Koho postihol strach?

...snáď každého ...alebo sa hádam mýlim ???

A je úplne jedno , v akej forme alebo pri akej príležitosti sa to stalo ...


Jedného síce poznajú hádam všetci ...Nebojsa ho zovú ...

Dobry večer,

mám 26 rokov, posledný pol rok pociťujem rôzne stavy, ako búšenie srdca, točenie hlavy, menšie závraty, ťažko nadväzujem nové kontakty s cudzími ľuďmi, proste mám strach, úzkosť, bojím sa o blízkych atď. Mimochodom môj otec má to isté, asi sa to dedí. Myslel som si, že mi niečo je zdravotne fyzicky, tak som začal vyšetreniami na internom, neurologa, ortopeda ( chrbtica ), odbery krvi, moču. Všetko dopadlo dobre. Len poslednu stranku som si nedal skontrolovat. Dusevnu. Lebo sa toho stranim, ani neviem prečo, hanbím sa ísť za psychologom, čo ak mi povie, že mám duševný problém, pošle ma za psychiatrom a povie, že mam problem v hlave a predpíše mi antidepresíva a som skončil, lebo pri podnikaní musím byť fit, čulý, aktívny, nebojácny a nie ospalý, apatický a mimo realitu. A v takomto stave ja nemôžem viesť firmu, lebo to nezvládnem. Takže, chcel by som podstúpiť najprv niečo iné ako psychiatra a psychologa. Napríklad čo také REIKI?? Vo Zvolene u nás to robí jeden pán. Ale do konca roka 2011 neobjednáva už a to ja nevydržím, lebo mi fakt šibne. Poznáte niekoho dobrého čo sa vyzná v REIKI na Slovensku?? Niekto kto mi prúdenie energie v tele dá dokopy, aby som nemal také stavy aké mávam?? Ďakujem vopred za odpovede.

Prosím Ťa, nebuď smiešny !
Ty nie si psychotik. Tých liečia utlmovákmi, ktoré obmedzujú pacienta v motorike a tlmia im duševno.
Neurotické diagnózy ako panická porucha, bipolárna porucha osobnosti, depresia a podobne sa lieči úplne inými liekmi, ktoré nemajú tlmiace účinky, naopak, majú povzbudiť a zabrániť určitým pocitom. Zväčša sa jedná o lieky na báze sérotonínu, čo je hormón ,,šťastia" a z toho určite nezaspíš.

Jednoznačne treba navštíviť v prvom rade psychiatra, aby správne diagnostikoval Tvoj problém a s pomocou psychiatra a psychológa sa dáš dokopy.
Veď prelúkaj tému a jej podobné na Porade a uvidíš, že je to choroba častá a ľudia o nej otvorene rozprávajú.
Pokiaľ si neurobíš poriadok v tom, že je obmedzené pozerať sa na psychiatriu ako na strašiaka, nepohneš sa z miesta ďalej.

Najprv sa pozdrav slušne a potom niečo píš, dobre?! Ale dík za odpoveď.

Ak nepotrebujes dobre rady v tejto teme, mal si si zadat temu- Hladam Reiki.
Tvoja odpoved na dobre rady Danushky ma poriadne prekvapila.

S pozdravom, či bez neho, človek potrebuje v zdravotný problémoch špecifikovať problém odborníkom. Rada odo mňa mala byť povzbudivá, mala byť nakopnutím.
Keď ma bolí zub, idem k zubárovi. Keď ma bolí koleno, idem k ortopédovi, keď cítim duševný nesúlad, navštívim psychiatra a riešim to s ním.

Čakať pol roka na to, že sa dostanem k terapeutovi REIKI je smiešne. Za ten čas ak existuje napríklad panická porucha, sa môže natoľko zhoršiť stav pacienta, že ho vyčlení z pracovného procesu.
Podpora terapeuta je dobrá vtedy, ak jej predchádza aj odborný dohľad s liečivami.
A o čo ide, môže potvrdiť len lekár. Tu Ťa nik nediagnostikuje.

