Zavrieť

Porady

Zdravotné poistenie - novela k 1.1.2006

Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
Dnes, 13. decembra 2005, Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona č.580/2004 Z.z. zdravotnom poistení (ďalej len „novela“ a „zákon o zdravotnom poistení“, prípadne „zákon“). Po podpísaní novely p.prezidentom a zverejnení v Zbierke zákonov by novela mala byť účinná k 1.januáru 2006.

Novela je obsahom pomerne rozsiahla, v článkoch II. až V. však upravuje i niektoré ďalšie „zdravotnícke“ zákony. V samotnom zákone o zdravotnom poistení zmien nie je príliš veľa a do značnej miery ide len o tzv. legislatívno-technické zmeny.

Súhrn zaujímavých bodov:

Najdôležitejšia informácia pre všetkých platiteľov poistného je posun termínu pre podanie ročného zúčtovania za rok 2005 až na koniec júna 2006. Pôvodne sa ročné zúčtovania mali podať už do konca februára 2006 (zamestnanci) a do konca marca 2006 (SZČO).

K posunu termínu došlo z dôvodu, aby platitelia poistného (zamestnanci, zamestnávatelia, SZČO, samoplatitelia) mali viac času pripraviť sa na ročné zúčtovania, ktoré sa vôbec po prvýkrát vykonajú v roku 2006 za rok 2005. Rovnako viac času pripraviť sa na ročné zúčtovania tak získajú zdravotné poisťovne.

Príjem z činnosti osobného asistenta nebude započítavaný do vymeriavacieho základu osoby, vykonávajúcej činnosť osobného asistenta. Osoba, ktorá vykonáva len činnosť osobného asistenta, bude poistencom štátu. Osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu popri zamestnaní, bude platiť poistné len z príjmov v zamestnaní. Osoba, ktorá je SZČO a súčasne vykonáva osobnú asistenciu, bude platiť poistné len z príjmov z činnosti SZČO nie však z príjmov za osobnú asistenciu.

Uchádzači o zamestnanie evidovaní na úrade práce budú poistencami štátu len v prípade ak ich prípadný príjem nepresiahne polovicu úhrnu minimálnych miezd.

Matky starajúce sa o dieťa vo veku do 6 rokov budú oproti terajšiemu stavu zvýhodnené - môžu dať dieťa do predškolského zariadenia (jasle, škôlka) až na 4 hodiny denne – napr. aby si dieťa zvykalo na kolektív detí, získavalo základné predškolské návyky atď. a štát bude za ňu naďalej platiť poistné. Doteraz štát platil poistné len v prípade, že sa matka starala o dieťa po celý deň (nesmela ho dať do jaslí či škôlky ani na hodinu). Takáto matka dokonca môže mať príjem napr. v zamestnaní na kratší úväzok v prepočte do výšky 3450 Sk mesačne – sama poistné z tohto príjmu platiť nebude, naďalej za ňu bude platiť poistné štát.

Poistencami štátu budú všetky nemocensky poistené osoby v čase, kedy sú práceneschopné, ošetrujú blízku osobu alebo poberajú materské, na rozdiel od terajšieho stavu však aj po uplynutí tzv. podpornej doby, teda pri práceneschopnosti trvajúcej viac ako jeden rok (kedy už nemajú nárok na nemocenské).

Zdravotné poisťovne budú môcť samostatne zárobkovo činnej osobe znížiť výšku preddavkov alebo dokonca ich úplne odpustiť, ak sa SZČO dostala do platobnej neschopnosti.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý nie je majetkovo zúčastnený na obchodnej spoločnosti alebo družstve a nie je ani štatutárom spoločnosti alebo družstva, sa od 1.januára 2006 započítava aj podiel na zisku vyplatený takémuto zamestnancovi, napriek tomu, že ide o príjem oslobodený od dane.

Zmeny týkajúce sa všetkých poistencov

Vyňaté príjmy

V zákone sa zavádza pojem „vyňaté príjmy“ – viď § 11 ods.8 písm. t) zákona. Z tzv. vyňatých príjmov sa poistné na zdravotné poistenie neplatí, bez ohľadu na to či takéto príjmy dosahuje zamestnanec, SZČO alebo ostatní poistenci.

Za vyňaté príjmy sa považujú:
- príjmy z činnosti osobného asistenta,
- príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“),
- príjmy z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov.

Za vyňaté príjmy sa však nepovažujú príjmy zo závislej činnosti zdanené zrážkovou daňou v prípadoch, kedy daňovník nežiada zamestnávateľa o uplatnenie nezdaniteľných čiastok a daňového bonusu a ide o príjem nepresahujúci 5000 Sk mesačne. Viď § 43 ods.3 písm. j) zákona o dani z príjmov (doplnené novelou zákona o dani z príjmov účinnou k 15.decembru 2005 a 1.januáru 2006).

Dôsledok – osoby vykonávajúce činnosť osobných asistentov, od roku 2006 nebudú platiť poistné na zdravotné poistenie z príjmov za výkon činnosti osobnej asistencie.

Zmeny týkajúce sa zamestnancov

Povinné poistenie zamestnancov

Podľa § 3 ods.2 písm. a) druhý bod zákona, povinne poistení nie sú zamestnanci vyslaní do cudziny na čas najmenej 6 mesiacov služobným úradom uvedeným v § 7 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podmienkou je ich zdravotné poistenie v cudzine alebo komerčné poistenie liečebných nákladov počas pobytu v cudzine. Povinne poistení nebudú ani rodinní príslušníci, ktorí do cudziny nasledujú takéhoto zamestnanca – manžel, manželka, deti – rovnako za podmienky, že sú zdravotne poistení v cudzine alebo majú komerčné poistenie liečebných nákladov počas pobytu v cudzine.

Podľa § 3 ods.3, fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je zamestnaná u slovenského zamestnávateľa, bude povinne poistená len vtedy, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii.

