Luja5, vďaka za judikát, upozornenie a spresnenie vyjadrovania sa. Môže to mať v procese aj vážne následky.

Hoci sa v právnych stanoviskách konštatuje, že užívanie spoločnej veci jedným spoluvlastníkom na úkor iných sa posudzuje "podľa zásad" bezdôvodného obohatenia, návrhy na súd sa podávali a súdy ich posudzovali ako bezdôvodné obohatenie. Najvyšší súd však v priloženom judikáte konštatuje, že "Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu".

Z uvedeného vyplýva aj poučenie pre zadávateľa, ako má prípadný návrh súdu formulovať. Môže vziať do úvahy aj trojročnú premlčaciu dobu, ale aj to, že sa premlčania spoluvlastníci nemusia dovolať. Pretože nárok na peňažnú úhradu za užívanie spoločnej veci vzniká po mesiacoch, môže tak formulovať petit s tým, že v prípade dovolania sa premlčania sa mu uzná nárok len za nepremlčanú dobu.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Cdo 55/2009 zo dňa 21.12.2009, z ktorého vyberám:

Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia.

V prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž o to ani vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov.

Aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo.

Len som mala v úmysle poukázať na už najvyššie súdne rozhodnutie, v zmysle ktorého bezdôvodné obohatenie s 2-ročnou premlčacou lehotou je niečo, s čím nemá význam sa v tomto prípade zaoberať. A o bezdôvodnom obohatení písala a vysvetľovala Eva10. Zbytočne to mätie a zbytočne niekomu nebodaj vyčítať, že sa bezdôvodne obohatil, keď to právne neobstojí. Nepísala som nič o tom, že nemá význam zaoberať sa žiadnymi nárokmi brata, ktoré mu môžu vyplývať z iných právnych titulov s inými premlčacími lehotami ....

Nie je pravda nič čo v príspevku píšeš. Ide o nehnuteľnosť, teda spoluvlastnícke podiely sú evidované v katastri. Nie je možné ani po 10 rokoch vydržať byt užívaním v celosti. Na exekúciu nie je čo postúpiť, keďže vlastníctvo je nespochybniteľné a samotným užívaním bytu v celosti niekým, kto je len spoluvlastník nevzniká exekučne vymáhateľná pohľadávka.
Riešenie:
A. Návrhom na príslušný súd sa domáhať zrušenia a vyporiadania spoluvlastníckeho vzťahu k bytu. Môže sa domáhať vyporiadania formou prikázania do svojho výlučného vlastníctva za náhradu ustupujúcemu spoluvlastníkovi podľa ocenenia, ktoré v konaní dá vyhotoviť súd. druhá možnosť je domáhať sa prikázania do výlučného vlastníctva spoluvlastníka, ktorý byt užíva a vyplatenia náhrady sebe. Okolnosť, že nemá záujem v takomto spoluvlastníckom vzťahu zotrvávať je zrejmá, teda na riešenie zostáva komu byt a komu náhrada. Keďže druhý spoluvlastník v byte býva a (predpokladám) nemá inú možnosť uspokojenia potreby bývania je poraďáčka v slabšej pozícii.
B. Užívaním bytu v celosti napriek tomu, že má len spoluvlastnícky podiel svoje právo "nadužíval" (užíval viac ako mu prináležalo) a tým sa voči druhému spoluvlastníkovi-spoluvlastníkom dostal do bezdôvodného obohatenia v sume, ktorá sa rovná rozdielu bežného alebo priemerného nájomného za obdobný byt a jeho spoluvlastníckeho podielu. Takto zistenej sumy sa rovnako dá domáhať cestou. Keďže však spoluvlastník užíva byt 5 rokov a premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení je 2 roky, za obdobie presahujúce túto dobu by mohol namietnuť premlčanie, navrhoval by som žalovať len za posledných 24 mesiacov pred podaním návrhu.

Ak je to tak, ako je to uvedené citácii, potom nezostáva iné (zrejme manželovi), iba postupovať spôsobom, aký popísala Eva10 vo svojom príspevku. Samozrejme za predpokladu, že brat nebude chcieť kúpiť podiel druhého brata za rozumnú cenu, alebo sa nedohodnú na predaji bytu inému.

Ja si zas myslím, že zaoberať sa tým, že brat sám užíva celá byt bez toho, žeby poskytol druhému bratovi akúkoľvek náhradu, má význam sa zaoberať. Nie síce ako bezdôvodným obohatením, ale nárokom podľa §§ uvedených v pripojenom rozsudku. A u takéhoto nároku je lehota všeobecná, teda trojročná. Brat má teda nárok tri roky dozadu na náhradu za užívanie celého bytu druhým bratom podľa § 137 v spojení s § 123 Obč. zák.