Dobrý deň !!!!......

...v texte ...

pred par rokmi som zazil syndrom vyhorenia. a to nie len v kariere, ale aj v kazdom aspekte zivota. nasledovalo velmi dlhe obdobie tzv. "tmava noc duse" popretkavana obdobiami depresie a bytostnych strachov. vdaka tejto skusenosti som sa velmi vela naucil o sebe - o svojej psychologii a duchovne. Viem, ze kazdy z nas je iny, a ze to, co pomaha mne nemusi 'sadnut' niekomu inemu, ale mozno sa tu najde niekto, kto tuto informaciu oceni. Takze by som chcel len napisat, ze mne velmi-velmi pomolho aj pomaha tzv. "The Journey". je to metoda na transformaciu emocnych blokov a negativnych presvedceni. vyvinula to pani Brandon Bays. Jej knizka sa da dostat aj na Slovensku (aj ked v cestine) pod nazvom Cesta. a maju aj webstranku: www.cesta-cs.info. podla mna stoji za precitanie, a uvidite, ci vas to oslovi, ved tolko ciest, kolko ludi :-)

Si nás tu postavil do pozoru...:-).
Nie je zvykom sa na tomto fóre zdraviť v príspevkoch. Ale prajem ti pekný deň.
Ja by som sa ťa chcela spýtať, ako si na tom s energiou? Kedy jej máš počas dňa najmenej?
Ako často a hlavne kedy a za akých okolností sa ti spúšťajú uvedené príznaky? Máš pravidelnú a kvalitnú stravu? Aké mávaš najväčšie prestávky medzi jedlami?

Už ma tu zaujal jeden prispievateľ, ktorý tiež hľadá odpoveď na zvládnutie svojich stavov inú cestu ako cez lieky - možno tú správnu.
Maj sa dobre.

To je dobrý postreh korela s tou otázkou, kedy sú počas dňa pocity úzkosti a strachu najntenzívnejšie a celkové prehodnotenie svojho stavu, či sa nejedná o druh vyhorenia.
Ak tieto pocity trvajú hneď od rána a spánok je zlý, plytký, prerušovaný - treba hľadať lekára.

Sú ľudia, čo v minulosti trpeli rôznymi druhmi neurotických porúch a aj sa liečili a naučili sa rozoznávať svoje pocity natoľko, že sami vedia prehodnotiť stav, či pomože terapia, autosugestívne cvičenie, alebo treba opäť nasadiť liečivá. Takúto skúsenosť však nik nenadobudne čítaním fór, treba si to odžiť.

Myslím, že bmwx je na dobrej ceste, lebo si to uvedomuje a začal o tom rozprávať. Je veľa aspektov, ktoré môžu problém zhoršiť alebo zlepšiť. Je to v prvom rade rodina a blízky kruh ľudí, naša práca a spokojnosť s ňou, vzťahy, fyzická kondícia.
Čo pomáha jednému, druhého môže ničiť a práve preto je odborník dobrý na to, aby vyhodnotil nezaujato situáciu.

