Bola som v PN u pani doktorky, tak som sa trochu túlala a doniesla som si toto, lebo mi nemá čo zavadzať:

mliečne bary - kto pamätá?

Dnes máme svetový deň vody, tak som si zaspomínala na detstvo, čo som ešte stihla vidieť, alebo počula, ako sa kedysi namáhavo získavala voda a ako sa pralo na potoku...v zime sa vyrúbal do ľadu otvor a tak sa pláchalo prádlo. Ale to už boli spomienky mojej babiny.

Starosloviansky zvyk "Vynasanie Mureny", rozlucka so zimou.
Vykonavany na "Smrtnu nedelu", dva tyzdne pred Velkou nocov.

.

Skoro v kazdej spalni sv.obraz a sediaca babika

prave som dopezeral spartakiadu kde som aj ja cvicil, sa mi normalne slzy tisli do oci...ja som na to aj zabudol ze som tam bol a najlepsie na tom ze som sa rozpametal na absolutne nedolezite detaily...takze moje heslo :spartakiadou proti demencii

Má a používa niekto ešte takéto staré rárohy? Ja áno. Do konvičky dávam mládeži na Moravu polievku k večeri, váhu a mliečniak som použila aj dnes pri varení snehu. Ešte sa mi chladí. Váhu digitálnu mi moraváci kúpili a som ich s ňou vyhnala, že moja je ešte dobrá Teraz si tú novú užívajú oni.

Sušenie a bielenie konopných a ľanových gatí a košieľ

ja si idem hneď urobiť keď aj na elektrickom

Unikátna fotka z výstavby mostu SNP. Rok 1971.

Nábrežie + Flora

a starý "pekáč" (PKO) - žiaľ - padol za obeť developerom.

Ja viem, KED (=každé euro dobré), ale tu by sa skôr hodila reklama na ekonomický softvér, ekonomické časopisy, ekonomické služby atď.

Doteraz som bola presvedčená, že je Porada apolitická ....

Ten system mal velku logiku. Junačik, ja mam kamoša, čo už taha na 60-ku, 2 tituly, x rokov v bankovnicte, este za totača.
Existovali 2 druhy penazi:
1. šušťave
2. fakturačne
Aby si si vedel urobiť jasno, tak fabriky (narodne podniky) medzi sebou účotvali fakturačnymi peniazmi. Každy platil, žiadne ofajče ako dnes neboli.
Ludia dostavali mzdy, ktore boli limitovane. To aby nezvyšovali inflaciu.
Uvery, ktore sa poskytovali neboli robene na baze nekrytych penazi ako dnes. Samozrejme, v republike bolo vela špekulantov, ako vyrobiť z fakturačnych peňazí tie šušťave. Boli za to velmi velke tresty. Pamätáš si to? Už vieš aj prečo?

Mama ma už ako 5-6 ročnú posielala pre vajíčka k babke autobusom. Autobus bol taký modro-biely, oblých tvarov, vpredu vedľa šoféra sedela fešná sprievodkyňa v modrej uniforme aby pasovala k autobusu. Mala takú taštičku a klieštikmi robila dierky do cestovných lístkov ktoré boli zviazané v takých bločkoch. Vždy sa postavila ku dverám a keď pocvikala lístky, tak zazvonila, šofér prestal čítať noviny a naštartoval autobus.
Aby mama predsa mala istotu že sa nestratím, tak ma dala na starosť sprievodkyni Mariške (lebo všetci v okolí 50 km sa poznali zo všelijakých schôdzí, zábav, školení, porád, kurzov):
- "Mariško vylož ju na horném konci, starenka ju už bude vyhlédat! A kedy idete naspäť .... o 18.00? No tak ti hneď zaplatím aj naspäť a tu mi ju zas vylož!"
Takto si ma posielali ako balík. No aj šofér býval v okruhu 50 km a veru neraz aj on robil poštára: lieky sa posielali babkám, zabíjačky, koše ovocia, topánky z opravy. A to si predstavte že neboli mobily, ale sa len odkazovalo po žiakoch, susedoch, kolegoch a nikdy sa nič nestratilo, vždy bolo všetko načas v poriadku doručené.
Dokonca sme mali aj takú hru s taštičkou: s detskými klieštikmi, lístkami buď na vlak alebo autobus. A keď sme sa hrali na výpravcu vlakov, tak tam bola aj čapica a plácačka.

Ešte si pamätám obyčajné rušne na uhlie medzi Malackami a Bratislavou: keď sa išlo do tunela, tak sme všetci povstali a museli pozatvárať okná, lebo všetky sadze naleteli dovnútra a boli sme čierni. Ale tunel pri Bratislave bol dosť dlhý aj na to, aby sme sa tam ako pubertiaci aj bozkávali. Dokonca moja kamoška ktorej mama zakazovala maľovať si oči, sa v tuneli potme namaľovala - dovnútra išlo bledé dieťa a z tunela vyšla slečna s čiernymi linkami, vytočenými mihalnicami a pusou á la Bardotka.

dalekopis

Rada si spomínam, ako sme pred Vianocami robili salónky - nastrihali sme okraje papierikov na strapce, potom sme pridali staniol a zabalili sme do toho kúsky nugátu, ktorý sa dal kúpiť na kilá. Stromček sme so sestrou zdobili až na Štedrý deň predpoludním a pritom sme mali pustenú telku (samozrejme čiernobielu), kde vysielali rozprávky.