Zavrieť

Porady

Zdravotné poistenie - novela k 1.1.2006

Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
Dnes, 13. decembra 2005, Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona č.580/2004 Z.z. zdravotnom poistení (ďalej len „novela“ a „zákon o zdravotnom poistení“, prípadne „zákon“). Po podpísaní novely p.prezidentom a zverejnení v Zbierke zákonov by novela mala byť účinná k 1.januáru 2006.

Novela je obsahom pomerne rozsiahla, v článkoch II. až V. však upravuje i niektoré ďalšie „zdravotnícke“ zákony. V samotnom zákone o zdravotnom poistení zmien nie je príliš veľa a do značnej miery ide len o tzv. legislatívno-technické zmeny.

Súhrn zaujímavých bodov:

Najdôležitejšia informácia pre všetkých platiteľov poistného je posun termínu pre podanie ročného zúčtovania za rok 2005 až na koniec júna 2006. Pôvodne sa ročné zúčtovania mali podať už do konca februára 2006 (zamestnanci) a do konca marca 2006 (SZČO).

K posunu termínu došlo z dôvodu, aby platitelia poistného (zamestnanci, zamestnávatelia, SZČO, samoplatitelia) mali viac času pripraviť sa na ročné zúčtovania, ktoré sa vôbec po prvýkrát vykonajú v roku 2006 za rok 2005. Rovnako viac času pripraviť sa na ročné zúčtovania tak získajú zdravotné poisťovne.

Príjem z činnosti osobného asistenta nebude započítavaný do vymeriavacieho základu osoby, vykonávajúcej činnosť osobného asistenta. Osoba, ktorá vykonáva len činnosť osobného asistenta, bude poistencom štátu. Osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu popri zamestnaní, bude platiť poistné len z príjmov v zamestnaní. Osoba, ktorá je SZČO a súčasne vykonáva osobnú asistenciu, bude platiť poistné len z príjmov z činnosti SZČO nie však z príjmov za osobnú asistenciu.

Uchádzači o zamestnanie evidovaní na úrade práce budú poistencami štátu len v prípade ak ich prípadný príjem nepresiahne polovicu úhrnu minimálnych miezd.

Matky starajúce sa o dieťa vo veku do 6 rokov budú oproti terajšiemu stavu zvýhodnené - môžu dať dieťa do predškolského zariadenia (jasle, škôlka) až na 4 hodiny denne – napr. aby si dieťa zvykalo na kolektív detí, získavalo základné predškolské návyky atď. a štát bude za ňu naďalej platiť poistné. Doteraz štát platil poistné len v prípade, že sa matka starala o dieťa po celý deň (nesmela ho dať do jaslí či škôlky ani na hodinu). Takáto matka dokonca môže mať príjem napr. v zamestnaní na kratší úväzok v prepočte do výšky 3450 Sk mesačne – sama poistné z tohto príjmu platiť nebude, naďalej za ňu bude platiť poistné štát.

Poistencami štátu budú všetky nemocensky poistené osoby v čase, kedy sú práceneschopné, ošetrujú blízku osobu alebo poberajú materské, na rozdiel od terajšieho stavu však aj po uplynutí tzv. podpornej doby, teda pri práceneschopnosti trvajúcej viac ako jeden rok (kedy už nemajú nárok na nemocenské).

Zdravotné poisťovne budú môcť samostatne zárobkovo činnej osobe znížiť výšku preddavkov alebo dokonca ich úplne odpustiť, ak sa SZČO dostala do platobnej neschopnosti.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý nie je majetkovo zúčastnený na obchodnej spoločnosti alebo družstve a nie je ani štatutárom spoločnosti alebo družstva, sa od 1.januára 2006 započítava aj podiel na zisku vyplatený takémuto zamestnancovi, napriek tomu, že ide o príjem oslobodený od dane.

Zmeny týkajúce sa všetkých poistencov

Vyňaté príjmy

V zákone sa zavádza pojem „vyňaté príjmy“ – viď § 11 ods.8 písm. t) zákona. Z tzv. vyňatých príjmov sa poistné na zdravotné poistenie neplatí, bez ohľadu na to či takéto príjmy dosahuje zamestnanec, SZČO alebo ostatní poistenci.

Za vyňaté príjmy sa považujú:
- príjmy z činnosti osobného asistenta,
- príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“),
- príjmy z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov.

Za vyňaté príjmy sa však nepovažujú príjmy zo závislej činnosti zdanené zrážkovou daňou v prípadoch, kedy daňovník nežiada zamestnávateľa o uplatnenie nezdaniteľných čiastok a daňového bonusu a ide o príjem nepresahujúci 5000 Sk mesačne. Viď § 43 ods.3 písm. j) zákona o dani z príjmov (doplnené novelou zákona o dani z príjmov účinnou k 15.decembru 2005 a 1.januáru 2006).

Dôsledok – osoby vykonávajúce činnosť osobných asistentov, od roku 2006 nebudú platiť poistné na zdravotné poistenie z príjmov za výkon činnosti osobnej asistencie.