Ešte poviem takto. V roku 2009 som skončil výšku, nastúpil som do sprostého otrasného zamestnania, ktoré mi celé dva roky nedávalo zmysel, proste som tam nechcel skysnúť ako úbožiak, v kancelárii pre štátnu spoločnosť. Samozrejme nič by na tom nebolo, kebyže mi ten flek nevybavili rodičia už pol roka dopredu od ukončenia školy a ja debil poslušný synáčik som nastúpil, lebo začali sa vyhrážky z ich strany, že ma vydedia a vezmú mi čo mi dali,... aj ked som vedel, že ma to nezaujme, nastupil som asi zo strachu pred nimi. S rodičmi nevychádzam dobre, komunikácia nula bodov, otec je tvrdý a myslím, že tiež má panicku poruchu ( strach z hocičoho ) ale on na to kašle, neprizná si to, lebo má majetky a niekto ako on určite nemá duševnu poruchu, tak s tým žije, ale je čudný, výbušný atď......, ja taký nechcem byť, preto som tu aj napísal. ....Po dvoch rokoch v tej práci som s tým sekol, lebo celé tie dva roky som sa vnútorne zožieral, nadával, neznášal som komunistické prebytky v štátnom sektore, tích ľudí nemoderných, s priblblými názormi atď. Naši nechápali, že som odišiel odtial... Vrátil som sa k podnikaniu, ktoré som začal už na vysokej škole, ale pre nedostatok času som to neskôr prerušil... a samozrejme naši ma podceňujú doteraz, ako vždy, neveria mi v ničom, radšej by boli keby som tam hnil v štátnom sektore, že tam je istota, ale také názory ja s...rem. Teraz konečne robím to čo som chcel, ale prečo práve teraz začínam mať problémy v hlave, to ako naschval...a verím, že nevyhorím tak skoro, lebo ma drbne, radšej zájdem za psychiatrom a nech mi pomôže....

Ano mám kvalitnu stravu, pravidelnú, pravidelný pitný režim, všetko pravidelne, beriem vitamíny, hlivu, všetko je z tohto hladiska OK. Uvedené príznaky sa mi začínajú, tak že sa zamyslím nad tým, že mi rodičia neveria, a prestnem si v ten moment veriť aj ja, a začínam spochybňovať čo robím pracovne a už začne búšiť srdce a závrat..., prejde to asi po 20 min... niekto mi to určite napíše, že kašli na rodičov, rob si svoje, ale ja ich mám rád, tak ako?? Bolo by mi ukradnuté, keby mi neverili cudzí ludia, ale rodičia?? trochu na hlavu...

Aj moja panicka ma obcas poruchu. Zvycajne sadnem k demizonu a relaxujem. :-)

...hm , teraz je to trošku jasnejšie ...jedno s druhým dáva väčší obraz - zmysel ...
No aj ta si stojím za názorom , že len poniektoré psychické choroby sú dedičné ...no tie radšej ani nespomínam , na tie by sa asi dávnejšie prišlo , majú svoje špecifiká prejavovania sa ...to by bol už iný level ...

Mám za to , že možno práve ( možno určite ) ten vzťah medzi Tebou a rodičmi je ( bol , keď sa jedná len o tak krátku dobu ) práve ten spúšťací mechanizmus ...ono sa to neprejaví hneď okamžite totiž , nejaké menšie príznaky , ktoré si si ani neuvedomoval , tam už pravdepodobne aj boli ....

Záverom asi len toľko , že sa skôr jedná o nejakú formu depresie ...máš na výber dve - tri možnosti :
- psychológa...
- dobrého priateľa ....nie kamaráta , ale priateľa ...
- alebo to prehĺtneš sám ...no to je veľmi dlhá cesta ...
- alebo ......????

K "alebo". Ak by boli rodičia ústretoví, boli by vhodné rodinné konštelácie. Nakoniec ich môže absolvovať sám aj bez nich, a vzťahy by sa mali i tak upraviť. Nemusia sa zúčastniť na nich spolu. Aj individuálne. Rodina je rodina. Pre mňa najväčšia hodnota, ako pre väčšinu ľudí. Ak má dieťa problém, a zvládam ho riešiť, riešim ho.

z mojho uhla pohladu psychologicke problemy ako napr. panicka porucha, ci depresie mozu byt "dedicne" avsak nie geneticky, skor prostredim, ci uz rodinnym, alebo sirsim prostredim ludskej spolocnosti.

podvedome presvedcenia a mechanizmy chovania su vstepovane do cloveka v utlom detstve svojim okolim. ked sa dieta narodi v dysfunkcnej rodine vstrebe zo svojho okolia nespravne presvedcenia a vytvori si tym nespravny sebaobraz, ktory sa moze prejavit rovnakou psychologickou poruchou, aku mali/maju rodicia (napr. depresivne dieta ak jeden z rodicov ma depresiu).

