Dobry vecer.
Ak mozem, taku otazocku.
A ako sa k problemu stavia skolska psychologicka, aky ma na vas problem nazor?
Druha vec, preco nastal taky vyrazny zlom, co sa stalo? Neboji sa syn niekoho, niecoho? Ci to neni z jeho strany len postoj- vzdor, ako Vas presvedcit, ze do skoly nechce chodit?
Porozpravali ste sa s tr. ucitelkou?
Vela uspechov.

Zaujal ma váš príspevok, pretože mám tiež augustového syna, je už síce tretiak, ale otázku ísť či neísť do školy sme pred prvým ročníkom tiež intenzívne riešili a pátrali po rôznych skúsenostiach. My sme ale zvolili neísť a išiel až sedem ročný, čomu som teraz po odstupe času rada.
Nášmu rozhodnutiu predchádzalo sedenie u psychologičky a tá mi úplne otvorene povedala, že jej doporučenie resp. nedoporučenie na školu je výrazne ovplynené aj tým, ako sa na veci dívajú rodičia. Podľa nej také to materinské cítenie nie je len fráza, ale skutočne "dosť dobrý odhad" skutočnosti a sama ma vtedy presvedčila, že ak to tak cítim, je to ten najlepší dôvod urobiť podľa seba.

Prečo Vám to píšem ? Aj Vy cítite, že niečo nie je vporiadku a niečo treba riešiť. Je dobré, že vidíte synove problémy, že sa nedívate na svoje dieťa iba ružovými okuliarmi (to občas robíme všetci ), a že sa snažíte ho chrániť pred tým všetkým, ak ešte naozaj nie je ten "správny" čas. Išla by som na to úplne rovnako, i keď viem, že je veľmi ťažké. Dohodla by som si stretnutie s triednou učiteľkou - vopred plánované dlhšie stretnutie, nie len chvíľku "na chodbe", ak chodí do družiny, tak aj s p. vychovávateľkou, potom pedagogicko-psychologickú poradňu a podľa toho všetkého sa pokúsila urobiť nejaký záver. Asi bude dôležité zistiť, prečo nastal ten zlom, nechuť k domácim úlohám majú všetky deti, aj my pre ne občas doteraz plačeme a hlavne keď sa niečo nedarí ... možno pomôže aj ocenenie každého malinkatého úspechu, alebo aj len snahy o úspech, chváliť, chváliť, chváliť - toto je motor pre veľa detí. Veľmi Vám držím palce !

Dakujem za prispevky v prvom rade...
Takze, psychologicka ma na vec taky nazor, ze dieta je sice hrave, ale "dobehne" ostatne deti, pretoze aj ked pomalsie, ale v kolektive pracuje, akurat potrebuje na to viac casu.
Ja osobne mam pocit, ze trosku je problem aj v ucitelke, kedze uz mala byt na starobnom dochodku, ale nadalej uci, v triede ma 8 prvakov, co si myslim, je uplna pohoda. Ma vsak tendenciu "tlacit" na nadanejsie deti, resp. asi tak, ako to bolo v byvalom rezime, cize 3 deti vytrcaju z davu..ostatne vratane mojho syna sa len "zvezu" s ostatnymi. Po pohovore aj u riaditelky mi bolo naznacene, ze pani ucitelka stala pri zrode skoly, ze si ju vsetci vazia...atd....ale preboha, pre toto ma moje dieta na to doplacat???!!! S ucitelkou som sa rozpravala, bol to zhruba hodinovy rozhovor, bola nervozna a otvorene mi povedala, ze ona nema trpezlivost sa "piplat" s mojim synom, mam ho to doucit doma!!....lebo ona ma svoje osnovy a tie musi dodrzat...
Chapem ju, nemoze stat pri jednom dietati a stopnut tym cely chod vyucovania, ale nikto mi nedal adekvatnu odpoved na moj problem...so synom sa doma ucim naozaj vela...snazi sa, tesi sa kazdemu novemu poznatku, uspechom je kazde precitane slovicko...
Nie som stotoznena plne stym, co teraz napisem, ale ak by to bolo v prospech syna, nechala by som ho znova opakovat rocnik, avsak na inej skole..aby sa mu deti nesmiali..problem je aj druzina, u nas je povinna, dieta tam musi byt a ked pride vecer domov, uz je unavene a neda sa snim vzdy pracovat...alebo obidem "ich zakon" a budem chodit pre syna skor a doma by som ho naucila viac..ako sa nauci v skole...