Podiely na zisku

Podľa novely zákona o dani z príjmu, účinnej k 15.decembru 2005 a 1.januáru 2006, sú predmetom dane podiely na zisku, vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zo zisku po zdanení zamestnancovi bez majetkovej účasti na spoločnosti alebo družstve, ktorý nie je členom štatutárneho alebo dozorného orgánu spoločnosti alebo družstva. Podľa § 5 ods.7 písm. i) zákona o dani z príjmov sú však takéto podiely na zisku od dane oslobodené s účinnosťou od 15.decembra 2005.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa do 31.decembra 2005 nezapočítavali príjmy zamestnanca, nepodliehajúce dani z príjmov. Novela však do zákona o zdravotnom poistení dopĺňa do § 13 ods.1 nové písmeno c), podľa ktorého sa od 1.januára 2006 do vymeriavacieho základu zamestnanca započítavajú podiely na zisku vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez majetkovej účasti na spoločnosti alebo družstve, ktorý nie je štatutárnym orgánom a nie je členom štatutárneho alebo dozorného orgánu tejto spoločnosti alebo družstva.

Znamená to, že sa po 1.januári 2006 fakticky zachováva stav účinný od 1.septembra 2005, odkedy sa podiely na zisku vyplatené zamestnancom bez majetkovej účasti započítavali do vymeriavacieho základu, pretože v tom čase podliehali dani z príjmov.

Treba pripomenúť, že do vymeriavacieho základu sa po 1.januári 2006 aj naďalej nezahŕňajú podiely na zisku vyplatené osobám s majetkovou účasťou, napríklad spoločníkom s.r.o. akcionárom a.s., členom družstva.

K zmene od 1.januára 2006 dochádza pri osobách, ktoré sú na účely zákona o zdravotnom poistení považované za zamestnancov, nemajú majetkovú účasť na spoločnosti alebo družstve a sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho alebo dozorného orgánu spoločnosti alebo družstva. V čase od 1.septembra 2005 do 15. decembra 2005 podiely na zisku vyplatené takýmto osobám vstupovali do ich vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, pretože podliehali dani z príjmu. Od 15.decembra 2005 sa do vymeriavacieho základu nezapočítavajú.

V súčinnosti s novým ustanovením § 31a ods. 4 zákona a novelou zákona o dani z príjmov si zrekapitulujme, ako sa za rok 2005 podiely na zisku započítajú do vymeriavacieho základu v ročnom zúčtovaní.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý nemá majetkovú účasť na spoločnosti alebo družstve sa v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2005:
- nezahŕňa podiel na zisku, vyplatený a zúčtovaný zamestnancovi za január 2005 až august 2005,
- zahŕňa podiel na zisku vyplatený a zúčtovaný za september 2005 až 14.december 2005, tj. v čase, kedy boli podiely na zisku vyplatené takýmto zamestnancom podľa zákona o dani z príjmu predmetom dane a neboli od dane oslobodené,
- nezahŕňa podiel na zisku vyplatený a zúčtovaný za 15.december 2005 až 31.december 2005, tj. v čase, kedy boli podiely na zisku vyplatené takýmto zamestnancom podľa novely zákona o dani z príjmu predmetom dane a boli od dane oslobodené a podľa zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení zákona č.352/2005 Z.z. neboli započítavané do vymeriavacieho základu zamestnanca, pretože nepodliehali dani z príjmov.

Príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie

Podľa § 31a ods. 5 zákona sa do vymeriavacieho základu zamestnanca v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2005 nezahŕňa príspevok zamestnávateľa zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie, vyplatený a zúčtovaný za január 2005 až august 2005. V zmysle § 13 ods. 1 zákona sa však do vymeriavacieho základu zamestnanca zahŕňa príspevok zamestnávateľa zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie, vyplatený a zúčtovaný za september až december 2005, pretože ide o príjem podliehajúci dani z príjmov zamestnanca.

Minimálny základ zamestnanca

Novelou sa upresňuje definícia minimálneho základu zamestnanca (§ 13 ods.15 a 16 zákona). Minimálny základ zamestnanca podľa § 11 ods.3 písm. d) až l) zákona nie je určený. Ide o osoby, ktorá sa síce na účely zákona o zdravotnom poistení považujú za zamestnancov, ale nie sú zamestnancami v zmysle Zákonníka práce a obdobných predpisov, preto na nich nie je možné aplikovať ustanovenia zákona o minimálnej mzde. Mesačná odmena ústavného činiteľa, poslanca obecného zastupiteľstva a pod., konateľa, spoločníka, osoby vo výkone väzby atď. môže byť nižšia, ako 6900 Sk. Dôsledkom je, že preddavky a poistné takýchto osôb sa počíta zo skutočne dosiahnutého príjmu.

Príklad

Pán Xaver je konateľom spoločnosti Tríbeč s.r.o. Za výkon funkcie konateľa dostáva mesačne odmenu 2000 Sk. Z tejto odmeny spoločnosť vypočítava a odvádza preddavky na poistné, mesačne teda odvádza 80 Sk preddavky zamestnanca a 200 Sk preddavky zamestnávateľa.

Poznámka: ustanovenia zákona o najvyššom možnom základe sa však týkajú aj týchto osôb.

Príklad

Pani Zuzana je spoločníčkou spoločnosti Zobor s.r.o. Za prácu pre spoločnosť jej spoločnosť v mesiaci február 2006 vyplatí odmenu 80000 Sk. Preddavky sa vypočítavajú a odvádzajú zo sumy 47475 Sk.

Novelou sa súčasne upresňuje, kedy sa suma minimálneho základu zamestnanca nekráti. Minimálny základ zamestnanca sa nekráti v dvoch prípadoch:
1. v prípadoch neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca (absencia),
2. v prípadoch kedy je zamestnancovi poskytnuté pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno) na žiadosť zamestnanca (nad rámec Zákonníka práce).

Suma minimálneho základu sa kráti v prípade neprítomnosti z dôvodu práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny, materskej a rodičovskej dovolenky a ďalej v prípadoch, kedy zamestnávateľ musí podľa Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy. Napríklad v prípade návštevy lekára po vyčerpaní limitu dní, za ktoré sa poskytuje náhrada mzdy, pri výkone verejnej funkcie, pri plnení občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme a pod.

