Milé baby.
Mnoho,a možno i väčšina voľných Sloveniek má tajný sen,vydať sa za sympatického a bohatého západniara.Podelím sa s vami o svoju skúsenosť so sobášom s Nemcom.
Pred tromi rokmi mi zomrela matka,takže som zostala v rodičovskom byte sama. Čo ďalej ? Žiadny vhodný adept na životného partnera sa v dohľade
nepohyboval a okrem toho skúsenosť zpred ôsmich rokov (zašité ucho po manželskej výmene názorov) mi velila dávať si pozor.Objavila som internet,takže som v práci a neskôr i doma trávila stále dlhší cas na
rôznych chatoch a ajsíkjú.Tam bolo chlapov... Keby som chcela,tak trávim v posteli pri radovánkach mesiace a mesiace bez prestania. Stacilo poslat fotku (nie som žiadna ohava) a len sa to na monitore hemžilo
ponukami.Samozrejme som pátrala po nejakom chlapovi,čo by bol iný a nešiel po 5 minútach na vec a dalo sa s ním tárať i o iných veciach,ako o spôsoboch ako rýchlo ma dovedie k orgazmu. Pomedzi ostatnými
sa zacal vyčlenovať stále viac a viac Adalbert z Nemecka.Dosť nesmelý ale s rozumnými názormi,vedel odpoveď na každý môj problém.Asi tri dni sme sa bavili len o tom,ako chce zazimovat kvety z balkóna,potom
o jeho cestách do Škandinávie,zvlášt na Lofoty (ak neviete,ostrovy pri
Nórsku,prišlo mi asi 200 fotiek), potom o mamá a tak dalej.Až som zacala mat strach,že ho ženy nezaujímajú a zacala som sama.Poslala som mu pár fotiek z Čuňovských jazier,kde som bola hore bez a na niek-
torých aj úplne bez.Následne som sa mu ospravedlnila,že sa tam "omylom" ocitol i môj akt,ktorý urobil môj priatel fotograf pred pár rokmi.A reakcia sa dostavila.V nasledujúcom emaili som sa dozvedela,že som
najkrajšia žena co pozná,že nevadí,že som Slovenka (!?) a chce sa so mnou stretnúť.O týžden sme už spolu vecerali v Mariánskych láznach a po mesiaci som s nabalenými kuframi sedela vo vlaku do malého
mesta v Nemecku,kde býval.Na stanici ma čakal Adalbert v prenajatom koči.Vôbec mi nevadilo,že pršalo,viezla som sa preštastná po čisťulinkých uličkách,okolo čisťulinkých domov.Adalberta každú chvílu ktosi na
ulici zdravil,každú chvílu sme zastavovali,predstavoval ma známim,no úplný raj na zemi.Býval sám v jednoposchodovej štýlovej vilke,kde z kvetinácov v oknách a na zábradlí balkóna splívali potoky kvetov. O týžden
sme mali decentný sobáš v spoločnosti asi šiestich známich a začal bežný život.Vtedy som urobila prvú hlúposť.Previedla som na naše "spoločné" konto 20 tisíc euro,dve tretiny penazí,čo som dostala za rodičovský
byt.Malo to byť akési gesto,niečo ako veno,že čosi prinášam i ja.Prvé dni boli super.Pekne vybavený a zariadený dom,nikto sa mi do ničoho nemiešal,varila som spokojnému Adalbertovi slovenské jedlá.Pred
príchodom do Nemecka som sa bála spolužitia s Adalbertovou mamou ale tá bývala v 20 km vzdialenej dedinke a bola tak zamestnaná,že som ju takmer nevidela.Potom to začalo byt horšie.Doma som bola zvyknutá
na stretnutia s kamarátkami,posedeli sme si u ktorejsi v byte,ci v kaviarni.Potárali všetko možné a ak som s nimi nebola tri dni,tak mi to chýbalo.No a tu to zrazu nebolo.Kamarátky pár stoviek kilometrov daleko a ten telefón predsa nie je to isté.Na dráte máte iba jednu.Poviete,však si najdi tam nejaké.Tiež som si to myslela.Ked som sa prihovorila súsede ponad živý plot,normálne hnusne ohrnula pery,akoby som bola cosi menej
cenné a odišla bez slova do domu.Ked som chcela dalšej susede pomôct vykladat samoobsluhový vozík do kufra auta,ohnala sa po mne,ako po nejakej zlodejke.Nebudete verit ale ani po pár mesiacoch to nebolo iné.
Maximáne mi chladne odzdravili.
Ked som sa to odvážila nadhodiť Adalbertovi,tak len mávol rukou,usmial sa a išiel si cosi zobrat do chladnicky.Po case som zistila,že tie jeho "múdrosti" a rady,co mi po internete dával,sú zlátaniny z rôznych
rodinných casopisov,ktorých tam vychádza majlant a pitvajú všetko,od partnerských problémov,až po pestovanie ríbezlí.Nalistujete si patricnú kapitolu a môžete mudrovat ako profesor psychológie..
Ak som nemala co robiť,tak som sedela pred veľkým televízorom a mačkala tlacítka na ovládaci. Doma
sme internet nemali,tak som sa k nemu dostala asi trikrát v internetovej kaviarni,kde sedeli samí pubertáci a prezerali si nahé baby.Majitel sa na mňa pozeral,ako na nejakú úchylnú raritu.Adalbert mi stále sľuboval,že
dá internet zaviest ale vždy mal nejakú výhovorku.Aj Adalbert sa postupne menil.Z nadšeného obdivovatela a gavaliera sa rýchle stával otrasný chlap,ktorý chodil v župane,alebo slipoch po baráku s plechovkou piva v ruke,stále sa
s kýmsi bavil cez mobil a hlučne sa rehotal.Postupne začal miznúť z domu a spolu s akousi partiou kdesi montoval akési buginy.Po case som zistila,že na "našom konte" je už iba pár tisíc a všetko odišlo na jeho
koníčka. Po pár
mesiacoch som ho prinútila sadnút si so mnou k stolu a predniesla som mu svoje ponosy.Miesto vážneho rozhovoru sa do mna pustil,že čo som vlastne čakala,mala by som byť rada,že som v kultúrnej krajine a nie
na "tom hnojisku",odkial ma vytiahol.Niekolko týždňov som ešte trpela a vecer v prázdnej posteli plakala.Potom som sa rozhodla.Nechala som na "našom konte" sto euro,zbalila najnutnejšie veci a nasadla na autobus. Na druhý deň som stála v Bratislave na Mlynských Nivách s dvomi kuframi v rukách a tisíc eurami.Teraz bývam u kamarátky,horko tažko som prehovorila bývalého zamestnávateľa,aby ma
zamestnal ako pomocnú silu s polovičným platom.Takže milé dievcatá, poučte sa z mojej biedy a dobre si rozmyslite,ak by ste snívali o takejto perspektíve.Nemca nikdy.