Ešte ma napadá dodatok: ľudia mali k sebe akosi bližšie. Bola to moja mladosť so všetkým, čo k tomu patrí. Rada si občas zaspomínam na "staré zlaté časy" Bolo oveľa viac životných istôt, ako je dnes. Ale..... ak mám byť úprimná, už by som nemenila súčasnosť za minulosť. Som rada, že v súčasnosti mám toľko rokov, koľko mám, a nezávidím mladým, ktorí: hľadajú uplatnenie vo svojej krajine, ktorí si musia zobrať hypotéku, aby mali byt, ktorí celý život splácajú byt, nábytok, auto, ktorým rastú deti a ich nároky a ktorým nemá veľmi kto pomôcť, pretože my, rodičia a starí rodičia ešte pracujeme a pracovať budeme, pretože aj keď veľa pamätáme, pracujeme, lebo na dôchodok ešte čakáme....