Je vsak zbytocne obvinovat rodicov za to, ze cloveku dali nespravnu vychovu resp. nespravny sebaobraz (napr ja mam velmi silny pocit menejcennosti nie len vdaka svojim rodicom). Kedze va:csinou samotni rodicia boli vychovavani v problematickom (dysfunkcnom) rodinnom prostredi sa mi nevedeli, ake mentalne modely predavaju dalej svojim detom.

Mi vsetcia sme hlboko ovplyvneni prvou aj druhou svetovou vojnou prave vdaka vychovy od svojich rodicov a spolocnosti.
Tak isto nas silno ovplyvnilo obdobie socializmu, aj ked sme sa uz v socializme nenarodili. Mentalne modely, presvedcenia, ktore sme ziskali od nasich rodicov nas podvedome ovplyvnuju kazdodenne. Mnohi z nas maju napr. podvedome presvedcenie, ze 'peniaze su spinave', len preto, lebo za sociku do nas hustili, aka je burzoazia skazena.

Kazdy sa spravame podla mentalnych modelov ziskanych zvonku a niektore nam sposobuju radost, niektore zase trapenie. Tieto mentalne modely (t.j. myslienkove pochody) a presvedcenia sa daju zmenit. Nie vsak tabletkami...

Ja som nikdy svoje psychologicke problemy neriasil tabletkami. Tabletky su dobre ana kratkodobe potlacenie neziaducich priznakov, neriesia vsak pricinu problemov, ktora tkvie v negativnych presvedceniac a myslienkovych pochodoch (ktore si casto navzajom protirecia).

Ked sa chces naozaj zbavit svojich problemov, musis objavit tieto nespravne presvedcenia a pretransformovat ich (napr. ako som uz predtym spominal Brandon Bays - Cesta, alebo ine, napr Byron Katie - The Work).

Bob Proctor (motivacny recnik) hovori: "Nemozeme za to, ake mentalne modely zdedime od svojich rodicov. Je vsak na nas, ako si ich pretvorime."

zdravim, diky za nazory, ja ten model pretvaram podla seba, len to je trochu drina. A inak, tie stavy mam zrejme z chrbtice, zistili mi, ze tlacia stavce na nervy a rovno do hlavy a z toho som mimo, takze dlhodobo rehabilitacia a spevnovanie chrbta, ale samozrejme to co som tu popisal, moze mat tiez vplyv, tak ked budem fit, dam vam vediet, diky este raz.

Aj ja vsetkym prajem aby to nezazili, no dnes uz tymi panic attackmi trpi kazdy druhy clovek. niekedy ten clovek ani nevie co sa mu deje, no je to to.
Este stale sa ti to vracia? Ja mam skusenost, ze mi panic attack nepride ked sa velmi ponahlam (som velmi zaneprazdnena) alebo zlostna. Skratka si myslim, ze mozog nema cas nad tym uvazovat. Taktiez som sa docitala, ze sa to stava ludom s vyssou ako priemernou inteligenciou (cloveku, ktory sa nezamysla nad inymi vecami ako nad prezitim sa to neprihodi, nepozna ani takuto poruchu). Taktiez to moze suvisiet so znizenym sebavedomim, casto po nejakom trapase.

Co mu moze pomoct je, ze o tom prestane rozpravat, rozmyslat a pripustat si. cim viac o tom bude rozpravat, tym to bude horsie + komu to povie bude mat v nom istotu, ze dotycny o tom vie a "ochrani ho" ked to pride...ale dotycny tam nebude stale. Nerozpravat o tom! To je zaklad vyliecenia sa. Inac mu to moze prerast az do agorafobie a to je uz aj neschopnost sam si nakupit.