Príklady

Pani Zdena je zamestnancom spoločnosti Dunaj a.s. Jej obvyklý minimálny základ je stanovený podľa § 13 ods.15 zákona ako suma 6900 Sk. V mesiaci január 2006 má pani Zuzana odpracovať 21 pracovných dní. Odpracuje však len 11 pracovných dní. 9 pracovných dní je práceneschopná a 1 pracovný deň jej zamestnávateľ poskytol pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa § 141 Zákonníka práce z dôvodu vlastnej svadby.

Minimálny základ pani Zdeny za mesiac január 2006 bude suma 6900 Sk alikvótne znížená o 10 neopracovaných dní.
6900/21 = 328,57 Sk
328,57 x 11 = 3615 Sk.

Minimálny základ pani Zdeny bude suma 3615 Sk. Preddavky sa musia vypočítať najmenej z uvedenej sumy.

Pán Viliam je takisto zamestnancom spoločnosti Dunaj a.s. Jeho obvyklý minimálny základ je stanovený podľa § 13 ods.15 zákona ako suma 6900 Sk. V mesiaci december 2006 má pán Viliam odpracovať 20 pracovných dní. Odpracuje však len 15 pracovných dní. Na zostávajúcich 5 pracovných dní mu zamestnávateľ na jeho žiadosť poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy (pán Viliam si už vyčerpal dovolenku).

Minimálny základ pána Viliama za mesiac december 2006 bude suma 6900 Sk. Táto suma sa nebude znižovať alikvótne o 5 neodpracovaných dní.

Preddavky sa musia vypočítať najmenej zo sumy 6900 Sk.

Zmeny týkajúce sa SZČO

Zdravotná poisťovňa môže znížiť výšku preddavkov SZČO
Novelou bol do § 16 zákona doplnený nový odsek 10. Podľa § 16 ods.10 môže zdravotná poisťovňa na základe písomnej žiadosti znížiť SZČO sumu preddavkov, prípadne preddavky celkom odpustiť. Dôvodom na zníženie prípadne odpustenie preddavkov musí byť platobná neschopnosť SZČO.

V zdravotnom poistení sa teda umožňuje zmierniť tvrdosť zákona pri platení preddavkov na poistné, podobne ako je tomu pri platení preddavkov na daň z príjmu SZČO – viď 34 ods.4 zákona o dani z príjmov.

Takáto SZČO však v každom prípade musí doplatiť dlžné poistné v ročnom zúčtovaní.

Zmeny týkajúce sa poistencov štátu

Upresňuje sa znenie § 11 ods. 8 písm. l) zákona, podľa ktorého štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo opatruje blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení.

Podľa § 11 ods.8 písm. o) zákona štát platí poistné za nemocensky poistené osoby (bez rozdielu, či ide o osoby povinne nemocensky poistené alebo osoby dobrovoľne nemocensky poistené), za osoby v ochrannej lehote i za osoby, ktoré majú prerušené povinné nemocenské poistenie v prípadoch, kedy tieto osoby:
- sú práceneschopné,
- bolo im nariadené karanténne opatrenie,
- spĺňajú podmienky nároku na ošetrovné – ošetrujú člena rodiny a pod.,
- poberajú materské.

Podľa § 11 ods.8 písm. u) zákona štát platí poistné za osoby nemocensky zabezpečené podľa zákona č.328/2002 Z.z. o nemocenskom zabezpečení policajtov a vojakov v čase, kedy tieto osoby:
- poberajú náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby,
- poberajú náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz,
- poberajú nemocenské,
- poberajú materské.

Novelou dochádza k úprave ustanovení § 11 ods. 9 a 10 zákona. Štát je platiteľom poistného za osobu uvedenú v § 11 ods.8 písm. a) až i), k), p) a q) zákona, tj. za:
- nezaopatrené dieťa,
- poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a obdobných dôchodkov z cudziny alebo iných členských štátov,
- poberateľa rodičovského príspevku,
- osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a nevznikol jej nárok na dôchodok,
- osobu, ktorá je invalidná, a nemá nárok na invalidný dôchodok,
- vojaka základnej vojenskej služby a pod.,
- osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
- osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu, alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne,
- zahraničného študenta na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
- osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie,
- osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,
- osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi,
- osobu, ktorá je zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie vrátane uchádzača o zamestnanie, ktorému Sociálna poisťovňa vystavila formuláre podľa osobitného predpisu,

aj vtedy, ak takáto osoba je súčasne zamestnancom alebo SZČO alebo má zdaniteľný príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov okrem vyňatých príjmov (čo sú to vyňaté príjmy viď vyššie), ak jej úhrnný vymeriavací základ za obdobie, v ktorom sa považuje za osobu podľa § 11 ods.8 písm. a) až i), k), p) a q) zákona, nepresahuje polovicu úhrnu minimálnych miezd.

Od 1.januára 2006 fakticky došlo k zmene v tom, že do okruhu týchto osôb boli zahrnuté aj osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi a evidovaní uchádzači o zamestnanie. Ak podľa príslušných predpisov bude mať napr. uchádzač o zamestnanie príjem vo výške max. 3200 Sk mesačne (viď zákon č.5/2004 Z.z. o zamestnanosti), keďže tento príjem nepresiahne v priemere polovicu minimálnej mzdy (v roku 2006 suma 3450 Sk mesačne), platí za neho poistné štát.

Podľa § 11 ods.8 písm. k) zákona štát platí poistné za osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šesť rokov. Pretože pojem „osobná celodenná a riadna starostlivosť“ bol v zákone č.280/2002 Z.z. o rodičovskom príspevku zrušený, novelou sa zákon dopĺňa o § 11 ods.12, v ktorom sa na účely zákona o zdravotnom poistení zavádza uvedený pojem. Od 1.januára 2006 však dochádza k zvýhodneniu osôb, starajúcich sa o dieťa vo veku do šiestich rokov, pretože na rozdiel od stavu do 31.decembra 2005 môže rodič umiestniť dieťa do predškolského zariadenia v rozsahu najviac štyri hodiny denne. Dokonca v tomto čase môže rodič dosahovať príjem v zamestnaní na kratší úväzok, maximálne do výšky v priemere polovice minimálnej mzdy, teda do 3450 Sk a pritom za takéhoto rodiča bude štát aj naďalej platiť poistné.

