzv. predbežnej (založenej, ale ešte nevzniknutej) spoločnosti túto zmluvu uzatvárali za splnenia podmienok podľa § 64 Obchodného zákonníka osoby, konajúce v mene spoločnosti pred jej vznikom, čo by síce súčasne mohli, ale tiež nemuseli byť budúci prví konatelia spoločnosti.
Na druhej strane, vo vzťahu zmlúv uzatváraných spoločnosťou pred jej vznikom s osobami, ktoré sa majú stať jej budúcimi konateľmi, súdna prax u takejto zmluvy (v danom prípade však zmluvy upravujúcej len parciálne daný vzťah, nakoľko sa jednalo len o zmluvu o odmeňovaní konateľov) dovodila, že uzavretie takejto zmluvy nemožno považovať za úkon súvisiaci so vznikom spoločnosti v zmysle § 64 Obchodného zákonníka, pretože uzavretie takej zmluvy nie je nevyhnutné pre vznik spoločnosti, keď činnosť konateľov v tomto období je veľmi obmedzená, a to na úkony smerujúce k vzniku spoločnosti, ktoré im výslovne zveruje zákon (§ 112 Obchodného zákonníka) a v danom čase ani nie je isté, či osoby, navrhnuté do funkcie konateľov sa konateľmi spoločnosti po jej vzniku aj skutočne stanú21). Vo svetle uvedeného a s prihliadnutím tiež na skutočnosť, že podmienka schválenia valným zhromaždením môže byť aj tak splnená až po vzniku spoločnosti, sa zatváranie zmluvy o výkone funkcie pred vznikom spoločnosti nemožno považovať za racionálne a praktické riešenie.
Z hľadiska časovej postupnosti javí sa byť najpraktickejším postup, keď valné zhromaždenie vymenuje konateľa spoločnosti, ktorý ako prítomný na tomto valnom zhromaždení s vymenovaním vysloví súhlas, s vymenovaným konateľom sa uzatvorí zmluva o výkone funkcie a následne valné zhromaždenie túto zmluvu schváli. Uvedený postup môže síce teoreticky so sebou prinášať rôzne problémy22), avšak týmto možno predísť, resp. ich preklenúť precíznou prípravou valného zhromaždenia, na ktorom sa uvedený postup má realizovať.
Obsahom zmluvy o výkone funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným, ako už bolo vyššie uvedené, je úprava vzájomných práv a povinností spoločnosti a konateľa, a to najmä tých, ktoré neupravujú kogentné ustanovenia druhej časti Obchodného zákonníka, ale i bližšia konkretizácia a detailnejšia úprava práv a povinností zákonom ustanovených.
Vzhľadom na charakter tohto právneho vzťahu, postavenie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným a jeho právnu úpravu a potreby praxe možno vyabstrahovať určité obsahové časti, ktoré by mala zmluva o výkone funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným obsahovať, pričom sa jedná najmä o:
- detailnejšiu úpravu samotného výkonu funkcie, napr. výslovné zakotvenie povinnosti osobného výkonu funkcie,
- detailnejšiu definíciu niektorých v zákone použitých termínov, napr. ďalšie kritériá pre konanie konateľa s odbornou starostlivosťou, resp. definovanie takého konania, ktoré je v rozpore s odbornou starostlivosťou,
- úpravu povinností zmluvných strán nad rámec zákonom výslovne ustanovených, napr. povinnosť konateľa v určitých časových intervaloch podávať správy valnému zhromaždeniu, povinnosť spoločnosti vytvoriť konkretizovaným spôsobom konateľovi podmienky pre výkon funkcie,
- úpravu práv zmluvných strán nad rámec zákonom výslovne ustanovených,
- odplatnosť tohto právneho vzťahu, nakoľko vzťah medzi spoločnosťou a konateľom na základe zmluvy o výkone funkcie môže byť odplatným alebo bezodplatným, avšak samotná absencia tohto určenia a problematiky odmeňovania v zmluve bez ďalšieho neznamená, že spoločnosť i konateľ prejavili vôľu urobiť výkon funkcie konateľa bezodplatným23), naopak, prípadná bezodplatnosť výkonu funkcie by musela byť výslovne dohodnutá, alebo by sa konateľ musel svojho už existujúceho nároku na odmenu vzdať24), s čím sa stotožnila i súdna prax, keď zaujala názor, že pokiaľ nebol dohodnutý bezodplatný výkon funkcie štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, je výkon funkcie odplatný25),
