Paráda. Štipce sme tiež mali, ale nie také pekné. Nejaké podobné ozdoby aj ten stromček so sviečkami by som niekde v krabici tiež našla. Aj nejaké elektrické osvetlenie aj viac druhov. Veď stromček sme mávali vysoký po povalu a živý. Muž chodil s kamarátom cez oslavy VOSR do hory, lebo potom sa už "vartuvalo". A domov išli okolo potoka, ktorý tečie za záhradami. Raz bolo riadne zamračené a taká tma, že kamarát sa šmykol do potoka.

Asi sme sa stretli rovnaká veková kategória, žiaria mi oči, keď vidím na obrázkoch veci, na ktoré som už pre "modernú techniku" zabudla. Ale spomienky sú...

ja som sklenené vianočné ozdoby nevedela zahodiť...maľby boli opadané.....tak som ich poumývala........ostali aj tak pekné, dala som ich mame, má ich na stromčeku...

Ešte v mojom predškolskom veku nám posielal vlakom otcov brat na každé Vianoce zviazané dve jedličky čerstvo zrezané v lese, vysoké presne na výšku izby. Otec pre ne chodieval na hlavné nádražie.
Bývali rovnako krásne, druhá sa vždy niekomu posunula. Ale tie ozdoby! Naši mali veľa skla najmä z Karl. Varov, otec cestoval...doma z ozdôb nič nezostalo, mama pri predaji domu všetko nechala doma. Nebola som pri tom.Koľkokrát si teraz pomyslím, keby som k tým veciam mala teraz prístup. Tá kvalita prevedenia, materiál.
Iba podstavec pod stromček sa zachránil, má ho synovec. Pochybujem, že sa ešte nachádza dnes na našom území. Keby sa vyrábal, zaručene by sa dobre predával i dnes.
Ten bol z vianočného stromčeka najkrajší.

Kto mal toto tiež doma? Nafukovací nábytok (dieťa našlo na Pintereste).

Inflatable furniture for Barbie. I had this.

Moje deti odrástli aj na mojich, to bolo iná kvalita čistej bavlny a hustoty vlákna. Žiadne prímesy. Dizajn tiež pekný.
Kľudne by ešte vydržali aj tretiu generáciu.

My sme mali ešte starší typ s magickým okom, najskôr kúpené za slov. štátu. Všetko sa dalo chytiť, ak si ho bratia oveľa starší odo mňa pustili naplno (Luxemburg, Viedeň), tak chudák otec utekal z konca záhrady, aby si okamžite zavreli okná, alebo im ho vypol. Pritom bývali okolo nás iba nem. a maď. rodiny. A neudávali sme sa (teda vraj). Ale nie, bol tam pokoj. Tak sa tatko bál.

SOCIALISTICKÝ OBCHODNÍ DŮM - na tabuli vyber a klikni (vzpomínky...)
http://ekonomika.idnes.cz/ekonomika....onomika/od.htm

Že by ich dnes bolo, nie v socialistických obchodných centrách, menej? Z tých na tom obrázku už hádam ani jeden, či?

..... V predošlých príspevkoch sa objavilo, že v 80 roku boli pracovné soboty, čo nie je pravda. S voľnými sobotami sa začalo pokusne v roku 1967 a od septembra 68 celoplošne v celej republike. Od roku 1960 sa žiakom zadarmo poskytujú učebnice a ďalšie učebné pomôcky, veľký počet žiakov a študentov poberá štipendiá, má lacné i bezplatné ubytovanie v internátoch a domovoch mládeže. O deti predškolského veku sa starajú detské jasle a detské útulky. Žiaci základnej školy majú zabezpečenú mimoškolskú opateru a výchovu v školských družinách a školských kluboch.....Tie autobusy neboli Robury, ale Praga RND ( V NDR sa vyrábali " Garanty " neskôr Robury, ale tie nemali už pretiahnutú prednú masku). Neskôr tieto autobusy nahradili Škody 706

Doplním pre názornosť: Garant Robur (tak sa to v skutočnosti volalo) a Robur (bez nosa!).

Súhlasím. V Československu sa využívali skôr ako užitkové vozidla ( nosnosť 2 t. ) hlavne pošta aj ako montážne vozidlo a ČSAD na prepravu kusových zásielok. RN a RND boli viac využívané a hlavne kvôli náhradným dielom.

Ako si pamätá tieto?

Ja si z detstva pamätám ešte tieto, čo tu ostali od vojny.

Oproti nám bola krčma a takéto to tam vozilo pivo.

Pamätáme - Csepel.

Ja som ako dieťa nechápala, ako sa môžu nechať viezť ľudia vo vlečkách za autobusmi. Vtedy som o fobikoch nemala ani tušenia, ale tých ľudí som ľutovala.
A veru som zažila autobusy ešte aj bez dvier. A to nemám tak vysoký vek, to som bola prváčka alebo druháčka.
Električky chodili o niečo dlhšie ako busy bez dvier. Aspoň si myslím.

A ešte, či si pamätáte na pliešky na podrážkach, ktoré boli ešte stále iba z kože, a hlavne na podpätkoch. To keď sme išli v zime s mamou domov potme po betónke,v tom tichu čižmičky tak krásne klopkali.
A k tomu svetlomety po oblohe, to mi kazilo idylku, a to bolo už poriadne po vojne, asi tak 11 rokov.

ja som proti vám zajac ale moje prvé auto bola Škoda 1202...

Škoda 1202
Škoda 1202 bol model osobného alebo ľahkého úžitkového automobilu, ktorý sa vyrábal počas rokov 1961 až 1973. Celkovo sa v podniku vo Vrchlabí vyrobilo 60 141 kusov.
Radový, vodou chladený štvorvalec s rozvodom OHV a objemom 1221 cm³ dosahoval výkon 34,6 kW pri obrátkach 4500 1/min. Maximálna rýchlosť bola 100 km/h, spotreba 9,4 l/100 km.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Škoda 1202
Automobile stub.svg Tento článok týkajúci sa automobilov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.