Bolo by dobré navštíviť pedagogicko psychologickú poradnu a nechať dieťa kompletne vyšetriť a aj to či sa nejedná o nejaký typ poruchy učenia.Dyslexia napriklad je taká,že tie deti su nadpriemerne inteligentné,ale maju prvé roky s písmenkami neuveriteľné ťažkosti.A potom vychádzať z toho,čo vyjde na psychol.vyšetrení.Osobne by som na dieťa netlačila a nechala mu voľnosť,prípadne ho stiahla zo školy,prerušila ročník a na rok skusiť nanovo prvú triedu na nejakej inej škole od začiatku.

V prvom polroku sa môže vrátiť do škôlky, ak to schváli okresná pedagogicko-psychologická poradňa, v druhom polroku sa však žiačik klasifikuje ako nedostatočný a musí opakovať prvý ročník. Navštívte pedagogicko-psychologickú poradňu. Psychológ vydá dieťaťu hodnotenie, podľa ktorého môže mať upravené niektoré školské povinnosti. Poučí vás, ako máte s dieťaťom ďalej správne pracovať. Nemusí ísť o poruchy učenia, ako bolo v predchádzajúcich príspevkoch napísané (ale ak áno, to zistí psychológ). Vaše dieťa môže mať nejaký problém, ktorý sa v spolupráci s detským psychológom dá odhaliť.

Je mi veľmi ľúto a stretávam sa často s tým, že na školách pracujú pedagógovia, ktorí sú tam zabetónovaní preto, lebo................a je smutné, že riaditelia v tomto prípade berú ohľad na nich a nie na tie úbohé malé deti, ktoré sa tam stretávajú so stále novými vecami a ťažko sa im orientuje v začiatkoch. Niekedy pomôže inšpekcia, ale tá zvyčajne uloží opatrenia, ktoré musia dodržať, čo platí len chvíľu a zase ide všetko po starom. A rodičia v dnešnej dobe nemajú čas chodiť, sťažovať sa a behať po úradoch, aby urobili to, čo by mal urobiť hlavne riaditeľ. Je to jeden veľký začarovaný kruh a preto radím, treba mať posudok okresnej pedag. psychologickej poradne, aby sa dalo s niečim pohnúť. Držím palce, lebo presne viem, o čom hovoríš. Je to boj na dlhé lakte, ale treba to riešiť hneď teraz, lebo ak dieťa stratí akúkoľvek chuť chodiť do školy, tak potom to bude len horšie. A podľa toho, čo píšeš, nezdá sa mi, že by nemal šancu to zvládnuť. Potrebuje len iný prístup. Držím palce

Po prečítaní týchto príspevkov mám pocit, že ja by som navrhovala preradiť dieťa do druhej triedy, alebo na inú školu, aj za cenu, že by som ho mala nosiť na druhý koniec mesta.

V druhom polroku by sa napr.dal stiahnuť zo školy zo zdravotných dôvodov,napriklad,venovať sa mu a v kľude to potom skusiť znova v inej škole ktorú ale treba poriadne vybrať,aby ste sa vyhli socialistickým učiteľkám.

...súhlasím s mhladkou, dieťa by som brala preč z tejto školy..pokiaľ má riaditeľka tendenciu zastávať dôchodkyňu, ktorá síce mohla byť dobrá,kedysi,dnes už nemusí mať dostatočnú trpezlivosť pre také malé deti..a preto vzniká dojem, že dieťa nestačí..a dieťa cíti krivdu, zatne sa a nechce...je zlé, ak učiteľka apeluje ,že má svoje pokyny a nevidí, že len pár detí stíha a ostatné, síce múdre,potrebujú k stíhaniu aj trochu pochvaly a času...

avatar pepsikova Dnes, 09:24 AM
...súhlasím s mhladkou, dieťa by som brala preč z tejto školy..pokiaľ má riaditeľka tendenciu zastávať dôchodkyňu, ktorá síce mohla byť dobrá,kedysi,dnes už nemusí mať dostatočnú trpezlivosť pre také malé deti..a preto vzniká dojem, že dieťa nestačí..a dieťa cíti krivdu, zatne sa a nechce...je zlé, ak učiteľka apeluje ,že má svoje pokyny a nevidí, že len pár detí stíha a ostatné, síce múdre,potrebujú k stíhaniu aj trochu pochvaly a času...