- v prípade odplatnosti tohto vzťahu podmienky odmeňovania konateľa za výkon funkcie, a to najmä výška odmeny, časové obdobie, za ktoré daná odmena patrí (mesačne, polročne, ročne), splatnosť odmeny, mimoriadne odmeny, napr. pri ukončení funkcie alebo priaznivom hospodárskom výsledku spoločnosti, iné benefity konateľa,
- pravidlá úhrady hotových výdavkov, ktoré konateľ vynakladá v súvislosti s výkonom funkcie, a to, či uvedené výdavky sú alebo nie sú súčasťou odmeny za výkon funkcie, paušálna úhrada týchto výdavkov alebo ich vyúčtovanie, príp. limit týchto výdavkov, v prípade mimoriadnych výdavkov podmienka ich schválenia valným zhromaždením spoločnosti,
- trvanie zmluvy, a teda či sa uzatvára na dobu určitú alebo dobu neurčitú (s tým však, že v prípade uzavretia zmluvy na dobu určitú uplynutím tejto doby funkcia konateľa nezaniká, len sa mení režim, ktorým sa spravuje tak, že sa spravuje primerane ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve až do uzavretia novej zmluvy o výkone funkcie, prípadne do ukončenia funkcie konateľa),
- spôsoby skončenia zmluvy a konkretizáciu ich realizácie, napr. trvanie výpovednej lehoty pri ukončení zmluvy výpoveďou, dôvody odstúpenia od zmluvy a pod. (rovnako však s tým, že v prípade ukončenia zmluvy funkcia konateľa nezaniká, len sa mení režim, ktorým sa spravuje tak, že sa spravuje primerane ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve až do uzavretia novej zmluvy o výkone funkcie, prípadne do ukončenia funkcie konateľa),
- povinnosti konateľa po ukončení výkonu funkcie, napr. konkurenčná doložka, ktorá by riešila aj povinnosti konateľa zdržať sa konkurenčného konania podľa zákazu konkurencie po zániku jeho funkcie, vo vzťahu ku ktorej bolo judikované, že pokiaľ pripúšťa zákon, aby k rozšíreniu zákazu konkurencie nad zákonom ustanovený rozsah došlo uznesením valného zhromaždenia či stanovami, tým skôr je možná (za situácie, keď to Obchodný zákonník ani iný právny predpis nezakazuje) dohoda spoločnosti a jej štatutárneho orgánu o takom rozšírení, avšak na porušenie povinností štatutárneho orgánu prevzatých nad rozsah zákazu konkurencie upravenom Obchodným zákonníkom a konštituovaných zmluvou medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom sa však potom nebude vzťahovať úprava dôsledkov porušenia zákazu konkurencie v § 65 Obchodného zákonníka (pretože nejde o porušenie tohoto zákazu, ale o porušenie zmluvne prevzatých povinností), dôsledky tohoto porušenia však môžu zmluvné strany upraviť v zmluve26); alebo povinnosť zachovávať mlčanlivosť o interných údajoch spoločnosti, o ktorých sa konateľ dozvedel pri výkone jeho funkcie i po skončení jeho funkcie,
- sankcie za porušenie v zmluve ustanovených povinností, napr. dohodu o zmluvnej pokute a jej výške.
Nadbytočným je v zmluve upravovať duplicitne práva a povinnosti zmluvných strán tak, ako ich upravuje Obchodný zákonník a vzhľadom na kogentnosť tejto úpravy neplatnými by boli také ustanovenia zmluvy o výkone funkcie, ktoré by odporovali uvedenej právnej úprave. Zmluva o výkone funkcie konateľa je tak hlavne priestorom pre úpravu takých aspektov vzťahov zmluvných strán, ktoré nerieši Obchodný zákonník ani zakladateľský dokument, resp. stanovy spoločnosti.
