buchač
marjankaj
pmajap
Janko ako sa volala krčmička z druhej strany cesty ako je elektro-fakulta, taká malá, boli tam malé okrúhle stolíky a dosky na nich boli z cararského mramoru
V ktorom roku? Myslíš Mytnika? To bol tiež pajzel. Chodili sme tam na pivo a nie obdivovať inventár.
Jak tak čítam ?
Aké mesto, také krčmy...
Alebo naopak ...
To je to, čo tu stále vyjadrujem. Ani v jednej z týchto krčiem som nebola, nemala som potrebu. Ale zrejme to boli vzácne priestory pre mimomestských. Zažiť život "veľkomesta", vybúriť sa. Ja sa vás nechcem nikoho dotknúť, to je život.
Keď som ako dieťa chodila na prázdniny k tete (mesto), tak nebolo tej sily, aby ma dostali o pár domov ďalej s krčahom pre pivo. Neexistovalo. Možno to bolo aj tým, že krčma u nás doma bola tabu. A otec nebol pivár, ani sa pivo nekupovalo. U nás iba víno, max. likér. Tvrdý alkohol sa doma nedržal.
Brat počas VŠ ak, tak po kaviarňach. Ale krčmy, ee.
Dodatok: musím doplniť, bola Bošácka slivovica, ktorú dala každoročne vypáliť zo sliviek rodina z rodinného pozemku. Dve fľaše ročne ako dar. Ale kedy sa vypili, netuším. Nikdy som nevidela nikoho doma s tvrdým alkoholom v ruke, nieto podguráženého.