A starci tam boli?

Možno aj áno, ale dievčence sme kukali po študentoch a nie po dedkoch

Aj babky ...

Moja manzelka s tazkym srdcom niekolkokrat kapitulovala ked som ho horko-tazko zachranil.

Prdopeč je všeobecne známy aj dnes. Ale prdoper som nepočula, prášok do perníka.

Podobné bylo z lidové tvořivosti i poprdo - Po Pr Do - potřeby pro domácnost a také panapr - toaletní papír a podobně.

Někdo vzpomene na Hudrák, z doby, kdy se za presidenta soudruha Husáka zdražila káva a když si lidé v práci dělali kávu, říkali, že si dávají hudrák, neboli Husákovu drahou (zdraženou) kávu.

Prdůch, neboli pracující důchodce.
To už dávno neplatí - dneska je to pra-se :-D (pacujúci senior?)

Zdroj: https://www.poradte.cz/spolecnost/48...e-prdopec.html

My sme si vždy "hraničné kamene" posúvali, tak sme mali ca 3m úsek a tí vedľa nás aj dobrých 15m. Keď šla okolo profesorka, tak to "napravila", ale vždy len na tú chvíľu, kým sa na nás dívala. Nikto zo spolužiakov nechcel vedľa nás robiť.

v takom podobnom nízkom kočiariku sa vozil môj muž.. moja maminka bola asi modernejšia, lebo mňa vozila už v takom vysokom..

Pche!
Hľa - bráško a za nim parádny "kabriolet" s perfektným pružinovým pérovaním.....

A takto sa trávili dovolenky - príručný hotel....

Tu si už Ty?

E-e - furt bráško....

Hen.... tu sme obaja....

takýchto fotiek v svokriných albumoch som našla veľa, keď som hľadala muža v kočíku.. oni prešli na aute a so stanom celý západný svet a juhosláviu.. niektoré fotky sú ako cez kopirák s duškovou.. teraz to tak smiešne vyzerá..

musela som sa zasmiať - mali sme takúto "embéčku" a už nám z nej trčali nohy - dlážky boli totálne deravé, mali sme ich prikryté rohožkami

No hold rovesníci.

A táto "embéčka"... dokonca na pohľadnici mesta bola.....

http://ciernediery.sk/ludwigov-mlyn-v-bratislave/

Kvety chybaju

My sme mali takuto pravdepodobne, uz si velmi nepamatam , bola som babatko

svoj kociar nepamatam ale brat mal takyto Stegner