Najradšej chodím do knižnice v sobotu doobeda: to školáci ešte drichmú, poriadne baby varia, nakupujú, vysávajú ....... a len Hubatá sedí v knižnici a hrabe sa v jednom takom starom regále, kde môžu ľudia dávať knihy ktoré doma nepotrebujú.

V automate si dám jednu malú čiernu a o 12.00 hod. sa spamätám, keď kričí riaditeľka: "prečo sa tu baby svieti keď tu nikto nie je????
- "ja som tu pani riaditeľka" - hlesnem nesmelo z ušiaku
- "jééžišmárja p. Hubatá, skoro som vás tu zasa zamkla, musíte kričať že ste tu!!!!!" - zdesí sa pokaždé riaditeľka ...

Teraz keď sú také horúčavy ma tak napadlo, že my sme takéto vysoké teploty ani nepoznali: boli sme akosi odolnejší, a kúpavali sme sa už pri 23-25°C, nie v bazéne, ale v potoku, v rieke, kde bol tieň stromov a teda voda bola riadne studená, lebo sa nemala ani ako zohriať. Najviac si tak pamätám 28°C, to bolo už kvalifikované akože by sme mohli dostať aj úpal. Z domu som si zbalila deku, uterák, po ceste som sa zastavila v samoobsluhe a kúpila peceň chleba za 5,20.- Kčs. Masť s oškvarkami, soľ, papriku, paradajky a každému octovú fľašu so sirupovou vodou, som napakovala takisto už z domu. Dvoch mladších bratov som ťahala za sebou vyobliekaných už aj v nafúkaných kúpacích kolesách, aby bolo každému jasné kam ideme. Po ceste sa k nám postupne pripájali ďalšie a ďalšie deti tiež s takou výbavou. Kľudne sme pochodovali aj 3-4 km kým sme sa niekde pri potoku zložili, roztiahli deky a už sme aj vírili piesok alebo šutre v rieke. Vedľa nás na lúke sa pásli aj husy, kozy ba aj kravy z blízkeho JRD. Samozrejme že si odskočili poniže nás a z tej rieky sa napili tiež. Nepamätám sa že by sme mali nejaké vyrážky, alergiu alebo sople, pritom z vody sme mali príkaz vyliezť okamžite keď sa budeme drkotať a mať fialové pery. Mnooo ....... večer som obidvoch bráchov nažalovala že nevyliezli z vody, lebo som chcela aby zostali doma, čo sa budem s nimi otravovať: stále by iba jedli a musela som im krájať faláty mastného chleba ......
Za "dobrý flek" sa považovalo miesto pri splave, chuligáni tam machrovali, skákali hlavičky a hádzali baby do vody. Späť sme sa ťahali až tak okolo 18.00-19.00 hod., kožu sme mali vysušenú, lebo Indulonu ma ani len nenapadlo vláčiť k vode. Nohy sme mali vo vietnamkách zaprášené, boli sme neskutočne hladní, smädní, unavení a mama nás už vykúkala z okna. Zohriala večeru, aby nás nahádzala rýchlo do vane, lebo my by sme boli zaspali aj takí špinaví a ona už chcela štrikovať pri televízii a kukať Annu Holubovú. Horúčavy - teda tých 28°C trvali tak 2-5 dní, potom poriadne napršalo, ale teplota okolo tých 23-25 °C zostala a my sme sa kúpali aj tak.

Na každý deň nám mama niečo nakázala robiť a tak sme museli švihať, aby sme stíhali. Príde mi až smiešne ako sme nosili topánky, papuče a školskú tašku do opravovne, aby sme si mali na jeseň čo obuť, do čistiarne sme nosili baloňáky, cez prázdniny sme si museli vystáť rad na modrý baliaci papier v papiernictve. Na zošity boli také priesvitné. Každá kniha aj zošit mali štítky s menom a triedou.

