Dobrý deň,

Na úvod sa ospravedlňujem, ak sa niekomu môj príspevok bude zdať už úplne zbytočný a dávno prediskutovaný a doriešený - avšak ja takýto pocit nezdieľam;

Prečítal som viacero tém a príspevkov (nie len na Porade) a našiel som rozporuplné názory a hlavne názory prevažujúce smerom, ktorý podľa mňa nie je správny;

V skratke (snáď pochopiteľnej):

V zásade ide o odpoveď na otázku - má občan SR so stálym pobytom v SR povinnosť podať DP v SR, ak je podľa zákonov iného štátu daňovým rezidentom toho štátu, a z toho štátu má 100% príjmov, má tam aj "stály byt" a "stredisko životných záujmov" (povedzme, že do SR sa vracia len na dovolenku)... a podľa medzinárodnej zmluvy (ak tá existuje) je teda rezidentom druhého štátu?

Prevažná väčšina názorov bola, že áno (aj keď bude "nulové"), ak si občan SR s trvalým pobytom tento trvalý pobyt nezruší, alebo sa nepreukáže príslušnému daňovému úradu na Slovensku, že je daňovým rezidentom iného štátu a na základe medzinárodnej zmluvy ho DÚ v SR daňovej rezidentúry v SR zbaví...


Ja si však myslím, že aj keď slovenský zákon vraví, že rezidentom (s neobmedzenou daňovou povinnosťou) SR spomínaný daňovník je (§2, d, ZoDP), a ako taký rezident povinnosť podať v SR daňové priznanie má (§ 32 ZoDP), tak ak z podmienok medzinárodnej zmluvy (ktorá je nadradená štátnej legislatíve) určujúcich daňové rezidentstvo pri konflikte záujmov (ak podľa vnútorných zákonov oboch štátov je daňovník rezidentom v oboch) vyplýva, že daňovník je rezidentom druhého štátu, daňovník s trvalým pobytom v SR prestáva byť rezidentom SR pre účely daňového priznania a ako taký žiadne DP podávať nemusí, a to bez akýchkoľvek byrokratických úkonov, ale automaticky.

Mýlim sa vo svojej úvahe?

Za postrehy ďakujem.