Ročné zúčtovanie

Kto musí vykonať ročné zúčtovanie

Jedným z cieľov novely zákona bolo ďalej zjednodušiť povinnosti poistencov pri vykonávaní ročného zúčtovania. Podľa § 19 ods.1 zákona aj naďalej sú povinní vykonať ročné zúčtovanie všetci poistenci, ktorí boli počas uplynulého roka čo len jeden deň SZČO. Uvedeným osobám nie je možné „odpustiť“ ročné zúčtovanie, pretože výšku svojich príjmov priznávajú a teda výpočet skutočného poistného za uplynulý rok robia až v ročnom zúčtovaní (podobne ako je tomu pri výpočte dane a daňových priznaniach).

Keďže však zamestnanci platia už počas zúčtovávaného roka preddavky na poistné vypočítavané zo skutočných príjmov, nie vždy je potrebné (z pohľadu zdravotnej poisťovne), aby zamestnanci podávali ročné zúčtovanie. Z logiky výpočtu preddavkov zamestnancov vyplýva, že výsledkom ročného zúčtovania bude nedoplatok zamestnanca (a zamestnávateľa) len vtedy, ak zamestnanec mal počas roka „kolísavé“ príjmy – teda mal mesiace s príjmom do výšky trojnásobku priemernej mzdy (za rok 2005 do 43095 Sk) a mal i minimálne jeden mesiac, v ktorom mal príjem vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy a za tento mesiac platil preddavky len zo sumy trojnásobku priemernej mzdy.

Podľa tejto logiky bolo novelou zákona upresnené ustanovenie § 19 ods.1 podľa ktorého ročné zúčtovanie nie je povinný vykonať poistenec, ktorý počas uplynulého roka nebol ani jediný deň SZČO a súčasne spĺňa nasledujúce podmienky:
- ak bol v uplynulom roku poistencom štátu (napr. bol nezaopatreným dieťaťom, bol osobou na rodičovskej dovolenke, poberal dôchodok atď.) tak v čase, kedy bol poistencom štátu a nebol zamestnancom, jeho vymeriavací základ (príjem, napr. príjem z dohôd o vykonaní práce) nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd,
- ak bol v uplynulom roku platiteľom podľa § 11 ods.2 zákona (samoplatiteľom), tak v tomto čase jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd,
- ak bol v uplynulom roku zamestnancom, tak jeho príjem podľa § 13 ods.1 až 4 zákona (jeho vymeriavací základ) vo všetkých mesiacoch u jednotlivých zamestnávateľov nepresiahol trojnásobok minimálnej mzdy (vo všetkých mesiacoch roku 2005 jeho príjem započítateľný do vymeriavacieho základu zamestnanca u všetkých zamestnávateľov jednotlivo nepresiahol sumu 43095 Sk) a nemal príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou.

Ročné zúčtovanie nie je povinný vykonať ani poistenec, ktorý počas uplynulého roka nebol ani jediný deň SZČO a súčasne bol počas celého uplynulého roka zamestnancom a jeho príjem podľa § 13 ods.1 až 4 zákona (jeho vymeriavací základ) vo všetkých mesiacoch u jednotlivých zamestnávateľov presiahol trojnásobok minimálnej mzdy (vo všetkých mesiacoch roku 2005 jeho príjem započítateľný do vymeriavacieho základu zamestnanca u všetkých zamestnávateľov jednotlivo presiahol sumu 43095 Sk) a nemal príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou.

Príklady

Pani Terézia bola počas celého roka 2005 zamestnancom spoločnosti Kriváň a.s. Ako zamestnanec dosiahla každý mesiac príjem, započítateľný do vymeriavacieho základu vo výške maximálne 43095 Sk. Pani Terézia počas roku 2005 nebola ani jeden deň SZČO a ani nemala príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, s výnimkou vyňatých príjmov. Pani Terézia ročné zúčtovanie za rok 2005 nemusí vykonať.

Pán Tibor bol počas celého roka 2005 rovnako zamestnancom spoločnosti Kriváň a.s. Ako zamestnanec dosiahol v mesiacoch január až november príjem, započítateľný do vymeriavacieho základu vo výške maximálne 43095 Sk. V mesiaci december 2005 však jeho príjem dosiahol sumu 60000 Sk. Pán Tibor bude musieť vykonať ročné zúčtovanie za rok 2005.

Treba pripomenúť, že zamestnanec, ktorý nemusí vykonať ročné zúčtovanie, ročné zúčtovanie vykonať môže. Ročné zúčtovanie sa oplatí vykonať napríklad zamestnancovi, ktorý mal počas roka viacerých zamestnávateľov súbežne, u všetkých zamestnávateľov vo všetkých mesiacoch jeho príjem neprekročil sumu trojnásobku priemernej mzdy (43095 Sk) avšak v súčte všetkých príjmov od všetkých zamestnávateľov je jeho príjem vyšší, ako tridsaťšesťnásobok priemernej mzdy (517140 Sk). Ak takýto zamestnanec podá ročné zúčtovanie, výsledkom bude jeho preplatok a takisto preplatok jeho zamestnávateľov.

Ktorý zamestnávateľ môže vykonať ročné zúčtovanie za zamestnanca

Podľa § 19 ods.2 zákona poistenec, ktorý počas uplynulého roka bol len zamestnancom a nemal príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa. Ak mal poistenec viacerých zamestnávateľov, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania toho, ktorý bol počas uplynulého roka jeho posledným zamestnávateľom. Ak mal poistenec viacerých posledných zamestnávateľov súčasne, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich.

