Je zaujímavé, že v praxi sa snažíme obrátiť zákony v náš prospech niekedy aj v oblastiach vychádzajúcich nielen z predpisov, ale aj z tzv. obvyklej obchodnej praxe.
Používanie pečiatky podnikateľmi nie je taxatívne ustanovené žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom (môže byť upravené osobitným predpisom, nemám skúsenosti so všetkými, ale vychádza to spravidla z formy výstupov toho ktorého subjektu, ako príklad uvediem napr. notárov, znalcov a pod.). Aj napriek tejto skutočnosti sa však pečiatka stala obvyklou praxou využívanou v obchodnom styku. Vychádzajúc z týchto podmienok, každý subjekt, ktorý má tento postup zaužívaný, mal by pečiatku používať, kým svoje postupy napr. pri vyhotovovaní dokladov a písomností nezmení. Mám na mysli elektronické dokumenty so všetkými náležitosťami podľa v súčasnosti platnej legislatívy, ktorým sa používanie pečiatky určite zredukuje.
Zároveň je potrebné si uvedomiť, akú formu podpisovania má firma deklarovanú v zakladateľských dokumentoch. Ak má napríklad ustanovené, že k podpisu štatutárneho orgánu, alebo jeho člena sa pripojí obchodný názov a sídlo firmy, je zrejmé, že najjednoduchším riešením je použitie pečiatky a v praxi sa aj najčastejšie využíva.
Zákon č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v platnom znení rovnako taxatívne neustanovuje používanie pečiatok, avšak postupy pôvodcu registratúry (upravené v registratúrnom poriadku) musia vychádzať z praxe a v prípade, že subjekt pečiatku používa, je potrebné túto skutočnosť zapracovať do interného predpisu k tejto problematike. Farba nie je predpísaná, bola len autormi publikácie a MV SR doporučená. K tejto problematike mám aj vyjadrenie autorky (a pracovníčky MV SR).
Takže ako s pečiatkou? Tak ako sme v praxi zvyknutí a zároveň ako je ustanovené v zakladateľských listinách, či interných predpisoch týkajúcich sa obchodnej dokumentácie.