A vieš prečo?
1. Pretože sme žili v dobe, keď sa niečo pokazilo, tak sa to opravilo a nezahodilo.
2. Toto som povedala pred týždňom na návšteve u mladých oproti: Na vine sú husi. Jej reakcia Moja odpoveď: Niekedy sa hovorilo, že husí perí šetko zmerí. Ščúl máte šecci samú umelinu v paplónoch a potom sú samé rozvody.

Ešte ma napadá dodatok: ľudia mali k sebe akosi bližšie. Bola to moja mladosť so všetkým, čo k tomu patrí. Rada si občas zaspomínam na "staré zlaté časy" Bolo oveľa viac životných istôt, ako je dnes. Ale..... ak mám byť úprimná, už by som nemenila súčasnosť za minulosť. Som rada, že v súčasnosti mám toľko rokov, koľko mám, a nezávidím mladým, ktorí: hľadajú uplatnenie vo svojej krajine, ktorí si musia zobrať hypotéku, aby mali byt, ktorí celý život splácajú byt, nábytok, auto, ktorým rastú deti a ich nároky a ktorým nemá veľmi kto pomôcť, pretože my, rodičia a starí rodičia ešte pracujeme a pracovať budeme, pretože aj keď veľa pamätáme, pracujeme, lebo na dôchodok ešte čakáme....

Teraz keď sú také horúčavy ma tak napadlo, že my sme takéto vysoké teploty ani nepoznali: boli sme akosi odolnejší, a kúpavali sme sa už pri 23-25°C, nie v bazéne, ale v potoku, v rieke, kde bol tieň stromov a teda voda bola riadne studená, lebo sa nemala ani ako zohriať. Najviac si tak pamätám 28°C, to bolo už kvalifikované akože by sme mohli dostať aj úpal. Z domu som si zbalila deku, uterák, po ceste som sa zastavila v samoobsluhe a kúpila peceň chleba za 5,20.- Kčs. Masť s oškvarkami, soľ, papriku, paradajky a každému octovú fľašu so sirupovou vodou, som napakovala takisto už z domu. Dvoch mladších bratov som ťahala za sebou vyobliekaných už aj v nafúkaných kúpacích kolesách, aby bolo každému jasné kam ideme. Po ceste sa k nám postupne pripájali ďalšie a ďalšie deti tiež s takou výbavou. Kľudne sme pochodovali aj 3-4 km kým sme sa niekde pri potoku zložili, roztiahli deky a už sme aj vírili piesok alebo šutre v rieke. Vedľa nás na lúke sa pásli aj husy, kozy ba aj kravy z blízkeho JRD. Samozrejme že si odskočili poniže nás a z tej rieky sa napili tiež. Nepamätám sa že by sme mali nejaké vyrážky, alergiu alebo sople, pritom z vody sme mali príkaz vyliezť okamžite keď sa budeme drkotať a mať fialové pery. Mnooo ....... večer som obidvoch bráchov nažalovala že nevyliezli z vody, lebo som chcela aby zostali doma, čo sa budem s nimi otravovať: stále by iba jedli a musela som im krájať faláty mastného chleba ......
Za "dobrý flek" sa považovalo miesto pri splave, chuligáni tam machrovali, skákali hlavičky a hádzali baby do vody. Späť sme sa ťahali až tak okolo 18.00-19.00 hod., kožu sme mali vysušenú, lebo Indulonu ma ani len nenapadlo vláčiť k vode. Nohy sme mali vo vietnamkách zaprášené, boli sme neskutočne hladní, smädní, unavení a mama nás už vykúkala z okna. Zohriala večeru, aby nás nahádzala rýchlo do vane, lebo my by sme boli zaspali aj takí špinaví a ona už chcela štrikovať pri televízii a kukať Annu Holubovú. Horúčavy - teda tých 28°C trvali tak 2-5 dní, potom poriadne napršalo, ale teplota okolo tých 23-25 °C zostala a my sme sa kúpali aj tak.