Príklad

Pán Tomáš bol počas roka 2005 len zamestnancom, príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou vylúčených príjmov nemal. V čase od 1.1.2005 do 31.12.2005 bol zamestnancom spoločnosti Kriváň a.s. ako zamestnanec s pracovnou zmluvou V čase od 1.10.2005 do 31.12.2005 bol súčasne aj zamestnancom spoločnosti Dunaj a.s. ako člen dozornej rady, ktorý za výkon funkcie poberá odmenu. Pán Tomáš môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania spoločnosť Kriváň. i spoločnosť Dunaj.

Prechodné ustanovenia k ročnému zúčtovaniu za rok 2005

Kto (ďalší) nemusí vykonať ročné zúčtovanie za rok 2005

Okrem osôb, ktorým je povinnosť vykonať ročné zúčtovanie odpustená podľa § 19 ods.1 zákona, v prechodnom období nie je povinný vykonať ročné zúčtovanie za rok 2005:
- poistenec, ktorý bol počas celého roka 2005 poistencom, za ktorého platí poistné štát a v období od 1. septembra 2005 do 31. decembra 2005 úhrn jeho vymeriavacích základov podľa § 13 ods. 1 až 8 nepresiahol 1/2 úhrnu minimálnych miezd (viď § 31a ods.1 zákona),
- poistenec, ktorý bol v období od 1. januára 2005 do 31. augusta 2005 poistencom, za ktorého platí poistné štát a v období od 1. septembra do 31. decembra 2005 bol platiteľom podľa § 11 ods. 2 a v období od 1. septembra 2005 do 31. decembra 2005 jeho príjem podľa § 13 ods. 7 nepresiahol 1/2 úhrnu minimálnych miezd (viď § 31a ods.2 zákona).

Príklad

Pán Rudolf bol počas celého roka tzv. dobrovoľne nezamestnaný – nebol ani zamestnancom ani SZČO a nebol ani nezaopatreným dieťaťom, ani poberateľom dôchodku, ani evidovaným uchádzačom o zamestnanie atď. Mal len príjmy z dohôd o vykonaní práce. Podľa zákona č.580/2004 Z.z. v znení zákona č.718/2004 Z.z. účinnom v čase od 1.januára 2005 do 31.augusta 2005, bol v uvedenom čase poistencom štátu.

Podľa zákona č.580/2004 Z.z. v znení zákona č.352/2004 Z.z. bol pán Rudolf s účinnosťou od 1.septembra 2005 až do 31.decembra 2005 platiteľom podľa § 11 ods.2 zákona (samoplatiteľ).

Pán Rudolf dosiahol v čase od 1.septembra 2005 do 31.decembra 2005 príjem z dohôd o vykonaní práce v úhrnnej výške 12500 Sk. Suma 12500 Sk neprevyšuje polovicu úhrnu minimálnych miezd (1/2 z 4 x 6500 = 13000 Sk). Pán Rudolf podľa § 31a ods.2 zákona nie je povinný vykonať ročné zúčtovanie.

Termín ročných zúčtovaní za rok 2005 sa posúva na koniec júna 2006

Snáď najdôležitejšou informáciou pre poistencov a zamestnávateľov je ustanovenie § 31a ods.6 zákona, podľa ktorého sa termíny pre ročné zúčtovanie za rok 2005 posúvajú nasledovne:
- lehota podľa § 19 ods. 5 zákona (dokedy musí zamestnávateľ vydať svojmu zamestnancovi doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch) je stanovená do 7. mája 2006,
- lehota podľa § 19 ods.2 zákona (dokedy môže zamestnanec požiadať o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa) je stanovená do 15. mája 2006,
- lehota podľa § 19 ods.1 zákona (dokedy sa musí vykonať ročné zúčtovanie) je stanovená do konca júna 2006,
- lehota podľa § 19 ods. 10 zákona (dokedy musí poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie za zamestnanca, oznámiť ostatným platiteľom – zamestnávateľom - ich preplatok alebo nedoplatok) je stanovená do konca júla 2006,
- lehota podľa § 19 ods. 15 zákona (oznámenie zamestnávateľa o výslednom preplatku alebo nedoplatku) je stanovená do 31. augusta 2006.
- lehota podľa § 19 ods.11 a 12 zákona (vyrovnanie preplatku alebo nedoplatku na poistnom) je stanovená do 30. septembra 2006.

Pozn. V prílohe prikladám znenie novely, články I. a VI. Pozor, ide o neoficiálnu verziu, oficiálne znenie nájdete v Zbierke zákonov koncom roka 2005.
Naposledy upravil Jozef Mihál : 13.01.06 at 15:13
Usporiadat
Jonathan Jonathan

Jonathan je offline (nepripojený) Jonathan

Ďakujem za odpoveď, ahoj Somij
0 0
Jozef Mihál Jozef Mihál

Jozef Mihál je offline (nepripojený) Jozef Mihál

Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
síra
Pán Mihál dobrý deň,chcem Vás poprosiť o pár vysvetleni, pár nejasností:
-som pracujúca dôchodkyňa na plný úväzok a zároveň ako predseda SVB dostávam odmenu štatuárného zástupcu SVB. ZP platím zo zamestnania +4%z odmeny štatutára a 10% platí SVB. Je to správne?
Musím požiadať zamestnávateľa o RZ, alebo si ho podať sama.Odmena štatúra je mesačne 6400,00 Sk.
Ďukujem
...je to správne,

...RZ sa musí robiť, ak ste mali v nejakom mesiaci v zamestnaní na úväzok nad 43095 Sk,

...zamestnávateľa požiadajte o RZ len vtedy, ak sa RZ musí robiť (viď vyššie) alebo ak sa Vám to oplatí - tj. ak súčet Vašich príjmov za rok 2005 je nad 517140 Sk.
0 0
Andy Kralik Andy Kralik