Zmeny týkajúce sa zamestnancov

Povinné poistenie zamestnancov

Podľa § 3 ods.2 písm. a) druhý bod zákona, povinne poistení nie sú zamestnanci vyslaní do cudziny na čas najmenej 6 mesiacov služobným úradom uvedeným v § 7 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podmienkou je ich zdravotné poistenie v cudzine alebo komerčné poistenie liečebných nákladov počas pobytu v cudzine. Povinne poistení nebudú ani rodinní príslušníci, ktorí do cudziny nasledujú takéhoto zamestnanca – manžel, manželka, deti – rovnako za podmienky, že sú zdravotne poistení v cudzine alebo majú komerčné poistenie liečebných nákladov počas pobytu v cudzine.

Podľa § 3 ods.3, fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je zamestnaná u slovenského zamestnávateľa, bude povinne poistená len vtedy, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii.

Podiely na zisku

Podľa novely zákona o dani z príjmu, účinnej k 15.decembru 2005 a 1.januáru 2006, sú predmetom dane podiely na zisku, vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zo zisku po zdanení zamestnancovi bez majetkovej účasti na spoločnosti alebo družstve, ktorý nie je členom štatutárneho alebo dozorného orgánu spoločnosti alebo družstva. Podľa § 5 ods.7 písm. i) zákona o dani z príjmov sú však takéto podiely na zisku od dane oslobodené s účinnosťou od 15.decembra 2005.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa do 31.decembra 2005 nezapočítavali príjmy zamestnanca, nepodliehajúce dani z príjmov. Novela však do zákona o zdravotnom poistení dopĺňa do § 13 ods.1 nové písmeno c), podľa ktorého sa od 1.januára 2006 do vymeriavacieho základu zamestnanca započítavajú podiely na zisku vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez majetkovej účasti na spoločnosti alebo družstve, ktorý nie je štatutárnym orgánom a nie je členom štatutárneho alebo dozorného orgánu tejto spoločnosti alebo družstva.

Znamená to, že sa po 1.januári 2006 fakticky zachováva stav účinný od 1.septembra 2005, odkedy sa podiely na zisku vyplatené zamestnancom bez majetkovej účasti započítavali do vymeriavacieho základu, pretože v tom čase podliehali dani z príjmov.

Treba pripomenúť, že do vymeriavacieho základu sa po 1.januári 2006 aj naďalej nezahŕňajú podiely na zisku vyplatené osobám s majetkovou účasťou, napríklad spoločníkom s.r.o. akcionárom a.s., členom družstva.

K zmene od 1.januára 2006 dochádza pri osobách, ktoré sú na účely zákona o zdravotnom poistení považované za zamestnancov, nemajú majetkovú účasť na spoločnosti alebo družstve a sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho alebo dozorného orgánu spoločnosti alebo družstva. V čase od 1.septembra 2005 do 15. decembra 2005 podiely na zisku vyplatené takýmto osobám vstupovali do ich vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, pretože podliehali dani z príjmu. Od 15.decembra 2005 sa do vymeriavacieho základu nezapočítavajú.

V súčinnosti s novým ustanovením § 31a ods. 4 zákona a novelou zákona o dani z príjmov si zrekapitulujme, ako sa za rok 2005 podiely na zisku započítajú do vymeriavacieho základu v ročnom zúčtovaní.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý nemá majetkovú účasť na spoločnosti alebo družstve sa v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2005:
- nezahŕňa podiel na zisku, vyplatený a zúčtovaný zamestnancovi za január 2005 až august 2005,
- zahŕňa podiel na zisku vyplatený a zúčtovaný za september 2005 až 14.december 2005, tj. v čase, kedy boli podiely na zisku vyplatené takýmto zamestnancom podľa zákona o dani z príjmu predmetom dane a neboli od dane oslobodené,
- nezahŕňa podiel na zisku vyplatený a zúčtovaný za 15.december 2005 až 31.december 2005, tj. v čase, kedy boli podiely na zisku vyplatené takýmto zamestnancom podľa novely zákona o dani z príjmu predmetom dane a boli od dane oslobodené a podľa zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení zákona č.352/2005 Z.z. neboli započítavané do vymeriavacieho základu zamestnanca, pretože nepodliehali dani z príjmov.

Príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie

Podľa § 31a ods. 5 zákona sa do vymeriavacieho základu zamestnanca v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2005 nezahŕňa príspevok zamestnávateľa zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie, vyplatený a zúčtovaný za január 2005 až august 2005. V zmysle § 13 ods. 1 zákona sa však do vymeriavacieho základu zamestnanca zahŕňa príspevok zamestnávateľa zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie, vyplatený a zúčtovaný za september až december 2005, pretože ide o príjem podliehajúci dani z príjmov zamestnanca.

Minimálny základ zamestnanca

Novelou sa upresňuje definícia minimálneho základu zamestnanca (§ 13 ods.15 a 16 zákona). Minimálny základ zamestnanca podľa § 11 ods.3 písm. d) až l) zákona nie je určený. Ide o osoby, ktorá sa síce na účely zákona o zdravotnom poistení považujú za zamestnancov, ale nie sú zamestnancami v zmysle Zákonníka práce a obdobných predpisov, preto na nich nie je možné aplikovať ustanovenia zákona o minimálnej mzde. Mesačná odmena ústavného činiteľa, poslanca obecného zastupiteľstva a pod., konateľa, spoločníka, osoby vo výkone väzby atď. môže byť nižšia, ako 6900 Sk. Dôsledkom je, že preddavky a poistné takýchto osôb sa počíta zo skutočne dosiahnutého príjmu.

