hubatá Stačí tak málo: vymeniť vládu za ..... istickú a netreba šetriť !!!!
Ako sa tak vŕtam v dejinách ľudstva, zatiaľ som nenašla ľudskejšiu k obyčajnému, pracovitému človeku ako bola tá naša. Nešetrili sme na potravinách, liekoch, školstve, na deťoch, invalidoch, starých - až dnes si uvedomujem ako dobre sme si žili.
Hubka, nehnevaj sa na mňa, obdivujem Tvoj zmysel pre humor, ale toto akože fakt myslíš úplne vážne?
A čo sa už dalo šetriť na potravinách, keď gazdiná mohla byť rada, ak zohnala niečo do hrnca? Vidiek bol v zásobovaní potravinami v podstate sebestačný. Ale mám v živej pamäti prázdne háky na mäso v mäsiarstve, regále v zelovoci so zaváranou fazuľou alebo lečom namiesto čerstvého ovocia a zeleniny, rady na kubánske pomaranče a zelené banány, či pred drogériami, keď prišiel prášok Spee alebo dámska hygiena - brali všetci, deti, ženy, muži, dôchodcovia - však v rodine sa zíde... Alebo ako všetky panelákové byty vyzerali v podstate rovnako, až človek nevedel, či je u suseda, alebo doma
...
Všade rovnaké kuchyne /hitom bola tuším červená Carmen/, sedačky, spálne... Bývali sme oproti Mototechne - a neraz som cez okno pozorovala, ako si ľudia doniesli stoličky, spacáky, termosky s čajom, /tí zámožnejší prespali v aute
/, spravili si medzi sebou poradovník s číslami, aby sa nik nepredbehol, a takto boli schopní prečkať dve-tri noci, lebo mali priviezť žiguláky -keď prišli zelené, mali všetci zelené /akože prísť do autosalónu a vybrať si druh auta a nebodaj ešte aj farbu - to bolo nepredstaviteľné.../.
Ale v Bratislave či v Prahe sme mali diplomatické predajne pre súdruhov. A za bony Tuzex a pred ním vekslákov... Keď dnes vidím v hociktorej najzapadnutejšej drogérii mydlo Fa a spomeniem si, ako som ho vídala vyložené na poličke v bratislavskom Tuzexe a nemohla som si ho dovoliť - to by dnes moja dcéra nepochopila... Alebo keď som potrebovala na strednej kalkulačku a za bony som si ju horko-ťažko kúpila v Piešťanoch /rovnako ako vegetu, alebo holandské kakao na vianočné pečenie
/, chránila som si ju ako oko v hlave... Rovnako ako prvú pentelku kúpenú v Priore za 42,- Kčs... Tak sme si žili...
Najvýnosnejším povolaním bola vedúca/i zelovocu, mäsiarstva, nábytku, domácich potrieb či autoservisu - to boli kšefty, ktoré najviac vynášali a fungovali nie na báze socializmu - ale stredovekého výmenného obchodu: Ja Tebe - Ty mne...
Dobrý deň, súdružka doktorka, mám tu pre Vás dve kilečká čerstvej sviečkovej...
Česť práci, súdruh učiteľ, odložila som Vám pomaranče a arašídy - však idú Vianoce...
Dobrý večer, súdruh vedúci, zajtra nám privezú automatické práčky - nechám Vám jednu?
A kým sme my "obyčajní ľudia", resp. študenti, chodili na vysokej do školy natrieskaní v autobuse či električke, detičky týchto rodičov sa už vtedy vozili na svojich škodovkách. To sú zase moje spomienky na to, ako "dobre sme si žili"...