Andy Kralik je offline (nepripojený) Andy Kralik

Pán Mihál, ako čítam všetky tie príspevky som z toho trochu zmätený.
Som zamestnaný na trvalý pracovný pomer a u dalších dvoch zamestvávateľov na čiastkový úväzok. Vsetci traja za mňa platili odvody (vrátane ZP) a preddavky dane (mesačný čistý príjem dosahoval cca 18.000Sk).
Vo februári 2005 som mal príjem 12.300Sk ako odmena za vypracovaný súdnoznalecký posudok. Ten som teraz priznal v daňovom priznaní a zaplatit z neho daň. Chápem to tak, že keďže bol pred septembrom 2005 nemusim za neho platiť odvod do ZP, keby bol po septembri 2005 platil by som z neho este 14%. Spravne?
Sucasne v decembri som vykonal pracu na dohodu o vykonani práce (jednorazovy prijem 75.000Sk) z ktorej mi zamestnavatel odviedol preddavok za dan (co som vyuctoval v danovom priznani) ale nezaplatil ziadne odvody ani ZP.
Otazka -
1.som povinny zaplatit z tychto 75.000 14%ZP? Ak nie, podľa ktorého predpisu je to vynate zo ZP?
2.som povinny podat zuctovanie zdravotneho poistenia (kedže som mal v jednom mesiaci prijem viac ako 3xPM)?
Dakujem Vam veľmi pekne za odpoveď
0 0
Jana Motyčková Jana Motyčková

Jana Motyčková je offline (nepripojený) Jana Motyčková

Predpokladám, že v decembri ste bol okrem dohody aj zamestnaný v pracovnom pomere. V takom pípade z dohody zdravotné poistenie neplatíte, z dohôd platia ZP iba "samoplatitelia" - to sú tí, čo nie sú ani zamestnancami ani SZČO ani za nich poistné neplatí štát a to nie je Váš prípad.

Predpokladám, že ten súdnoznalecký posudok bol urobený mimo pracovného pomeru. V takom prípade ste považovaný pre ZP za SZČO podľa §11 ods.4 písm.c) :"SZČO je...osoba, ktorá c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (aj znalci) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.". T.j. bolo sa treba prihlásiť na ZP a ako SZČO ste povinný vykonať ročné zúčtovanie poistného sám.
0 0
draco draco

draco je offline (nepripojený) draco

Chcem sa opýtať ohľadne určenia preddavku od 1.7.2006 u SZČO:

k základu dane si má pripočítať poistné, ktoré zaplatil zdravotnej poisťovni - napr. základ dane za rok 2005 je 100 000 Sk,
na zdravotné poistenie zaplatil za mesiac 12/2004 765 Sk
a za mesiace 1-11/2005 po 910 Sk,
spolu teda 10775 Sk (vedie jednoduché účtovníctvo).
Čo sa pripočíta k základu dane? Len poistné za mesiace 9/2005 - 12/2005 alebo sumu podľa peňažného denníka?

Ďakujem, mám v tom chaos... všade sa uvádza len pripočítať odvedené poistné, ale upresnenei nikde.
0 0
Barbara Barbara

Barbara je offline (nepripojený) Barbara

no niekedy fakt nevijem gdo som ...viac
draco
Chcem sa opýtať ohľadne určenia preddavku od 1.7.2006 u SZČO:

k základu dane si má pripočítať poistné, ktoré zaplatil zdravotnej poisťovni - napr. základ dane za rok 2005 je 100 000 Sk,
na zdravotné poistenie zaplatil za mesiac 12/2004 765 Sk
a za mesiace 1-11/2005 po 910 Sk,
spolu teda 10775 Sk (vedie jednoduché účtovníctvo).
Čo sa pripočíta k základu dane? Len poistné za mesiace 9/2005 - 12/2005 alebo sumu podľa peňažného denníka?

Ďakujem, mám v tom chaos... všade sa uvádza len pripočítať odvedené poistné, ale upresnenei nikde.
príjem - výdavky + poistné 10775/ v roku 2005 zaplatené a odvedené/ a deleno2,14 a 12
= ročné poistné za rok 2005 z toho - poistné v roku zapl. a odvedené-vynde Ti nejaká suma a to /12 keď si podnikal celý rok 2005 to bude poistné od 1.7.2006. Ešte som zabudla keď to je suma do 78000, tak sa to musí navýšiť do 78000a to * 14% najmenej 966,- mesačne, a keď je to viac než 78000,- tak z toho skutočného výsledku /12 a * 14ovšem, keď sa to nezmenilo-- ešte som na školení nebola, tak sa múdrujem a lezem do cudzej zelí. ale hádam to je takto dobre ako som to napísala
dúfam som to nepoplietla, keď áno tak ma určite niekto skúsenejší opraví napr. Somijka , lebo p. Mihál je asi moc zaneprázdnený s tými seminármi.:p
je tu už veľa príspevkov ohľadne toho, napíš si do vyhľadávača.... ročné zúčtovanie poistného a uvidíš koľko je tu príspevkov :p
Naposledy upravil Barbara : 24.03.06 at 06:53
0 0
Andy Kralik Andy Kralik

Andy Kralik je offline (nepripojený) Andy Kralik

Na zaklade ktoreho paragrafu zakona sa neplatia z dohod o vykonani prace odvody do ZP (teda 14% zo zakladu) - teda ak je dohodar sucasne zamestnanec alebo SZCO.
Zatial som len nasiel ze do zakladu sa nerataju prijmy z kotrych bola odvedena zrazdova dan (to je DOP do 5.000 na mesiac) ale ked je dohoda na viac ako 5.000 ide uz o preddavkovu dan. V com uvazujem chybne?..Dakujem
0 0
Jana Motyčková Jana Motyčková

Jana Motyčková je offline (nepripojený) Jana Motyčková

Andy Kralik
Na zaklade ktoreho paragrafu zakona sa neplatia z dohod o vykonani prace odvody do ZP (teda 14% zo zakladu) - teda ak je dohodar sucasne zamestnanec alebo SZCO.

§ 11
Platitelia poistného
(1) Podľa tohto zákona je povinný platiť poistné
a) zamestnanec,
b) samostatne zárobkovo činná osoba,
c) zamestnávateľ,
d) štát.


(2) Poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je
a) zamestnancom,
b) samostatne zárobkovo činnou osobou alebo
c) osobou, za ktorú platí poistné štát.