Nepíšeš v akom vzťahu si k poručiteľovi a prečo poručiteľ určil ako svojich dedičov svojich bratov, respektíve na akom základe dedili bratia po poručiteľovi, neexistujú deti, či manželka poručiteľa?

.. do desať rokov odo dňa právoplatnosti notárskeho rozhodnutia o dedičstve máš právo žiadať svoj podiel-pokiaľ si právoplatný dedič,uvedený v zápise...na dedičskom konaní by malo byť určené, v akom podiele dedia dediči-to ste si mali prejednať...ak si polovičný dedič- t.j. máš nárok na polovicu bytu,môžeš vec postúpiť na exekučné vymáhanie k exekútorovi..ten urobí odhad a bude za teba vymáhať sumu...

..netvrdila by som...nevieme detaily, len dedukujem, že na aktíva (byt) boli dvaja dedičia...notár ich nejako vysporiadal- rozdelil, dal do zápisu...nevieme, ako, nuž ak jeden mal dostať byt a druhý ho mal vyplatiť z dedičského podielu-časti bytu, môže byť na katastri zapísaný ako vlastník- ale má povinnosť vyplatiť druhého dediča- a to je tá doba 10 rokov, o ktorej píšem...
...a nevieme ani, či sú spoluvlastníci a či sú obaja zapísaní na katastri...
..ale pokiaľ jeden užíva byt,z ktorého časť je nutné vyplatiť, nuž zbytočné špekulácie...príliš málo informácií..

dedičia su deti poručitela

.

.
..dedia rovným dielom..teda byt na polovicu...čo je napísané v notárskom zápise z dedičského konania?..však nejako ste sa museli dohodnúť..

dedičia uzavreli o vysporiadaní dedičstva túto dohodu.Aj jeden aj druhý nadubúda z dedičstva uvedeného v bode III tohto osvedčenia o dedičstve podiel z nehnutelnosti zapísanej v KN Katastralného úradu....Môj brat byt užíva a mňa vynecháva.Ja sa aj chcem dohodnúť no môj brat mi už ani nedvíha telefon a ja neviem na koho sa mám obrátiť.

Ano dedia rovnakým dielom aktíva aj pasíva

..

..obráť sa na exekútora ..zober notárske rozhodnutie a zadaj exekučné konanie...(tak ako som písala v príspevku hore)

A aký zaver na základe toho rozsudku pre tento prípad vyvodzuješ?

Taký (ako reakciu na vyňatú časť príspevku Evy10), že bezdôvodné obohatenie a v súvislosti s tým spomenutá 2-ročná premlčacia lehota nemá pre tento prípad význam a považujem za zbytočné sa tým zaoberať.

Ja si myslím, že tomu rozsudku si celkom neporozumela. To, či ten nárok je bezdôvodným obohatením, alebo iným nárokom je podstatné len pre plynutie lehôt. Nie však pre samotnú možnosť domôcť sa nároku podieľať sa na úžitku z vlastníctva v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. A znovu zopakujem, že brat, ktorý v byte nebýva, má nárok na peňažnú náhradu nie dva roky dozadu( ako by to bolo pri bezdôvodnom obohatení), ale tri roky dozadu. Pretože brat stále býva v byte, tak časť nároku na náhradu sa premlčuje a nový nárok za nasledujúce obdobie( až do podania žaloby) mu vzniká.

Ak by brat nemal mať žiadny profit z toho, že je spoluvlastníkom, potom ozaj s pánom .... s takými zákonmi.

ak sa mylim opravte ma, ale predsa brat ktory v dome byva, ten dom udrziava, rekonstruuje, obnovuje, opravuje a pod., co zrejme financuje na 100% sam a co by si pri poziadavke druheho brata na penaznu nahradu mohol započítat ...
takze nie je celkom pravda, ze druhy brat nema ziaden profit zo svojho spoluvlastnickeho podielu ... ten by nemal len vtedy, keby naklady (okrem spotrebovanych energii) si delili napoly ale dom by uzival len jeden z nich

OK titul nároku je iný. Nie bezdôvodné obohatene a 2 ročná premlčacia doba ale spoluvlastnícke oprávnie vec užívať a 3 ročná premlčacia doba. Ergo môže žiadať o rok dozadu viac.
K príspevku "bubkoch" samozrejme ak vie preukázať, môže žiadať započítať na peňažnú náhradu.