Taký fén sme mali aj my doma. Bol to revolučný výrobor československých inžinierov, pretože ho nebolo treba držať v ruke. Postavil sa na stôl, do ruky sa zobral koniec hadice a ľahko a elgantne ste si mohli osušiť polovicu hlavy. Na tú druhú hadica nedosiahla a tak bolo potrebné sa otočiť a mohlo sa pokračovať. Vynikajúci ale bol s nástavcom - nafukovacou čiapkou - to si dáma s natáčkami iba sedela a mohla si čítať Slovenku alebo Vlastu. Mal dve chybičky: plastová hadica bola pomerne tenká a tak sa veľmi rýchlo buď prepálila alebo zlomila hneď pri motore. Môj otec to opravil tak, že odlomený kus odrezal a znovu nasadil, čo hadicu postupne skrátilo na neúnosnú "krátkosť" a človek kým sa vyfénoval, musel nahodiť fakt divné polohy. Potom prišli na radu kobercové pásky (tiež sa pamätáte, že?) a napokon sme skončili tak, že mama sedela s helmou, vykrútená ako paragraf v daňovom zákone, a otec ručne pridŕžal hadicu pri motore. Niečo ako "fénuje celá rodina" (aj na Spieva celá rodina sa pamätáte? To bola Super Star !!!). Druhý nedostatok sa objavil až časom. Jedna lopatka sa zdeformovala a tak fén vrčal najskôr ako včielka, potom ako zrno v TV po polnočnej hymne a nakoniec ako motorka. Po pár rokoch sme fén prestali používať, čo sme ťažko niesli, lebo sme boli zvyknutí používať elektrický spotrebič desiatky rokov.
Mimochodom, minulý týždeň som zistila, že môj syn si myslí, že "magické oko" je fernet v toniku! Ale to už je fakt pre starších pamätníkov.