Zamestnanec je osoba v pracovnom pomere a nejaké ďalšie prípady, ale nie dohodár. T.j. dohodár nespadá pod bod (1). Podľa (2) poistné platí aj ten, kto nie je zamestnancom ani SZČO ani za neho neplatí poistné štát. T.j. zamestnanec so súbežnou dohodou nespĺňa podmienky uvedené v bode (2). T.j. z titulu dohody nie je táto osoba platiteľom.

Pritom VZ zamestnanca je príjem zamestnanca atď. Príjem z dohody nie je príjmom zamestnanca, lebo zamestnancom je len z titulu pracovného pomeru.

Andy Kralik
Zatial som len nasiel ze do zakladu sa nerataju prijmy z kotrych bola odvedena zrazdova dan (to je DOP do 5.000 na mesiac) ale ked je dohoda na viac ako 5.000 ide uz o preddavkovu dan. V com uvazujem chybne?..Dakujem
To zrovna ste našiel zle. Vyňaté príjmy sú (okrem iného) príjmy zdaňované zrážkovou daňou okrem príjmov podľa §5 do 5000 Sk zdaňovaných zrážkovou daňou. T.j. príjem z dohody zdanený zrážkovou daňou nie je vyňatý.
0 0
Andy Kralik Andy Kralik

Andy Kralik je offline (nepripojený) Andy Kralik

Aha.. pochopil som.. dakujem
0 0
Jozef Mihál Jozef Mihál

Jozef Mihál je offline (nepripojený) Jozef Mihál

Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
draco
Chcem sa opýtať ohľadne určenia preddavku od 1.7.2006 u SZČO:

k základu dane si má pripočítať poistné, ktoré zaplatil zdravotnej poisťovni - napr. základ dane za rok 2005 je 100 000 Sk,
na zdravotné poistenie zaplatil za mesiac 12/2004 765 Sk
a za mesiace 1-11/2005 po 910 Sk,
spolu teda 10775 Sk (vedie jednoduché účtovníctvo).
Čo sa pripočíta k základu dane? Len poistné za mesiace 9/2005 - 12/2005 alebo sumu podľa peňažného denníka?

Ďakujem, mám v tom chaos... všade sa uvádza len pripočítať odvedené poistné, ale upresnenei nikde.
Pozrite si navrhované tlačivo ročného zúčtovania poistného pre SZČO - typ B:

http://www.porada.sk/showpost.php?p=176228&postcount=1

Z logiky položiek tlačiva Vám bude jasné, ako sa vypočítava preddavok od júla 2006.

Aby som Vám to uľahčil:

Vo Vašom prípade sa k základu 100.000 Sk pripočíta 10775 Sk. Výsledok sa delí 2,14 a ešte dvanástimi (ak ste boli SZČO celý rok 2005). Z toho sa vypočíta 14% - a máme preddavok.

Ak ste sólo SZČO (nemáte súčasne zamestnanie), a nie ste dôchodca, študent, na rodič.dovolenke, tak preddavok musí byť najmenej 966 Sk.
0 0
lesklee lesklee

lesklee je offline (nepripojený) lesklee

Zdravim,

mam viacero otazok k rocnemu zuctovaniu zdravotneho poistenia.
Situacia: v roku 2005 som zacal popri zamestnani vykonavat sprostredkovanie SDS. Cize z pohladu ZP som posudzovany ako SZCO a musim si sam vykonat rocne zuctovanie ZP. Zo zamestnaneckeho pomeru som mal kazdy mesiac zaplatene odvody z max. vymeriavacieho zakladu. Zo sprostredkovania som mal prijem 50.000.
1. Musim platit poistne aj zo sumy 50.000? (podla vzorca ZD/2/2.14*0.14) Podla mna nie. Narazam na to, ze uz zo zamestnaneckych prijmov som odviedol max. poistne za rok.
2. Bola tu uz otazka k previazanosti DP a RZP. Podla mna, ak az v RZP zistim skutocne poistne, az nasledne si to viem presne odratat zo zakladu dane v DP. Cize v podstate sa mi moze stat, ze zaplatim dan z vyssieho zakladu dane (v pripade, ze mi po podani DP vyjde nedoplatok ZP v RZP) alebo naopak (v pripade,ze mi vyjde preplatok ZP). V prvom pripade ochudobnujem seba, v druhom danovy urad.

Prosim opravte ma, ak uvazujem nespravne. Vopred dakujem za Vase odpovede.
0 0
Jana Motyčková Jana Motyčková

Jana Motyčková je offline (nepripojený) Jana Motyčková

lesklee
Zdravim,

mam viacero otazok k rocnemu zuctovaniu zdravotneho poistenia.
Situacia: v roku 2005 som zacal popri zamestnani vykonavat sprostredkovanie SDS. Cize z pohladu ZP som posudzovany ako SZCO a musim si sam vykonat rocne zuctovanie ZP. Zo zamestnaneckeho pomeru som mal kazdy mesiac zaplatene odvody z max. vymeriavacieho zakladu. Zo sprostredkovania som mal prijem 50.000.
1. Musim platit poistne aj zo sumy 50.000? (podla vzorca ZD/2/2.14*0.14) Podla mna nie. Narazam na to, ze uz zo zamestnaneckych prijmov som odviedol max. poistne za rok..
Urobíš RZ a v ňom celkový VZ bude 517140 Sk. Tento sa ale rozdelí pomerne podľa príjmu (u SZČO neohraničený VZ) na časť "zo zamestnania" a časť "zo SZČO". Čiže ako zamestnanec budeš mať preplatok, tak isto zamestnávateľ, ako SZČO budeš mať nedoplatok (ale nebude to ZD/2,14*0,14, bude to menej). Napr. príjem zo zamestnania 600000, VZ zo SZČO (50000-25%)/2,14 = 17524. Spolu 617524.
Koeficient Kmax = 517140/617524 = 0,837441.
VZ zo zamestnania : 0,837441 x 600000 = 502465.
VZ zo SZČO : 0,837441 x 17524 = 14675

Presný výpočet je na tlačivách, link uviedol J. Mihál v predchádzajucom príspevku (tlačivá X, XA, XB), v skutočnosti budú ešte existovať jednoduchšie tlačivá S,SA,SB.

lesklee
2. Bola tu uz otazka k previazanosti DP a RZP. Podla mna, ak az v RZP zistim skutocne poistne, az nasledne si to viem presne odratat zo zakladu dane v DP. Cize v podstate sa mi moze stat, ze zaplatim dan z vyssieho zakladu dane (v pripade, ze mi po podani DP vyjde nedoplatok ZP v RZP) alebo naopak (v pripade,ze mi vyjde preplatok ZP). V prvom pripade ochudobnujem seba, v druhom danovy urad.

