Amfik na hrade pamataju moji rodicia

A taketo fronty cakavali na kozusky,
aj na bicykle Favorit...a na kadeco ine.
To bolo radosti, ak sa nieco podarilo zohnat!

Postupujete do dalšího kola beze ztráty desítky - Deset stupňů ke zlaté

Ja som na kožuch náhodou nečakala, ale presne tak strihnutú károvanú sukňu ako má tá pani v strede som mala. Látka z podnikovej predajne Meriny Trenčín. Afri, isto to poznáš
Nie som si istá. Možno to bola predajňa OZETY. Bolo to už veľmi dávno

Jeee, ty mas postreh...aj ja som mala taku karo suknu.
Ta podnikova predajna v TN...ee, nechodila som tam, ved to mala kazda druha, musela som na latky chodit do Blaaavy...OD Dunaj alebo pod Michalsku branu

OZETA mala konfekciu, latky nie.
Ak bola moznost sa dostat do skladov, tak sa dali kupit odevy na vyvoz...ale myslim, ze iba panske, mng, ako slobodny mladenec mal odtial biely balonak, aj oblek.
MERINA vyrabala latky

Keď pozerám na tie údajné rady pred obchodmi, tak dnes by mnohí ľudia museli vystáť najprv rad na peniaze, aby si mohli kúpiť čokoľvek.
Bolo by vhodné napísať, o aké roky išlo. Pretože sa nedá naraz aj zbrojiť, aj zabezpečiť blahobyt pre obyvateľstvo. Priority štátov boli na úkor niečoho vždy, aj budú.

Bingo !!!...ÚDAJNÉ šóóóry...v dobe, keď nič nebolo, keď platy boli o trte...keď, keď, keď...

Na fotke pred bicyklopredajňou je Škoda 105/120...podľa vodorovných zadných svetiel by som usudzoval, že taký ročník 1980...zo začiatku boli svetlá zvislé.

Ked preskumas tie fotky, podla oblecenia by som to odhadla 1975 +
Na duhej fotke sa uz objavuju mrkvace a siroky pulover...asi 1978?
Fotky su z BA

Musim sa smiat...buchac auta, ja handry

Niekto mal látky ešte z Tiberghienky.
http://www.trencyklopedia.wz.sk/Tiberghien.html
Na systéme získavania zahraničných investorov sa veľa nezmenilo.

Bratia Tiberghien boli židia...tak akosi aj ostatní majitelia tovární v okolí.

V BA sa v sedemdesiatych rokoch vytváral rad iba pred obchodom so zahraničnou tlačou, alebo sa to riešilo predplatným na celý rok.
Čo sa týka oblečenia som nevidela žiadne rady, osobne ma hnevalo iba to, že som musela obiehať mesto, aby som zohnala, čo som chcela. Strata času. Preto sme to časom riešili jednodňovými nákupmi v Budapešti a boli sme spokojne oblečení od hlavy po päty. Topánky zásadne vždy z dovoleniek. Niekedy aj oblečenie, niečo som pošila.
Túto nákupnú turistiku podporovali aj mnohé podniky a inštitúcie autobusmi. Takto som s ľuďmi z rodiny chodievala z dvoch.
Ešte aj v 60. a 70. rokoch i neskôr si ženy nechávali šiť šaty buď v salónoch vo väčších mestách alebo u krajčírok. Dnes nájsť strihovú službu v BA je nemožné, v Prahe možné. Látok bol vždy dostatok.
Aj sa prešívalo, salónom neprekážalo prešívať hoci i kabáty, takto som v puberte prišla ku kabátom tiež, bol by hriech tie kvalitné látky po mamách nevyužiť. Aj sa ušetrilo.

Ja som nemala plat zlý, a to sme vtedy postupovali všetci rovnako z nástupných platov. A nebol rok, kedy by som nemala zvýšený plat.
Mali sme oveľa väčšiu kúpyschopnosť ako väčšina dnešných mladých ľudí,
hlavne potravín, oblečenia, aj spotrebného tovaru,elektroniku vyjmúc. Tá pre mňa nie je smerodajná pre nákupný košík. Kto súhlasil pri prechode na euro s daným kurzom, tak ...,
preto je väčšina národa tam kde je.

korela...ty poprieš aj foto, ktoré je z BA. Rady na Michalskej boli na velúrové kožuchy z Juhoslávie, na druhej fotke rady pred tovarom na Sobi, Favority, galusky, šijacie stroje, Babety...
V OD Dunaj bolo oddelenie s talianskymi odevami, doplnkami. Tovar dostávali v utorok, vždy bola slušná tlačenica, všetky lepšie kusy sa rozpredali do hodiny.
Tuzex som neriešila, predávala tam moja sesternica

Tie roky si zrejme odhadla dobre. Mohlo to byť vtedy. A rovnaké sukne sme nemali. Každá jedna bola originál. Chodili sme služobne raz za mesiac na Slovakotex a popritom sme priniesli haldy zbytkových látok z výroby, ktoré sa predávali v tej predajni. Manžel mal odtiaľ tiež zopár oblekov. Občas sa nám niečo ušlo aj z novej kolekcie, ktorá z uzatvárania kontraktov išla do podnikovej predajne.
Keď som už v tom meste Matúša Čáka. Bola tam obrovská predajňa náhradných dielcov na výrobky ETA. Tam sme toho tiež vždy veľa nakúpili.

Jasné, že sme tie sukne nemali rovnaké...vtedy sa dávali šiť. Na bavlnené sukienky som si trúfla aj sama, ale vlnené látky išli do salónu, alebo krajčírke.

No nehovor...
To by ma teda fakt zaujímalo, že čo to bolo za zamestnanie, čo za firmu, čo za funkciu-zaradenie...a s akým vzdelaním...prisámfakt, zaujímalo by ma to.

Sú ešte možnosti :
- buď si vymýšľaš
- alebo si nepamätáš
- prípadne.......

THP pracovníkom sa platy zvyšovali postupne od nástupného, síce nie každý rok, ale dialo sa to, kým sa nedosiahol strop pre danú funkciu

Presne o to išlo.
Nedokázali sme držať krok v príprave na útok, keď tej druhej strane stačilo investovať do obrany.