A v každej domácnosti bol obraz prezidenta a za toho Novotného boli salonky na výber fondánové a máčané a aj kolekcie. Asi som bol ten šťastnejší mal som platne väčšinou z opusu a gramorádio opereta.

Komousi mali co chceli

to vieš deti invalidnej upratovačky " povinne dlhodobej členky strany" ved ako čítam ty ozaj nemáš poňatia o svete aký bol.

Necitam tieto clanky...je ich vsade plno....stacil jeden....zili sme na stromoch a na frnde sme mali figove listy...

Adam ide raňajkovať figové listy čo eva pripravila a hned komentuje "Eva však bola moja špinavá bielizeň"

nuž, ja som zjavne žila v inom svete, ako vy. Ja si pamätám, ako na Vianoce v zelovoci po kile mandarínok, jeden ananás, pomarančov a grepov bolo viac. Banány bol najmenší problém. Na lepšie mäso bolo treba známosti. A ked poviete, že dnes peniaze, tak aj vtedy bolo treba peniaze. A platne? Jasne domáce v podstate bez problémov. Ale zo zlého západu len vybratá vzorka.
Áno, štrikovali sme, šili sme. Keď som chcela pulover z niečoho iného ako krilan, gloria, tak som dala snehurku dvojmo a ku tomu lesklé nite.... Najúžasnejšia vlna bola z pucvole - mama robila v sklade a mali tam odpad z nejakého závody, čo robil tuším rukavice na export. Úžasná, jemná vlna. Teda iba tri farby boli, tmavozelená, biela a modrá. Naviac super tenká. Ale doma v obchodoch bežne taká nebola.

A teraz by bodla óda na úžasné kubánske pomaranče. Áno, šťavnaté, sladké. Ale to lúpanie bolo skôr za trest Občas sa dnes vyskytnú také mandarínky.

na zdá sa, že súhlasi akurát další , čo bol ochotný brániť socializmus vlastným telom....

Vtedy boli všetci "zamestnaní" - dokonca i Romuláni museli mať v občianke štempeľ od zamestnávateľa (i keď často chrápali niekde v kúte). Vtedy bolo "všetko" (i keď niekde inde odložené). Vtedy boli všetci šťastní (i keď doma nadávali a hromžili).
Dnes všetci "môžu" pracovať, len si musia nájsť prácu, Romuláni ju ani nehľadajú - radšej si odstoja šóru pred poštou. Teraz je všetko (len či na to niektorí majú pri tých almužnách, čo platia pseudopodnikatelia). Teraz sú všetci šťastní a môžu na plnú hubu nadávať (a sú najšťastnejší, ak nejakú straníckopolitickú opicu (gorilu ) načapú na banánoch.

Ale najlepšie je - vtedy sa dalo cestovať všade, ale málokedy celá rodina - sporilo sa celý rok na týždňový výlet do Juhoslávie, ale tých papierov k tomu (o to vzácnejšie to bolo), dnes sa môže cestovať kdekoľvek i každý mesiac, ale už sme spohodlneli - nie je to taká radosť zmiznúť do "iného" sveta.

Všetko malo svoje plusy i mínusy. A bude to tak na veky vekov. AMEN.

Dáša dosť záleží aj na tom, kde kto žil. Okresy boli zásobené rôzne. Chodila som do Senice synovi na združenie. Tam som pokúpila to, čo v Piešťanskom okrese nebolo. A tenkú vlnu ešte socialistickú tiež nejakú doma mám, takže nebola iba crilan a gloria. Ináč súhlasím s tým, že veľa potrebných vecí nebolo dostať.

Tie potrebné veci nemyslím pomaranče, mandarínky a banány. Bez toho okrem Vianoc, keď sa to patrilo mať doma, lebo to majú všetci som sa zaobišla vtedy a zaobídem sa aj teraz.

B I N G O !!!

Ono záleží aj v dnešnej dobe, že kde jeden žije...sú dedinky, ktoré nemajú ani len potraviny. Keď k tomu pridám, že sa pozrušovali spoje, tak potom proste smola.

vtedy sa nedalo cestovať, tak sa rodina zišla dnes je tak rozcestovaná za prácou, že sa ani nezíde

Keby len to! Sú dedinky, kde dokonca nemajú ani poštu, jediné komunikačné spojenie je z obecného úradu pevnou linkou, kde internet je práve cez tú linku dsl internet (lebo mobilní operátori a ISP vyhodnotia lokalitu ako neperspektívnu), kde platia koncesionárske poplatky, ale nechytia ani mäkké F..... (alebo len cez satelit ....)