Na každý deň nám mama niečo nakázala robiť a tak sme museli švihať, aby sme stíhali. Príde mi až smiešne ako sme nosili topánky, papuče a školskú tašku do opravovne, aby sme si mali na jeseň čo obuť, do čistiarne sme nosili baloňáky, cez prázdniny sme si museli vystáť rad na modrý baliaci papier v papiernictve. Na zošity boli také priesvitné. Každá kniha aj zošit mali štítky s menom a triedou.

Cez prázdniny sme sondovali kto-kde bol v pionierskom tábore a ako bolo, lebo keďže moja mama robila v tom istom podniku ako 50 % ľudí z dediny, tak som vedela že na budúci rok tam možno pôjdem aj ja, ak nepôjdem od tatu. Dopisovala som si s Gaľou z Ruska, s Lujzou z NDR a ešte dvadsiatimi dievčatami čo sme sa stretli v pionierskych táboroch alebo na rekreáciách s rodičmi. Zbierala som a vymieňala všetko: servítky, obaly zo žuvačiek, fotky hercov a spevákov, chodila do kina, na športové hry do školy, do pionierskeho domu do všelijakých krúžkov......

ja som si trojkolku kúpila sama cca ako 4-ročná, jednoducho som vošla do obchodu, sadla na bicykel, ktorý sa mi páčil a keďže tatko nechcel vyzerať ako skúpi, zaplatil................a doma ma skoro zabil

Niekedy u nas denne pouzivana premietacka.Ake to bolo vzacne,to si dnesne deti ani nevedia predstavit

Toto mi prišlo - ospravedlňujem sa, že je to také dlhočizné, skopírovala som to z mailu.

Predmet: Historické fotografie slovenských miest a regiónov (vyber si a klikni)
Od: Slovensko na historickych fotografiach

Na stránke nabehli ďalšie fotky z histórie. Takto vypadal vojenský mundúr v 2 svetovej vojne. Dievča v klobúčiku som ja, Ujo ktorý ma má na rukách bol u nás ubytovaný a písomné styky s ním a jeho manželkou vydržali až za hrob - vyše 60 rokov.

.

Mam len toto

krásne časy

tlačová konferencia

pizza nášho detstva, od tejto lepšej niet

70 roky mali čosi do seba
Krasne to zeny bez plastik a kacacich pyskov (komentár písal muž, ja to len citujem)

hehe, rada ťa čítam p. Hubatá a tento posledný príbeh z detstva sa mi veľmi páčil. pripomenulo mi to moje detstvo. nebolo to síce tak dávno (Kčs už neboli ), ale veru tiež som mala takéto detstvo. možno aj preto, že som vyrastala na dedine, možno preto že som vyrastala len medzi faganmi, sama som jedným faganiskom asi bola. mama spomína na moje stále zelené kolená, žuvačky polepené nielen na oblečení, ale aj vo vlasoch, ktoré som nosila veľmi dlhé, vraj nech ma vedia aspoň podľa nich rozoznať. vtedy totiž chlapci nosili vlasy na krátko... a každé tepláky deravé na kolenách, silonky taktiež. tiež sme sa kúpavali v ľadovom potoku s kačicami. robili sme si hrádze, aby bola voda čo najhlbšia a do nej sme skákali. nezaobišlo sa to bez úrazov. rozbité hlavy veru boli. ale mamy to vtedy brali akosi menej nervózne. preľakli sa, to určite. ale čo, keď škodovku mal len jeden sused na ulici, a akurát bol na nej v robote.. zabandážovali nás doma uterákom, či ručníkom, oblepili bylinkami a fungovali sme ďalej. vtedy sa mamy museli báť nanajvýš takýchto "domáckych" zranení. žiadna streľba, vražda, drogy, útoky...
pomenil sa ten svet riadne.

na tie časy, keď husacina behala po všetkých dedinách?

To psycho tam veru bolo Drápačky rozprávali o strašidlách a bosorkách a my ako decká s otvorenými hubami sme počúvali a potom sme sa báli. Ale bolo veselo. Susedia a známi sa aspoň postretali. Teraz každý čumí do telky alebo do počítača.