Príklad

Pán Xaver je konateľom spoločnosti Tríbeč s.r.o. Za výkon funkcie konateľa dostáva mesačne odmenu 2000 Sk. Z tejto odmeny spoločnosť vypočítava a odvádza preddavky na poistné, mesačne teda odvádza 80 Sk preddavky zamestnanca a 200 Sk preddavky zamestnávateľa.

Poznámka: ustanovenia zákona o najvyššom možnom základe sa však týkajú aj týchto osôb.

Príklad

Pani Zuzana je spoločníčkou spoločnosti Zobor s.r.o. Za prácu pre spoločnosť jej spoločnosť v mesiaci február 2006 vyplatí odmenu 80000 Sk. Preddavky sa vypočítavajú a odvádzajú zo sumy 47475 Sk.

Novelou sa súčasne upresňuje, kedy sa suma minimálneho základu zamestnanca nekráti. Minimálny základ zamestnanca sa nekráti v dvoch prípadoch:
1. v prípadoch neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca (absencia),
2. v prípadoch kedy je zamestnancovi poskytnuté pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno) na žiadosť zamestnanca (nad rámec Zákonníka práce).

Suma minimálneho základu sa kráti v prípade neprítomnosti z dôvodu práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny, materskej a rodičovskej dovolenky a ďalej v prípadoch, kedy zamestnávateľ musí podľa Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy. Napríklad v prípade návštevy lekára po vyčerpaní limitu dní, za ktoré sa poskytuje náhrada mzdy, pri výkone verejnej funkcie, pri plnení občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme a pod.

Príklady

Pani Zdena je zamestnancom spoločnosti Dunaj a.s. Jej obvyklý minimálny základ je stanovený podľa § 13 ods.15 zákona ako suma 6900 Sk. V mesiaci január 2006 má pani Zuzana odpracovať 21 pracovných dní. Odpracuje však len 11 pracovných dní. 9 pracovných dní je práceneschopná a 1 pracovný deň jej zamestnávateľ poskytol pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa § 141 Zákonníka práce z dôvodu vlastnej svadby.

Minimálny základ pani Zdeny za mesiac január 2006 bude suma 6900 Sk alikvótne znížená o 10 neopracovaných dní.
6900/21 = 328,57 Sk
328,57 x 11 = 3615 Sk.

Minimálny základ pani Zdeny bude suma 3615 Sk. Preddavky sa musia vypočítať najmenej z uvedenej sumy.

Pán Viliam je takisto zamestnancom spoločnosti Dunaj a.s. Jeho obvyklý minimálny základ je stanovený podľa § 13 ods.15 zákona ako suma 6900 Sk. V mesiaci december 2006 má pán Viliam odpracovať 20 pracovných dní. Odpracuje však len 15 pracovných dní. Na zostávajúcich 5 pracovných dní mu zamestnávateľ na jeho žiadosť poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy (pán Viliam si už vyčerpal dovolenku).

Minimálny základ pána Viliama za mesiac december 2006 bude suma 6900 Sk. Táto suma sa nebude znižovať alikvótne o 5 neodpracovaných dní.

Preddavky sa musia vypočítať najmenej zo sumy 6900 Sk.

Zmeny týkajúce sa SZČO

Zdravotná poisťovňa môže znížiť výšku preddavkov SZČO
Novelou bol do § 16 zákona doplnený nový odsek 10. Podľa § 16 ods.10 môže zdravotná poisťovňa na základe písomnej žiadosti znížiť SZČO sumu preddavkov, prípadne preddavky celkom odpustiť. Dôvodom na zníženie prípadne odpustenie preddavkov musí byť platobná neschopnosť SZČO.

V zdravotnom poistení sa teda umožňuje zmierniť tvrdosť zákona pri platení preddavkov na poistné, podobne ako je tomu pri platení preddavkov na daň z príjmu SZČO – viď 34 ods.4 zákona o dani z príjmov.

Takáto SZČO však v každom prípade musí doplatiť dlžné poistné v ročnom zúčtovaní.

Zmeny týkajúce sa poistencov štátu

Upresňuje sa znenie § 11 ods. 8 písm. l) zákona, podľa ktorého štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo opatruje blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení.

Podľa § 11 ods.8 písm. o) zákona štát platí poistné za nemocensky poistené osoby (bez rozdielu, či ide o osoby povinne nemocensky poistené alebo osoby dobrovoľne nemocensky poistené), za osoby v ochrannej lehote i za osoby, ktoré majú prerušené povinné nemocenské poistenie v prípadoch, kedy tieto osoby:
- sú práceneschopné,
- bolo im nariadené karanténne opatrenie,
- spĺňajú podmienky nároku na ošetrovné – ošetrujú člena rodiny a pod.,
- poberajú materské.