.....aj tak sa dá a v tom prípade by som pri odchode pani riaditeľke pripomenula, že financovanie školy je normatívne na ŽIAKA a ak si svoje deti nebude vážiť, veľmi rýchlo sa to roznesie, deti jej ubudnú a s tým aj peniažky.......aj toto niekedy zaberá.

Stretla som sa s týmto problémom u susedy, naša škola mala vtedy málo detí a dcérka podľa psychologičky bola už zrelá do školy a ona sa veľmi trápila až nakoniec z 3. triedy sa musela vrátiť do druhej. Bolo mi jej veľmi ľúto, dnes je to už dospelá slečna s maturitou.
Ďalší príklad môj najmladší syn, dnes je piatak, ale učím sa s ním dodnes, síce absolvuje školské olympiády (je matematicky veľmi nadaný), ale bola to vždy veľká drina, bol oveľa hravejší ako ostatné deti.

Už som to tu niekde písala. Môj syn sa veľmi tešil do prvej triedy, ale asi po mesiaci nastali podobné starosti, ktoré vyústili až do žalúdočných problémov. Od nedele večera každé ráno a večer až do piatka večera -vracanie, hnačky, bolesti brucha, cez víkend žiadne problémy. Po rôznych vyšetreniach sa vylúčili všetky možné ochorenia, záverečná diagnóza- psychické problémy spojené s nástupom do školy. Doktorka odporučila vymeniť minimálne triedu. Pani učiteľka mala v prvej triede zvláštne výchovné metódy, krik, tresty, ponižovanie, čo som sa dozvedela až s odstupom času. Syn zmenu triedy či školy odmietal, zle sa prispôsoboval zmenám. V tretej triede došlo k výmene učiteľky, a situácia sa veľmi zmenila, aj keď odpor ku škole mu zostal do dnes. Ľudmila píše, že sa učí s piatakom, môj je dnes ôsmak, a tak isto sa s ním musím učiť. Takže nepodceniť situáciu, mohlo by to aj zle dopadnúť.

Treba si uvedomiť, že tieto deti sú od ostatných aj o 1 rok mladšie. Sú vo veku, kedy sa potrebujú cítiť bezpečne, v škole sa cítia nesvoji, pretože je na nich zrazu kladených veľa povinností, tam cítiť rozdiel ku skôr narodeným kamarátom, ktorí sú zrelší a všetky nové veci zvládajú.
Je mi ľúto tvojho synčeka, teraz nezvláda učivo, ale môže to zájsť aj ďalej, tieto deti sú často obeťami šikanovania v škole a celkovo to prináša aj zlú výkonnú prognózu, pretože bude vždy porovnávaný so staršími spolužiakmi. I keď je syn inteligentný a šikovný a ak by išiel o rok neskôr bolo by všetko ok, dnes však musí konkurovať spolužiakom, ktorí sú ďalej (vývojovo) ako on sám. Pretože už jeden jediný mesiac v dátume narodenia môže v pravidle robiť skoro rok rozdiel v školských laviciach.
Pre teba ako rodiča musí byť dôležité, aby učiteľ bral do úvahy vekový rozdiel tvojho dieťaťa, pretože potrebuje individuálny prístup, čím skôr by si si mala dohodnúť schôdzku s učiteľom a všetky svoje trápenie s ním prebrať, zároveň vyhľadať navštíviť pedagogicko psychologickú poradňu a zistiť či syn je zrelý v porovnaní so svojimi staršími spolužiakmi.
Taktiež by som navštívila pediatra, kvôli kontrole zraku a sluchu.

Ešte by som dodala, že môj syn bol vďaka svojej nezrelosti poznačený nesústredenosťou a prílišnou hravosťou, ktorá ostatné deti vyrušovala a dodnes asi aj vyrušuje. Často ma na to pani učiteľka upozorňovala, trápili sme sa preto, ale nedokázali sme to zmeniť, bolo chybou, že nastúpil do školy a dodnes ostal introvertom, nemá kamarátov v triede, je skôr samotár a dnes viem, že keby sa dal vrátiť čas, by som mu to už nikdy nevyviedla.
Museli sme zaviesť pravidelný rytmus iba takto sa dalo normálne fungovať a platí to až dodnes.
Syn chodí spávať pravidelne o 21:00 počas školského roka bez výnimky, vstáva skôr, aby nevznikol stres, každé ráno raňajkuje, desiate sú bez sladkostí len chlebík a ovocie, pretože sami vieme, že po sladkostiach potom energia veľmi rýchlo opadá.
Keď sa vráti zo školy dostane pauzu (1/2-1 hod.) na vypnutie, odreagovanie - ale doma nie vonku, pretože sa mu ťažšie vracia k úlohám (väčšinou sa rozprávame čo sa udialo a pod.), potom je čas úloh a tie bohužiaľ dodnes robíme spolu - predmet po predmete. Niekedy potrebujeme viac motivácie inokedy menej, poväčšine stačí len povzbudenie, pretože väčšinou nemáme na úlohy chuť . naučila som sa ho chváliť aj za úplne maličkosti a to u neho zaberá.
Počas týždňa sme obmedzili PC a televízor na minimum. Takto sa nám darí zvládať všetky úskalia školy, trpezlivosť tu musia mať obe strany . Je zaujímavé, že matematika mu ide bez učenia, takže tú jedinú robí sám a v nej mu plne dôverujem, má neskutočné logické myslenie.