Prosim opravte ma, ak uvazujem nespravne. Vopred dakujem za Vase odpovede.
Preplatok/nedoplatok z RZP za rok 2005 sa bude zúčtovávať v roku 2006.
0 0
andi andi

andi je offline (nepripojený) andi

Dobrý večer pán Mihál.Mala by pre Vás dve otázky:
1.Keď je SZČO aj dôchodca musí robiť ročné zúčtovanie
2.Keď je SZČO pri druhej firme zamestnaný na dohodu a dostane 1000,-Sk mesačne a z toho odvadza zamestnávatel len 8,-Sk do SP tak treba vzpítať potvrdenie? Podľa mňa nie však?
0 0
Jozef Mihál Jozef Mihál

Jozef Mihál je offline (nepripojený) Jozef Mihál

Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
1. Každý SZČO (teda aj SZČO - dôchodca) musí robiť ročné zúčtovanie.

2. SZČO, ktorý má popri tom aj príjem z dohody, z dohody neplatí zdravotné poistenie, preto si od firmy, kde má dohodu, nemusí pýtať potvrdenie.
0 0
Katarina Katarina

Katarina je offline (nepripojený) Katarina

Dobrý večer poraďáci, veľmi pekne Vás prosím o pomoc pri riešení nasledovného problému.
Občanka SR študuje v Maďarsku, kde popri štúdiu je zamestnaná na polovičný úväzok. Z tohto pacovného vzťahu je poistená na zdravotnom poistení. Táto
osoba však mala v roku 2005 aj iný príjem a to v prepočte 44 868,- Sk, ktoré získala za prekladateľskú činnosť v Rakúsku. Vypracovala som je daňové priznanie typ B, v ktorom sa započíta príjem zo závislej činnosti z Maďarska a v § 6 ods. 2 písm. a som uviedla sumu 44 868, Sk. Mala by som nasledovné otázky:
1. Zo sumy 44 868,- bude musieť platiť zdravotné poistenie, ak áno v akej výške a za aké obdobie.
2. Ako zahraničnú študenku ju na zdravotnom poistení poisťuje SR, alebo sa mala zo dravotného poistenia na Slovensku odhlásiť.
3. Čo v prípade, ak preruší štúdium na jeden resp. viac semestrov, považuje sa aj vtedy za študenta, neviem či je tu rozhodujúci aj vek, má nad 26 rokov.
Naposledy upravil Katarina : 28.03.06 at 17:10
0 0
AGRO AGRO

AGRO je offline (nepripojený) AGRO

Ako SZČO mám :
príjmy - výdavky = mínus 400.000,- Sk
preddavky uhradené v roku 2005 v sume 13.545,- Sk
Ako si z tohto vyrátam preddavky od 01.07.2006 ?
Alebo to bude suma 966,- sk ?
0 0
Jana Motyčková Jana Motyčková

Jana Motyčková je offline (nepripojený) Jana Motyčková

966,- .
0 0
felixh felixh

felixh je offline (nepripojený) felixh

Chcem sa opytat na povinnost podat RZP ak som zamestnancom v TPP a robim sprostredkovatala SDS ale na dohodu o vykonani prace ? Zaklada samotne opravnenie na vykonavanie sprostredkovatela SDS povinnost podat DP resp. SDS , ak su prijmy z neho iba na zaklade DOVP ??
0 0
Jozef Mihál Jozef Mihál

Jozef Mihál je offline (nepripojený) Jozef Mihál

Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
Sprostredkovateľ SDS by mal byť prihlásený ako SZČO a podávať tým pádom povinne aj ročné zúčtovanie.

Ak poberá príjmy za sprostredkovanie pod pláštikom dohody o vykonaní práce (čo je mimochodom v rozpore so zákonom o SDS), tak v ročnom zúčtovaní uvedie nulový základ dane z podnikania a poistné z príjmov za SDS neplatí - keďže vykazuje, že žiadne takéto príjmy - zdanené podľa § 6 zákona o dani z príjmov - nemá.
0 0
Katarina Katarina

Katarina je offline (nepripojený) Katarina

Katarina
Dobrý večer poraďáci, veľmi pekne Vás prosím o pomoc pri riešení nasledovného problému.
Občanka SR študuje v Maďarsku, kde popri štúdiu je zamestnaná na polovičný úväzok. Z tohto pacovného vzťahu je poistená na zdravotnom poistení. Táto
osoba však mala v roku 2005 aj iný príjem a to v prepočte 44 868,- Sk, ktoré získala za prekladateľskú činnosť v Rakúsku. Vypracovala som je daňové priznanie typ B, v ktorom sa započíta príjem zo závislej činnosti z Maďarska a v § 6 ods. 2 písm. a som uviedla sumu 44 868, Sk. Mala by som nasledovné otázky:
1. Zo sumy 44 868,- bude musieť platiť zdravotné poistenie, ak áno v akej výške a za aké obdobie.
2. Ako zahraničnú študenku ju na zdravotnom poistení poisťuje SR, alebo sa mala zo dravotného poistenia na Slovensku odhlásiť.
3. Čo v prípade, ak preruší štúdium na jeden resp. viac semestrov, považuje sa aj vtedy za študenta, neviem či je tu rozhodujúci aj vek, má nad 26 rokov.
Neviem, či som otázku zadala do správnej témy, ale neviem ju preložiť. Prosím skúste mi pomôcť.
0 0
Načítať ďalšie