Podľa § 11 ods.8 písm. u) zákona štát platí poistné za osoby nemocensky zabezpečené podľa zákona č.328/2002 Z.z. o nemocenskom zabezpečení policajtov a vojakov v čase, kedy tieto osoby:
- poberajú náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby,
- poberajú náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz,
- poberajú nemocenské,
- poberajú materské.

Novelou dochádza k úprave ustanovení § 11 ods. 9 a 10 zákona. Štát je platiteľom poistného za osobu uvedenú v § 11 ods.8 písm. a) až i), k), p) a q) zákona, tj. za:
- nezaopatrené dieťa,
- poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a obdobných dôchodkov z cudziny alebo iných členských štátov,
- poberateľa rodičovského príspevku,
- osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a nevznikol jej nárok na dôchodok,
- osobu, ktorá je invalidná, a nemá nárok na invalidný dôchodok,
- vojaka základnej vojenskej služby a pod.,
- osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
- osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu, alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne,
- zahraničného študenta na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
- osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie,
- osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,
- osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi,
- osobu, ktorá je zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie vrátane uchádzača o zamestnanie, ktorému Sociálna poisťovňa vystavila formuláre podľa osobitného predpisu,

aj vtedy, ak takáto osoba je súčasne zamestnancom alebo SZČO alebo má zdaniteľný príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov okrem vyňatých príjmov (čo sú to vyňaté príjmy viď vyššie), ak jej úhrnný vymeriavací základ za obdobie, v ktorom sa považuje za osobu podľa § 11 ods.8 písm. a) až i), k), p) a q) zákona, nepresahuje polovicu úhrnu minimálnych miezd.

Od 1.januára 2006 fakticky došlo k zmene v tom, že do okruhu týchto osôb boli zahrnuté aj osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi a evidovaní uchádzači o zamestnanie. Ak podľa príslušných predpisov bude mať napr. uchádzač o zamestnanie príjem vo výške max. 3200 Sk mesačne (viď zákon č.5/2004 Z.z. o zamestnanosti), keďže tento príjem nepresiahne v priemere polovicu minimálnej mzdy (v roku 2006 suma 3450 Sk mesačne), platí za neho poistné štát.

Podľa § 11 ods.8 písm. k) zákona štát platí poistné za osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šesť rokov. Pretože pojem „osobná celodenná a riadna starostlivosť“ bol v zákone č.280/2002 Z.z. o rodičovskom príspevku zrušený, novelou sa zákon dopĺňa o § 11 ods.12, v ktorom sa na účely zákona o zdravotnom poistení zavádza uvedený pojem. Od 1.januára 2006 však dochádza k zvýhodneniu osôb, starajúcich sa o dieťa vo veku do šiestich rokov, pretože na rozdiel od stavu do 31.decembra 2005 môže rodič umiestniť dieťa do predškolského zariadenia v rozsahu najviac štyri hodiny denne. Dokonca v tomto čase môže rodič dosahovať príjem v zamestnaní na kratší úväzok, maximálne do výšky v priemere polovice minimálnej mzdy, teda do 3450 Sk a pritom za takéhoto rodiča bude štát aj naďalej platiť poistné.

Ročné zúčtovanie

Kto musí vykonať ročné zúčtovanie

Jedným z cieľov novely zákona bolo ďalej zjednodušiť povinnosti poistencov pri vykonávaní ročného zúčtovania. Podľa § 19 ods.1 zákona aj naďalej sú povinní vykonať ročné zúčtovanie všetci poistenci, ktorí boli počas uplynulého roka čo len jeden deň SZČO. Uvedeným osobám nie je možné „odpustiť“ ročné zúčtovanie, pretože výšku svojich príjmov priznávajú a teda výpočet skutočného poistného za uplynulý rok robia až v ročnom zúčtovaní (podobne ako je tomu pri výpočte dane a daňových priznaniach).

Keďže však zamestnanci platia už počas zúčtovávaného roka preddavky na poistné vypočítavané zo skutočných príjmov, nie vždy je potrebné (z pohľadu zdravotnej poisťovne), aby zamestnanci podávali ročné zúčtovanie. Z logiky výpočtu preddavkov zamestnancov vyplýva, že výsledkom ročného zúčtovania bude nedoplatok zamestnanca (a zamestnávateľa) len vtedy, ak zamestnanec mal počas roka „kolísavé“ príjmy – teda mal mesiace s príjmom do výšky trojnásobku priemernej mzdy (za rok 2005 do 43095 Sk) a mal i minimálne jeden mesiac, v ktorom mal príjem vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy a za tento mesiac platil preddavky len zo sumy trojnásobku priemernej mzdy.