Čo sa tu všetci sťažujete.
V amerike si za doláre mohol kúpiť všetko a aj u nás si za doláre mohol kúpiť všetko.
A amerike si mohol nadávať na Regana a aj u nás si mohol nadávať na Regana.
V amerike bola sloboda prejavu a aj u nás bola sloboda prejavu.
Ale v amerike bola sloboda aj po prejave.

No to úúúúrčite...
Taky McCarthy to vysvetlil nie jednému, čo si myslel niečo o slobode prejavu.
Prípadne M.L.King by vedel tiež o tej slobode niečo dať.

Dáša, pridávam sa k Olinke, bola aj vlna, len bola podstatne drahšia, ja som crilan kúpila raz a dosť. Uplietla som si krásny pulóver z austrálskej vlny, nosila som ho až kým sa nepredrali lakte, potom popárala a uplietla dcére, ešte je niekde v krabici. Bola aj naša, ale bola tvrdá.

Staci porovnat ponuku vtedy a teraz a je vystarano. To co je teraz tu, tam bolo vzdy.

No určite, ako keby sme nečítali svetovú literatúru a nechodili do kina. Všade je chlieb o dvoch kôrkach. Môžeme si spomínať na mladosť, zážitky, ale neporovnávajme neporovnateľné, radšej nepokračujem.

Presne tak.
Najlepšie na tom je, že sa k tomu vyjadrujú tí, ktorí boli ešte len v mokrých plánoch svojich budúcich rodičov, alebo takí, čo ťahali vtedy za sebou káčera po pieskovisku.

To, čo sme nemali a tam bolo, máme teraz aj tu.
Nezamestnanosť, kriminalitu, drogy, dojebabrané školstvo, dodžubané zdravotníctvo, zničené poľnohospodárstvo.....atď.
Ponuka všeliakých šuntov, čo vydržia pár rokov, ponuka chemického jedla, ponuka stupídnych amerických filmov,

....íčujete, že neboli citrusy a banány ?
Nasrať na banány, ktoré ešte aj tieto musia splňať zakrivenie podľa jebnutých hláv z EU.
Nasrať na citrusy (aj keď ich mám veľmi rád), keď ešte aj jablká sa dovážajú...

Že môžeme cestovať ?
Na hovno je cestovanie, keď si ho málokto môže dovoliť...a keď aj vycestuje, tak je tam za chudobného príbuzného.

Socík bol cca 40 rokov.
Demokraciu máme 30 rokov.
To, čo sa za 40 rokov postavilo, to sa stihol za polovičný čas (aj menej) kapitalizmus zničiť, zrušiť, dať do marasmu...a v činnosti sa pokračuje veselo aj naďalej
-------------------------
...a k tej vlne ?
No ja neviem, ale ešte stále mám v skrini pulóver z pravej ovčej vlny - Valaška, ktorý mi mama uplietla.

Pre tých, čo stále majú pocit, že bolo kedysi lepšie.
Jasne, boli sme mladí, tak sa všetko zdalo inak, svet gombička. Ale vrátili by ste do tých čias svoje deti alebo vnúčatá? S perspektívou vojny u chalanov (tj. nielen naučenie poriadku, ale aj nezmyselné buzerovanie, a toho bolo viac), obmedzeného cestovania, státia v radoch na vložky a toaletný papier? So strachom počúvaným vysielaním Hlasu Ameriky (áno, ako malá som mala utkvelú predstavu, že nás zamerajú a chytia).
A pozor cestuje sa nielen za prácou. Mnohí aj za vzdelaním. Alebo len tak. Kamkoľvek. Bez toho, že sa domov už nikdy nevrátia. Že už nikdy neuvidia mamu alebo dedka. Lebo ich už domov nepustia. Lebo vraj zradili.

Ano, aj ja som štrikovala z kvalitnejšej vlny. Len ju bolo treba zháňať. Prípadne mať šťastie na niekoho, kto mohol cestovať a bol ochotný priviesť.

V sobotu sme boli vlakom na vianočných trhoch v Budapešti. Tak som spomínala, ked sme chceli isť niekedy okolo roku 1985 do Polska vlakom, tak jedine tranzitom. To znamena vybrať sa do Berlína a odtiaľ potom vlakom do Polska. Peniaze poskrývané v najnemožnejších skrýšach (ja v klbku vlny ), lebo náš nákup zjavne ohrozoval národné hospodárstvo a nemohlo sa to. Dodones mám kabelku, čo som vtedy kupila

Kedysi všetko za nách chcel riadiť štát. Dnes sa má každý postarať sám o seba. Sám rozhoduje, sám riadi. Je jasné, že toto časti ľudí nevyhovuje. Majp radšej, keď je rozhodnuté za nich.