Pre úplnosť je potrebné spomenúť, že existujú i názory, že vzťah medzi konateľom a spoločnosťou možno upraviť i uzavretím príkaznej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka27), avšak vzhľadom na vyššie uvedený jednoznačný obchodnoprávny charakter takéhoto vzťahu, nie je možné sa s týmito názormi stotožniť28).
4. Použitie ustanovení o mandátnej zmluve na vzťah medzi konateľom a spoločnosťou
Pri úprave vzťahu medzi spoločnosťou a členom jej orgánu, a teda i pri úprave vzťahu medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a jej konateľom, Obchodný zákonník pri absencii odlišného obsahu právneho vzťahu dojednaného medzi účastníkmi tohto právneho vzťahu v zmluve o výkone funkcie odkazuje na primerané použitie ustanovení o inom obchodnoprávnom kontrakte, a to o pomenovanej zmluve upravenom v diele desiatom, hlavy druhej, časti druhej Obchodného zákonníka v ustanoveniach § 566 až 576 – ustanovení o mandátnej zmluve, ktorú zákon definuje ako zmluvu, ktorou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve sa na vzťah medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a jej konateľom použijú predovšetkým:
- v prípade, že zmluva o výkone funkcie medzi konateľom a spoločnosťou nebola uzavretá (čo možno považovať za bežné i racionálne napr. v prípade spoločností, v ktorých jediným spoločníkom i konateľom je tá istá fyzická osoba),
l v čase od vzniku funkcie konateľa do nadobudnutia účinnosti zmluvy o výkone funkcie, pokiaľ bola zmluva uzavretá až po vzniku funkcie,
- v čase od skončenia zmluvy o výkone funkcie do skončenia funkcie konateľa spoločnosti, nakoľko skončenie zmluvy o výkone funkcie zákonom ustanovenými spôsobmi je ako pri každej inej zmluve možné, avšak ako už bolo zdôraznené, ukončenie tejto zmluvy neznamená skončenie funkcie konateľa, nakoľko spôsoby ukončenia výkonu funkcie sú upravené Obchodným zákonníkom, resp. vyplývajú z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zakladateľského dokumentu (spoločenskej zmluvy, resp. zakladateľskej listiny), resp. stanov spoločnosti a skončenie zmluvy o výkone funkcie vo vzájomnom vzťahu medzi spoločnosťou a konateľom znamená len toľko, že na posudzovanie obsahu tohto vzťahu nastupuje subsidiárna úprava Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve,
- v prípade neplatnosti uzavretej zmluvy o výkone funkcie,
- v prípade úpravy práv a povinností, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, zakladateľský dokument, resp. stanovy spoločnosti ani uzatvorená zmluva o výkone funkcie, resp. ich táto upravuje spôsobom, pre ktorý sú uvedené ustanovenia zmluvy neplatné.
Za situácie, keď sa vzťah medzi konateľom a spoločnosťou spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, možno z uvedenej právnej úpravy vyvodiť nasledovné práva a povinnosti zmluvných strán:
- Nárok konateľa na odplatu za výkon funkcie (nakoľko mandátna zmluva je zmluvou odplatnou), a to pokiaľ nebolo inak dohodnuté odplatu obvyklú v čase vzniku právneho vzťahu (vzniku funkcie konateľa), za činnosť obdobnú činnosti, ktorú konateľ uskutočňuje pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti, na ktorú odplatu mu vzniká nárok, keď riadne vykonáva činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie (podľa primeraného použitia § 571 Obchodného zákonníka). Pri použití ustanovenia o odmene v úprave mandátnej zmluvy bolo v prípade sporu o túto odmenu ohľadne dôkazného bremena jednotlivých strán judikatúrou dôvodené, že pokiaľ sa domáha konateľ odmeny za výkon funkcie vo výške určenej s primeraným použitím právnej úpravy mandátnej zmluvy, musí tvrdiť a preukazovať, že bol v období, za ktoré požaduje odmenu konateľom spoločnosti a výšku odmeny, na ktorú mu vznikol nárok, a pokiaľ spoločnosť popiera, že jej vznikla povinnosť vyplácať konateľovi odmenu podľa primeraného použitia mandátnej zmluvy, musí tvrdiť a preukazovať existenciu skutočnosti rozhodnej pre takýto záver29).