Podľa tejto logiky bolo novelou zákona upresnené ustanovenie § 19 ods.1 podľa ktorého ročné zúčtovanie nie je povinný vykonať poistenec, ktorý počas uplynulého roka nebol ani jediný deň SZČO a súčasne spĺňa nasledujúce podmienky:
- ak bol v uplynulom roku poistencom štátu (napr. bol nezaopatreným dieťaťom, bol osobou na rodičovskej dovolenke, poberal dôchodok atď.) tak v čase, kedy bol poistencom štátu a nebol zamestnancom, jeho vymeriavací základ (príjem, napr. príjem z dohôd o vykonaní práce) nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd,
- ak bol v uplynulom roku platiteľom podľa § 11 ods.2 zákona (samoplatiteľom), tak v tomto čase jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd,
- ak bol v uplynulom roku zamestnancom, tak jeho príjem podľa § 13 ods.1 až 4 zákona (jeho vymeriavací základ) vo všetkých mesiacoch u jednotlivých zamestnávateľov nepresiahol trojnásobok minimálnej mzdy (vo všetkých mesiacoch roku 2005 jeho príjem započítateľný do vymeriavacieho základu zamestnanca u všetkých zamestnávateľov jednotlivo nepresiahol sumu 43095 Sk) a nemal príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou.

Ročné zúčtovanie nie je povinný vykonať ani poistenec, ktorý počas uplynulého roka nebol ani jediný deň SZČO a súčasne bol počas celého uplynulého roka zamestnancom a jeho príjem podľa § 13 ods.1 až 4 zákona (jeho vymeriavací základ) vo všetkých mesiacoch u jednotlivých zamestnávateľov presiahol trojnásobok minimálnej mzdy (vo všetkých mesiacoch roku 2005 jeho príjem započítateľný do vymeriavacieho základu zamestnanca u všetkých zamestnávateľov jednotlivo presiahol sumu 43095 Sk) a nemal príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou.

Príklady

Pani Terézia bola počas celého roka 2005 zamestnancom spoločnosti Kriváň a.s. Ako zamestnanec dosiahla každý mesiac príjem, započítateľný do vymeriavacieho základu vo výške maximálne 43095 Sk. Pani Terézia počas roku 2005 nebola ani jeden deň SZČO a ani nemala príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, s výnimkou vyňatých príjmov. Pani Terézia ročné zúčtovanie za rok 2005 nemusí vykonať.

Pán Tibor bol počas celého roka 2005 rovnako zamestnancom spoločnosti Kriváň a.s. Ako zamestnanec dosiahol v mesiacoch január až november príjem, započítateľný do vymeriavacieho základu vo výške maximálne 43095 Sk. V mesiaci december 2005 však jeho príjem dosiahol sumu 60000 Sk. Pán Tibor bude musieť vykonať ročné zúčtovanie za rok 2005.

Treba pripomenúť, že zamestnanec, ktorý nemusí vykonať ročné zúčtovanie, ročné zúčtovanie vykonať môže. Ročné zúčtovanie sa oplatí vykonať napríklad zamestnancovi, ktorý mal počas roka viacerých zamestnávateľov súbežne, u všetkých zamestnávateľov vo všetkých mesiacoch jeho príjem neprekročil sumu trojnásobku priemernej mzdy (43095 Sk) avšak v súčte všetkých príjmov od všetkých zamestnávateľov je jeho príjem vyšší, ako tridsaťšesťnásobok priemernej mzdy (517140 Sk). Ak takýto zamestnanec podá ročné zúčtovanie, výsledkom bude jeho preplatok a takisto preplatok jeho zamestnávateľov.

Ktorý zamestnávateľ môže vykonať ročné zúčtovanie za zamestnanca

Podľa § 19 ods.2 zákona poistenec, ktorý počas uplynulého roka bol len zamestnancom a nemal príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa. Ak mal poistenec viacerých zamestnávateľov, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania toho, ktorý bol počas uplynulého roka jeho posledným zamestnávateľom. Ak mal poistenec viacerých posledných zamestnávateľov súčasne, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich.

Príklad

Pán Tomáš bol počas roka 2005 len zamestnancom, príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou vylúčených príjmov nemal. V čase od 1.1.2005 do 31.12.2005 bol zamestnancom spoločnosti Kriváň a.s. ako zamestnanec s pracovnou zmluvou V čase od 1.10.2005 do 31.12.2005 bol súčasne aj zamestnancom spoločnosti Dunaj a.s. ako člen dozornej rady, ktorý za výkon funkcie poberá odmenu. Pán Tomáš môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania spoločnosť Kriváň. i spoločnosť Dunaj.

Prechodné ustanovenia k ročnému zúčtovaniu za rok 2005

Kto (ďalší) nemusí vykonať ročné zúčtovanie za rok 2005

Okrem osôb, ktorým je povinnosť vykonať ročné zúčtovanie odpustená podľa § 19 ods.1 zákona, v prechodnom období nie je povinný vykonať ročné zúčtovanie za rok 2005:
- poistenec, ktorý bol počas celého roka 2005 poistencom, za ktorého platí poistné štát a v období od 1. septembra 2005 do 31. decembra 2005 úhrn jeho vymeriavacích základov podľa § 13 ods. 1 až 8 nepresiahol 1/2 úhrnu minimálnych miezd (viď § 31a ods.1 zákona),
- poistenec, ktorý bol v období od 1. januára 2005 do 31. augusta 2005 poistencom, za ktorého platí poistné štát a v období od 1. septembra do 31. decembra 2005 bol platiteľom podľa § 11 ods. 2 a v období od 1. septembra 2005 do 31. decembra 2005 jeho príjem podľa § 13 ods. 7 nepresiahol 1/2 úhrnu minimálnych miezd (viď § 31a ods.2 zákona).