Jednoznačne - na inej škole ... ešte skôr, ako som sa dočítala k vyznačenému, som si v duchu hovorila "skúsila by som zmeniť školu". Či už by to bolo s opakovaním ročníka, alebo nie, aj tak by som zmenila školu. Pokiaľ má p.učiteľka pri ôsmich deťoch problém "podržať" jedno dieťa ... no pri všetkej úcte je to minimálne prekvapujúce. A názor vedenia to tiež moc nezachránil, takže nová škola by podľa mňa bola najlepším riešením.

Môj súkromný názor, ale nenechajte sa ním prosím ovplyvniť, nie som žiadny odborník, iba obyčajná mamina. Podľa toho všetkého čo ste napísali, by som asi tiež bola za to, aby si prvú triedu ešte raz zopakoval. Nebrala by som to, že prepadol, ale jednoucho, aby mal šancu si školu aj vychutnať, byť rovnako dobrý ako spolužiaci, úspešný pri porovnávaní výsledkov, občas napríklad aj najlepší a hoci len v telesnej výchove to je jedno, ale aby cítil, že tiež niečo dokázal a urobil radosť sebe i Vám. A práve ten rok naviac môže pomôcť v tom, aby to dosiahol pohodovo a bez trápenia.
On sa totiž čítať aj písať určite naučí, všetci sme sa naučili, dôležitejšie ale je aby sa celý ten čas netrápil, aby mal čas aj na zábavu, oddych kamarátov a učiva je stále viac a viac ... Mňa napríklad prekvapilo, že pokiaľ sa prvý ročník skončil s tým, že pekné písmenká, výška, nakláňanie, fajočka, čiaročka a tip-top každý detail, tak na začiatku druhého ročníka akoby uťali a okrem predmetu Písanie (1 hod. za týždeň) už vôbec nebolo dôležité ako to písmo vyzerá, ale išlo už iba o obsah - slovné úlohy v matematike, poučky z prírodovedy, gramatika, y/i ... tu už nám nestačilo iba napísať úlohy, to už sme pridali aj naozajstné učenie a teda opäť niečo nové a nový boj, kým si dieťa zvykne.
Osobne mám pocit, že je toho v škole dosť aj pre tých, ktorým ide všetko hravo odruky.

evidentne ma dieta poruchu ucenia......akoby som v tych problemoch videla svojho syna.treba navstivit specialnu pedagogicku.

Pre mňa je "evidentnejšie" skôr to, že dieťa bolo pri zaškolení nedostatočne zrelé - ide hlavne o chlapcov narodených v júli a auguste, bohužiaľ, dodatočný odklad teraz už naozaj neprichádza do úvahy. Ja osobne by som asi nevolila ani prerušenie ročníka zo zdravotných dôvodov, radšej potom opakovanie 1. ročníka - samozrejme, na inej škole. Ako prvý krok je aj podľa mňa najlepšie čo najskôr navštíviť Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (= nový názov pre pedagogicko-psychologickú poradňu), ako to tu už spomínali viacerí, kde by vám mali poradiť, v čom má syn "rezervy" a ako sa mu venovať, aby sa problémy minimalizovali. O poruchách učenia je podľa mňa - a najmä bez komplexného vyšetrenia - ešte predčasné hovoriť.
Držím palce!

