Ja si pamätám, že na základke ňuvejáci, čo boli prívrženci Depeche Mode a podobných skupín nosili modré šatky s bielymi bodkami a metalisti červené šatky s bielymi bodkami. O čosi neskôr si pamätám na pivo po 4,60 Kčs. Hneď po škole sme odhodili tašky a až do zotmenia sme v lete hrávali futbal a v zime hokej s tenisovou loptičkou. Dnes keď prechádzam tými končinami, nevidím už nikoho, že by hrával hokej alebo futbal a je mi z toho smutno. Kde tie dnešné deti sú? Pre nás bol neskutočný adrenalín, keď sme hrali ulice proti sebe. Dnes sa kaleráby už len hovoria, ale my sme ich aj s mrkvičkami a petržlenom skutočne aj pestovali na pestovateľských prácach. Boli to pekné časy, baby bolo o dosť ťažšie si získať ako dnes, ale človek si to potom o to viac cenil, minerálky mali výraznejšiu chuť ako teraz, žlté a červené LIMO v plastových sáčkoch považujem dodnes o triedu lepšie ako Coca and Pepsi a Gustáv s Vasiľom nás nejako netrápili, lebo sa nám do našich hier nijako nestarali a my do ich hier tiež nie. Keď som bol narukoval na vojnu v deväťdesiatôsmom ako dvadsaťsedemročný a väčšina chalanov tam mala osemnásť, spievali sme si pesničku z Matelka a Macka Uška, lebo sme si to pamätali všetci do nohy.Neviem či dnes chodia podobne inšpiratívne rozprávky ako vtedy.