Príklad

Pán Rudolf bol počas celého roka tzv. dobrovoľne nezamestnaný – nebol ani zamestnancom ani SZČO a nebol ani nezaopatreným dieťaťom, ani poberateľom dôchodku, ani evidovaným uchádzačom o zamestnanie atď. Mal len príjmy z dohôd o vykonaní práce. Podľa zákona č.580/2004 Z.z. v znení zákona č.718/2004 Z.z. účinnom v čase od 1.januára 2005 do 31.augusta 2005, bol v uvedenom čase poistencom štátu.

Podľa zákona č.580/2004 Z.z. v znení zákona č.352/2004 Z.z. bol pán Rudolf s účinnosťou od 1.septembra 2005 až do 31.decembra 2005 platiteľom podľa § 11 ods.2 zákona (samoplatiteľ).

Pán Rudolf dosiahol v čase od 1.septembra 2005 do 31.decembra 2005 príjem z dohôd o vykonaní práce v úhrnnej výške 12500 Sk. Suma 12500 Sk neprevyšuje polovicu úhrnu minimálnych miezd (1/2 z 4 x 6500 = 13000 Sk). Pán Rudolf podľa § 31a ods.2 zákona nie je povinný vykonať ročné zúčtovanie.

Termín ročných zúčtovaní za rok 2005 sa posúva na koniec júna 2006

Snáď najdôležitejšou informáciou pre poistencov a zamestnávateľov je ustanovenie § 31a ods.6 zákona, podľa ktorého sa termíny pre ročné zúčtovanie za rok 2005 posúvajú nasledovne:
- lehota podľa § 19 ods. 5 zákona (dokedy musí zamestnávateľ vydať svojmu zamestnancovi doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch) je stanovená do 7. mája 2006,
- lehota podľa § 19 ods.2 zákona (dokedy môže zamestnanec požiadať o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa) je stanovená do 15. mája 2006,
- lehota podľa § 19 ods.1 zákona (dokedy sa musí vykonať ročné zúčtovanie) je stanovená do konca júna 2006,
- lehota podľa § 19 ods. 10 zákona (dokedy musí poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie za zamestnanca, oznámiť ostatným platiteľom – zamestnávateľom - ich preplatok alebo nedoplatok) je stanovená do konca júla 2006,
- lehota podľa § 19 ods. 15 zákona (oznámenie zamestnávateľa o výslednom preplatku alebo nedoplatku) je stanovená do 31. augusta 2006.
- lehota podľa § 19 ods.11 a 12 zákona (vyrovnanie preplatku alebo nedoplatku na poistnom) je stanovená do 30. septembra 2006.

Pozn. V prílohe prikladám znenie novely, články I. a VI. Pozor, ide o neoficiálnu verziu, oficiálne znenie nájdete v Zbierke zákonov koncom roka 2005.
Naposledy upravil Jozef Mihál : 13.01.06 at 15:13
Usporiadat
bendo bendo

bendo je offline (nepripojený) bendo

účtovník-začiatočník
Ahojte poraďáci,
chcem sa spýtať aké tlačivo mám použiť v prípade tohto "nešťastníka"?
Zadanie je nasledovné:
Od 1.1.2006 do 30.6.2006 bol zamestnancom (príjem 42.031Sk)
a zároveň aj SZČO od 1.1.2006 do 28.6.2006 (ukončil živnosť, príjem zo živnosti za rok 2006 bol nulový).
Od 1.7.2006 do 31.12.2006 bol v evidencii na ÚPSVaR (príjem žiadny).

Vychádzami mi z toho X, XA+XB. Uvažujem správne?
0 0
Niuška Niuška

Niuška je offline (nepripojený) Niuška

Prosím Vás. Fakt mám z toho galimatiáš. Ak je podnikateľ,FO mal zdanit.príjmy 34 920 957,-Sk, výdavky 34 927 342 t.j. stratu z podnikania -6385,-Sk, podávam ročné zúčtovanie,či nie?! Ako budem odvádzať odvody od augusta?! Každý mi hovorí ináč .. :-(
0 0
Pohar Pohar

Pohar je offline (nepripojený) Pohar

môžeš pošuškať v čom tak dobre podniká?
0 0
Monika Kováčová Monika Kováčová

Monika Kováčová je offline (nepripojený) Monika Kováčová

Niuška Pozri príspevok
Prosím Vás. Fakt mám z toho galimatiáš. Ak je podnikateľ,FO mal zdanit.príjmy 34 920 957,-Sk, výdavky 34 927 342 t.j. stratu z podnikania -6385,-Sk, podávam ročné zúčtovanie,či nie?! Ako budem odvádzať odvody od augusta?! Každý mi hovorí ináč .. :-(
Podnikateľ, ak bol čo i len jeden deň v roku 2006 SZČO podáva RZZP vždy a v každom prípade.

