Vy sa smejete že nebolo banánov, mandarínok, pomarančov, burákov, atď..... Ja vám poviem prečo nebolo: pretože sme všetci robili a všetci sme si ich mohli dovoliť t.j. vedľa mňa stála v zelovoci na toto ovocie aj pani čo mala 6 detí, alebo rómka čo mala 10 detí. Preto ho nebolo pre všetkých dosť. Viete si predstaviť že by dnes kupoval niekto 5 kg pomarančov, 5 kg banánov a 5 kg mandarínok? Každému sa dávalo dajme tomu po kile, preto v rade stáli aj manželia alebo babka aby mohli viac kúpiť. Ako by dnes jasali poloprázdne potravinové reťazce keby mali takýchto zákazníkov?

Ale to bolo so všetkým tak: nebolo dostatok nábytku, kobercov, spotrebičov pretože v priebehu 4-5 rokov sa postavila bratislavská Petržalka so 150 000 obyvateľmi a všetci naraz sme chceli mať byty zariadené, lebo sme si to mohli dovoliť. Neruinovali nás ani pôžičky či už z FKSP alebo mladomanželské pretože sama banka úver nastavila tak, aby ho rodina mohla splácať a nedošla o strechu nad hlavou. Za všetkým bolo jedno: dostatok práce pre všetkých. Je to otrepaná ale pravdivá fráza: práca vychováva a komu je práca aj koníčkom tak má šťastie.

Keby dnes boli Rómovia a ostatní neprispôsobiví zamestnaní nebolo by toľko problémov: znížila by sa kriminalita, neživili by sme deti v DD, dali by sa vymáhať cez zamestnávateľa podlžnosti, výživné na deti, nemuseli by sme chovať kukláčov, nebolo by feťákov, plné basy, dlžôb v poisťovniach. Sme tu všetci zrejme vo veku keď si pamätáme ako sme museli byť všetci zamestnaní a veru bolo to dobré. Poriadny človek nemal problém chodiť do roboty. A že sa našli aj takí čo to zneužívali, flákali sa? Ale to bolo je a predsa aj vždy bude.

Bolo milé keď ma ráno vítal dozorný útvaru s polmetrovým dalekopisom. Najviac boli v láske tie večerné.

toto tiež bola "strojovňa"

kopmpjúter pmi-80 (tesla piešťany)

...a také ešte máš - respektíve podobné ??????????????

Lebo ja hej ....pilotné ...som zdúpnel svojho času pri ich cene ...

..ale hej ........lenže u nás na to bola stála služba ....predsa len , kolos sme boli ...

také nie ale mal som vyfasované takéto eterny:
dajú sa aj dnes zohnať za 1050eur - http://shop.joseph-watches.com/josep...dex.html&-view

ja v ramci 24hod. sluzby som bola taka ohucana, ze v noci, ked sme mali oddych na odpocivarni, som sa furt strhavala, ze mi ide nejaka sprava

na pracovisku sme mali 10 takych strojov a takmer nonstop bol prijem alebo odosielanie - posielali sme letove plany

Myslim, že to až tak nebolo. Vela vecí a zvlašť z dovozu bolo limitovanych.
A naše potraviny - mäso, mliečne vyrobky, vajcia....putovali za bratsku pomoc v plnych vagonoch na východ. Preto sme mali prazdne regale.
Dnes už od nas ziadne plne vagony neputuju. Dojna krava sa šklbe cez financie. Raz sme dojna krava východu a teraz západu.

v ktorých rokoch?

Ajk& nemyslí si že sa niekto smeje ja to beriem ako fakt že to malo chuť aj vôňu

ja konkretne 1986 az do 1993, potom som presla na ine pracovisko, tak nepamatam do kedy sa este dalekopisy pouzivali

... ktorých splnenie malo byť hotové včera. To bol len potom frmol.

Mám tiež osvedčenie na obsluhu ďalekopisu, po niekolkotýždennom školení na krajskej pošte a záverečných skúškach ...
To bolo "rachotu", keď som si dlhšiu správu naťukala na diernu pásku a potom pustila z nej ...

Alebo keď tam bol rozbor nejakej mimoriadky s opatreniami.

Svoje neopakovateľné čaro a puch mali aj závodné jedálne: kuchárky-dôchodkyne varili 2 druhy polievok, 1 mäsité jedlo, 1 zeleninové (alebo aj prívarky) a 1 múčne jedlo. K nám chodili s obedármi aj dôchodcovia-bývalí zamestnanci, ktorí dostávali nejaké zľavy z ROH. Neviem ako to robili tie kuchárky, ale ako-tak aj chutne navarili a ešte odchádzali aj s plnými taškami domov. Stravovacia komisia dostávala o niečo plnšie taniere a pod vrchným kúskom mäsa bol schovaný ešte jeden ako všimné. Lístky sme mali po 2,50,- Kčs a po zdražení boli po 2,80,- Kčs, obedy sa pečiatkovali deň vopred alebo ráno do 8.00 hod. sa muselo zavolať. Babky-kuchárky vedeli vynikajúco piecť a tak sme si razili na múčne jedlo aj dva lístky a brala som domov koláče, parené buchty, štrúdľu......

Tie isté babky-kuchárky boli variť aj cez leto v našom pionierskom tábore pre moje deti tu na Slovensku (na Duchonke v brezovom hájiku) a potom neskôr aj pre rodinné rekreácie v Bulharsku. To by som brala aj ja teraz takú robotu ....... trebárs len riady umývať

..s tetami kucharkami sa oplatilo kamaradit..

Ja si taleto zavaracie pohare pamätam zo 60-ych rokoch. Muselo sa to, ta guma natierať bielkom, aby tade neprechadzal vzduch - gumička lepšie prilnula. Pamätam si na vyššie pohare a tam sa toho hojne vmestilo, to nie ako male omnia pohare. Ale určite nie je dôvod sa k tomu vracať.

A najlepší bol spôsob otvárania - stačilo potiahnuť za gumové uško, ono to urobilo "pššt" a bolo otvorené (nie ako dnes - s viečkami - niekedy neotvoríš, kým tým trochu nepobúchaš, aby sa povolilo viečko, alebo nepoužiješ "univerzálny otvárač viečok").

mamka zavarila, šupla na pohár celofán, dala dve gumičky a bolo hotovo
doplním: v pohári dala ešte napr. nad uhorky kúsok dýhy aby uhorky netlačilo z pohára von