- Právo konateľa požadovať preddavok na náklady, ktoré mu vzniknú v súvislosti s vybavovaním záležitostí spoločnosti, napr. náklady na cestovné, používanie mobilného telefónu (podľa primeraného použitia § 571 Obchodného zákonníka).
- Povinnosť spoločnosti uhradiť konateľovi náklady, ktoré tento nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti, okrem prípadov, keď z povahy týchto nákladov vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate (podľa primeraného použitia § 572 Obchodného zákonníka).
- Zodpovednosť konateľa za škodu na veciach prevzatých od tretích osôb, okrem prípadov, keď túto škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti (podľa primeraného použitia § 570 Obchodného zákonníka).
Je potrebné zdôrazniť, že na vzťah spoločnosti a konateľa sa ustanovenia o mandátnej zmluve použijú primerane, pričom primeranosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve znamená, že pri aplikácii týchto ustanovení je potrebné zohľadniť špecifiká právneho postavenia konateľov a ich vzťahu k spoločnosti dané najmä tým, že člen orgánu je v závislejšom postavení ako mandatár – podnikateľ vo vzťahu k mandantovi30). Niektoré ustanovenia o mandátnej zmluve sa tak na vzťah konateľa a spoločnosti nepoužijú preto, že Obchodný zákonník jednotlivé práva a povinnosti strán upravuje vo svojej druhej časti, napr. povinnosť konateľa postupovať pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, ktorá je pre mandatára upravená v § 567 Obchodného zákonníka a u konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným ju upravuje § 135a Obchodného zákonníka, príp. sa ustanovenia o mandátnej zmluve nepoužijú preto, že tomu bráni povaha vzťahu medzi spoločnosťou a konateľom, napr. ustanovenie § 568 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovuje mandantovi povinnosť vystaviť mandatárovi včas písomne potrebné plnomocenstvo, ak si zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, ktoré je v prípade konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nepoužiteľné, nakoľko konateľ nie je zástupcom spoločnosti, ale ako štatutárny orgán koná vo všetkých veciach spoločnosti v jej mene bez toho, aby na to potreboval akékoľvek plnomocenstvo.
Vzor
Zmluva o výkone funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným
Obchodná spoločnosť obchodné meno, sídlo, identifikačné sídlo, údaj o zápise spoločnosti v obchodnom registri (ďalej len „spoločnosť“)
a
konateľ spoločnosti meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia (ďalej len „konateľ“)
s cieľom upraviť vzťah medzi spoločnosťou a konateľom pri výkone jeho funkcie uzatvárajú medzi sebou túto
Zmluvu o výkone funkcie konateľa
(uzavretá podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka)
I.
1. Rozhodnutím valného zhromaždenia zo dňa deň, mesiac a rok konania valného zhromaždenia bol konateľ vymenovaný do funkcie konateľa spoločnosti, s čím ako prítomný na tomto valnom zhromaždení vyslovil súhlas.
2. Konateľ sa oboznámil so zápisnicami z valných zhromaždení spoločnosti, spoločenskou zmluvou a stanovami spoločnosti a je si vedomý svojich povinností vyplývajúcich z týchto dokumentov a ustanovených obmedzení konateľských oprávnení.
II.
1. Konateľ je povinný svoju funkciu vykonávať osobne.
2. Povinnosť konateľa konať a rozhodovať s odbornou starostlivosťou zahŕňa i povinnosť v prípade vstupovania spoločnosti do právnych vzťahov s hodnotou vyššou ako……… Sk uzatvárať zmluvy až po ich odbornom právnom posúdení, a to právnom rozbore a pripomienkovaní advokátskou kanceláriou……………………… a v súlade so závermi tohto posúdenia.
3. Konateľ je povinný raz ročne na valnom zhromaždení a kedykoľvek na požiadanie valného zhromaždenia podať valnému zhromaždeniu správu o ekonomickom a právnom stave spoločnosti.
