Dodnes mi vôňa mandirínok pripomína Vianoce a Mikuláša (vtedy Deda Mráza).

také máme odložené po deťoch... ľúto mi je to vyhodiť...
teraz si mi oživila spomienky deťúrence posadali a už sa premietalo
/už som si myslela, že ste to vytiahli z našej skrýše/

u nás sa im hovorilo "glotky"

...a ešte kokosová múčka, figy...jedine spod pultu...kto nemal známosti, mal smolu

K tomu ešte biele tričko a boli sme na telocviku.

..

..no presne!..na prekreslovanie bol lepší než kopirák...a kopirák už tiež nevidno...máme skenery, tlačiarne..

Uplne, ved aj vo filme Pelíšky su takí frajeri.

a cvičky baby pamätáte ako sme si ich farbili farbou na textil "dúha"?

ježiši, cvičky sa už spomínali nevidela som ich

my sme mali pekné žlté biele mali chlapci k červeným trenírkam

Presne na takej chodil za mnou môj nápadník z KOšíC až do Prešova-Hanisky, no nezober si ho.

ale aspoň mali nejakú chuť a vôňu - a bolo v tom nejaké to čaro, vždy prvá mandarinka a pomaranč v mikulášskom balíčku aj s hrsťou arašid, banán a k tomu úžasné kavenky, klokanky alebo slavie, mačacie jazýčky

Pod pultom boli aj výberové vianočné salónky, bon pari pre deti, ,.... mňamky, to bola radosť prísť domov s takými dobrotami, nie ako terazky, už to nie je, čo bývalo. Veď ak máme na niečo chuť, a máme aj kupidlo, raz dva je to v košíčisku, ale ten pôžitok akosi už nie je.

A keď sme mali prvý krát Tuzexové fúkané ozdoby, skoro ich červíky zožrali jak sme si ich opatrovali a to nehovorím o tom staniole

My sme si aj biele tričká farbili - s náplňou s fixky.

Ten dnešný svet - narástli nám papule ale všetky tovary sú menšie. Napríklad:
jogurty v sklenených pohároch 0,33l, dnes si ho ani nekúpim, keď ho je tam 120 mililitrov,
čokolády, tyčinky, keksy, stále menšie a štíhlejšie, ešte aj tie tik-taky pozerám, také drobce, a tak ďalej...
asi aj dobre, že ma pri pohľade na takéto výrobky prechádza chuť na sladkosti

dalekopis

moje prvé hodinky (mal som z modrým ciferníkom - 1970)

a čo mydlové tabuľky tie som zbožnovala

= alternatíva elektronickej pošty . No tak na ten si dobre pamätám - v službe keď zaťukal, mali sme zavolať spojára, lenže som na to kašľal a obsluhoval som ho sám (dokonca rýchlejšie ako cvičený spojár). Možno aj Jurko si na to spomína