Dakujem velmi pekne za vsetky prispevky. Situaciu docasne riesim tak, ze som prestala pracovat poobede a kedze pobyt v skole mojmu synovi nic nedava, poobede sa ucim snim vsetko odznova. Uz ta takto praktizujem druhy tyzden, vysledok je vidno, syn zacal uz aj citat, netvrdim, ze plynule, ale cita, prepisuje texty, nema problem opisat tlaceny text pisanym pismom.
Prestal plakat pri uceni, skor je to tak, ze sa z uspechu tesi, na druhy den sa v skole hlasi, riesi ulohy na tabuli, komunikuje...
A pani ucitelka je hrda, ako dobre ho naucila :-))))))...necham jej tento pocit, som rada, ze syn je spokojny.:-))

dobry den,
neda sa mi nereagovat. synovi zle vychadzaju roky, do skoly siel skoro ako 7 rocny. V skolke ho vsetci chvalili, dokonca nam odporucali testy, ci nie je nadany, sam sa ucil nejake pismenka, pokusal sa citat. tesila som sa, napriek tomu som neriesila a dala ho do beznej zakladnej skoly. zaciatok relativne ok, ved siel do skoly prvy raz, po tyzdni sme sli na testy - do ped.-psych. poradne. psychologicka mi povedala, ze nadany nie je. ze ho nevie spriemerovat alebo tak nejak, lebo v niecom je podpriemer a v niecom vysoko nadpriemer. povedala mi, aby som s nim necitala tolko encyklopedii (!!!!!) lebo on len memoruje a nerozmysla sam. pozerala som na nu s otvorenymi ustami, odkladam si kazdy obrazok, co nakresli, od malinka je "vlezeny" v knihach, nikdy mu enstacilo bezne vysvetlenie, vzdy chcel vediet viac, siel do hlbky a podobne, neskor sa sam snazil vymyslat rozne mechanizmy, az mi rozum stal, kde sa to v nom berie, samozrejme, neboli to nakresy ako z prirucky pre strojarov, ale malo to logiku a postupnost, co si poviete, ze u 4-5 rocneho dietata waw. a ja sa dozviem toto, ze nakoniec mozem za to ja, ze on je len nauceny z encyklopedii, neviem, ale nakreslil cisticku odpadovych vod - uvadzam ako rpiklad, vsetko an seba navazovalo, dokonale opisane a este k tomu pridal svoj napad, ako by sa dali aj inak vyuzit, co teda som bola prekvapena. poslali nas za specialnou pedagogickou, ktora ma sfukla medzi dverami, ze malu (dcera mala rok) si mam niekde nabuduce odlozit, lebo vymysla... fuha, ja sama, bez znamych, v novom meste a pod. no nemala som ju kam dat. tak zacala s testami dalsimi, na to povedala, ze ma jednu hemisferu lepsie vyvinutu, ze je moc dopredu a robi mu problem sa sustredit na citanie a pisanie. triedna ucitelka ma stale bombarduje poznamkami, ze maly ma krajsie pisat, pedagogicka mi povie, ze triedna to nema vobec riesit, kazdy mi povie nieco ine, maly je z toho domotany, pedagogicka nam dala par trikov ako na pisanie, ucitelka to malemu zakazala, ze to narusa priebeh vyuky v triede (slabiky si mal zvyraznovacom farbit, aby to videl), ona mu to proste zatrhla. tam mi zase dosiel maly s placom, ze pani ucitelka mu hovori, ze je lajdak a pred detmi, pridem za nou, povie mi, ze naco som sla k spec. pedag., ze maly je sikovny, len pomalsi, na to dalsie upozornenie, ze sa mu mam viac venovat. ludia, povedzte mi, ako je mozne, ze psycholog, spec. pedagog a pedagog sa nevedia dohodnut, zjednodit, kazdy kazdemu nieco vyvracia, kazdy sa vyjadri inak. ja som zmagorena, dieta je zmagorene, znechutene zo skoly, jeho to nebavi, nie je motivovany, nech skusam cokolvek, nie, nechce. skor mam pocit, ze sa mi v prvej triede zabrzdil, chodi zo skoly velmi sklamany. ako to tu bolo spominane, tiez je tam par deti vyvolenych a ostatne su niekde mimo. a jedine, co som chcela vediet, ako teda s malym postupovat, aby mu to slo lepsie, chcela som, aby mi ho zdiagnostikovali, kde je skutocne problem a robit na tom. vznikol len chaos. a to sa s malym poctivo ucime od zaciatku... a vlastne od septembra sme na mrtvom bode, je to horsie a horsie. uvazovala som nad zmenou skoly aj ped. psych. poradne...

tužba po perfektných vysledkoch , ešte nikomu nič dobre nepriniesla....