4. Okrem zákonom ustanoveného rozsahu zákazu konkurencie (§ 136 Obchodného zákonníka) konateľ nesmie ani počas výkonu jeho funkcie konateľa v spoločnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu alebo jeho člena alebo člena dozorného orgánu akéhokoľvek iného podnikateľského subjektu.
5. Konateľ sa zaväzuje tiež, že do uplynutia dvoch rokov od ukončenia výkonu funkcie v konateľa v spoločnosti nebude vykonávať podnikateľskú činnosť v nosnom predmete podnikania spoločnosti, a to v…………………………, ani nebude spoločníkom alebo členom orgánu právnickej osoby s týmto predmetom podnikania.
6. V prípade porušenia povinností ustanovených v bodoch 4. a 5. tohto článku zmluvy sa konateľ zaväzuje zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške……………… Sk, pričom zaplatenie tejto zmluvnej pokuty sa nedotýka ostatných nárokov spoločnosti voči konateľovi z titulu jeho konkurenčného konania v zmysle platnej právnej úpravy.
7. Konateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť spoločnosti prekážky, ktoré mu bránia alebo budú brániť vo výkone jeho funkcii alebo jednotlivých povinností a je povinný vykonať všetko čo je objektívne možné za účelom zabránenia ujmy spoločnosti, najmä udeliť v mene spoločnosti plnomocenstvo na vykonávanie všetkých úkonov, ktoré v čase jeho neprítomnosti bude potrebné vykonať, a to výhradne advokátskej kancelárii………………………………
8. Konateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých záležitostiach spoločnosti, o ktorých sa dozvie v súvislosti s výkonom svojej funkcie a to aj po skončení výkonu funkcie.
9. Konateľ je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo ohroziť dobrú povesť spoločnosti.
III.
1. Spoločnosť je povinná vytvoriť konateľovi pre výkon funkcie podmienky a poskytnúť mu súčinnosť, najmä je mu povinná bez zbytočného odkladu odovzdať všetky obchodné a účtovné dokumenty spoločnosti.
IV.
1. Konateľovi za výkon funkcie náleží odmena vo výške……………… Sk (slovom) mesačne, splatná k 10. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
2. Konateľovi tiež náleží v prípade kladného hospodárskeho výsledku spoločnosti za kalendárny rok podiel na zisku spoločnosti vo výške 5 % z čistého zisku spoločnosti, pričom tento podiel je splatný najneskôr do 31. 3. nasledujúceho kalendárneho roka.
3. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť i o mimoriadnej koncoročnej odmene udelenej konateľovi až do výšky 50 % jeho ročnej odmeny podľa bodu 1., pričom táto odmena je splatná najneskôr do 31. 3. nasledujúceho kalendárneho roka.
4. Konateľovi sa prideľuje na služobné účely služobný automobil (druh, typ, model, EVČ vozidla), služobný telefón (značka, model, výrobné číslo) a služobný notebook (značka, model, výrobné číslo) pričom všetky prevádzkové náklady, ktoré v súvislosti s prevádzkou automobilu, telefónu a notebooku na služobné účely vzniknú znáša spoločnosť. Konateľ nie je oprávnený používať služobný automobil, telefón a notebook na súkromné účely. Bez ohľadu na spôsob zániku tejto zmluvy je konateľ spoločnosti bez zbytočného odkladu po jej zániku služobný automobil, telefón i notebook odovzdať spoločnosti.
5. Konateľ má tiež právo na náhradu iných preukázaných účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s výkonom jeho funkcie, ktoré je povinný vyčísliť a preukázať ku koncu každého kalendárneho mesiaca, a spoločnosť je povinná mu ich nahradiť najneskôr do 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
V.
1. Táto zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých jeden obdrží spoločnosť a jeden konateľ.
2. Prípadné zmeny tejto zmluvy budú realizované formou dodatkov k tejto zmluve, ktoré musia mať písomnú formu a musia byť podpísané oboma zmluvnými stranami.
3. Zmluva nadobúda platnosť jej podpisom oboma zmluvnými stranami, účinnosť však nadobúda až okamihom schválenia zmluvy valným zhromaždením spoločnosti.
Miesto, deň, mesiac a rok podpisu zmluvy
………………………………
spoločnosť (podpis)
…………………………………………
konateľ(podpis)