Cez prázdniny sme sondovali kto-kde bol v pionierskom tábore a ako bolo, lebo keďže moja mama robila v tom istom podniku ako 50 % ľudí z dediny, tak som vedela že na budúci rok tam možno pôjdem aj ja, ak nepôjdem od tatu. Dopisovala som si s Gaľou z Ruska, s Lujzou z NDR a ešte dvadsiatimi dievčatami čo sme sa stretli v pionierskych táboroch alebo na rekreáciách s rodičmi. Zbierala som a vymieňala všetko: servítky, obaly zo žuvačiek, fotky hercov a spevákov, chodila do kina, na športové hry do školy, do pionierskeho domu do všelijakých krúžkov......

hehe, rada ťa čítam p. Hubatá a tento posledný príbeh z detstva sa mi veľmi páčil. pripomenulo mi to moje detstvo. nebolo to síce tak dávno (Kčs už neboli ), ale veru tiež som mala takéto detstvo. možno aj preto, že som vyrastala na dedine, možno preto že som vyrastala len medzi faganmi, sama som jedným faganiskom asi bola. mama spomína na moje stále zelené kolená, žuvačky polepené nielen na oblečení, ale aj vo vlasoch, ktoré som nosila veľmi dlhé, vraj nech ma vedia aspoň podľa nich rozoznať. vtedy totiž chlapci nosili vlasy na krátko... a každé tepláky deravé na kolenách, silonky taktiež. tiež sme sa kúpavali v ľadovom potoku s kačicami. robili sme si hrádze, aby bola voda čo najhlbšia a do nej sme skákali. nezaobišlo sa to bez úrazov. rozbité hlavy veru boli. ale mamy to vtedy brali akosi menej nervózne. preľakli sa, to určite. ale čo, keď škodovku mal len jeden sused na ulici, a akurát bol na nej v robote.. zabandážovali nás doma uterákom, či ručníkom, oblepili bylinkami a fungovali sme ďalej. vtedy sa mamy museli báť nanajvýš takýchto "domáckych" zranení. žiadna streľba, vražda, drogy, útoky...
pomenil sa ten svet riadne.

Som našiel na povale starú fľašu od Chito.Kto si ešte spomenie na jeho chuť?

Tonic...

http://www.crowncaps.org/data/str-uzav/CESKO-08.html
http://www.crowncaps.cz/index.php?ak...eme=126&char=S

Inak krásny, pestrý sortiment, ale tiež aromatizované, prifarbované. A J&T malo ešte za socíka svoju značkovú malinovku ..........hihi!
A to Chito nesmeli piť tehotné a malé deti, lebo obsahovalo chinín, tuším sme aj počúvli a dali sme si Vineu.

Bolo fajné od smädu,také horkasté...

Aj po opici
A Vinea - to bola malinovka. Nad tú nebolo.

I pesnička ju ospevovala.....

bože staré tehelko a reštika na hrade na začiatku klipu....

Tehelné a aj reštiku si i ja pamätám - v reštike som pil s Kukurom.....

Ja si pamätám Kukuru keď chodil so Z. Kolínskou z Novej scény: často chodili okolo našej čistiarne čo bola na tom ostrovčeku na Kollárovom námestí a po obidvoch stranách chodili trolejbusy. Ako som jej závidela Kukuru a obtiahnuté tuzexové rifle .......

A moje spomienky,hehe...

Bol to nielen veľký fešák, ale mal aj krásny hlas. Zarmútilo ma že mi ho Pilarka prebrala ......

Tak sa pozri,ako náš fešák dnes vyzerá (zaroluj nižšie,je tam na fotke s K.Černochom).Pred týždňom oslávil 71. narodeniny.Ach jo...
http://www.pozitivni-noviny.cz/1006.html

A toto je moje detstvo...

Sranda,ako všetci pod tým videjkom lamentujú...že mládí v čudu...A niektorí pracujúci sa už v pondelok tešia na piatok;nerobte to,život je strašne rýchly treba si užiť.

Za socíka sa tolerovalo spievanie po španielsky? Ja som myslela že sa vždy všetko prekladalo.....