Niuška, tvoj príspevok má číslo 1203, pozri čo je v príspevku 1200, t.j. 4 príspevky pred tebou!

prísp. 1199 a 1200:


Naposledy upravil Monika Kováčová : 28.05.07 at 15:07
0 0
Monika Kováčová Monika Kováčová

Monika Kováčová je offline (nepripojený) Monika Kováčová

Už ma nikto nepresvedčí, že je tu niekto, kto túto tému číta.... Obdivujem autora tejto témy, že ešte odpovedá dokolečka dokola, keď vie, že každá odpoveď je prachom zapadnutá.... a ani nie tak veľmi ďaleko vpredu.... smutné...
0 0
bendo bendo

bendo je offline (nepripojený) bendo

účtovník-začiatočník
bendo Pozri príspevok
Ahojte poraďáci,
chcem sa spýtať aké tlačivo mám použiť v prípade tohto "nešťastníka"?
Zadanie je nasledovné:
Od 1.1.2006 do 30.6.2006 bol zamestnancom (príjem 42.031Sk)
a zároveň aj SZČO od 1.1.2006 do 28.6.2006 (ukončil živnosť, príjem zo živnosti za rok 2006 bol nulový).
Od 1.7.2006 do 31.12.2006 bol v evidencii na ÚPSVaR (príjem žiadny).

Vychádzami mi z toho X, XA+XB. Uvažujem správne?
Ďakujem za súhlas, aj za to, že ešte máte na nás nervy... a čítate príspevky.

Monika
0 0
Jozef Mihál Jozef Mihál

Jozef Mihál je offline (nepripojený) Jozef Mihál

Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
Muška Pozri príspevok
Monika,
myslím, že nastal opäť čas na "Keby sa ešte niekto pýtal"
Čas skutočne dozrel a tá téma je už niekoľko dní na svete:

http://www.porada.sk/t52897-keby-sa-...ytal-rzzp.html
0 0
Jozef Mihál Jozef Mihál

Jozef Mihál je offline (nepripojený) Jozef Mihál

Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
Naďka, mohla si mi to odporučiť na doplnenie aj cez SS, zasa ďalší mrník v témach...
0 0
Macka Macka

Macka je offline (nepripojený) Macka

Veľmi pekne prosím o pomoc,
viem,že toho všetci máme strašne veľa,ale ja som si tu prečítala asi 100 strán,pozrela zákon o ZP, a čím dalej tým sa viac zamotávam, a tak poprosím dobrú dušu aby sa mi pozrela na môj problém.
takže zamestnanec a zároveň SZČO po celý rok 2006, príjem nad 82 800,- vyplňam tlačivo S,SA,SB. Na základe dokladu o výške príjmu od zamestnávateĺa som vyplnila tlačivo SA , a tam je to v poriadku.Vyšiel mi nedoplatok 8 ,-
Ale pri tlačive SB som už na vážkach a vychádza mi to takto:
-celkový príjem SZČO je 72 000,- po odrátaní výdavkov ZD podľa dańového priznania je 46 500,-
Po nahodení týchto údajov /SB/ mi vychádza VZ pre ZP cca 21 800,mesačný VZ 1800,-,preddavky cca250,-
Moja dôležitá otázka znie:
Je ako SZČO povinná platiť minimálne odvody ako SZČO tých 1064,- /tak mám doplniť aj r. B45 tlačiva SB?/Alebo sa na ňu nevztahuje táto povinnosť keďže ZP odvádza zamestnávateľ a príp. nedoplatky si vyúčtuje v ročnom zúčtovaní na budúci rok?

Fakt moc ďakujem.Mám tých ročných zúčtovaní viacej a každé je iný prípad.
Naposledy upravil Macka : 30.05.07 at 09:19
0 0
Monika Kováčová Monika Kováčová

Monika Kováčová je offline (nepripojený) Monika Kováčová

Ak je SZČO popri zamestnaní, môže platiť preddavky tak ako vyšli, t.j. 250,- Sk.
Ak nie je popri zamestnaní (teda neplatí si ZP aj z iného dôvodu ako len SZČO), musí platiť minimálne preddavky 1064,-.
Dúfam, že som dobre porozumela tvojej otázke
0 0
Macka Macka

Macka je offline (nepripojený) Macka

Ďakujem Ermon,
dobre si porozumela, táto osôbka je riadne zamestnaná a popritom podniká.Takže môžem sumu z riadku B44 opísať do B45 , a od 01.07.2007 stačí ak bude ako SZČO odvádzať tých 250,-.A možem sa spýtať podľa akého paragrafu zákona o ZP, nie je SZČO ktorá je zároveň zamestnancom povinná platiť minimálne preddavky?Je to par.16 ods.8 písm.c? Aj keď mne to z neho jednoznačne nevyplýva.Ale asi neviem poriadne čítať paragrafy. Takže ešte raz moc dík.Veľmi si mi pomohla.
0 0
Jana Motyčková Jana Motyčková

