pamätáte sa ešte na podpultový tovar a na známosti keď sme chceli niečo kúpiť

Ja som mala rada oskarky- farebné tvrdšie gumené cukríky a askot ( trojfarebná v tégliku) zmrzlinu a tuším aj tie chrumky boli viac orieškové ako je tomu dnes . Slivkové furé som kúpila keď som mala narodky za 3kčs ( tie boli najdrahšie) ale Slávie som mala radšej

a to nehovoriac o tridsatmetrovych radoch na mandarinky alebo kubanske pomarance

ale aspoň mali nejakú chuť a vôňu - a bolo v tom nejaké to čaro, vždy prvá mandarinka a pomaranč v mikulášskom balíčku aj s hrsťou arašid, banán a k tomu úžasné kavenky, klokanky alebo slavie, mačacie jazýčky

...kto ako ....

si bol za pultom, ci pod pultom?

...mal som na to lidi ......za pultom ...

...poprípade cez zadný vchod som ...

Hrávali sme guličky do jamky. Mali sme také hlinené. Ten, kto mal sklenenú, ten bol frajer. Na guličky sme mali také plátené vrecúško. Ja si pamätám, ako dievča na základke, sme si robili na topánky z plechovíc (pri reštaurácii sme hľadali plechovice z Coly alebo piva, už si presne nepamätám) opätky. Potom sme sa po meste prechádzali a všetci sa na nás pozerali

minule mali Cecka v Lidli. len musime detom ukazat ako sa to hraje a cakat, ci budu hrat

kazda doba ma plusy aj minusy,kazdy to vnima inak
len si myslim, ze je zbytocne sa prilis zatazovat niecim co uz bolo, najma, ked clovek ma mizive percento na zmenu, ved co tu mame teraz? nie to iste len v " ruzovom"?
" gazduje" tu zopar jednotlivcov, ktorym je evidentne uplne ale uplne jedno co je s " masami" hlavne, ze oni a ich deti a deti ich deti ak vsetko nerozflakaju su " zahojeni" na vecne casy a " nikdy inak"
mne uz je smiesne jak sa ludia rozculuju a stale porovnavaju " vcera a dnes"
a pritom vo volbach " vraj demokratickych" zas zvitazi ten, na ktoreho sa kyda....tak potom o com to je?
preto som spomienky na "totac" zredukovala na " pekne"
cize aj tie, ktore ma vytacali uz su iba usmevne
ty si dostala facku od ucitelky? super, ja som dostala po strede dlane tym velkym srobom, ktory spajal to obrovske kruzidlo, ktorym sme kreslili na geometrii od ucitela za to, ze som nemala podpisanu domacu ulohu a pritom som bola jednotkarka, ktora " vzdy vsetko vedela, vzdy mala ulohy"
tiez som stala v pozore v nechutnej sukni, koseli a satke a pravu ruku som mala zdvihnutu na pocest vojakom a kukala na mna cela obec ked bolo kladenie vencov, nehccela som tam ist, musela som
mali sme straaaasne zapalenu - slobodnu zvazacku, nieco jak pionierska veduca, ktora pravidelne organizovala " skolske porady" v kulturnom dome - cela skola tam napochodovala v pionierskom a " riesili " sme plany budovania svetlych zajtrajskov
ale ja to beriem teraz takto:
ucitel co ma zmlatil, uz davno zomrel, naco minat energiu?
vence sa uz v obci tusim ani nekladu, nikto tam nedrzi " cestnu straz" , moje dieta si to nevie ani predstavit, je to ako nejake " sci-fi"
z budovania zajtrajskov sa neskutocne smejem - deti, ktore si kladli za ulohu vyzbierat x - kilo papiera, textilu a gastanov, napisat spravu z pobytu v tabore v madarsku, ktory dostali za dobre znamky, plany ohladom hviezdoslavovho kubina a puskinovho pamatnika a tak dalej
veci, ktore su uplne irelevantne, lebo ked obyvatelia obce nebudu odoberat noviny a uroda gastanov bude mala tak plany nenaplnim aj keby som sa nakrajala
vetu " praci cest" sme doplnili a zveladili na " praci cest a robote pokoj"

pamatam sa, ked otec niekedy v juni priniesol prve paradajky – jednu som rozkrajala a zjedla som k tomu 3 maslove chleby len aby mi ta paradajocka vydrzala k co najvacsiemu poctu hryzancov
a paradajky po sezone teraz? Zbytocne kupovat, vyzeraju, akoby ich vozili z jaslovskych bohunic“ take su chudery priesvitne, jak po stiepnej reakcii
a horalky – prepac, ale uz nic moc, uz sa priblizili tak ako aj orion cokoladova hviezda k nejakej neidentifikovanej chuti, vsetko uz „ sidia“
je zaujimave , ze ked sme mohli chodit do moskvy, do odesy, na slnecne pobrezie, tak sme brblali, ze chceme na zapad, ked mozeme ist na zapad, tak cestovky ako vychytavky ponukaju 2 tyzdne v leningrade, okruh pobaltskymi krajinami a cinu a v bulharsku autobusom uz boli snad vsetci slovaci, lebo teraz je to moderne, chodia aj „ susedia“ a keby sme my neisli bola by to normalne potupa
tak potom co vlastne chceme? Jednoznacne to, co vzdy nie je
aj ti co su slobodni by sa najradsej „ navliekli „ do chomuta, ti co su uz navleceni by najradsej z neho vyliezli
z tohto mojho monologu mi jasne vychadza, ze clovek je sice tvor spolocensky, ale za to vecne nespokojni a hlavne nepoucitelni

ja normálne neviem kde sa moje podeli bože a toľko ich bolo....

a to nehovoriac o tridsatmetrovych radoch na mandarinky alebo kubanske pomarance

...mal som na to lidi ......za pultom ...

...poprípade cez zadný vchod som ...

Už mi je jasné, prečo sme my všetci museli stáť v rade a neušlo sa každému. Buchač, Ty sa nezdáš, ale teraz si priznal, že už za komančov si kšeftoval s mandarinkami a pomarančami. Je to tak?

... a to si nespomenul niekedy nedostatok tužkových batérií, 1,5 voltových monočlánkov, deväťvoltových a plochých batérií (potrebných do "moderných elektronických" produktov značky TESLA). Najmä pred sviatkami nedostatkový podpultový tovar. A kto bol "frajer" a mal kazeťák, tak aj kvalitné CC kazety TDK, FUJI, SONY, BASF, MAXELL 90 minútové - dostupné boli často len EMGETON 45minútovky (mňa sa to netýkalo, batérie i kazety som mal stále k dispozícii - fotrík bol priamo pri zdroji - on ich predával )




Starší z Prešova možno si budú pamätať elektro obchod Domáce potreby oproti Baťovi - to bol ten zdroj.
(Teraz tam predávajú knihy)
http://maps.google.sk/maps?q=Pre%C5%...src=6&t=h&z=19

Nie. Tí začali v 93-ťom a sídlia niekde v miestach bývalého krytého kúpaliska. Môj "zdroj" skončil presne 28.2.1991 - jednoducho schluss.