Ďakujem za upozorňujúcu otázku a upresňujem k 60-halierovým lístkom MHD, už sa mi to v tej mojej pamäti trošku pletie :
Detský lístok stál 60 halierov kedysi dávno, mali sme doma aj taký, ale niekde sa pri našich sťahovkách stratil (rovnako, ako nevyužité prídelové lístky na potraviny), čo ma dosť mrzí . Ale to už je naozaj len pre ozajstných pamätníkov. Neskôr aj hodinový prestupný lístok stál 60 halierov, ale ani ten sa nám v rodinnom archíve nezachoval, aj keď si to pamätám. Nuž niekto z rodiny asi v návale upratovania a vyhadzovania starých harabúrd zlikvidoval aj tieto "staré nepotrebné papiere" ...

Tak taku pamäť nemam. Ja som prisiel do BA v lete 71 a listky stali 50 halierov-deti a 1 Kčs-dospelí.

Do takého dopravného prostriedku, kde teta sedela vzadu a dierkovala lístky, vošiel mladík, vhodil 50 haliernik.
Pani naňho: haló, pane, lístok stojí korunu.
A on jej: To je "dýško", ja mám legitku.

Ani tak nejde o to, či tam hral "pana účetního" alebo nie, ale o to, že to bola (a ešte aj je) dobrá komédia. A to je hlavné - dobre sa zabaviť.

To súhlasím, teraz už také dobré komédie nevedia natočiť.

a na drevený meter v škole ktorým učitelka nasolila zadky na pruhovano za každú jednú chybu v diktáte,až jej došla trpezlivost pri opakovane zbabranom diktáte a to bolo už v čase kedy telesné tresty zakázane,až do skončenia ZDš,ten zákaz ešte zopár krát neplatil,doma sesternica aj na holú dostala ked sa jej príliš zapalovali lýtka-teraz na deti ani pokričat nemožno aby neboli traumatizované,to sú aj tak ako my a trestanie sa posunulo do erotickej roviny a minulost je vraj iba fantazírovanie pre fetišistov ako aj telesné tresty dievčat v minulosti,nakoniec celá historia bude len jeden výmysel a naše zážitky sa nám iba prisnili,už len to aby nás presvedčili že aj dnešok bude zajtra iba zlý sen./polepšovne boli tiež len strašiakom,lebo teraz sú diagnostickým ústavom,ktorý si niektorý málo zdiagnostikovaný iba pochvalujú/

My sme dostávali trstenicou takou dobre štipľavou na dlaň a ked sme si zvlášť zaslúžili tak na štipku.Brrrr.

Ja občas zavadím o detské kožené topánočky, ktoré mi ostali na pamiatku po deťoch a je na nich cena 28,-Kčs. A celkom nedávno som pri odbalení kockovaného zošita (ktorý stále používam) zistila, že stál rovných 1,30 Kčs. To boli ceny!

Tak ja zase nezabudnem na plat.Rovných 1550,00 korún.

...mhmm... to som mala kráľovský prvý nástupný plat 1.500,- korún......po polroku úžasne zvýšený o 50,- ......

súhlasím, boli to ceny. ale sadzobník dane z obratu bol hrubý jak zlaté stránky ba. a kto aspoň raz v ňom listoval, tak vie prečo bolo mlieko za 2,-kčs alebo zošit za 1,30 kčs.

Ja po dvoch rokoch,ale za to na 1920,0 korún.

hm, prvý plat? 2100/rok 1976, 2450/rok 1977, rok 1986/tuším T-12 ale už si nepamätám základ, 3600/rok 1989

Ja som mala nástupný plat - pol roka rovných 1450,-Kčs a pamätám sa, ako som si z neho našetrila na 500 korunový flaušový čierny kabát. Po rokoch som ho darovala jednej rómke, ktorá ho asi nikdy na sebe nemala, aspoň som ju v ňom nevidela. Pravdepodobne ho dobre speňažila. Po polroku mi zvýšili plat na 1600 korún a to bol dlho, predlho môj mzdový vrchol. Ale bola to istota, ktorá dnes mnohým chýba.

Nástupný som mala okolo 1500 a po dvoch rokoch (medzitým jedna krátka materská) čítam pásku: trieda T-09, tarifná mzda-plat 1718,19, prémia 10% 171,82, osobné prekážky 91,68, haliere z minulého obdobia 0,89, záloha na mzdu 700, daň zo mzdy 248, štátne pôžičky 200, rodinné prídavky 90 a členské ROH 17.
O dva roky som už mala 1920 v hrubom.

V roku 1987 to bolo 3650 korún a v r. 1989 až 3800, všetko v T12. Viac si však spomínam na tie nekonečné každoročné ručné vypisovania životopisov, šéfovia nám robili pracovno-politické hodnotenia, keď na našom pracovisku ani šéf nebol v strane, na žiadosti o súhlasy so súkromnou cestou do zahraničia, žiadosti o vydanie vycestovacej doložky do KŠ, zasielanie kádrových materiálov pri zmene zamestnávateľa.

no dobre že si to spomenula. žiadal som o devizák v 1987 do A (predtým x krát neudelený počas 10 rokov kvôli utajovaným skutočnostiam). bývalej nedali, mne áno. lajstrov plno, podpisov ešte viac a skoro každý pred podpisom sa pýtal či sa vrátim. otras.

Aj ja som žiadala v roku 1987, dali mne aj manželovi, aj našim 3 deťom, do Juhoslávie. Ale v roku 1985 pri ceste do Francúzska detičky museli ostať doma u babky. A nechcite vedieť, ako nám vtedy colníci vybielili batožinový priestor od katalógov a časopisov zo západu.

mne počas tých 10 rokov ani do jugo nedali. ale keď som sa po 14 dňoch v 1987 vrátil z A, potom už nebol problém ani zo služobným pasom AB, ani so služobkami z firmy na západ

a pamätate na pioniera?-nie toho zo šatkou,ale takého ktorý sa štartoval a dobre sa na nom jazdilo.