Jana Motyčková je offline (nepripojený) Jana Motyčková

Macka Pozri príspevok
Ďakujem Ermon,
dobre si porozumela, táto osôbka je riadne zamestnaná a popritom podniká.Takže môžem sumu z riadku B44 opísať do B45 , a od 01.07.2007 stačí ak bude ako SZČO odvádzať tých 250,-.A možem sa spýtať podľa akého paragrafu zákona o ZP, nie je SZČO ktorá je zároveň zamestnancom povinná platiť minimálne preddavky?Je to par.16 ods.8 písm.c? Aj keď mne to z neho jednoznačne nevyplýva.Ale asi neviem poriadne čítať paragrafy. Takže ešte raz moc dík.Veľmi si mi pomohla.
Podľa ZZP_§16_ods.8_pism.b) - uvedený § určuje minimálny základ pre preddavky SZČO, ktorá nie súčasne zamestnancom ani dôchodcom a pod. Nikde inde v zákone minimálny základ SZČO pre preddavky nie je uvedený. T.j. keďźe ten §11 ods.8 písm.b) sa na nich nevzťahuje, tak sa na nich minimum nevzťahuje a platí teda tých vypočítaných 250,-.
0 0
Macka Macka

Macka je offline (nepripojený) Macka

Jana Motyčková Pozri príspevok
Podľa ZZP_§16_ods.8_pism.b) - uvedený § určuje minimálny základ pre preddavky SZČO, ktorá nie súčasne zamestnancom ani dôchodcom a pod. Nikde inde v zákone minimálny základ SZČO pre preddavky nie je uvedený. T.j. keďźe ten §11 ods.8 písm.b) sa na nich nevzťahuje, tak sa na nich minimum nevzťahuje a platí teda tých vypočítaných 250,-.
Áno,máš pravdu,čo nie je zakázané, je povolené. Ďakujem !!!!!
0 0
Leatrea Leatrea

Leatrea je offline (nepripojený) Leatrea

Ahojte vsetci chcela by som sa Vas spytat ohladom RZZP, robim rocne zuctovanie ocinovi, ktory okrem zamestnania je aj SZCO.Do listu SB kde pisem udaje o SZCO udavam do polozky B07 - co je zaklad dane z prijmov FO podla osobitneho predpisu sumu z Danoveho priznania z riadku cislo 42?
Nie som si ista, prosim poradte mi?
Dakujem.
0 0
Monika Kováčová Monika Kováčová

Monika Kováčová je offline (nepripojený) Monika Kováčová

áno 42 príp. 43 ak je strata.
0 0
MajaZ MajaZ

MajaZ je offline (nepripojený) MajaZ

Hľadám, hľadám a začínam si zúfať v znení hesla "kováčova kobyla chodí bosá". Skúste mi prosím poradiť, pretože na zdr. poisťovni ma odkázali na ministerstvo a na ministerstve...nebudem komentovať.
Do 12.4.2006 som mala MD, potom som si čerpala 10 dní dovolenky (príjem cca 14 tisíc) a hneď po dovolenke som nastúpila na RD. Počas RD som robila u môjho zamestnávateľa na DoVP, úhrn príjmu na DoVP za rok bol cca 51 tisíc.
Tu, na porade som niekde našla, že ak išla žena na RD zo zamestnania (tj. má prac. zmluvu, len je momentálne na RD), tak je z hľadiska tohto zákona zamestnancom a ako zamestnanec môže mať na DoVP príjem akýkoľvek, nemusí si podávať RZZP.
Je to skutočne tak? Lebo ako obyčajne, písomné stanovisko mi nikto nechcel dať a už v tom mám skutočne chaos a zákon je...no veď viete.
Moc ďakujem za odpoveď.
0 0
MajaZ MajaZ

MajaZ je offline (nepripojený) MajaZ

Odpoved z MZSR (som maximalne znechutena "ked poberate rodicovsky prispevok, nemate co pracovat"):

> Ahojte, tak znovu Ministerstvo zdravotnictva a vyklad zakona. Dovolila som
> si preposlat im mail, dnes mi odpisali len toto - ze mam zavolat. Ked som im volala,
> tak trvaju na svojom stanovisku, vraj to mozeme brat ako oficialne
> stanovisko a JE POVINNOST si RZZP podat tak ako napisali.
> Za rozdiel je v tom, ze keby bol aj prijem zo zavislej cinnosti, tak by sa
> nebral prijem z dohody, ale ak bol len RP a dohoda, tak sa nepovazuje
> takato
> zena za zamestnanca a musi si podat RZZP.
Naposledy upravil MajaZ : 04.06.07 at 13:02 Dôvod: Tlacovy skriatok...;-(
0 0
Monika Kováčová Monika Kováčová

Monika Kováčová je offline (nepripojený) Monika Kováčová

Žena na RD je poistencom štátu. Ak počas doby, kedy je poistencom štátu je súčasne zamestnanec, skúma sa výška príjmu počas tejto doby. Obdobne je to s ostatnými poistencami štátu (študenti, dôchodci...). Pozri si príspevky o nich.
0 0
Jozef Mihál Jozef Mihál

Jozef Mihál je offline (nepripojený) Jozef Mihál

Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
Zúčt.podať nemusíte.
0 0
brm brm

brm je offline (nepripojený) brm

živnostník
panstvo z ministerstva asi na školenia o zúčtovaní nemusí chodiť...ale ak príde pokuta devuche na rodičáku že nepodala zúčtovanie, ako sa má brániť? tvrdenie proti tvrdeniu...výrok ministerstva proti názoru väčšiny porady...
0 0
Načítať ďalšie